Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-42-2020.pdf
PDF · 81 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/42/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci navrhovateľa Ing. K. L. nar. XX.X.XXXX bývajúcom v A. na ul. O. G. č. XXXX/XX proti manželke J. L. rod. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v A. na ul. O. G. č. XXXX/XXX v konaní o rozvod manželstva o odvolaní manželky navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 2Pc 8/2020-16 zo dňa 25.2.2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa 20.10.1990 zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Vranou nad Topľou vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom 208. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V zákonom stanovenej lehote podala manželka navrhovateľa odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol. Uviedla, že zo samotnej skutočnosti, že manželia sa po určitý čas nerozprávajú, nemajú momentálne spoločné aktivity ako to uviedol súd, ešte nemožno usudzovať, že ich manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu. Manželstvo možno rozviesť len ak nastane objektívny stav charakterizovaný ako vážny rozvrat vzťahov medzi manželmi, ktorý znemožňuje plnenie spoločenského účelu manželstva. Spoločenský účel manželstva pritom vyplýva z funkcií manželstva a rodiny ním založenej. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a vzhľadom na postoj manžela nie je ani predpoklad, že by sa tak mohlo stať v budúcnosti. Súd tiež uviedol, že manželstvo prechádza krízou, ktorá nie je len prechodného charakteru, že podľa navrhovateľa je problémom finančná gramotnosť manželky, manželka zas uviedla, že sú problémy v manželstve, ale nie je dôvod na rozvod manželstva. Vzhľadom na zistený stav nepovažuje za ustálenú a preukázanú otázku kvalifikovaného rozvratu manželstva. Finančná gramotnosť uvádzaná súdom nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva. Poukázala na dĺžku trvania manželstva od roku 1990. Ak by bola pravda, že manželstvo je rozvrátené už 15 rokov, tak by navrhovateľ podal návrh oveľa skôr, ale neuviedol žiaden dôvod a súd ani nezisťoval, prečo to urobil až teraz. Ona pritom má záujem o obnovu manželstva, nechce sa rozviesť a ani nevidí žiaden dôvod na rozvod manželstva, kríza v ich manželstve je len prechodná a vzájomné problémy je možné vyriešiť.
3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu manželky uviedol, že odvolanie manželky je viac menej akýmsi teoretickým podaním a hraním sa na slovíčka, kedy mal alebo mohol podať návrh na rozvod a či sa spolu nerozprávajú dlhý alebo krátky čas. Aj keby manželka mala záujem o obnovu manželstva, čo považuje za úplný nezmysle, on už záujem nemá a nemá ho už veľmi dávno. Odvolanie manželky je len
účelovým prostriedkom na zbytočné predlžovanie rozvodového procesu. Nechce s manželkou zotrvať v manželskom zväzku za žiadnych okolností. Spolužitie s ňou mu prinieslo len trápenie a odrazilo sa na jeho zdravotnom stave negatívnym spôsobom.
4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že, súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust.§ 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania.
5. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak
6. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd uvádza, že zákon o rodine chápe manželstvo ako trvalé životné spoločenstvo muža a ženy, avšak netrvá bezpodmienečne na jeho zachovaní. Za podmienok v ňom ustanovených umožňuje jeho zrušenie rozvodom manželstva. Základným predpokladom pri zrušení manželstva rozvodom je skutočnosť, že manželia alebo jeden z nich po vzájomnom správaní sa neriadia pravidlami ustanovenými Zákonom o rodine (§ 18 a § 19) a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi. Pritom úvaha o možnosti plnenia účelu manželstva je v podstate úvahou o možnosti plnenia základných funkcií manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť iba v odôvodnených prípadoch, keď manželstvo vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý bez možnosti o obnovenie jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia a ak pritom bol zohľadnený záujem maloletých detí v prípade, že z takéhoto manželstva pochádzajú.
9. Odvolací súd po zohľadnení všetkých skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo účastníkov konania nemôže a ani neplní svoj účel vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií a so zreteľom na jednoznačný postoj navrhovateľa ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Vzájomné vzťahy manželov, ktoré sa vytvárali počas ich dlhodobého spolužitia, boli nepochybne zložité a rešpektovanie práv a plnenie povinností z nich vyplývajúcich, ako aj ich správanie súviselo s mnohými okolnosťami, ktoré mali svoj pôvod nielen vo vzájomnom vzťahu manželov, ale boli závislé aj na skutočnostiach existujúcich mimo ich manželstva. Rozvrat manželstva, ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi, je výsledkom mnohých rôznych príčin, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a znásobovali. Z ust. § 23 Zákona o rodine citovaného v napadnutom rozsudku vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva, t.j. či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Pri skúmaní vážnosti rozvratu manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi a rovnako prihliadnuť na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok a Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. Rozvod manželstva je dôvodný, len ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Objektívny a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi je daný intenzitou rozvratu, tiež jeho dĺžkou, ktoré sú zahrnuté do požiadavky vážnosti a trvalosti rozvratu. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už nezostáva. Z výpovede účastníkov konania, najmä z výpovede navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že ich vzťah je len formálny a majú medzi sebou dlhoročné problémy, ktoré sa im nepodarilo vyriešiť. Záujem manželky navrhovateľa o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd nútil navrhovateľa
zotrvávať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha obidvoch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Vážnosť a trvalosť rozvratu manželstva účastníkov konania vyplývajú zo skutočností, že nežijú spolu ako manželia.
10. K odvolacím námietkam manželky navrhovateľa odvolací súd poznamenáva, že ani doplnenie dokazovania nemôže ovplyvniť jednoznačný postoj navrhovateľa k manželstvu a nemôže ani preukázať eventuálnu skutočnosť, že by manželstvo s manželkou mohlo v budúcnosti plniť svoj účel, ako sa ona domnieva a v predmetnom prípade nie je možné trvať na zachovaní manželstva, ak dlhodobo neplní základné funkcie a očakávať zlepšenie vzájomných vzťahov účastníkov konania len na základe zamietnutia návrhu na rozvod manželstva, ak sa v priebehu konania o rozvod manželstva problémy účastníkov konania nevyriešili (správanie manželov v priebehu konania je jedným z ukazovateľov intenzity vážneho narušenia a trvalého rozvratu ich vzťahov). V odvolaní manželka navrhovateľa neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by viedli k inému právnemu záveru, aký bol prijatý súdom prvej inštancie. Z vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu manželky je evidentné, že navrhovateľ nechce zotrvať v manželskom zväzku za žiadnych okolností a považuje za úplný nezmysel tvrdenie manželky, že táto má záujem o obnovu manželstva. Toto tvrdenie podporuje aj vyjadrenie manželky navrhovateľa na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, kedy na otázku aký má vzťah k manželovi s úsmevom uviedla „Ja ho ľúbim. Ja ľúbim každého človeka na tomto svete“. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva objektívne kvalifikovaný rozvrat vzťahu medzi manželmi, intenzitou rozvratu a dĺžkou trvania. Manželia spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú a tento zväzok je len formálny. Manželka navyše nepreukázala žiadnu snahu o reparáciu vzťahu s manželom, ktorá by mala nejakú konkrétnu podobu. Obrana manželky v konaní a odvolaní spočíva len na jej snahe o obnovenie spolužitia a nedôvodnosti návrhu na rozvod, avšak neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť jej snahu o obnovu manželského spolužitia. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že zotrvanie v manželskom zväzku vyžaduje záujem zo strany oboch manželov a nie je možné ani jedného z nich nútiť zotrvať v manželstve, ktoré dlhodobo neplní svoju funkciu. Zohľadňujúc vyššie uvedené skutočnosti a tiež jednoznačný odmietavý postoj navrhovateľa k ďalšiemu spolužitiu s manželkou, a v konečnom dôsledku aj postoj manželky, ktorá sa počas konania vyjadrila, že s manželom sa nerozpráva, manželstvo je len formálne a nejaké psychologické riešenie ich situácie by neviedlo k ničomu, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nevidel možnosť reparácie takto narušených vzťahov medzi manželmi.
11. Vzhľadom na to, že manželka v podanom odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal v napadnutom rozsudku a ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o rozvode, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, a v celom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (ust. § 387 ods. 2 CSP).
12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov návrh na ich priznanie nepodal (§ 57 CMP).
13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).