Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoPr-1-2024.pdf
PDF · 83.38 KB
Case nature
Subarea
21CoPr/1/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zastúpeného: E. A. F. G., bytom H. XX/X, I., proti žalovanému: QRH LOGIC 413 s.r.o., so sídlom Pastuchovská 3897, Gabčíkovo, IČO: 48 055 760, zastúpeného advokátom: Mgr. Peter Voloch, so sídlom Hollého 745/34, Senica, o zaplatenie 3.108,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. PN-7Cpr/1/2023-89 zo dňa 12. septembra 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a.
II. Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.108,10 eur, úrok z omeškania 80,88 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.108,10 eur od 26.4.2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 137 písm. a), § 274, § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). Vecne dôvodil, že žalobca po oprave žaloby žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.108,10 eur, úrok z omeškania 80,88 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 3.108,10 eur od 26.4.2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania. V danom prípade súd prvej inštancie žalovaného predvolal na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 12.9.2023, pričom predvolanie mu bolo doručené dňa 24.8.2023. V predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškane na návrh druhej strany, ak svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť nijako neospravedlnil. Zástupca žalobcu navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Nakoľko boli splnené podmienky podľa § 274 CSP pre rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie v dôsledku nesplnenia procesných povinností na strane žalovaného, súd prvej inštancie rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil tak, že keďže žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Argumentoval tým, že dňa 27.10.2023 mu bol doručený napadnutý rozsudok. Je toho názoru, že neboli splnené podmienky na vydanie predmetného rozsudku, nakoľko žalovanému nebolo doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré sa údajne uskutočnilo dňa 12.9.2023. Takisto spochybnil, či sa na pojednávaní dňa 12.9.2023 zúčastnil žalobca a či skutočne na tomto pojednávaní sám od seba, bez toho, že by bol k tomu navedený konajúcou sudkyňou, navrhol vydanie
rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný preto žiada, aby bol za účelom preverenia týchto skutočností vypočutý aj zvukový záznam z tohto pojednávania.
3. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovaného sa vyjadril (prostredníctvom zástupcu) a uviedol, že je účelové. Na pojednávaní žalobca nebol pre tráviace ťažkosti, znásobené horúčavami. Zástupca žalobcu doručil plnú moc, a po oboznamovaní sudkyňou, že žalovaný predvolanie prevzal, navrhol postup podľa § 274 CSP.
4. Odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom – stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 v spojení s § 356 písm. b/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), skúmal, či odvolanie bolo podané včas a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného bolo podané oneskorene, a preto je potrebné ho odmietnuť.
5. Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
6. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
7. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
8. Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
9. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Do plynutia lehoty sa podľa § 121 ods. 2 CSP nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota je zachovaná, ak sa podľa § 121 ods. 5 CSP posledný deň lehoty urobí úkon na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Jedná sa o zákonnú procesnú lehotu, teda zásadne nepredĺžiteľnú. Odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene, je potom odvolací súd v zmysle § 386 písm. a) CSP povinný odmietnuť.
10. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) bod 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“) elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak je adresátom iná osoba ako orgán verejnej moci a ak sa doručuje do vlastných rúk, momentom uvedeným na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel,
11. Podľa § 32 ods. 9 zákona o e-Governmente, ak k elektronickému doručeniu dôjde v deň štátneho sviatku alebo v deň pracovného pokoja, lehota na konanie alebo na vykonanie úkonu, ktorej začiatok je spojený s okamihom elektronického doručenia, začne plynúť najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje alebo z povahy konania alebo úkonu vyplýva, že orgán verejnej moci alebo iná osoba sú povinní konať aj v deň, ktorý je štátnym sviatkom, alebo v deň pracovného pokoja.
12. V prípade elektronického doručovania rozhodnutia je potrebné rozlišovať moment doručenia (§ 32 ods. 5 zákon o e-Governmente) a začiatok plynutia odvolacej lehoty (§ 32 ods. 9 zákon o e-Governmente). Pravidlá počítania času v takom prípade upravuje tak CSP, ako aj zákon o e- Governmente, ktorý je vo vzťahu k CSP v otázke elektronického doručovania úpravou lex specialis. V zmysle CSP platí, že rozhodujúci deň, to znamená deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (v prejednávanom prípade moment doručenia), sa do plynutia lehoty podľa § 121 ods. 2 CSP nezapočítava. Lehota teda začína plynúť nasledujúci deň, pričom je nerozhodné, či rozhodujúci deň, resp. prvý deň lehoty padne na pracovný deň alebo deň pracovného pokoja, CSP „neposúva“ začiatok plynutia lehoty. Zákon o e-Governmente upravuje v ustanovení § 32 ods. 9 výnimky začiatku plynutia lehoty, a to v prípadoch elektronického doručenia v deň štátneho sviatku alebo v deň pracovného pokoja. V takýchto prípadoch uvedený predpis striktne určuje začiatok plynutia lehoty na konanie alebo na
vykonanie úkonu na najbližší nasledujúci pracovný deň. Týmto ustanovením sa „neposúva“ moment doručenia elektronickej správy určený podľa § 32 ods. 5 e-Governmente. Teda ak by napríklad došlo k elektronickému doručeniu v deň štátneho sviatku, ktorý by pripadol na sobotu, lehota by začala plynúť až v pondelok ako najbližší nasledujúci pracovný deň, a nie v nedeľu, ako by tomu bolo v zmysle CSP.
13. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol právnemu zástupcovi žalovaného prostredníctvom elektronického doručovania (v zmysle zákon o e- Governmente) doručený dňa 26.10.2023 (štvrtok, bežný pracovný deň) o 00:11 hod, o čom svedčí elektronická doručenka pripojená v spise čl. 93 (považuje sa za doručený podľa § 32 ods. 5 písm. b/ zákon o e-Governmente márnym uplynutím úložnej lehoty). Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania tak tejto strane sporu začala plynúť nasledujúcim dňom 27.10.2023 a posledný deň takejto lehoty pripadol na 10.11.2023 (piatok). Pretože tento deň bol piatok a bežný pracovný deň, 10.11.2023 bol nielen posledným faktickým, ale zároveň i posledným právnym dňom, kedy žalovaný mohol podať včasné odvolanie. Z dôvodu, že odvolanie žalovaného bolo doručené súdu prvej inštancie (až) dňa 13.11.2023, t. j. pondelok (čl. 98), bolo podané zjavne po uplynutí zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehoty na podanie odvolania.
14. Vzhľadom na to, že posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 10.11.2023, odvolanie podal žalovaný oneskorene, po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty, odvolací súd, preto musel v zmysle § 386 písm. a) CSP oneskorene podané odvolanie odmietnuť a nemohol podrobiť napádané rozhodnutie odvolaciemu prieskumu, t. j. nemohol skúmať vec v merite.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 per analogiam CSP, nakoľko CSP neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách konania v prípade, že odvolanie je odmietnuté. Preto odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania analogicky aplikoval ust. § 256 CSP, ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu odvolania (ukončenie konania bez rozhodovania vo veci samej). V danom prípade ukončenie odvolacieho konania (ktoré však vzhľadom na vady odvolania ani riadne nezačalo) procesne zavinil žalovaný, ktorý podal odvolanie oneskorene, ktorý by tak bol povinný nahradiť žalobcovi trovy konania. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade si žalobca v odvolacom konaní náhradu trov konania neuplatnil, ani nevyčíslil. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď žalobcovi žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. S ohľadom na uvedené odvolací súd žalobcovi nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.