Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_10C-48-2018.pdf
PDF · 77.57 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/48/2018
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti žalovanému X. S., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Obec J., v spore o zaplatenie 1597,97 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Platobný rozkaz Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 26. 2. 2019, sp. zn. 10C/48/2018, sa zrušuje v celom rozsahu.
Konanie sa zastavuje.
Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 14. 12. 2018, sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške 1597,97 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od podania návrhu do zaplatenia, ktorá mu mala vzniknúť vyplatením finančných náhrad v dôsledku poškodenia zdravia, spôsobeného žalovaným príslušníkovi Policajného zboru P. Č. dňa 23. 11. 2017. Žaloba bola súdu doručená elektronicky, podpísaná kvalifikovaným elektronickým podpisom X.. Y. E., riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach.
2. Súd vydal vo veci dňa 26. 2. 2019 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením.
3. Výzvou zo dňa 20. 5. 2020 súd vyzval žalobcu na predloženie listinného dôkazu preukazujúceho oprávnenie X.. Y. E. podať v jeho mene žalobu. Výzva bola doručená žalobcovi dňa 20. 5. 2020. Na základe uvedenej výzvy Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach súdu podaním zo dňa 8. 6. 2020 oznámilo, že v zmysle § 4 ods. 2 druhá veta zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, minister môže určiť, ktorý útvar policajného zboru má spôsobilosť byť účastníkom súdneho a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Za útvar policajného zboru koná pred súdom riaditeľ útvaru alebo ním poverený policajt alebo zamestnanec. Na základe uvedeného je v konaní na súde Ministerstvo vnútra SR (hmotnoprávne) vecne legitímnym na konanie, pričom procesnoprávnu spôsobilosť má Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach a na základe poverenia aj konkrétny poverený policajt alebo zamestnanec. Preto bola žaloba podpísaná na to oprávnenou osobou. Riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach bol ustanovený do funkcie dňom 1. 11. 2018 personálnym rozkazom ministerky vnútra SR č. 313/2018 a na základe uvedeného menovania bol a vydaný mandátny certifikát a licencia, ktorá ho oprávňuje ako mandatára orgánu výkonu verejnej moci na elektronické podpisovanie dokumentov orgánom verejnej moci v súlade s § 9 zákona č. 272/2016 Z. z.
4. Výzvou zo dňa 23. 7. 2020 bol žalobca opätovne vyzvaný na predloženie listinného dôkazu, na základe ktorého bol X.. Y.U. E. oprávnený podať žalobu. Súčasne bolo žalobcovi oznámené, že ako strana
sporu je v žalobe označené Ministerstvo vnútra SR, nie Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach. Stranou sporu na strane žalobcu je teda Ministerstvo vnútra SR, v mene ktorého je oprávnený konať minister, resp. ním poverený zamestnanec. Súčasne bolo žalobcovi oznámené, že argumentácia zákonným ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z.. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov nie je opodstatnená. Žalobca bol taktiež poučený, že v prípade nepredloženia poverenia v zmysle výzvy bude konanie zastavené. Žalobca prevzal výzvu dňa 29. 7. 2020. Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach súdu dňa 3. 8. 2020 opätovne doručilo vyjadrenie zo dňa 8. 6. 2020, vrátane príloh.
5. Podľa § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
6. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd zrušil vydaný platobný rozkaz v celom rozsahu, nakoľko žalovaný podal voči vydanému platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením.
7. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
8. Podľa § 161 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 72 Civilného sporového poriadku, na konanie právnickej osoby pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za právnickú osobu.
10. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ministerstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá minister. 11. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).
12. Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
13. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie zastavil, nakoľko nemal preukázané splnenie základnej procesnej podmienky konania, a to podanie žaloby v mene žalobcu na to oprávnenou osobou. Uvedený nedostatok procesnej podmienky bol nedostatkom odstrániteľným. Preto súd vyzval opakovane žalobcu na odstránenie uvedeného nedostatku podmienky konania a súčasne ho poučil o následku neodstránenia procesnej podmienky, ktorým je zastavenie konania. Žalobca napriek opakovanej výzve a poučeniu o možnosti zastavenia konania nedostatok procesnej podmienky konania neodstránil. Ako žalobca bolo v žalobe označené Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. V mene Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je ako štatutárny orgán oprávnený konať minister. Žaloba bola podpísaná riaditeľom Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach X.. Y. E.. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako strana sporu má postavenie právnickej osoby. V zmysle zákonného ustanovenia § 72 Civilného sporového poriadku na konanie právnickej osoby pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za právnickú osobu. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právne úkony za právnickú osobu robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom, t. j. štatutárne orgány. V zmysle § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní pracovníci alebo členovia, ak je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Žalobca však v konaní nepreukázal, že X.. Y. E., riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, bol oprávnený v jeho mene podať žalobu na súd a zastupovať ho v konaní. Žalobca nepredložil poverenie, udelené ministrom vnútra ako štatutárnym orgánom žalobcu, X.. Y. E., ktoré by ho oprávňovalo
na zastupovanie žalobcu v spore. Taktiež nepredložil žiaden vnútorný predpis žalobcu, z ktorého by vyplývalo oprávnenie riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach konať v predmetnej veci v mene žalobcu. Žalobca poukázal na zákonné ustanovenie § 4 ods. 2 druhá, tretia veta zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore znení neskorších predpisov, podľa ktorého minister môže určiť, ktorý útvar Policajného zboru má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Za útvar Policajného zboru koná pred súdom riaditeľ útvaru alebo ním poverený policajt alebo zamestnanec. Súd však nepovažoval argumentáciu uvedeným zákonným ustanovením za opodstatnenú. V prejednávanej veci totiž nie je stranou sporu útvar policajného zboru (Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach), ale Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Uvedené zákonné ustanovenie preto neoprávňovalo X.. Y. E. na podanie žaloby v mene žalobcu a zastupovanie v spore. Už len okrajom súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, spolu s podaním zo dňa 21. 4. 2020, predložilo aj poverenie, udelené ministerkou vnútra SR dňa 19. 10. 2018 Q.. X.. O. P. na zastupovanie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pred súdmi Slovenskej republiky v sporoch, ktoré vznikli v súvislosti s činnosťou Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, uvedená poverená zamestnankyňa žalobu nepodpísala.
14. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
15. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému, nakoľko zastavenie konania procesne zavinil žalobca, ktorý neodstránil odstrániteľný nedostatok podmienky konania. V súlade so zákonným ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti výroku uznesenia o zrušení platobného rozkazu odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku uznesenia o zastavení konania je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.