Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoCsp/9/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Jozefa Šuleka v spore žalobcu RADO Reality Group s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Soblahovská 45/45, IČO: 47 412 593, zastúpeného Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Legionárska 7158/5, proti žalovanej B. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom v D., M. R. A. XXXX/X, o zaplatenie 2.000,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. januára 2020, č. k. -94 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu. Výrokom II. žalovanej proti žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu 2 000,00 eur s príslušenstvom a úrokov z omeškania 5 % ročne od 2. 3. 2018. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že 19.9.2017 bola uzavretá zmluva o sprostredkovaní predaja/prenájmu nehnuteľnosti medzi žalobcom, zastúpeným U. M. ako sprostredkovateľom a B. S., ako vlastníkom nehnuteľností, domu na parc. č. 1324/22, parc. č. 1324/10, 1324/21, 1324/26, zapísaných na LV č. 4014, pre k.ú. M.. Vlastník nehnuteľností sa zaviazal okrem iného, že sám neuzatvorí zmluvy, ktoré by viedli k prevodu vlastníckych práv k týmto nehnuteľnostiam. Dňa 1.10.2017 podpísala žalovaná Čestné vyhlásenie k ohliadke nehnuteľnosti. V bode 1.2 vyhlásenia je uvedené: "Záujemca svojim podpisom vyhlasuje, že v prípade záujmu o kúpu/ prenájom pred predvádzanej nehnuteľnosti v prospech svojej osoby, prípadne osôb blízkych ( ) alebo tretej osoby, nevykoná žiadne úkony smerujúce k dosiahnutiu uvedeného zámeru bez účasti sprostredkovateľa." V bode 1.3 vyhlásenia je uvedené: "V prípade, ak záujemca, prípadne jemu blízka osoba (OZ) alebo tretia osoba (sprostredkovaná záujemcom) uskutoční prevod vlastníckych práv, prípadne práv z nájomného vzťahu k predvádzanej nehnuteľnosti uvedenej v bode 1.1 vo svoj prospech bez účasti sprostredkovateľa, záujemca sa zaväzuje vyplatiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 2.000,- eur (slovom dvetisíc eur). Z LV č. 4014, k.ú. Pruské súd zistil, že vlastníkom nehnuteľností, na ňom zapísaných, je M. B. na základe kúpnej zmluvy V-3307/2017. Na súde prebehlo konanie sp. zn. , kde sa žalobca domáhal proti žalovanému B. S. zaplatenia 7 076,00 eur, išlo o zaplatenie provízie, ktorú mal žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti pri predaji zaplatiť žalobcovi. Konanie skončilo zmierom, žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi 4 245,60 eur a náhradu trov konania. Na súdom určenom pojednávaní žalobca, prostredníctvom konateľa spoločnosti p. M., upresnil, že čestné vyhlásenie má ten význam, aby chránilo realitnú kanceláriu pred tým, že záujemca o kúpu realitnú kanceláriu obíde. Právne vec súd posúdil podľa - 3 . Súd uviedol, že predmetné ustanovenie upravuje špeciálny zabezpečovací inštitút - zmluvnú pokutu.

Zmluvnú pokutu si zmluvné strany môžu dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec, alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti, a to bez ohľadu na to, či veriteľovi vznikla škoda. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy nezbavuje záväzku a nemôže ani odstúpiť od zmluvy. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v tom, že hrozba majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas, ho má viesť k včasnému a riadnemu plneniu. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je teda akcesorickým záväzkom, preto sa jeho existencia a dôsledky viažu na hlavný záväzok. Ak k vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý má zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol, žalovaná podpísala čestné vyhlásenie, v ktorom sa zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu 2.000,- eur, ak ďalšia osoba (blízka, resp. tretia) získa k predvádzanej nehnuteľnosti vlastnícke právo bez účasti sprostredkovateľa. Žalovaná bola len v pozícii osoby, ohliadajúcej nehnuteľnosti, s potenciálnym záujmom o ich kúpu. Medzi ňou a spoločnosťou žalobcu neexistoval žiadny zmluvný vzťah, zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľností mal so žalobcom uzavretú vlastník nehnuteľností, B. S.. Vzájomne medzi sebou strany sporu nemali dohodnuté žiadne povinnosti, ktoré by mohli byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Medzi stranami teda nebola platne dojednaná zmluvná pokuta, preto jej vymáhanie nebolo možné. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd sa povrchne a po skutkovej stránke neúplne vyporiadal s okolnosťami, ktoré sa viažu na vznik nároku žalobcu. Súd prvej inštancie navyše svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatočne a nevyporiadal sa ani s argumentáciou žalobcu a to žiadnym spôsobom. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. , v ktorom súd okrem iného konštatoval, že vyrovnať sa s argumentom účastníka konania teda znamená uviesť dôvody na prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Ak súd argument odmietne, musí ho v odôvodnení rozhodnutia buď vyvrátiť, alebo spochybniť, prípadne vysvetliť, z akého dôvodu uvedený argument nie je právne relevantný v okolnostiach prípadu. Žalobca bol toho názoru, že žalovaná svojim konaním porušila bod 1.2 Čestného vyhlásenia a bod 1.3 Čestného vyhlásenia. Žalovaná obhliadla nehnuteľnosť dňa 01.10.2017 za prítomnosti žalobcu a svojej matky, kde žalovaná jasne uviedla, že na obhliadku nemohol ísť jej partner, pán B., ktorý mal túto kupovať, z dôvodu pracovnej vyťaženosti. Dňa 03.10.2017 žalovaná zaslala žalobcovi email, prostredníctvom ktorého mu doručila naskenovaný občiansky preukaz pána B., teda svojho partnera, aby pre neho mohol žalobca vypracovať rezervačnú zmluvu. Súčasťou tohto emailu bola aj žiadosť žalovanej, aby žalobca sprostredkoval schôdzku s majiteľom, kde sa už zúčastní aj pán B., aby rezervačnú dohodu podpísal. Dňa 3.10.2017 zaslal žalobca žalovanej pripravenú rezervačnú dohodu. Krátko na to sa uskutočnila na nehnuteľnosti druhá obhliadka, kde sa žalovaná spolu s pánom B. po prvý raz stretli s majiteľom nehnuteľnosti a pán B. následne oznámil, že si kúpu musí ešte premyslieť. Dňa 08.10.2017 bol žalobcovi doručený email od pána B., že si chce dať znalecký posudok vypracovať sám a že ho bude kontaktovať ich právnik, pán JUDr W. M., teda brat žalovanej. Dňa 07.10.2017 oznámil žalobcovi vlastník nehnuteľnosti, že sa rozhodol, že túto nepredá. Žalobca mal záujem túto skutočnosť oznámiť žalovanej a pánovi B., ktorý však prestali so žalobcom komunikovať bezprostredne po druhej obhliadke. Žalobca sa dozvedel, že pán B. kúpil nehnuteľnosť a to na základe Kúpnej zmluvy - V-3307/2017.-390/2017, pričom z listu vlastníctva jednoznačne vyplývalo, že záložná zmluva v prospech banky, z ktorej si pán B. bral hypotéku na kúpu bola uzatvorená už dňa 21.11.2017. Žalovaná vo svojich vyjadreniach uviedla, že bývalý majiteľ nehnuteľnosti kontaktoval jej brata, že nehnuteľnosť je opäť k predaju, a tak ju pán B. kúpil. Žalobca mal za to, že žalovaná sprostredkovala kúpu nehnuteľnosti medzi pánom B. a bývalým vlastníkom nehnuteľnosti. Pán B. v tomto konaní vystupoval ako tretia osoba a žalovaná svojim konaním porušila zmluvné podmienky. Žalobca svoje tvrdenia podložil relevantnými dôkazmi, na ktoré súd, bez akéhokoľvek vysvetlenia neprihliadol a neodôvodnil, prečo pána B. nepovažoval za osobu blízku žalovanej, eventuálne tretiu osobu - ako osobu sprostredkovanou žalovanou. Hlavný záväzok žalovanej spočíval v jej povinnosti, že v prípade záujmu o kúpu/alebo prenájom prevádzanej nehnuteľnosti v prospech svojej osoby, prípadne osôb blízkych alebo tretej osoby, nevykonať žiadne úkony smerujúce k dosiahnutiu daného zámeru bez účasti sprostredkovateľa. Tento záväzok bol porušený dňom, kedy žalovaná začala podnikať takéto úkony (oslovenie tretej osoby s cieľom oboznámiť túto o možnosti kúpy nehnuteľnosti, po tom, ako jej to oznámil jej brat, nakoľko sa tento poznal s majiteľom prevádzanej

nehnuteľnosti), a to bez účasti žalobcu. Žalobca má za to, že hlavný záväzok medzi ním a žalovanou bol dojednaný určito a zrozumiteľne, pričom jeho porušenie má za následok nárok žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty. Žalobca nesúhlasí s odôvodnením súdu, kde uvádza, že strany sporu medzi sebou nemali dohodnuté žiadne povinnosti, ktoré by mohli byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Hoci žalobca nazval dokument, ktorým boli založené práva a povinnosti strán sporu ako čestné vyhlásenie, z textu tohto úkonu je podľa žalobcu evidentné, že sa jedná o dvojstranný právny úkon, prostredníctvom ktorého boli zaviazané obe strany a obom stranám vznikli v súlade s týmto dokumentom určité práva a povinnosti. Z obsahu tohto dokumentu je evidentné, že sú strany v ňom označené ako záujemca a sprostredkovateľ. Žalobca má za to, že v prípade rozporu medzi obsahom a názvom právneho úkonu je nevyhnutné pri jeho výklade aplikovať výklad teologický, pričom pri jeho použití sa kladie dôraz na účel a zmysel právneho úkonu ako celku. Na základe uvedeného má žalobca za to, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ustálenou judikatúrou a súdnou praxou, keď zastal záver, že zmluvná pokuta nemôže byť obsiahnutá v čestnom vyhlásení bez toho, aby posúdil jeho kontext a vyporiadal sa s rozporom názvu s obsahom. Zmluvná pokuta môže byť, pokiaľ ide o dôvod, obmedzená len na porušenie určitej povinnosti. Ak takéto obmedzenie nevyplýva zo zmluvy, treba predpokladať, že nárok na zmluvnú pokutu vzniká pri akomkoľvek porušení zmluvy. Dohoda o zmluvnej pokute má povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody, kedy veriteľ nemusí preukazovať, či mu škoda vznikla, ani to, že vznikla v určitej výške. Pokiaľ ide o formu, dohoda o zmluvnej pokute musí byť uzavretá písomne, pričom nezáleží na tom, akú formu má zmluva zabezpečená zmluvnou pokutou. Dohoda o zmluvnej pokute musí obsahovať označenie zmluvných strán. V dohode o zmluvnej pokute musí byť jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Nesplnenie zmluvnej povinnosti môže spočívať buď v tom, že sa táto nesplní vôbec, alebo sa nesplní včas, alebo sa nesplní riadne. Porušenie zmluvnej povinnosti môže byť spôsobené tak konaním, ako aj opomenutím. Môže ísť o akúkoľvek zmluvu uzavretú podľa , , osobitného právneho predpisu alebo i o nepomenovanú zmluvu. Žalobca mal za to, že zmluvná pokuta bola uzavretá platne, spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti a preto je nárok žalobcu dôvodný v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil vo výroku I. tak, že žalovanému uloží povinnosť uhradiť žalobcovi sumu vo výške 2000,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2000,00 € od 02.03.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. žalobcovi prizná nárok na náhradu trov súdneho konania a trov právneho zastúpenia v súdnom konaní v rozsahu 100%.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že konanie žalobcu považuje za zavádzanie spotrebiteľa. Namietala, že „čestné vyhlásenie“ jej ani nebolo odovzdané. Súhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že žaloba je nedôvodná. Namietala, že nebola pravda, že by po druhej obhliadke prestala komunikovať. Žalobca podľa žalovanej sám porušil ustanovenia čestného vyhlásenia, kde sa zaviazal pomáhať pri kúpe nehnuteľnosti. Žalobca vedel, že žalovaný nechce predať nehnuteľnosť, ale napriek tomu chcel od žalovanej, resp. od pána B. zloženie rezervačnej zálohy. Pripustila, že je pravda, že jej brat JUDr. M. sa osobne pozná s pánom S., ale nijakým spôsobom z jeho strany nedošlo k ovplyvňovaniu, či riešeniu situácie v prospech pána B.. Poprela tvrdenia, že si pán B. chcel dať vypracovať znalecký posudok sám, pretože pán M. ako konateľ dal od tejto veci ruky preč a tvrdil, že s tým jeho kancelária nič nemá. Realizácia kúpy domu pánom B. prebehla po tom, ako sa pán S. stretol s jej bratom p. M., ktorý ho pozná a spýtal sa ho, či sa celá vec nedá ešte uzatvoriť s tým, že realitná kancelária už v tomto predaji nefiguruje. Žalovaná nevidela dôvod prečo by mala kontaktovať žalobcu, aby on sprostredkoval obchod. Žalobca nepreukázal, že by žalovaná vyvíjala aktivitu na to, aby dom kúpil pán B. bez pričinenia realitnej kancelárie. Navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu.

4. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej uvedenými v podanom vyjadrení, nakoľko mal za to, že žalovaná si nepretržite vytvára vlastné úvahy o tom, ako sa skutočnosti zakladajúce nárok žalobcu stali. Zmluvná pokuta predstavuje typickú majetkovú sankciu, ktorá je upravená ustanoveniami . Na to, aby zmluvná pokuta vykazovala znaky „zavádzania spotrebiteľa“, musí byť táto dojednaná v neprimerane vysokej výške, čo v tomto prípade nie je. Platná právna úprava dovoľuje zmluvným stranám dojednať si v spotrebiteľských zmluvách zmluvné pokuty za porušenie jednotlivých povinností, pričom tieto je možné špecifikovať tiež ako peňažnú náhradu dodávateľa za riziko, ktoré nesie v súvislosti s možným porušením povinnosti zo strany spotrebiteľa. Žalovaná toto svoje tvrdenie neoprela o žiadne ustanovenie

zákona a toto nepodložila žiadnymi relevantnými dôkazmi, preto žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho žalovaná dospela k uvedenému záveru. Žalovaná sa zúčastnila i ďalšej obhliadky, kde mal jej priateľ podpísať s majiteľom rezervačnú zmluvu, pričom tejto sa logicky zúčastnil aj bývalý majiteľ nehnuteľnosti. Uvedené žalovaná predsa sama uviedla vo svojich doterajších podaniach, ktoré však podľa žalobcu boli rovnako zavádzajúce, ako je aj jej vyjadrenie. Žalovaná podľa žalobcu zavádza aj keď tvrdí, že jej priateľ - pán B. musel zrušiť úver na kúpu nehnuteľnosti, keďže ako už žalobca uviedol a aj podložil relevantnými dôkazmi (list vlastníctva), pán B. - priateľ žalovanej sa stal bezprostredne na to novým majiteľom nehnuteľnosti, ktorú financoval prostriedkami pochádzajúcimi z hypotekárneho úveru. Žalovaná podľa názoru žalobcu skresľuje informácie, opätovne uvádza tvrdenia, ktoré si odporujú a preto toto jej vyjadrenie žalobca považuje za irelevantné. Žalovaná sa nedostavila na pojednávanie a svoju účasť riadne neospravedlnila. Žalobca navrhol konajúcemu súdu, aby rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, na čo konajúci súd nereagoval. Žalovaná teda neobjasnila podstatné skutočnosti a teda nevyužila prostriedky procesnej obrany riadne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil vo výroku I. tak, že žalovanému uloží povinnosť uhradiť žalobcovi sumu vo výške 2000,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2000,00 € od 02.03.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II žalobcovi prizná nárok na náhradu trov súdneho konania a trov právneho zastúpenia v súdnom konaní v rozsahu 100%.

5. Žalovaná v písomnej duplike k vyjadreniu žalobcu uviedla, že podpísanie čestného vyhlásenia o obhliadke nehnuteľnosti nemožno považovať za zmluvný vzťah, pretože na základe zmluvy by malo dôjsť k plneniu, prípadne inému právnemu úkonu. Zopakovala, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť o tom, že by nejakým spôsobom žalovaná ovplyvňovala pána S. ako predchádzajúceho majiteľa domu, aby predal túto nehnuteľnosť bez pána M.. Namietala, že žiadne predvolanie na akékoľvek pojednávanie jej nebolo doručené, a preto ani nevidela dôvod sa na nejaké pojednávanie dostaviť. Navrhovala, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebný podľa ako vecne správny potvrdiť.

7. Inštitút zmluvnej pokuty je zabezpečovací prostriedok účelom ktorého je nútiť dlžníka k splneniu povinnosti, ktorá mu vyplýva zo záväzkového vzťahu s veriteľom (zabezpečovacia funkcia). Zároveň tento plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Tento inštitút je upravený tak v ustanoveniach , ako aj v ustanoveniach . Právna úprava zmluvnej pokuty v nemá samostatné postavenie, no upravuje určité odchýlky od ustanovení . Predovšetkým ide o otázku zodpovednosti za porušenie povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, keďže tá je na rozdiel od ustanovení koncipovaná na objektívnom princípe. Bez ohľadu na to, akým režimom sa tento zabezpečovací prostriedok spravuje, jeho spoločným znakom je to, že tento zabezpečuje hlavný záväzkový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom. Inštitút zmluvnej pokuty má tak akcesorickú povahu, z ktorej je vylúčené, aby existoval samostatne bez vzniku a následnej existencie záväzku, ktorý zabezpečuje.

8. Na platnosť dojednaní o zmluvnej pokute sa vyžaduje, aby táto mala písomnú formu a z jej obsahu vyplývala výška pokuty alebo spôsob jej určenia. Z akcesorického vzťahu potom vyplýva, že dojednanie o zmluvnej pokute nemôže predchádzať k vzniku samotného hlavného záväzku. V predmetnej veci žalobca svojou žalobou uplatňoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorej dojednanie je obsahom listiny označenej ako „čestné vyhlásenie k obhliadke nehnuteľnosti“ zo dňa 01.10.2017. Ak sa vychádza z premisy, že vznik hlavného záväzkového vzťahu musel predchádzať dojednaniu zmluvnej pokuty, žalobca musel preukázať, že medzi ním a žalovanou existoval hlavný záväzkový vzťah pred 01.10.2017, alebo že tento vznikol najneskôr dňom dojednania zmluvnej pokuty, t. j. v danom prípade listinou označenou ako čestné vyhlásenie.

9. Žalobca v odvolaní uvádzal, že porušenie zmluvnej povinnosti môže byť spôsobené tak konaním, ako aj opomenutím. Môže ísť o akúkoľvek zmluvu uzavretú podľa , Obchodného

zákonníka, osobitného právneho predpisu alebo i o nepomenovanú zmluvu. Odvolací súd má za to, že žalobca v tomto smere v konaní nepreukázal, že by medzi ním a žalovanou vznikol pred podpisom predmetného čestného vyhlásenia iný záväzkový vzťah, z ktorého by mu vzniklo právo na plnenie (pohľadávka) od žalovanej a žalovanej by vznikla povinnosť splniť záväzok. Pokiaľ by malo ísť o zmluvu uzatvorenú ústne, nepomenovanú zmluvu, či inú zmluvu podľa Občianskeho alebo , bolo úlohou žalobcu túto preukázať, aby bolo možné posúdiť porušenie akej povinnosti z takého záväzku zmluvná pokuta zabezpečuje.

10. Hlavný záväzkový vzťah preto mohol medzi žalobcom a žalovanou vzniknúť len listinou označenou ako „čestné vyhlásenie“. Bez ohľadu na označenie tejto listiny, bolo preto v konaní potrebné preskúmať, či táto listina obsahuje záväzkový vzťah na ktorý sa dojednanie o zmluvnej pokute vzťahuje. Žalobca v odvolaní namietal, že hlavný záväzok žalovanej mal spočívať v jej povinnosti, že v prípade záujmu o kúpu/alebo prenájom prevádzanej nehnuteľnosti v prospech svojej osoby, prípadne osôb blízkych alebo tretej osoby, nevykoná žiadne úkony smerujúce k dosiahnutiu daného zámeru bez účasti sprostredkovateľa. Takýto text bol v predmetnej listine čestného vyhlásenia obsiahnutý len v samotnom ustanovení o dojednanej zmluvnej pokute v bode 1.3. Záväzok z takéhoto ustanovenia bol preto záväzkom z povinnosti zdržať sa určitého konania. Z predmetného ustanovenia čestného vyhlásenia nevyplýva, že by povinnosť zdržania sa bola odvodená od inej povinnosti niečo dať, alebo niečo konať. Obsahom hlavného záväzku preto mohla byť iba povinnosť žalovanej zdržať sa určitého konania. Odvolací súd má za to, že takáto formulácia omisívneho záväzku nebola zrejmá a dostatočne určitá. Samotná skutočnosť, že takýto záväzok by mal byť obsiahnutý len v dojednaní o zmluvnej pokute, bez toho, aby povinnosť zdržať sa určitého konania vyplývala žalovanej aj z iného jasne určitého a zrozumiteľného ustanovenia, nemožno považovať za dostatočné vyjadrenie vôle oboch zmluvných strán byť takýmto záväzkom viazaný. Uvedená formulácia podľa názoru odvolacieho súdu len špecifikovala to, pre porušenie ktorej povinnosti má vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, avšak bez toho, aby táto povinnosť bola aj reálne medzi zmluvnými stranami dojednaná. Žalovaná svojim podpisom uvedenej listiny vyjadrila svoj súhlas len so zmluvnou pokutou, avšak nie už so záväzkom, ktorý mal podľa vyjadrenia žalobcu medzi nimi vzniknúť. Forma, ktorú žalobca zvolil v súvislosti s omisívnym záväzkom, ktorý mal byť obsiahnutý v samotných dojednaniach o zmluvnej pokute, skôr vyjadruje jednostranný prejav vôle žalobcu s úmyslom zaviazať žalovanú s týmto obsahom a nie aj záväzok žalovanej zdržať sa takéhoto konania. Čl. 2 ods. 3 SR zakotvuje princíp slobody konania, t. j. každý môže robiť to, čo mu nie je zakázané. Zdržanie sa konania, ktoré žalovanej inak z ničoho nevyplýva, musí byť v kontexte tohto princípu presne špecifikované, aby nemohlo byť pochýb o tom, že taká bola vôľa zmluvných strán. Odvolací súd na podporu svojej argumentácie poukazuje na právnu teóriu a výklad obsahu záväzkov ( ) uvedený vo veľkom komentári k II. C.H.Beck, 2015 z ktorého vyplýva, že z hľadiska ústavného princípu slobody konania ( SR) je nevyhnutné spresniť, že dlžník sa pri plnení formou omittere zdrží toho, čo mu zakazuje konkrétny záväzok, pričom inak mu zákaz konať nevyplýva zo žiadneho iného právneho titulu a konať by mohol.

11. Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné konštatovať, že hlavný záväzok, ktorý mal byť zabezpečený zmluvnou pokutou medzi stranami neexistoval, čo v dôsledku akcesority zmluvnej pokuty znamená, že aj dojednanie o zmluvnej pokute je právne neúčinné a neplatné, a teda žaloba žalobcu nedôvodná.

12. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho argumentmi a že rozsudok nedostatočne odôvodnil. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozsudok náležite odôvodnil v zmysle . Odôvodnenie rozhodnutia má všetky náležitosti vyžadované uvedeným ustanovením. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, na základe akých úvah s prihliadnutím na zistený skutkový stav dospel súd prvej inštancie k právnemu názoru vyslovenému v rozhodnutí vo veci samej. Súd prvej inštancie pri odôvodnení svojho rozhodnutia dbal aj na to, aby jeho odôvodnenie bolo presvedčivé.

13. Základom pre preukázanie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku bolo preukázanie platnosti uzatvorenej zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie sa platnosťou zmluvnej pokuty zaoberal, kedy v dôsledku vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že hlavný záväzok medzi stranami nevznikol, a preto nemohla platne existovať ani dojednaná zmluvná pokuta. Inými argumentmi žalobcu preto v dôsledku požiadavky na rýchlosť a hospodárnosť konania nebolo potrebné sa v konaní zaoberať. Pokiaľ žalobca namietal, že súd nerozhodol na pojednávaní rozsudkom pre zmeškanie žalovanej, kde súd konštatuje,

že táto bola riadne na pojednávanie predvolaná, odvolací súd má za to, že bolo povinnosťou súdu prihliadnuť aj na dôvodnosť podanej žaloby a v kontexte zisteného vec následne meritórne prejednať.

14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 396 ods. 1 v spojení s , . Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná. Odvolací súd žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko z obsahu spisu nevyplývalo, že by žalovanej v odvolacom konaní vznikli trovy.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).