Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-74-2020.pdf
PDF · 102.5 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/74/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci maloletých detí U. M., narodeného XX.XX.XXXX, A. M., narodeného XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné deti rodičov K. M., narodenej XX.XX.XXXX, bytom 1. mája 2, D. a N. M., narodeného XX.X.XXXX, bytom E. XXX, zastúpeného v konaní P. M., bytom E. XXX v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 10P/118/2018-76 dňa 28.02.2020 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je zmena rozsahu výživného pre mal. U. zo strany otca. Naposledy bolo rozhodnuté o výživnom rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 19P/293/2016-66 zo dňa 22.08.2017. Matka návrh odôvodňuje zvýšenými potrebami mal. U. v dôsledku jeho nástupu na základnú školu.
2. Obsah rozhodnutia
3. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že: „Súd mení rozsudok Okresného súdu Humenné č. 19P/293/2016 zo dňa 22.8.2017 v časti výšky výživného pre mal. U. M., nar. XX.XX.XXXX tak, že zvyšuje výživné pre mal. U. M. zo sumy 65 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne od podania návrhu od 27.9.2018, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamieta. Zaostalé výživné pre mal. U. M. za obdobie od 27.9.2018 do 28.2.2020 vo výške 427,50 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku. Nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh“.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že zo skutočného stavu, ktorý vykonal vyplývajú závery, že otec bol v roku 2018 zamestnaný vo viacerých spoločnostiach od 28.07.2018 do 05.08.2018 s vymeriavacím základom 522,- Eur počas trvania pracovného pomeru v spoločnosti Deko deko s.r.o. Stupava otec porušil pracovnú disciplínu a zhoršilo sa jeho pracovné tempo a bol s ním ukončený pracovný pomer. Od 25.12.2018 do 08.01.2019 bol zamestnaný v spoločnosti Z. O. suites&Spa, s.r.o s vymeriavacím základom 285,10 Eur. Zo správy spoločnosti vyplýva, že otec bol zamestnaný v pozícií kuchár, odpracoval si 2 dní a viac sa neozval. Ďalej pracoval v spoločnosti G. s.r.o. C. od 08.07.2019 do 21.07.2019 s vymeriavacím základom 278,54 Eur a od 28.08.2019
do 04.09.2019 v spoločnosti Q. s.r.o. s vymeriavacím základom za jeden mesiac 68,-Eur. Otec bol naposledy evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v roku 2014. Súd ďalej zisťoval zamestnanie v spoločnosti B. s.r.o., kde zo správy tejto spoločnosti vyplýva, že pracoval v ich spoločnosti od 10.01.2018 do 26.01.2018. Ukončenie nastalo po nedostavení sa na pracovné miesto bez udania dôvodu a z dôvodu neštandardných požiadaviek menovaného t.j. týždenné vyplácanie mzdy, pričom tu vzniklo aj podozrenie z užívania omamných látok na strane otca. Menovaný zarobil sumu 199,48 Eur. Podľa správy zamestnávateľa B. S. zo dňa 08.03.2019 bol v jeho spoločnosti otec maloletých detí zamestnaný na trvalý pracovný pomer v pozícií pomocný kuchár od 13.02.2018 do 24.03.2018, pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe a príjem otca bol vo výške 195,07 Eur. Zo správy spoločnosti R. P., a.s., zo dňa 12.03.2019 vyplýva, že v tejto spoločnosti bol zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti od 18.05.2018 do 31.07.2018 ako pomocný kuchár, pričom k reálnemu výkonu práce na základe tejto dohody nedošlo. Jeho príjem bol 0. Lustráciou bolo zistené, že otec maloletých detí je od 11.11.2019 vo výkone trestu odňatia slobody, pričom trest je uložený do 11.07.2020. Súd konštatuje, že otec maloletých detí je vo výkone trestu odňatia slobody, pričom výživné za neho plní otec. Súd zhodnotil, že vo vzťahu k zamestnaniu je potencionalita príjmov otca možná stanoviť a to preto, lebo zo skutočného stavu vyplýva, že otec je nezodpovedný a bol prepustený zo zamestnania vždy z dôvodov, ktoré boli na jeho strane. Má za to, že sa zbavil výhodného zamestnania a poukazuje na to, že v spoločnosti M. deko s.r.o. mal uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú z príjmu minimálne vo výške minimálnej mzdy, a preto súd vychádzal z príjmu otca vo výške minimálnej mzdy. Súd vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného vo vzťahu k mal. U. na sumu 90,- Eur mesačne. V prevyšujúcej časti nad túto sumu zamietol návrh, ako aj návrh na zvýšenie výživného vo vzťahu k mal. A.. Dlžné výživné stanovil vo výške 427,50 Eur a povolil ich otcovi zaplatiť v 20,- Eur mesačných splátkach.
5. Právne svoje rozhodnutie odôvodňuje s poukazom na § 26 a § 75 Zákona o rodine.
II. Obsah odvolania
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a to proti výroku, ktorým súd čiastočne návrhu vyhovel podal odvolanie otec. Poukazuje na to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. Návrh matky považuje za bezdôvodný. V návrhu uviedla, že náklady na bývanie má 227,- Eur, pričom predtým tvrdila, že ide o inú sumu, a teda nastala úspora 39,- Eur. Žije v spoločnej domácnosti s otcom syna N., ktorý by sa mal spoločne podieľať na nákladoch. Navrhovateľka opomenula uviesť, že náklady na stravu maloletých detí sa znížili a neuviedla, že náklady súvisiace s nástupom U. do prvého ročníka jej zabezpečili starí rodičia otca a nekúpila ich sama. Neuvádza, že zo strany starých rodičov dochádza k materiálnej pomoci nehovoriac o tom, že zo strany sestry dostáva nemálo použitého, ale zachovalého oblečenia. Neuviedla, že U. už nechodí na futbal, nemá aktivity, pričom starý otec zo strany otca sa zaviazal, že bude tieto aktivity platiť. Súd poukazuje na to, že otec porušoval pracovnú disciplínu, a teda to bolo dôvodom skončenia pracovného pomeru, poukazuje odvolateľ však na to, že došlo k plateniu vždy včas výživného z jeho strany a nikdy neboli s tým problémy. Podľa jeho názoru hoci mal vedomosť súd o uvedených skutočnostiach, rozhodol v neprospech povinného, nepripustil možnosť, že nebude podmienečne prepustený, akú prácu si zabezpečí, bude mať otec po návrate z výkonu trestu problémy zaplatiť výživné od podania návrhu, tak ako to určil súd. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok a návrhu matky v tejto časti nevyhovel.
7. K odvolaniu otca podáva písomné vyjadrenie matka, ktorá navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
III. Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 C.s.p. je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna.
11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletého U. vyhovel v časti . Odvolateľ namieta správnosť záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k skutočnému stavu veci a následne prijatému právnemu záveru.
12. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci pre prijatie záveru o potrebe zmeny rozsahu doposiaľ stanoveného výživného. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky možno konštatovať, že zvýšenie výživného zodpovedá schopnostiam a možnostiam povinného a stanovená výška je primeraná, zodpovedá reálnym možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, a odôvodneným potrebám oprávneného dieťaťa ako aj súdom stanovenie momentu zmeny rozsahu výživného.
13. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 C.s.p. i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). C.s.p. v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej).CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“). Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča.
14. V prvom rade maloletý U. je stále osobou oprávnenou z výživného a je odkázaný na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletému dieťaťu je daná ex lege a obvyklým spôsobom plnenia je stav kedy dieťa žije v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je plnené v naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje len v prípadoch potencionalneho ohrozenia oprávneného dieťaťa - ak nežijú rodičia spolu, došlo k rozpadu ich rodiny, prípadne k rozvodu manželstva a prípadne pokiaľ niektorý z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Zmyslom je teda zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými aké by malo keby rodičia žili spolu a riadne sa o dieťa starali (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015).
15. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu dôvodov pre zmenu pôvodného rozsudku o výške výživného v časti týkajúcej sa výživného pre mal. U. v zmysle § 78 ods.1 a § 121 CMP a to z hľadiska zmeny pomerov na strane rodiča povinného platiť výživné. O výške výživného rozhodoval podľa ustanovení § 62, § 75 Zákona o rodine. Ohľadne skutkových otázok posudzovaných súdom prvej inštancie odvolací súd súhlasí so skutkovým záverom ohľadne príjmov otca pokiaľ vychádzal z možného potencionálneho príjmu a z toho vyplývajúcich možnosti a schopnosti platiť výživné na maloletého syna.
16. Súd prvej inštancie správne porovnáva pomery v čase poslednej úpravy výživného, a v čase súčasnej úpravy. Za rozhodný moment zmeny majúcej vplyv na zvýšenie výživného považuje odvolací súd deň označený súdom.
17. Zo skutočného stavu vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že v čase pôvodného rozhodovania rodičia maloletého U. nežili v spoločnej domácnosti, otec pracoval v roku 2016 v spoločnosti TESCO
Stores s.r.o. s čistým príjmom 347,95 Eur a následne v roku 2017 na základe dohody o pracovnej činnosti vo viacerých spoločnostiach. Súd v čase pôvodného konania vychádzal aj z tvrdenia otca, ktorý uviedol, že jeho mesačným príjmom je suma 420,- Eur mesačne. Matka v čase pôvodného rozhodovania bola poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur a prídavkov na tri maloleté deti. Mal. U. v čase rozhodovania súdu v roku 2017 vo, nenavštevoval základnú školu. Porovnávajúc pomery v súčasnosti matka poberala v roku dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 11,1629 Eur denne od 22.08.2018 na obdobie 6 mesiacov. Od 05.03.2018 až do 20.05.2018 bola zamestnaná v spoločnosti K. K. s.r.o. C.. V súčasnosti matka poberá rodičovský príspevok vo výške 220,- Eur . Od poslednej úpravy jej pribudla jedna vyživovacia povinnosť, žije v spoločnej domácnosti s priateľom N. X.. Maloletý v čase rozhodovania súdu bol žiakom základnej školy a to žiakom 2.ročníka základnej školy. Otec do nástupu výkonu trestu 11.11.2019 bol zamestnaný vo viacerých spoločnostiach, ako je vyššie konštatované.
18. Odvolacie námietky otca sa dotýkajú nesprávne zisteného skutočného stavu veci a nesprávne prijatého právneho záveru. Poukazuje na to, že súd nesprávne vychádza z príjmu, ktorý by mohol dosahovať a nezohľadňuje zníženie nákladov matky na bývanie, keďže býva so svojim priateľom, nezohľadňuje to, že potreby maloletého dieťaťa v súvislosti s nástupom do 1.ročníka zabezpečili starí rodičia otca, ako aj plnia vyživovaciu povinnosť, nezohľadňuje to, že po výkone trestu bude otec pravdepodobne bez príjmu a nebude v jeho možnostiach a schopnostiach platiť stanovené výživné.
19. Je možné konštatovať, že k zvýšeniu potrieb maloletého dieťaťa došlo v prejednávanej veci v súvislosti s jeho nástupcom na prvý stupeň základnej školy. Z predložených listín, ktoré matka predložila v konaní , je možné mať za preukázané, že u mal. U. sa menia náklady na jeho stravovanie, nákup školských pomôcok a potrieb. V každom prípade tak je potrebné sa vyrovnať s tým, či nástup na prvý základnej školy znamená bez ďalšieho možnosť navýšenia výživného. Nástup maloletého dieťaťa do základnej školy je možné považovať za zmenu pomerov, ktorá súvisí a je spojená so zvýšením odôvodnením potrieb spojených predovšetkým s fyzickým vývojom maloletého dieťaťa a s jeho potrebami, ktoré narástli.
20. V súvislosti so skúmaním odôvodnených potrieb je treba uviesť, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, záujmovej činnosti, ktorá je náročnejšia a ktoré skutočnosti je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť, pričom nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Potrebné je preukázať len potreby detí, ktoré vybočujú z rámca iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ako je jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti.
21. V súvislosti s konštatovanou zmenou pomerov na strane oprávneného dieťaťa je potrebné zhodnotiť aj pomery na strane povinného rodiča, porovnať ich s časom pôvodného rozhodovania zároveň vyhodnotiť zistené relevantné skutočnosti pre prijatie záveru či tieto pomery odôvodňujú navýšenie výživného, ktoré by súviselo so zvýšenými potrebami maloletého dieťaťa.
22. Súd prvej inštancie sa zaoberá možnosťou potencionality príjmu otca. súd pri stanovení rozsahu výživného vychádzal z posúdenia reálnych možností a schopností otca. Potencionalita znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný vždy prihliadať na pomery rodičov, pričom berie v úvahu nielen fakticky dosahované príjmy rodičov, ale aj tie, ktoré by mohol dosahovať s prihliadnutím na schopnosti a možnosti osoby k výžive povinnej. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané
majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 02. 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018, tvorba právnej vety: najpravo.sk;).
23. Zákonodarca umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa zamestnania, zárobku a majetkového prospechu (porovnaj Komentár Zákona o rodine E. Horvath - Erik Varga Wolters Kluwer str. 409).
24. Odvolací súd tak vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania podobne ako súd prvej inštancie stanovil príjem, ktorý by mohol otec dosahovať, pokiaľ by využil svoje reálne schopnosti a možnosti a vzdelanie a pracoval. Súd považuje za príjem otca , ktorý mohol dosahovať pokiaľ by bol v pracovnom vzťahu a nebol vo výkone trestu odňatia slobody aspoň minimálnu mzdu.
25. Odvolací súd po vyhodnotení zákonných kritérií pre stanovenie rozsahu výživného a to veku, oprávnených potrieb mal. U., možnosti, schopnosti otca považuje za dôvodné stanoviť výživné zo strany otca vo výške 90,- Eur mesačne vychádzajúc pritom z potencionálneho príjmu otca. Podľa údajov na www.ip.gov.sk bola mesačná minimálna mzda v roku 2018 vo výške 480,- Eur, v roku 2019 vo výške 520,- Eur a pre rok 2020 bola stanovená vo výške 580,- Eur mesačne. Otec môže vzhľadom na svoje schopnosti, možnosti dosahovať aspoň minimálnu mzdu, potom stanovené výživné zodpovedá 16 % určeným z jeho príjmu, čo zodpovedá oprávneným potrebám mal. U.. Možno dodať, že otec by mohol dosahovať aj vyšší príjem pokiaľ pracoval by v cestovnom ruchu, gastre, hotelierstve, priemerný hrubý mesačný plat v Slovenskej republike v pozíciách kuchár - cestovný ruch, gastro, hotelierstvo sa vymedzuje od 611,- Eur do 1.615,- Eur (zdroj www.platy.sk, platy cestovný ruch - gastro - hotelierstvo).
26. Je potrebné však zdôrazniť, že odvolací súd prihliadol pri stanovení výšky výživného zo strany otca na výlučnú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zo strany matky a pri stanovení výšky výživného prihliadol aj na skutočnosť, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku, nie je zamestnaná a práve táto situácia sa premietla aj do stanovenia vyššieho rozsahu výživného. Obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť, obidvaja sú povinní plniť výživné a matka plní výživné svojou osobnou starostlivosťou. Oproti pôvodnému stavu navýšené výživné predstavuje navýšenie o 0,83 Eur denne pre mal. U..
27. Ďalšie skutočnosti uvádzané odvolateľom nie sú právne významné pre stanovenie rozsahu výživného zo strany otca, pokiaľ sa dotýkajú zabezpečovania potrieb maloletého zo strany rodičov otca. Iste, je potrebné zdôrazniť, že starí rodičia pristupujú zodpovedne, pokiaľ zabezpečujú potreby maloletých detí - U. B. A., pokiaľ starý otec uvádza, že bude plniť a hradiť športové potreby maloletých detí, je tento prístup zodpovedným, morálnym a slušným.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).