Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11Csp-23-2023.pdf
PDF · 84.31 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/23/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v spore žalobkyne Intrum Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpenej JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D. E., pre zaplatenie 3 102,33 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd u k l a d á žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 3 102,33 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3 102,33 eura od 03. 11. 2020 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, každá splátka splatná do 20. dňa toho ktorého mesiaca s tým, že nezaplatenie čo aj len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. II. Žalobkyni súd proti žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou 29. 05. 2023 sa pôvodná žalobkyňa, A. F. G., H., domáhala proti žalovanému zaplatenia 3 102,33 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 03. 11. 2020 do zaplatenia a náhrady trov konania. Medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o pôžičke č. 7184070/8550504761 zo dňa 14. 06. 2017, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému finančné prostriedky vo výške 4 500,- eur. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 72 mesačných splátkach po 102,23 eura, a to až do celkovej výšky pôžičky vo výške 7 360,56 eura. Do dňa podania žaloby žalovaný uhradil časť vo výške 3 578,05 eura. Potom, ako žalovaný porušil svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, žalobkyňa ho listom zo dňa 26. 08. 2020 vyzvala k úhrade dlžných splátok, na čo mu poskytla dodatočnú lehotu viac ako 30 dní. Súčasne bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia úveru. Nakoľko žalovaný dlžné splátky neuhradil, žalobkyňa vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru k 19. 10. 2020, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 18. 10. 2020. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Ku dňu podania žaloby mal žalovaný zaplatiť 6 680,38 eura, z čoho uhradil 3 578,05 eura a rozdiel si tak žalobkyňa uplatnila cestou súdu. V doplnení žaloby žalobkyňa poukázala na to, že v danom prípade ide o tzv. webovú zmluvu, ktorej predchádza uzatvorenie rámcovej zmluvy. Je preto potrebné aplikovať zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku.
2. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 09. 01. 2024, sp. zn. 11Csp/23/2023 súd pripustil, aby na miesto pôvodnej žalobkyne do konania vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o.
3. Žalovaný, ktorému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie sa a poučením doručená dňa 07. 11. 2023, sa k veci písomne nevyjadril.
4. Súd preto vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal aj v neprítomnosti ospravedlneného právneho zástupcu žalobkyne. Žalovaný poprel, že by zmluvu cez počítač uzatvoril. Aj doposiaľ stále chodí osobne do banky, lebo nevie pracovať ani s aplikáciou v mobile. V roku 2015 bol práceneschopný po cievnej mozgovej poruche a veľa vecí si už nepamätá. Telefónne číslo uvedené na zmluve mu niečo hovorí, ale nevedel uviesť, či to číslo využíval. Nepoznal ani emailovú adresu, ktorá bola súčasťou zmluvy. Nevedel vysvetliť ani to, prečo je na zmluve uvedené jeho rodné číslo, ako aj číslo jeho občianskeho preukazu. Je možné, že sa k nemu niekto dostal. Žalovaný potvrdil, že bankový účet, na ktorý mali byť pripísané finančné prostriedky zo zmluvy, je jeho aktuálny účet. K jeho účtu nemá dispozičné právo žiadna iná osoba. Nespomínal si ani na to, či ho niekto požiadal o uzatvorenie zmluvy. Najhoršie by bolo, ak by naozaj tú zmluvu uzatvoril on a musel byť platiť aj vysoké úroky. V prípade, ak by súd žalobe vyhovel, žalovaný navrhol splátky v maximálnej výške po 100,- eur.
5. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že pôvodná žalobkyňa mala diaľkovo uzatvoriť so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 4 500,- eur. Dlžník sa ho zaviazal splatiť 72 mesačnými splátkami po 102,23 eura. Pri úrokovej sadzbe 19,62 %, RPMN 19,62 %, priemernej RPMN 12,95 % a výšky odplaty 19,62 % tak predstavovali celkové náklady spotrebiteľa sumu 28 60,56 eura a celkovo bol žalovaný povinný zaplatiť 7 360,56 eura. Súčasťou zmluvy bol aj splátkový kalendár s rozpisom splatnosti jednotlivých splátok, zostatku istiny po úhrade splátky a spôsob započítania splátky na istinu a úroky. Žalovaný bol v zmluve označený menom, priezviskom, dátumom narodenia, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, trvalý pobytom, pričom súčasťou zmluvy je aj telefónne číslo, emailová adresa a označenie jeho zamestnávateľa. Uzatvoreniu tejto zmluvy predchádzalo uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 27. 05. 2017.
6. Listom zo dňa 26. 08. 2020, označeným ako „predžalobná upomienka“ bol žalovaný vyzvaný na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 306,69 eura v lehote do 05. 10. 2020 s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. V oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28. 10. 2020 právna predchodkyňa žalobkyne žalovaného vyzvala na úhradu dlžnej čiastky vo výške 3 102,73 eura. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že úver bol viac menej pravidelne splácaný formou splátok v dohodnutej výške 102,23 eura do poslednej úhrady zo dňa 16. 07. 2020.
7. Podľa § 2 písm. a) zákona 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
8. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
9. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
10. Zmluva, na základe ktorej si žalobkyňa uplatnila svoj nárok, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z.. Súd z tohto dôvodu skúmal, či zmluva obsahuje všetky náležitosti, predovšetkým tie, prípadnú absenciu ktorých zákon sankcionuje v tom smere, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti, žalovaný bol povinný popri splácaní istiny platiť aj dojednané úroky z úveru. Žalovaný spochybnil, že by zmluvu na diaľku uzatvoril, avšak nevedel vysvetliť, ako by k prípadnému zneužitiu jeho osobných údajov, ako aj ďalších údajov, mohlo dôjsť. Zároveň potvrdil, že účet, na ktorý bola istina úveru poskytnutá, patrí jemu a ďalšia osoba nemá k tomuto účtu dispozičné právo. Z tohto účtu boli zároveň vykonané splátky úveru v celkovej výške 3 578,05 eura. Po odročení pojednávania z dôvodu skutkových tvrdení žalovaného, žalobkyňa súdu predložila listinné
dôkazy, ktorými pred poskytnutím úveru overovala bonitu žalovaného, okrem iného aj výplatné pásky žalovaného vystavené jeho zamestnávateľom, u ktorého je zamestnaný podľa svojho vyjadrenia 30 rokov. Aj keď žalovaný uviedol, že si uzatvorenie zmluvy nepamätá, s poukazom na vyššie uvedené, má súd listinnými dôkazmi dostatočným spôsobom preukázané, že zmluvu na diaľku uzatvoril práve žalovaný, na účet ktorého bol úver poukázaný a z tohto istého účtu boli vykonávané aj dohodnuté splátky úveru. Žalovaný mal zaplatiť celkovo 6680,38 eura, čo predstavuje sumu úveru po zosplatnení. Pokiaľ ide o úrok z úveru aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, súd vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. 06. 2020, sp. zn. 5 Cdo 42/2020, podľa ktorého je žalovaný povinný aj po zosplatnení úveru zaplatiť popri istine aj úroky z úveru vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností zo zmluvy zaplatil. Žalobkyňa má tak nárok na dojednané úroky z úveru len do dohodnutej výšky. Z výšky uplatnenej pohľadávky vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila úroky v nižšej sume, preto súd vychádzajúc zo zásady viazanosti návrhom žalobe vyhovel v plnom rozsahu a žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalovanej sumu 3 102,33 eura. Pokiaľ by žalovaný plnil svoju povinnosť riadne a včas, 72 splátkami po 102,23 eura by uhradil 7 360,56 eura. Po započítaní jeho úhrady vo výške 3 578,05 eura, by tak zostávalo z úveru zaplatiť 3 785,51 eura. Pre úplnosť súd uvádza, že žalobkyňa preukázala, že jej právna predchodkyňa pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru splnila zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, keď žalovaného naposledy v liste zo dňa 26. 08. 2020 upozornila na možnosť uplatnenia práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky a žalovaný bol nepochybne v omeškaní viac ako tri mesiace, nakoľko ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru neuhradil štyri splátky. Popri istine súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť aj zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech, priznal ich náhradu v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. V súlade s ustanovením § 232 ods. 3 C. s. p. súd určil dlhšiu lehotu na plnenie v podobe pravidelných mesačných plnení s tým, že nezaplatenie čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd prihliadol na výšku priznaného plnenia ako aj na tvrdený pravidelný mesačný príjem žalovaného, ktorý si popri poberaní invalidného dôchodku zabezpečuje príjem na živobytie aj zamestnaním. Vzhľadom na postavenie strán sporu má súd za to, že žalobkyňa nebude takouto dlhšou lehotou na plnenie neprimerane znevýhodnená. Týmto sa umožní splatiť priznaný nárok bez potreby začatia exekúcie na majetok žalovaného, čo je podľa názoru aj v záujme žalobkyne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.