Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/133/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. A. Z., nar. XX. XX. XXXX, 2/ J. Z., nar. XX. XX. XXXX, 3/ U. Z., nar. XX. XX. XXXX, 4/ E. Z., nar. XX. XX. XXXX, všetci bytom P. XXX, 5/ B. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX/X, W., Rakúska republika, žalobcovia 1/ - 5/ zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o. so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, proti žalovanému: K. R. nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, zastúpenému JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s.r.o. so sídlom Nová Bystrica 850, o neúčinnosť právneho úkonu, na odvolanie žalobcov 1/ - 5/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č.k. -174 zo dňa 23. 06. 2020, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

V ostatných výrokoch, odvolaním nenapadnutých, o s t á v a uznesenie okresného súdu nedotknuté.

Žalovaný m á proti žalobcom 1/ až 5/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina zastavil konanie, žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcom 1/ až 5/ v celom rozsahu, zrušil zabezpečovacie opatrenie zriadené uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 23. 01. 2020 a prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. vrátil žalobcom 1/ až 5/ spoločne a nerozdielne krátený súdny poplatok v sume 42,80 eur. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. , , , resp. o súdnych poplatkoch a o trovách konania rozhodol podľa . V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby, ktorý žalobcovia zdôvodnili zaplatením ich pohľadávky, ktorá vznikla v inom konaní, čím podľa nich odpadol dôvod domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu. Súd na základe zastavenia konania vo veci samej zrušil aj zabezpečovacie opatrenie. Podľa vrátil žalobcom poplatok za návrh krátený o príslušnú čiastku. O trovách konania rozhodol z dôvodu procesného zavinenia zastavenia konania žalobcami, keď nimi uvádzaný dôvod nesúvisel priamo s podanou žalobou, nakoľko zánik ich pohľadávky umožňoval naďalej domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu, tak ako bolo uvedené v žalobe.

2. Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách konania, v zákonom stanovenej lehote, podali odvolanie žalobcovia 1/ až 5/. Poukazovali na ust. , . Záver súdu prvej inštancie o tom, že majú niesť procesnú zodpovednosť za zastavenie konania, nepovažovali za správny. Podľa nich žaloba bola podaná dôvodne a ku späťvzatiu došlo až po tom, čo právny predchodca žalovaného (blízka osoba) svoj judikátny záväzok splnil. Pohľadávka im bola priznaná inými súdnymi rozhodnutiami a U. I. sa v tom čase zbavila svojho majetku, hoci si bola vedomá, že zaplateniu náhrady škody sa nevyhne. Previedla spoluvlastnícky podiel rodinného domu na žalovaného a podľa nich až pod tlakom podania odporovacej žaloby bol nakoniec dlh zaplatený. O dôvodnosti odporovateľnej žaloby svedčí aj uznesenie Krajského súdu v Žiline, ktorý zriadil sudcovské záložné právo. Pokiaľ súd nechcel

žalobcom priznať nárok na náhradu trov konania, mal aplikovať . Nakoľko je nesporné, že žalobcovia v základnom konaní o zaplatenie nároku na náhradu škody sa svojho nároku domáhali 14 rokov, je predpoklad, že v dôsledku správania pôvodných vlastníkov, ale aj samotného žalovaného K. R., ktorý v konaniach vystupoval ako svedok, logicky odôvodňovalo nevyhnutnosť zabezpečiť ochranu svojej vymožiteľnej pohľadávky podaním odporovateľnej žaloby. Žiadali, aby odvolací súd napadnutý výrok o nároku na náhradu trov konania zmenil a žalobcom priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov v rozsahu 100 %.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril žalovaný. Odvolanie považoval za nedôvodné a absolútne zavádzajúce bez potenciálu zmeniť správnosť ním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Podľa neho nie je daný ani jeden z odvolacích dôvodov, pričom súd prvej inštancie pre posúdenie zisteného stavu jasne uviedol dôvod, prečo žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Jednak ust. bolo správne aplikované vzhľadom na procesnú zodpovednosť zastavenia konania (späťvzatie) a správny bol aj záver súdu, keď sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, že zánikom ich pohľadávky odpadol dôvod domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu. Prakticky celé odvolanie žalobcov je postavené na ich (subjektívnom) konštatovaní, že ich žaloba bola dôvodná, pričom bez akýchkoľvek rozumných argumentov tvrdia, že má ísť dokonca o nespornú skutočnosť. Súd pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania predsa prejudiciálne neskúma meritórnu otázku žaloby, ale len to, kto zapríčinil svojím konaním zastavenie sporu. Navyše znovu opakuje, že voči jeho matke žalobcovia nikdy nemali akúkoľvek vymáhateľnú pohľadávku. Skutočnosť, že dlžník uhradí pohľadávku, nemá žiadny právny význam pre dôvodnosť alebo nedôvodnosť žaloby o neúčinnosť právneho úkonu. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd výrok o trovách konania potvrdil.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a a postupom bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania podľa ako vecne správne potvrdil. V ostatných výrokoch, odvolaním nenapadnutých, ponechal rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté.

5. V danom prípade je zrejmé, že predmetom konania bola žaloba o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, resp. návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobcovia argumentovali tým, že v inom konaní sa rieši otázka náhrady škody, pričom bol vydaný medzitýmny rozsudok, ktorý potvrdil, že základ nároku na náhradu škody je daný. Súd mal následne rozhodnúť len o jej výške. V tomto období U. I. (strana vystupujúca v konaní o náhradu škody) previedla svoj spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu a príslušenstvu s pozemkami na žalovaného. Zároveň žalobcovia vyslovili obavu, že takýto úkon bol urobený v snahe ukrátiť veriteľa, pričom vyjadrili obavu, že v prípade priznania im konkrétnej výšky škody táto im nebude môcť byť uhradená, keďže U. I. sa zbavuje svojho majetku. Z tohto dôvodu súd vyhovel ich návrhu a zriadil v prospech žalobcov záložné právo k časti nehnuteľností, ktoré získal žalobca prevodom od U. I.. Následne po rozhodnutí vo veci náhrady škody žalobcom bola škoda vrátane trov konania uhradená v celom rozsahu. Z tohto dôvodu zobrali žalobu o neúčinnosť právneho úkonu späť. Súd prvej inštancie konanie zastavil, zrušil zabezpečovacie opatrenie a konštatoval, že procesne zastavenie konania zapríčinili žalobcovia.

6. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

7. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

8. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie, ako už bolo uvedené vyššie, zo spisu vyplynulo, že žalobcovia po podaní žaloby túto vzali späť. Súd má preto skúmať procesnú zodpovednosť na oboch procesných stranách a ustáliť, z akého procesného dôvodu k zastaveniu konania došlo. V tomto prípade aj odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že zastavenie konania späťvzatím žaloby z tam uvedených dôvodov zapríčinili žalobcovia a z tohto hľadiska potom nárok na náhradu trov konania svedčí žalovanému, nakoľko procesne zastavenie konania nezapríčinil. Odvolací súd prihliadal aj na skutočnosť, či neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne nárok na náhradu trov konania strane, ktorá zastavenie konania nezapríčinila, nepriznal. Spravidla súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom alebo čiastočnom nepriznaní trov práve s ohľadom na

intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uplatnenie tohto kritériá sa však má použiť len výnimočne, pričom rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Odvolací súd v tomto prípade nevzhliadol u žalobcov dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle , prečo by ich nemal zaviazať k náhrade trov konania, resp. dôvody nevzhliadol ani na strane žalovaného, prečo by mu náhrada nemala byť priznaná. Z týchto dôvodov potom výrok o trovách konania z dôvodov, tak ako o ňom rozhodol súd prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle v spojení s a žalovanému proti žalobcom priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu vzhľadom na úspech jednotlivých strán v odvolacom konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

10. Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Žiline bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).