Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4P-10-2020.pdf
PDF · 97.08 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Miroslav Juričko, v právnej veci mal. detí: Š. T., L.. XX.XX.XXXX a I. T., L.. XX.XX.XXXX, J. A. C., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, deti rodičov: matka S. T., L.. XX.XX.XXXX, J. D. L. E., K. XX/XX a otec E. T., L.. X.X.XXXX, J. Y., B. XX, v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 18C/203/2009-49 zo dňa 19.1.2010 vo výroku o výživnom zo strany otca na maloletého Š. T., L.. X.XX.XXXX a na maloletého I. T., L.. XX.XX.XXXX tak, že sa zvyšuje výživné zo strany otca na maloletého Š. zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 160,- Eur mesačne a na maloletého I. zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne, počnúc od vyhlásenia rozsudku, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom na zvýšenie výživného doručeným súdu dňa 29.04.2020 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. syna Š. zo sumy 50,- Eur na sumu 200,- Eur mesačne a na mal. syna I. zo sumy 50,- Eur na sumu 200,- Eur mesačne, a to s účinnosťou od mesiaca máj 2020.
2. Podaný návrh zdôvodnila tým, že od posledného určovania výšky výživného rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 18C/203/2009-49 zo dňa 19.01.2010, ubehlo 10 rokov a potreby detí sa zmenili s čím súvisia aj zvýšené výdavky na maloletých.
3. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu, doručenému súdu dňa 29.07.2020, uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného súhlasí v rozsahu 75,- Eura na každé maloleté dieťa. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že v minulosti došlo dobrovoľne z jeho strany k zvýšeniu výživného na sumu 55,- Eur na každé maloleté dieťa a taktiež sa pravidelne podieľal na nákupe školských pomôcok, oblečenia, obuvi, kúpil im elektroniku, uhradil dovolenku a rovnako podporoval maloletých pri ich športových a spoločenských záujmoch. Návrh matky na zvýšenie výživného na sumu 200,- Eur na každé maloleté dieťa považuje za likvidačný, nakoľko jeho príjem v súčasnosti predstavuje 800,- Eur. Vo vyjadrení ďalej poukazuje na svoje mesačné výdavky, medzi ktoré okrem iného (strava, šatstvo, hygienické potreby) zaraďuje vyživovaciu povinnosť k jeho tretiemu dieťaťu, bankový úver vo výške 250,- Eur mesačne a výdavky spojené s ubytovaním vo výške 100,- Eur.
4. Zástupca kolízneho opatrovníka vyjadril písomne v správe o šetrení rodinných a sociálnych pomerov u maloletých a jeho rodičov zo dňa 25.08.2020 svoj súhlasný postoj k podanému návrhu a navrhol návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť. V súčasnej dobe je maloletý Š. stredoškolák, má byť v školskom
roku 2020/2021 ubytovaný na internáte, kde má mať zabezpečenú aj celodennú stravu. Maloletý I. je žiakom 6. triedy Základnej školy Ing. Kožucha v Spišskej Novej Vsi, pričom ide o triedu, pre nadané deti, s ktorou je spojený ročný poplatok vo výške 66,- Eur. Maloletý I. sa taktiež venuje basketbalu, za ktorý matka uhrádza mesačný poplatok vo výške 15,- Eur a súčasne s bratom Š. navštevujú Základnú umeleckú školu v Spišskej Novej Vsi, odbor klavír. Zo správy je taktiež zrejmé, že otec výživné uhrádza pravidelne, pričom ho sám zvýšil zo sumy 50,- Eur na sumu 55,- Eur mesačne pre každé maloleté dieťa, deti počas prázdnin trávili čas spolu so starými rodičmi a otcom E. Y., matka s otcom nie je v kontakte a informácie o maloletých podáva starým rodičom.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi na základe čoho zistil tento skutkový stav:
6. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 18C/203/2009-49 zo dňa 19.01.2010 bolo manželstvo C.. S. T. a C.. E. T. rozvedené. Na čas po rozvode boli mal. deti Š. T. a I. T. zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať výživným vo výške 50,- Eur mesačne na každé maloleté dieťa, ktoré výživné bol povinný uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky.
7. Otec vo vyjadrení doručenom súdu dňa 29.7.2020 súhlasil so zvýšením výživného na sumu 75,- Eur na každé z maloletých detí. Rovnako tak uviedol, že jeho príjem je v sume 800,- Eur mesačne. Neskôr v žiadosti o odročenie doručenej súdu dňa 26.11.2020 otec súhlasil so zvýšením výživného zo sumy 50,- Eur na sumu 100,- Eur na každé maloleté dieťa, pričom ďalej uviedol, že maloletých bude aj naďalej finančne podporovať čo sa týka ich záľub, nákupu oblečenia, školských potrieb, ako aj pri úhrade dovolenky.
8. Matka na pojednávaní dňa 27.11.2020 zotrvala na podanom návrhu a na dôvodoch v ňom uvedených. Návrh podala z dôvodu, že sa znížil jej príjem a zvýšili výdavky. Uviedla, že Š. má alergiu, I. má kožné problémy, ktoré si vyžadujú špeciálnu kozmetiku. T.č. je navrhovateľka nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves a podpora v nezamestnanosti jej prestala byť vyplácaná vo februári 2020. Ďalej uviedla, že výživné je hradené zo strany rodičov otca riadne a včas. Títo majú maloletým deťom nakupovať aj oblečenie v čase, keď sú maloletí u nich na návšteve. So zvýšením výživného zo sumy 50,- Eur na sumu 100,- Eur na každé dieťa tak, ako to uviedol otec vo svojej e-mailovej správe zo dňa 26.11.2020 nesúhlasí, nakoľko takéto zvýšenie nepokryje náklady na deti, pričom ďalej uviedla, že bude súhlasiť s nižším výživným ako pôvodne žiadala vo svojom návrhu. Príjem otca jej nie je známy, vie, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec navrhovateľke neprispel na mimoriadne výdavky detí pri nástupe do školy a to aj napriek tomu, že mal. Š. sľúbil, že mu bude hradiť internát. Čo sa týka výdavkov, navrhovateľka ďalej uviedla, že za internát zaplatila aj keď je mal. Š. t.č. doma. Spolu so študentským lístkom a stravou tak zaplatila 100,- Eur. Ďalej uhrádza poplatok za klavír 14,- Eur mesačne, zošity, knihy, diskusný klub, cenu vojvodu z Edinburgu vo výške 30,- Eur na všestranný rozvoj v rôznych oblastiach jazyka, činnosti. Navrhovateľku v súčasnosti podporujú jej rodičia, u ktorých s deťmi dočasne bývajú. V súčasnosti vyvíja snahy sa zamestnať, zúčastňuje sa pohovorov, avšak zatiaľ neúspešne. Momentálne sa zúčastňuje kurzu Eduna n.o., ktorý by jej mal zabezpečiť prácu po skončení pandémie. Ide o prípravu na povolanie školiteľa kritického myslenia, pričom na ukončenie kurzu je potrebné preskúšanie v prezenčnej forme. Na otázku kolízneho opatrovníka v čom spočíva starostlivosť otca o deti uviedla, že otec im občas zavolá, raz alebo dvakrát do mesiaca. Na Vianoce trávil otec čas s deťmi u svojich rodičov. Na otázku, či má vedomosť na čo použil otec úver, ktorý momentálne spláca, uviedla, že by sa žiadne úvery nemali brať do úvahy, pričom má vedomosť, že sa otec permanentne zadlžuje.
9. Matka k podanému návrhu doložila potvrdenia o výdajoch:
10. Rozhodnutie o prijatí mal. Š. na Gymnázium v Košiciach zo dňa 20.05.2020.
11. Rozhodnutie o prijatí mal. Š. do Školského internátu, Medická 2 v Košiciach zo dňa 30.06.2020.
12. V tejto súvislosti súdu predložila rozpis cestovných výdavkov na mal. Š. v sume cca 15,- Eur mesačne, k čomu doložila aj cestovné lístky na autobus.
13. Platobným dokladom SIPO II za obdobie 08/2020 matka osvedčila výšku mesačných poplatkov za plyn v sume 11,00 Eur a ďalším platobným dokladom osvedčila výšku mesačného poplatku za nájom v sume 161,15,- Eur.
14. Potvrdením Sociálnej poisťovne zo dňa 18.08.2020 matka preukázala tvrdenie uvedené v písomnom vyjadrení o dobách, kedy bola nezamestnaná a poberala dávku v nezamestnanosti.
15. Matka taktiež predložila príjmové pokladničné bločky, ktorými preukázala výdavky na deti pri nástupe do školy ako aj na ich mimoškolské aktivity.
16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
20. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 174/2020 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2020 suma alebo úhrn súm 98,08 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa
21. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.7.2020 predstavuje čiastku 29,42 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
25. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
28. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
30. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
31. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
32. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
34. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností na strane účastníkov konania k tomu, aby súd rozhodoval o zmene pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné zo strany povinného rodičia na maloleté dieťa. Aj súčasne platné a účinné znenie Civilného mimosporového poriadku v § 157 CMP uvádza, že rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného, prípadne úvaha, že výživné bolo priznané nad rámec odôvodnených potrieb dieťaťa, prípadne nad rámec schopnosti a možnosti povinného rodiča, pokiaľ tento voči samotného rozhodnutiu nevyužil príslušné opravné prostriedky) a už vonkoncom súdu neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného.
35. Vykonaným dokazovaní mal súd za preukázané, že podaný návrh je dôvodný a je potrebné mu vyhovieť.
36. Súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného u maloletých detí prihliadal na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu rozhodnutia o výživnom. Súd zistil, že od poslednej úpravy došlo k zásadnej zmene pomerov predovšetkým na strane detí ako aj na strane matky. Mal. Š. nastúpil na strednú školu v inom okrese ako má miesto svojho bydliska, čím sa v podstatnej miere zvýšili jeho odôvodnené potreby. Pretože od poslednej úpravy výživného ubehlo 10 rokov je zrejmé, že výdavky na deti bez ďalšieho vzrástli v každom smere. U maloletého Š. došlo k nástupu na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupom vo vzdelávacom systéme sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na potreby detí. Matka má zvýšené náklady aj v súvislosti s mimoškolskými aktivitami a cestovnými výdavkami mal. detí. Matka je t.č. nezamestnaná a jej príjem predstavujú prídavky na deti spolu vo výške 49,90,- Eur mesačne a výživné zo strany otca. U povinného rodiča bol z jeho vyjadrenia zo dňa 29.07.2020 zistený jeho čistý mesačný príjem v sume 800,- Eur. Na základe týchto skutočností, má súd za to, že boli splnené podmienky pre zvýšenie výživného u maloletých detí, a preto súd zvýšil
výživné zo sumy 50,- Eur na sumu 120,- Eur mesačne na mal. I. a zo sumy 50,- Eur na sumu 160,- Eur mesačne na mal. Š..
37. Pri určení výšky výživného súd ustálil rozsah výživného zo strany otca na maloletých s prihliadnutím najmä na odôvodnené potreby maloletých vzhľadom na ich vek, pretože od poslednej úpravy vyrástli, mal. Š. sa stal žiakom strednej školy, obaja majú svoje záujmy a záľuby, s ktorými sú spojené zvýšené náklady. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že uvedená výška výživného zodpovedá ich potrebám, ako aj možnostiam a schopnostiam otca ako povinného z vyživovacej povinnosti.
38. Platobné miesto platenia výživného zo strany otca u maloletých ostalo nezmenené, a to do ruky matky.
39. Týmto rozhodnutím sa mení rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 18C/203/2009-49 zo dňa 19.01.2010 vo výroku o výživnom zo strany otca na maloleté deti.
40. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
41. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
42. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
43. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. O trovách konania súd v danom konaní rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovanie o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.