Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Ca/14/2020

Potvrdené rozhodnutím 14Co/27/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, so sídlom Bratislava, Jakubovo námestie 2564/14, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 17 310 598, v konaní právne zastúpený advokátskou kanceláriou LEGAL CARTEL s.r.o., Na Hrebienku 5433/40, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: V. O., Q. XXX/X, XXX XX V., H.: XX XXX XXX, v konaní právne zastúpený Mgr. René Nguyenom, advokátom, Moyzesova 1, Partizánske, IČO: 50152289, o zaplatenie 77,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13Ca/14/2020 - 80 zo dňa 26. 11. 2020, takto rozhodol: I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13Ca/14/2020 - 80 zo dňa 26. 11. 2020 p o t v r d z u j e . II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo- obrazových záznamov, Bratislava, Jakubovo námestie 2564/14, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 17 310 598, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGAL CARTEL s.r.o., Na Hrebienku 5433/40, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 677 175, proti žalovanému: V. O., Q. XXX/X, XXX XX V., H.: XX XXX XXX, v konaní zastúpeného Mgr. René Nguyenom, advokátom, Moyzesova 1, Partizánske, IČO: 50152289, o zaplatenie 77,-- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý je žalobca povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05. 03. 2020 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 77,-- Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom primeranej odmeny za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov zvukových a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia nachádzajúceho sa v priestoroch prevádzky žalovaného. 2. Žalovaný vyjadril so žalobou nesúhlas.

3. Žalobca vo svojej žalobe tvrdil, že je občianskym združením fyzických a právnických osôb podľa o združovaní občanov registrovaný pod číslom Q. W.: B.-XXX/XX-XXXX.

4. Žalobca ďalej tvrdil, že pôsobí na území Slovenskej republiky, vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia, ktoré mu bolo udelené Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle a Žalobca tvrdil, že pôsobnosť vo vzťahu k zahraničiu vykonáva na základe bilaterálnych zmlúv o spolupráci so zahraničnými partnerskými spoločnosťami v rozsahu týchto dohôd a konvencií, ktorými je Slovenská republika viazaná.

5. Žalobca tvrdil, že zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, ktoré im prináležia podľa autorskoprávnych predpisov. Predmetom ochrany podľa tvrdenia žalobcu je umelecký výkon, zvukový záznam a audiovizuálny záznam.

6. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný je podnikateľom, ktorý prevádzkuje obchodnú predajňu s názvom: A., K. U.: V., Q. XXX/X.

7. Žalobca ďalej tvrdil, že z jeho kontrolnej činnosti bolo zistené a preto má žalobca za preukázané, že v priestoroch žalovaného tento disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov a žalovaný si tak nesplnil svoju povinnosť uhradiť výkonným umelcom a výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov primeranú odmenu, a to vo výške 77,-- Eur. Túto odmenu určil žalobca tak, že obchodná predajňa má rozlohu od 51 do 100 m2 s ročnou paušálnou odmenou 38,50 Eur za obdobie od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2017, podľa bodu A obchodné prevádzky a prevádzky služieb, v zmysle sadzobníka účinného od 01. 01. 2016. Takýmto spôsobom žalobca určil aj primeranú odmenu za obdobie od 01. 01. 2018 do 31. 12. 2018 podľa sadzobníka účinného od 01. 01. 2018. Spolu teda odmena predstavovala 2 x 38,50 Eur, spolu teda 77,-- Eur za dva roky.

8. Žalobca ďalej uvádzal, že písomnosťou zo dňa 15. 11. 2019 označenou ako Vysporiadanie nárokov výkonných umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov a Výzva na úhradu primeranej odmeny vyzval žalovaného na zaplatenie tejto odmeny do 25. 11. 2019.

9. Žalobca svoje tvrdenia preukazoval oprávnením na výkon kolektívnej správy zo dňa 18. 08. 2016, stanovami, sadzobníkom pre vyberanie odmien výkonným umelcom a výrobcom hudobných zvukových a zvukovo-obrazových záznamov na vykonávanie verejného prenosu účinného od 01. 01. 2016 (pre roky 2016 a 2017) a sadzobník účinný od 01. 01. 2018 (pre rok 2018). Zároveň predložil listinu nazvanú ako výzva na úhradu primeranej odmeny zo dňa 15. 11. 2019.

10. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nie je pravdou, že by v priestoroch prevádzky na Moyzesovej ulici došlo alebo dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenávaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, pričom žalovaný sa dôrazne ohradil voči takémuto tvrdeniu, ktoré považoval za nesprávne a z jeho pohľadu nepravdivé. Pokiaľ žalobca odkazuje na vykonávanie svojej kontrolnej činnosti, tak túto nijakým spôsobom v konaní nepreukazuje, čo spôsobuje podľa tvrdenia žalovaného nedôvodnosť takéhoto žalobného návrhu. Žalovaný ďalej uviedol, že podniká v oblasti spotrebnej elektroniky, bielej techniky, satelitnej techniky a zabezpečovacích systémov, pričom značná časť jeho podnikania je orientovaná na inštaláciu, montáž zvukových audiovizuálnych a bezpečnostných zariadení v priestoroch svojich klientov ako sú fitnescentrá, kultúrne domy, kiná a predajne.

11. Žalovaný pripustil, že v priestoroch na Moyzesovej ulici má vystavené televízory či audio systémy, ktoré sú ale odpojené od elektrického zdroja a nie sú teda schopné vykonávať verejný prenos. Dôvodom prečo takéto technické zariadenia sú odpojené je to, že žalovaný zastáva názor, že prípadnou prevádzkou by sa takéto zariadenia ďalej opotrebovávali a poškodzovali a ako ďalším dôvodom sú zdravotné problémy žalovaného so sluchom, preto pre výkon svojej činnosti upustil od trvalého zapnutia technických zariadení.

12. Žalobca na odpor žalovaného predložil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, pretože skutočnosť, že žalovaný disponuje technickým zariadením slúžiacim na verejný prenos zaznamenávaných výkonov, umelcov a výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov a skutočnosť, že v rozhodnom čase dochádzalo v priestoroch jeho prevádzky k verejnému prenosu zvukových a zvukovoobrazových záznamov vyplynuli zo záverov kontrolnej činnosti žalobcu. Autorský zákon v žiadnom zo svojich ustanovení neupravuje priebeh takejto kontrolnej činnosti a postup kontrolórov organizácií kolektívnej správy práv. Teda zákon neurčuje, akým spôsobom sa takáto kontrola vykonáva, resp. že by mali byť vystavené nejaké formálne protokoly či záznamy o vykonanej kontrole. Takéto kontroly sú vykonávané externými zamestnancami žalobcu, pričom sa zameriavajú pri svojej činnosti na zistenie, či v prevádzke dochádza k verejnému prenosu. Žalovaný potvrdil, že disponoval v období rokov 2017 a 2018 zariadeniami určenými na výkon zvukových záznamov, audiovizuálnych záznamov, pričom za verejné rozširovanie diel sa považuje aj samotná prítomnosť televíznych a rádiových prijímačov prijímajúcich televízny či rádiový signál v prevádzkach. Zároveň žalobca žiadal, aby bola predložená zmluva so spoločnosťou SOZA, ktorá mala preukazovať existenciu technických zariadení slúžiacich na verejný prenos zvukových a zvukovoobrazových záznamov.

13. Žalovaný vo svojom následnom vyjadrení opätovne zotrval na svojich tvrdeniach z predchádzajúceho vyjadrenia, pričom uviedol, že práve z rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že o verejný prenos sa jedná ak prevádzkovateľ poskytuje prijímač, napr. na hotelových izbách, do ktorých je prenášaný vysielaný signál, pričom v inom rozsudku konštatoval, že hoci samotné zabezpečenie fyzických zariadení vzťahujúcich sa obyčajne okrem hotelových zariadení aj na podniky špecializujúcich sa na predaj alebo prenájom televíznych prijímačov nepredstavuje takáto existencia prenos v zmysle smernice 2001/29.

14. Žalovaný ďalej uviedol, že v takom prípade je potrebné vôbec preukázať, že takéto zariadenia sú prevádzkyschopné a prostredníctvom nich môže dochádzať k zásahom do autorských práv. Žalovaný ďalej pripojil ako listinný dôkaz 10 čestných prehlásení, o ktorých tvrdil, že tieto vystavili jeho zákazníci, pričom z týchto čestných prehlásení vyplýva, že tieto osoby mali vedomosť, že v predajni žalovaného nie sú niekoľko rokov zapnuté žiadne zariadenia vrátané rádií, televízorov a iných zariadení prehrávajúcich akýkoľvek prenos. Zároveň tieto osoby prehlásili, že sú si vedomí poskytnutia nepravdivých informácií res. informácií, ktoré sú závažným spôsobom zamlčané.

15. Podľa a , kolektívnou správou práv je správa výkonu majetkových práv nositeľa práv podľa tohto zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Výkon kolektívnej správy práv je službou poskytovanou podľa tohto zákona.

16. Podľa § 145 ods.2 písm.f) citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy vykonáva správu výkonu majetkových práv najmä v týchto odboroch kolektívnej správy práv: f) použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti 1. vysielaním, 2. retransmisiou, 3. sprístupňovaním verejnosti alebo 4. iným spôsobom verejného prenosu.

17. Podľa § 165 ods.1 citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná v dobrej viere a za primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie predmetu ochrany, s osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať súhlas na použitie predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3 rokovania o uzavretí a) licenčnej zmluvy, b) hromadnej licenčnej zmluvy, c) kolektívnej licenčnej zmluvy, d) zmluvy o primeranej odmene, na ktorú sa môžu primerane uplatniť ustanovenia šiestej hlavy druhý a tretí oddiel druhej časti tohto zákona okrem § 81 alebo e) zmluvy o náhrade odmeny.

18. Podľa § 169 ods.4 citovaného zákona, organizácia kolektívnej správy je povinná a) vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa § 165 ods. 1 pre nositeľa práv licenčné odmeny, primerané odmeny, náhrady odmien a dodatočné odmeny a b) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody; to neplatí, ak nositeľ práv prejavil výslovne vôľu domáhať sa tohto nároku sám alebo ak je to nehospodárne.

19. Podľa § 27 ods.1 a 2 citovaného zákona, verejný prenos diela je verejné šírenie diela akýmikoľvek technickými prostriedkami po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by ho bez tohto prenosu vnímať nemohli. Vysielanie diela, retransmisia diela a sprístupňovanie diela verejnosti je verejným prenosom diela.

20. Podľa § 99 ods.1 a 2 citovaného zákona, ak výkonný umelec nie je oprávnený sám udeliť súhlas na verejné rozširovanie originálu umeleckého výkonu alebo rozmnoženiny umeleckého výkonu nájmom vo vzťahu k umeleckému výkonu, ktorý bol zaznamenaný na zvukový záznam alebo bol použitý pri tvorbe audiovizuálneho diela, vzniká mu právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá bude originál audiovizuálneho diela, rozmnoženinu audiovizuálneho diela alebo zvukový záznam verejne rozširovať nájmom. Výkonný umelec má právo na primeranú odmenu za použitie

a) zaznamenaného umeleckého výkonu technickým predvedením,

b) zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom okrem sprístupňovania záznamu umeleckého výkonu verejnosti a c) nezaznamenaného umeleckého výkonu vysielaním.

21. Podľa § 110 citovaného zákona, výrobca zvukového záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie zvukového záznamu a) technickým predvedením, b) verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.

22. Podľa § 119 citovaného zákona, výrobca audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti.

23. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

24. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané, že žalobca je občianskym združením, ktorý na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky vykonáva kolektívnu správu práv súvisiacich s autorským právom.

25. Súd mal ďalej za preukázaný sadzobník žalobcu platný pre roky 2017 a 2018 a stanovy žalobcu.

26. Spornou nebola ani otázka to, že žalovaný je podnikateľským subjektom, ktorý prevádzkuje prevádzku na U. Q. XXX/X, V.K. V. K. A.. Spornou sa stala otázka to, či v priestoroch žalovaného dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov zvukových a audiovizuálnych záznamov. Žalovaný potvrdil, že takéto zariadenia sa v jeho prevádzke nachádzajú, avšak tieto nie sú schopné takéhoto prenosu, pretože sú trvalo odpojené od elektrickej siete.

27. Autorský zákon pri uplatňovaní nároku odmeny vychádza z konštrukcie bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodným obohatením v tomto prípade je suma, o ktorú sa používateľ diela obohatil tým, že v rozpore so zákonom nezaplatil oprávnenému subjektu za použitie diela primeranú odmenu resp. pri výhradných právach za udelenú licenciu. Organizácia kolektívnej správy má právo domáhať sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva. Takýto nárok je potom nárokom na primeranú odmenu v zmysle autorského zákona.

28. V konaní nebolo nesporné, že by strany sporu uzatvorili nejakú zmluvu, že žalobca je organizáciou kolektívnej správy, že si uplatňuje nárok na primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia, ktoré sa malo nachádzať v priestoroch prevádzky žalovaného v období od 01. 01. 2017 do 31. 12. 2018.

29. Predmetom sporu je takzvané remuneračné právo a nie výhradné právo pre použitie diela formou jeho verejného prenosu v prevádzke, kedy oprávnené subjekty nemajú právo udeľovať súhlas na použitie umeleckého výkonu alebo záznamu, avšak majú právo na primeranú odmenu za niektoré ich použitie. Žalobca tvrdil, že žalovaný vo svojej prevádzke v priebehu rozhodného obdobia rokov 2017 až 2018 vykonával verejný prenos chránených výkonov zvukových, audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia, pričom žalovaný neuhradil žalobcovi ako zástupcovi nositeľovi práv primeranú odmenu, ktorá vyplýva z takéhoto prenosu.

30. Súd žalobu žalobcu musel zamietnuť pre neunesenie najmä dôkazného bremena. Pretože strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia ( ) a jednak dôkaznú povinnosť. Proces dokazovania je vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na procesné strany ( ). Následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia dôkaznej povinnosti v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Neunesením dôkazného bremena sa

pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jej neprospech, teda zamietnutím žaloby.

31. Žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že v prevádzke žalovaného v rozhodnom období teda v rokoch 2017 a 2018 počas celého tohto obdobia bolo technické zariadenie k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov a v skutočnosti, že k takémuto vykonávaniu verejného prenosu aj došlo.

32. Súd konštatuje, že pokiaľ žalobca svoju žalobu opiera takmer výlučne na kontrolnej činnosti, ktorú mal vykonať, súd uvádza, že činnosť žalobcu nemôže byť latentná, ale mala by byť poznateľná, presvedčivá a preukázateľná. Argumenty žalobcu sa nemôžu zakladať iba na tvrdení, že vedomosti nadobúda prostredníctvom napríklad tretích osôb, kedy vôbec netvrdí, kedy a či vôbec takáto kontrola bola vykonaná. Skutočnosť, že žalovaný vykonáva verejný prenos zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov vyplýva teda iba z tvrdenia, že v priestoroch prevádzky žalovaného bolo kontrolnou činnosťou zistené, že disponuje technickými zariadeniami. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení je povinný poskytnúť nezvratný dôkaz, čo sa v tejto veci nestalo. Ak tvrdí, že kontrolnou činnosťou bolo zistené takéto konanie žalovaného, ktoré zakladá jeho povinnosti plniť žalobcom nárokovateľnú sumu, potom zaiste nie je pre neho problematické túto skutočnosť aj preukázať.

33. Súd nespochybňuje, že nárok žalobcu nevyplýva z podmienky vykonania kontroly prípadne spísania záznamu, avšak takýto nárok musí byť preukázateľný. Nie je rozhodujúce, či to je vykonaná kontrola, ktorá sa dá reálne overiť a potvrdiť, prípadne iný dôkaz, ktorý bude presvedčivý. Zo zákona nevyplýva taký nárok, že pokiaľ prevádzka disponuje takýmto zariadením, napríklad televíznym prijímačom, je povinnosťou žalovaného plniť žalovaný nárok, pretože touto cestou vôbec nemusí dochádzať k verejnému prenosu. Existujú aj ďalšie možnosti využitia technického zariadenia a existencia samotného zariadenia v prevádzke nezakladá nárok vyplývajúci z autorských práv v prospech žalobcu. Zároveň žalovaný preukázal čestnými vyjadreniami osôb, ktoré mali byť jeho zákazníkmi o tom, že potvrdzujú skutočnosť o tom, že takéto technické zariadenia, ktoré sa síce v tejto prevádzke nachádzali, neboli pripojené k elektrickej sieti.

34. Súd na základe týchto skutočností potom konštatuje, že žalobný návrh žalobcu nie je dôvodný a nebolo možné mu za takéhoto skutkového a právneho stavu vyhovieť, pričom jediným legálnym výsledkom bolo potom zamietnutie žaloby žalobcu.

35. Súd ďalej konštatuje, že ani návrh žalobcu na vykonanie ďalšieho dokazovania predložením zmlúv s inými organizáciami kolektívnej správy by nedokázalo vyvrátiť absenciu rozhodujúcich skutkových tvrdení a dôkazných prostriedkov na ich preukázanie ich poskytnutím, pretože žalovaný tvrdil, že zmluvu s takouto treťou osobou mal podpísanú v čase, kedy bol prevádzkovateľom inej prevádzky na úplne inej adrese. Súd takýto dôkazný návrh žalobcu potom zamietol a dôkaz nevykonal.

36. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle tak, že žalobca bol v konaní v plnom rozsahu neúspešný, naopak žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, nárok na náhradu trov konania si uplatnil, preto mu ju súd s poukazom na vyššie uvedené citované ustanovenie priznal v rozsahu 100 % vo výške tak, ako bude o nej rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.