Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-39-2024.pdf
PDF · 90.82 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/39/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. E. F. XXX, zastúpená zástupcom: JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom so sídlom E. B. Lukáča 2, Martin, IČO: 50412272 a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, zastúpený zástupcom: Mgr. Martinou Chorváthovou, advokátkou so sídlom A. Kmeťa 17, Martin, IČO: 42217105, v konaní o návrhu matky na udelenie súhlasu podať žiadosť o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18P/34/2023-33 zo dňa 23. novembra 2023 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. 18P/34/2023-108 zo dňa 07.02.2024
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zamietol návrh matky na udelenie súhlasu podať žiadosť o zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 4 ods. 1 a 2, § 6 ods. 1, § 8, § 11 ods. 3 Zákona o mene a priezvisku v spojení s ust. § 28, § 35 ZoR keď konštatoval, že nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov k udeleniu súhlasu v zmysle návrhu matky a teda, aby súd udelil za otca súhlas matke, na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. A. z priezviska „B.“, ktoré nadobudla v zmysle § 4 Zákona o mene a priezvisku, na priezvisko „D.“. Neboli súdu preukázané také vážne dôvody - dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali udelenie navrhovaného súhlasu. Mal za to, že otec si plní svoje rodičovské povinnosti dlhodobo, plní si svoju vyživovaciu povinnosť aj nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti, javí o mal. A. záujem a má k nej vytvorený citový vzťah. Plnenie vyživovacej povinnosti otca matka nepopierala. Skutočnosť, že otec s maloletou sa stretával v období, keď matka s mal. A. žila u starého otca maloletej, sama matka na pojednávaní potvrdila. Aj keď matka uviedla, že mal. A. sa s otcom stretávať nechce, skutočnosť, že matke o stretnutiach s otcom maloletá nepovedala svedčilo argumentácii otca, že matka sa snažila zabraňovať stretávaniu otca s mal. A.. Pokiaľ aj matka povedala, že otec o dcéru nemá záujem, následnými otázkami sa preukázal opak a vysvitlo, že matka niektoré veci ohľadne starostlivosti otca o maloletú zamlčala. Nemal za preukázané, že stav, kedy mal. A. nemá spoločné priezvisko ako jej matka, manžel matky a ich spoločný syn (členovia rodiny, v ktorej mal. A. žije, majú zhodné priezvisko „D.“), by pre ďalší vývoj mal. A. bol v rozpore s jej najlepším záujmom, nakoľko maloletá má napriek uvedenej skutočnosti vytvorený pocit spolupatričnosti s novou rodinou matky. Je v záujme mal. A., aby sa
rozvíjal aj jej vzťah k otcovi, pri preukázaní, že otec sa o mal. A. zaujíma, platí na ňu výživné, vyhľadáva stretnutia s maloletou A., ako to prezentoval v konaní. Nepreukázalo sa ani tvrdenie matky, že otec sa o maloletú ani v deň jej narodenín nezaujímal. Podľa názoru súdu tiež matka účelovo nepovedala, že otec kúpil maloletej detskú izbu, z ktorého konania matky mal za preukázané negatívny vzťah matky k otcovi maloletej, čo však nemôže byť dôvodom, aby súd návrhu matky vyhovel. Podľa názoru súdu je v záujme mal. A. prehlbovať pocit spolupatričnosti k otcovi aj tým, že bude mať spoločné priezvisko. Zároveň záujmu otca o maloletú svedčí aj návrh, ktorý otec podal na Okresnom súde Martin na úpravu styku (sp.zn. 18P/55/2023), ktoré konanie súd nevyhodnotil ako účelové konanie otca - reakciou na konanie o návrhu matky na udelenie súhlasu vedené pod sp.zn. 18P/34/2023, nakoľko otec matku informoval prostredníctvom SMS správy, že podá návrh na súd ohľadne zmeny stretávania sa, a to v čase, keď o predmetnom konaní nevedel. Názor maloletej vyjadrený pred kolíznym opatrovníkom, že by chcela mať priezvisko D., pričom však neuviedla dôvody a mala v očiach slzy, súd vyhodnotil v zmysle čl. 5 písm. g/ ZoR a za prvoradý považoval záujem mal. dieťaťa. V konaní nebolo preukázané, že by pre mal. A. bolo zjavne frustrujúce, že má priezvisko odlišné, ako zvyšní členovia rodiny, s ktorými žije v spoločnej domácnosti (matka, jej manžel a brat). Mal. A. je vo veku, kedy vie pochopiť takúto situáciu, že má meno po svojom biologickom otcovi a matka, keďže sa vydala, má meno svojho manžela, a ich spoločný syn má meno svojich rodičov tak, ako má meno mal. A., na ktorom sa rodičia mal. A. dohodli. Záverom súd prvej inštancie doplnil, že nevykonal dokazovanie podľa návrhu otca výsluchom otca matky, nakoľko skutočnosti, ktoré boli rozhodné pre rozhodnutie, boli preukázané inak, a preto tento návrh na dokazovanie zamietol.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka (č.l. 46-48 spisu) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a návrhu matky vyhovel v celom rozsahu, prípadne zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie. Mala za to, že kolízny opatrovník nebol dostatočne oboznámený s obsahom spisu, jeho pohľad bol jednostranný, neobjektívny a predčasný. Poukázala na situáciu pred pojednávaním, kedy si maloletá nevšímala svojho biologického otca, ktorý sa jej ani len nepozdravil. Namietala, že biologický otec svoju dcéru riadne nepozná, nevychováva ju a vie o nej len základné informácie. Rozporovala vyjadrenia otca ohľadom detskej izby, ktorú údajne dcére kúpil a dôvod, pre ktorý dcére nezablahoželal k narodeninám. Otec maloletej dlhodobo holduje alkoholu a maloletú si v minulosti počas upraveného styku brával do miestneho pohostinstva. Predmetné konanie nie je o budovaní vzťahu otca a dcéry, ale o tom, že otec v minulosti dlhodobo neplnil svoje rodičovské povinnosti, o dieťa neprejavoval opravdivý záujem a dcéra tým trpela a trpí. Maloletú nikdy riadne nevychovával, a ešte v nedávnej minulosti dlhodobo zanedbávala vyživovaciu povinnosť, z dôvodu ktorého matka musela pristúpiť k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie a spísaniu trestného oznámenia. Zdôraznila, že styku otca s maloletou nikdy nebránila, a uvedené nechávala na rozhodnutí maloletej. Otec s maloletou môžu vzájomný vzťah budovať, aj keď bude mať maloletá iné priezvisko. Vo vyvolanom odvolacom konaní zároveň poukázala na názor maloletej, ktorá je rozumovo natoľko vyspelá, aby si vedela povedať svoj vlastný názor, a ktorá so zmenou priezviska súhlasila. To, že sa maloletá občas stretla so svojim otcom bez vedomia matky nepovažovala za relevantný dôvod, pre ktorý by nebolo možné návrhu matky vyhovieť, nakoľko s otcom maloletej bývali v domoch naproti, pričom otec maloletej primárne navštevoval starého otca maloletej, a nie svoju dcéru. Mala za to, že otcom navrhovaný výsluch otca matky by pomohol objasniť niektoré skutkové okolnosti. Záverom doplnila, že otec matke v minulosti ubližoval takým spôsobom, že to dosahovalo úroveň týrania a maloletá tieto situácie vnímala. Maloletá nemá s otcom vrúcny vzťah, jeho prítomnosť dokáže tolerovať, ale ju nevyhľadáva. Za svojho otca považuje súčasného manžela matky, ktorý sa o ňu stará po všetkých stránkach a zabezpečuje jej potreby, preto považovala napadnuté rozhodnutie za nezákonné.
4. Kolízny opatrovník vo svojich vyjadreniach (č.l. 61; 76 spisu) odporučil návrh matky zamietnuť, nakoľko zmena priezviska dieťaťa je zásahom nielen do práv rodiča, ale aj do práv dieťaťa. Zmena môže byť, ak sú preukázateľné závažné dôvody, kedy si rodič neplní rodičovské povinnosti, nejaví záujem o dieťa, stratil k nemu citovú väzbu, čo v tomto prípade nie je preukázané, nakoľko otec si platí pravidelne vyživovaciu povinnosť a má záujem o stretávanie s dcérou. Matka je spolu s manželom sedem rokov a maloletú vychovával skoro od jej narodenia. Matka dňa 08.07.2023 uzatvorila manželstvo čím u nej došlo k zmene priezviska na „D.“. Maloletá vyjadrila pri rozhovore s kolíznym opatrovníkom, že nevie koho nápad bol zmeniť priezvisko. Chce to preto, lebo sa tak volá mama oco (manžel matky) aj mladší brat. Uviedla, že sa niekedy vidí s ocom, ale málo, a ani sa nechce s ním stretávať.
5. Matka vo svojich vyjadreniach v odvolacom konaní (č.l. 68-69; 101-102 spisu) zotrvala na odvolacom návrhu a doplnila, že otcom maloletej je v pravom slova zmysle jej súčasný manžel, ktorého maloletá oslovuje „ocko“. Tento sa o ňu riadne stará po všetkých stránkach a dcéra ho má veľmi rada, má v ňom oporu a verí mu, čo sa o jej biologickom otcovi nedá povedať. Občasné stretnutia otca s maloletou nepovažovala za prejav skutočného záujmu otca o dcéru, ktorý nikdy dcéru nezobral na výlet, do obchodu, nezaviedol do školy, maloletá u neho nikdy neprespala. Jednalo sa len o chvíľkové stretnutia, ktorých väčšina sa odohrala za prítomnosti otca matky, ktorý stretnutia sprostredkoval. Namietala, že kolízny opatrovník nehľadí na najlepší záujem maloletej, ale neúmerne uprednostňuje rodičovské práva otca. Návrh otca na úpravu rodičovských práv a povinností, ktorý bol podaný až po jej návrhu, považovala za účelový. Ďalej poukázala, že stretávanie otca s maloletou v minulosti malo na maloletú nepriaznivý dopad. Stretávaniu matka nebránila, otca niekoľkokrát pozvala domov na kávu, aby sa mohol porozprávať aj s dcérou, ale vždy to odmietol. Raz otca zobrala na lyžiarsky výcvik dcéry, avšak dcéra z jeho prítomnosti nebola nadšená, nekomunikovala s ním. Matka a aj jej súčasný manžel sa neraz snažili, aby došlo aspoň k čiastočnému nadviazaniu vzťahu biologického otca k dcére, k čomu sa otec maloletej staval pasívne. Mala za to, že dôvodom, prečo maloletá odmieta biologického otca môže byť jeho negatívne správanie z čias trvania manželstva matky s otcom maloletej, ktoré si dokázala zapamätať. Záverom doplnila, že maloletá žiadala v škole spolužiakov aj učiteľky, aby ju volali „D.“.
6. Otec vo svojich vyjadreniach k odvolaniu a vyjadreniam matky a vyjadreniu kolízneho opatrovníka (č.l. 82-83; 92-93; 115 spisu) žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že kolízny opatrovník svojim postojom chránil predovšetkým záujem maloletej. K reakcii maloletej na chodbe súdu pred začatím pojednávania doplnil, že dcéru nechcel stavať do problematickej situácie vo vzťahu k matke a priamo ju nekontaktoval. Matka potvrdila, že si plní vyživovaciu povinnosť voči dcére. V minulosti bolo vedené exekučné konanie, nakoľko otcovi vznikol nedoplatok na výživnom, pričom však matka si neplnila vyživovaciu povinnosť k ich spoločnému synovi, ktorý bol zverený do osobnej starostlivosti otca. Maloletú pozná do miery, ako mu to matka dovolila, a ako sa mu s maloletou podarilo stretnúť i bez súhlasu matky, ktorá mu v stretávaní bránila. Dcére k jej sviatkom gratuluje, ak je to možné príde, kupuje jej i darčeky, kúpil jej i detskú izbu a v septembri priniesol školské potreby. Zmenu priezviska vníma ako pretrhnutie puta otca a maloletej, a tiež s jej bratom I., s ktorým má rovnaké priezvisko. Za dôvod, pre ktorý dcéru nemohol vychovávať považuje situáciu vzniknutú v rozvodovom konaní, a matkino odmietanie kontaktov otca a dcéry, ktorá bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Vyjadrenie maloletej v konaní považoval za ovplyvnené názorom matky, pričom sama maloletá si nevie zhodnotiť dosah a váhu takejto zmeny, ktorú nevedela zdôvodniť. Mal za to, že názor maloletej má súd rešpektovať vtedy, ak vzhľadom na svoju vyspelosť dokáže posúdiť riešenie spornej otázky, čoho maloletá v súčasnosti nie je schopná. Stretávanie s maloletou počas rozvodového konania pred psychológom ÚPSVaR bolo ukončené na žiadosť otca, nakoľko nechcel naďalej maloletú stresovať. S maloletou sa stretával, keď matka nebola doma a otec matky stretnutia s maloletou umožnil. O úpravu styku požiadal z dôvodu, že sa matka spolu s dcérou odsťahovali od otca matky, a teda už nemá možnosť sa s maloletou stretávať. Svoje rodičovské povinnosti si plní, vyživovaciu povinnosť si plní nad rámec súdom určeného výživného, o dcéru sa zaujíma a chce sa s ňou stretávať. Zmenu priezviska považoval za závažný zásah do rodičovských práv, ako i práv maloletej, ktorá by podľa názoru otca nebola v záujme maloletej.
7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Z vykonaného dokazovania pred prvoinštančným súdom mal i odvolací súd preukázané, že matka sa svojim návrhom domáhala udelenia súhlasu podať žiadosť o zmenu priezviska maloletého dieťaťa.
9. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu matky na udelenie súhlasu podať žiadosť o zmenu priezviska maloletého dieťaťa skúmal v prejednávanej veci prítomnosť dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 6 ods. 1 Zákona o mene a priezvisku). V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie, vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, správne zistil skutkový stav danej veci, na vec aplikoval správne právne predpisy a vyvodil správny záver, keď návrh matky zamietol.
10. Obom rodičom patrí právo rozhodovať o záležitostiach ich maloletého dieťaťa. Z ust. § 35 ZoR možno vyvodiť, že bežné záležitosti týkajúce sa maloletého dieťaťa je oprávnený rozhodnúť ten z rodičov, u ktorého sa dieťa momentálne nachádza, ale podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť
vždy schválené oboma rodičmi. Zákonné ustanovenie (§ 35 ZoR) otázku zmeny priezviska dieťaťa síce neuvádza, v súdnej praxi sa však považuje za podstatnú vec aj zmena priezviska maloletého dieťaťa, ktorú matka podaným návrhom sleduje. Zmena priezviska maloletého dieťaťa znamená značný zásah nielen do práv rodičov, ale aj do práv dieťaťa, ak sa teda rodičia na priezvisku dieťaťa nedohodnú, ako tomu je v prejednávanej veci, môže súd dať jednému z nich súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa len vtedy, ak sú pre takéto opatrenia vážne dôvody, resp. dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 6 ods. 1 Zákona o mene a priezvisku), a v tomto prípade súd prihliada predovšetkým na záujmy maloletého dieťaťa.
11. Pokiaľ ide o pojem „dôvody hodné osobitného zreteľa“, treba poznamenať, že zákon taxatívne nevypočítava všetky prípady, pre ktoré je možné zmenu priezviska povoliť a nemôže byť ani natoľko podrobný a zachádzať do jednotlivosti, aby postihol celú rozmanitosť života. Samotná skutočnosť, keď rodič, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti, po rozvode manželstva zmení svoje priezvisko sama o sebe nie je dôvodom pre zmenu priezviska u maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva. V súčasnej dobe je bežné, že rodičia si ponechávajú i pri uzavretí manželstva svoje pôvodné priezvisko, poprípade majú i dve priezviská, rozdielne od priezviska maloletých detí, na ktorom sa pri uzavretí manželstva dohodnú. Práve zmena priezviska u maloletého dieťaťa je výrazným zásahom do práv maloletého dieťaťa, ale aj rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, čo môže viesť k narušeniu citových väzieb a práve na tieto skutočnosti je povinný súd pri rozhodovaní prihliadať. Tieto skutočnosti musí mať na zreteli aj rodič pri zvažovaní zmeny priezviska v súvislosti so založením novej rodiny a pod..
12. Tak, ako to napokon správne konštatoval i kolízny opatrovník v priebehu prvoinštančného a odvolacieho konania, v situácii, keď si otec riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletej a má záujem o rozvíjanie vzájomných vzťahov, nemôže byť v záujme maloletej zmena priezviska. Bez povšimnutia nemožno ponechať ani skutočnosť, že rovnaké priezvisko má i brat maloletej, ktorý bol zverený do výchovy a opatery otca a je i v záujme zachovania súrodeneckých vzťahov zachovanie rovnakého priezviska u súrodencov, na čo súd prvej inštancie taktiež správne prihliadol, a preto odvolací súd tak, ako je vyššie uvedené, napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 396 CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).