Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-89-2018.pdf
PDF · 202.13 KB
No categories available
15Csp/89/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanému v rade 1/: P. D., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Š. XX, XXX XX Š., žalovanému v rade 2/.: E. D., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Š. XX, XXX XX Š., o zaplatenie 11.059,28 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e v časti istiny v sume 90,00 Eur.
II. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu v sume 10.969,28 Eur, spolu s 6,59 % ročným úrokom z úveru zo sumy 10.707,33 Eur od 16.02.2017 do 31.08.2018, zo sumy 10.617,33 Eur od 01.09.2018 do 18.09.2018, zo sumy 10.527,33 Eur od 19.09.2018 do 24.10.2018, zo sumy 10.437,33 Eur od 25.10.2018 do 16.11.2018, zo sumy 10.347,33 Eur od 17.11.2018 do 20.12.2018, zo sumy 10.257,33 Eur od 21.12.2018 do 31.12.2026 a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.853,25 Eur od 16.02.2017 do 31.08.2018, zo sumy 10.763,25 Eur od 01.09.2018 do 18.09.2018, zo sumy 10.673,25 Eur od 19.09.2018 do 24.10.2018, zo sumy 10.583,25 Eur od 25.10.2018 do 16.11.2018, zo sumy 10.493,25 Eur od 17.11.2018 do 20.12.2018 a zo sumy 10.403,25 Eur od 21.12.2018 do zaplatenia a to v splátkach po 100,00 Eur mesačne tak, že prvú splátku v lehote 1 mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, druhú splátku do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikne povinnosť úhrady prvej splátky a nasledujúce splátky vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca nasledujúcich po mesiaci, v ktorom vznikne žalovaným povinnosť vykonať druhú splátku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého plnenia.
III. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov prvostupňového konania voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V. Žalobcovi nárok na náhradu trov druhostupňového konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Levice (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd“) bola dňa 03.08.2018 doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 11.419,28 Eur spolu s 6,59 % ročným úrokom zo sumy 10.707,33 Eur od 16.02.2017 do zaplatenia a 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11.419,28 Eur od 16.02.2017 do zaplatenia. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
2. O takto uplatnenom nároku rozhodol okresný súd pôvodne platobným rozkazom č. k. 15Csp/89/2018-36 zo dňa 11.09.2018, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Voči rozhodnutiu podali žalovaní odpor, z ktorého dôvodu okresný súd uznesením č. k. 15Csp/89/2018-47 zo dňa 02.10.2018 zrušil platobný rozkaz. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2018. Následne o žalobe rozhodol okresný súd rozsudkom pre zmeškanie č. k. 15Csp/89/2018-143 zo dňa 17.05.2019. Z dôvodu čiastočných späťvzatí žaloby, ku ktorým došlo po tom, ako bola žalovaným už doručená žaloba, súd prvým výrokom konanie zastavil v časti istiny v sume 360,00 Eur (v súlade s dispozitívnym úkonom žalobcu, ktorý v časti istiny neprihliadol na poslednú splátku vykonanú zo strany žalovaných v sume 90,00 Eur), ako aj v časti úroku vo výške 6,95 % ročne zo sumy 90,00 Eur počítaný od 01.09.2018 do zaplatenia, zo sumy 90,00 Eur počítaný od 19.09.2018 do zaplatenia, zo sumy 90,00 Eur počítaný od 25.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 90,00 Eur počítaný od 17.11.2018 do zaplatenia, zo sumy 90,00 Eur počítaný od 21.12.2018 do zaplatenia a tiež aj v časti úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 90,00 Eur počítaný od 01.09.2018 do zaplatenia, zo sumy 90,00 Eur počítaný od 19.09.2018 do zaplatenia, zo sumy 90,00 Eur počítaný od 25.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 90,00 Eur počítaný od 17.11.2018 do zaplatenia a zo sumy 90,00 Eur počítaný od 21.12.2018 do zaplatenia. Ďalšími výrokmi súd žalobu zamietol a žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Voči rozhodnutiu okresného súdu žalobca podal odvolanie čo do zamietnutia žaloby (výrok č. 2 rozsudku okresného súdu), kde poukázal na to, že neboli splnené zákonné dôvody na to, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.
3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd Nitra (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č. k. 25 Co/151/2019 -169 zo dňa 18.12.2019 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania zrušil a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2020. Keďže v zastavujúcej časti nebolo voči rozsudku okresného súdu podané odvolanie, v prvom výroku rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť dňa 09.07.2017. V ďalšom súd konal o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 11.059,28 Eur spolu s príslušenstvom. Už v rozsudku pre zmeškanie súd konštatoval, že napriek tomu, že žalovaní vykonali spolu úhrady v sume 450,00 Eur, k čiastočnému späťvzatiu žaloby čo do istiny došlo len v rozsahu 360,00 Eur, v ktorej časti súd konanie aj zastavil, teda v súlade s dispozitívnym úkonom žalobcu, ktorý neprihliadol na poslednú úhradu žalovaných vykonanú v sume 90,00 Eur. Uvedené skutočnosti boli následne oznámené žalobcovi, ktorý až na základe druhého oznámenia súdu uviedol, že vklad vo výške 90,00 Eur nebol zohľadnený v späťvzatí aj v časti istiny, ale bol zohľadnený len pri späťvzatí príslušenstva, ktoré bolo vzaté späť aj v časti plnenia vykonaného žalovaným v sume poslednej splátky 90,00 Eur. Žalobca v podaní (č. l. 273 -276) uviedol, že s prihliadnutím na tieto skutočnosti preto opravuje svoje čiastočné späťvzatie z 23.04.2019, kde nesprávne uviedol žalovanú sumu 10.059,28 Eur (žalobca aj v texte opravy uvádza zas nesprávnu sumu 10.059,28 Eur, keďže žalobca vo svojom späťvzatí žaloby z 23.04.2019 uviedol sumu 11.059,28 Eur) s tým, že uviedol, že správna suma mala byť 10.969,28 Eur, tak, ako to uvádzal aj okresný súd. Odhliadnúc aj od uvedeného, žalobca sa opraveným petitom žaloby domáha už plnenia zohľadňujúceho aj poslednú úhradu vykonanú žalovanými v priebehu konania, keď žiadal súd zaviazať ich povinnosťou plnenia v sume 10.969,28 Eur (11.419,28 Eur: pôvodne uplatnený nárok - 450,00 Eur: vykonané úhrady = 10.969,28 Eur), ktorú sumu žiada priznať spolu s 6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy 10 707,33 EUR od 16.02.2017 do 31.08.2018, 5,00 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 11 419,28 EUR od 16.02.2017 do 31.08.2018; 6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy 10 617,33 EUR od 01.09.2018 do 18.09.2018, 5,00 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 11 329,28 EUR od 01.09.2018 do 18.09.2018; 6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy 10 527,33 EUR od 19.09.2018 do 24.10.2018, 5,00 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 11 239,28 EUR od 19.09.2018 do 24.10.2018; 6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy 10 437,33 EUR od 25.10.2018 do 16.11.2018, 5,00 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 11 149,28 EUR od 25.10.2018 do 16.11.2018; 6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy 10 347,33 EUR od 17.11.2018 do 20.12.2018, 5,00 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 11 059,28 EUR od 17.11.2018 do 20.12.2018, 6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy 10 257,33 EUR od 21.12.2018 do zaplatenia, 5,00 % p. a. zo sumy 10.969,28 Eur od 21.12.2018 do zaplatenia, ako aj si uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % . Hoci žalobca toto podanie nazval ako oprava čiastočného späťvzatia, súd predmetné podanie posúdil podľa obsahu, z ktorého je zrejmé, že v časti istiny došlo k ďalšiemu obmedzeniu predmetu žaloby, kde žalobca prihliadol aj na poslednú úhradu vykonanú žalovanými. Z uvedeného dôvodu súd preto toto podanie považuje za ďalšie späťvzatie žaloby.
4. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Podľa § 145 ods. 3 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. V danom prípade došlo k ďalšiemu čiastočnému späťvzatiu žaloby. O predchádzajúcich späťvzatiach žaloby súd rozhodol v rozsudku pre zmeškanie. Keďže žalobca pri späťvzatí 23.04.2019 v časti istiny nezohľadnil aj poslednú úhradu vykonanú v sume 90,00 Eur, žalobca na uvedené prihliadol v poslednom späťvzatí žaloby, kde zobral žalobu späť čo do sumy 90,00 Eur následným podaním označeným ako „oprava“. K tomuto čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo už po prvom pojednávaní s tým, že čiastočné späťvzatie bolo doručené aj žalovaným, ktorí nevyslovili svoj nesúhlas s takýmto späťvzatím. Okresný súd preto v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil aj čo do sumy 90,00 Eur a to práve v rozsudku, ktorým sa konanie končí.
9. Súd v ďalšom konal o žalobe tak, ako je špecifikovaná v treťom odseku tohto rozsudku.
10. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2888605 8 01 bola so žalovanými uzatvorená Zmluva o medziúvere č. 2888605 5 02 (ďalej len „zmluva o medziúvere“) a Stavebnom - spotrebiteľskom úvere č. 2888605 8 01 zo dňa 28.11.2011 (ďalej len „zmluva o úvere“) v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver v sume 11.400,00 Eur. Žalovaní sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady v minimálne výške 18,24 Eur a splácať 6,59 % ročný úrok za medziúver vo výške 62,61 Eur a poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 4,56 Eur - úroky za medziúver a poplatky spolu v jednej sumy 67,17 Eur na konto stavebného sporenia. Žalobca po pripísaní vkladu na konto stavebného sporenia v plnej výške preúčtoval na konto medziúveru a po zaplatení úroku za medziúver prevyšujúcu sumu preúčtoval naspäť na konto stavebného sporenia, pričom sa táto prevyšujúca suma započítala najskôr na poplatok za poistenie a následne ako vklad na stavebné sporenie. Od júla 2014 žalobca začal účtovať poplatok za poistenie na konto medziúveru a po zaplatení úroku za medziúver a poplatku za poistenie sa prevyšujúca suma preúčtovala ako vklad na konto stavebného sporenia. Ďalej uviedol, že splátky boli splatné k 15. dňu mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. Žalovaní 1/ a 2/ však porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať. Listom z 07.12.2016 žalobca vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň upozornil, že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Omeškané splátky však neboli doplatené a žalobca dňa 15.02.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca zúčtoval nasporenú sumu 692,67 Eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 11.400,00 Eur, čo predstavuje po započítaní sumu 10.707,33 Eur (istina). Žalovaná suma, teda dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, predstavovala sumu 11.419,28 Eur, pričom pozostáva z istiny 10.707,33 Eur a nezaplatených 6,59 % ročných úrokov za medziúver zo sumy 10.707,33 Eur do 15.02.2017, ktoré spolu predstavovali 566,03 Eur, ako aj z nezaplatených poplatkov za poistenie spolu v sume 145,92 Eur (od júla 2014 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti). Žalobca ďalej uviedol, že si v žalobe neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo v sume 275,00 Eur, ktoré boli ale súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 15.02.2017 v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 15.02.2017 (11.694,28 Eur - 275,00 Eur = 11.419,28 Eur, čo predstavuje žalovanú sumu). Ďalej uviedol, že požadovaním predčasného splatenia úveru úverová zmluva nezaniká, žalobca v zmysle čl. VII bod 6. úverovej zmluvy úročí istinu dohodnutým 6,59 % ročným úrokom z úveru a v zmysle čl. VII bod 8. zároveň celý zostatok dlhu vyčíslený ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úročí 5 % ročným úrokom z omeškania od dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti t. j. od 16.02.2017. Žalobca sa preto pôvodne domáhal zaplatenia
istiny v sume 11.419,28 Eur, avšak následne prihliadol na vykonané splátky spolu v sume 450,00 Eur, z ktorého dôvodu po poslednom čiastočnom späťvzatí žaloby, čo sa týka istiny, žiada plnenie v sume 10.969,28 Eur spolu s príslušenstvom tak, ako je uvedené v treťom odseku tohto rozhodnutia. Ako doklady preukazujúce tvrdenia žalobcu, boli spolu so žalobou doložené do konania aj upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti z 07.12.2016 spolu s doručenkami preukazujúcimi doručenie uvedených dokladov tak žalovanej 1/, ako aj žalovanému 2/ (č. l. 12,12 p. v. a č l. 13 a 13 p. v. a ), ako aj predložil oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 15.02.2017 (č. l. 8, 10), spolu s doručenkami preukazujúcimi doručenie aj tohto listinného dokladu (č. l. 9,11).
11. Žalovaní v podanom odpore voči platobnému rozkazu uviedli, že zostatok istiny nie je správne vypočítaný a nesúhlasia s ním. Taktiež poukázali na tú skutočnosť, že úverová zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a to konkrétne termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ako aj výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ako i náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) a to správnu výšku ročnej percentuálnej miery nákladov ako aj správnu celkovú čiastku, ktorú ako spotrebitelia majú zaplatiť. Ďalej poukázali na tú skutočnosť, že s prihliadnutím na absentujúce náležitosti je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Keďže im bola poskytnutá suma 11.400,00 Eur, podľa výpisov z účtu PSS mali zaplatiť na istinu 4.250,06 Eur, následne v auguste a v septembri uhradili splátku po 90,00 Eur, to predstavuje 180,00 Eur, čiže spolu zaplatili 4.430,06 Eur. Žalovaní mali za to, že majú povinnosť úhrady len v rozsahu 6.969,94 Eur, ktorú navrhovali zaplatiť v primeraných mesačných splátkach tak, ako to rozhodne súd. S poukazom na uvedené preto žiadali, aby bol platobný rozkaz zrušený, bolo nariadené pojednávanie a aby súd vyhlásil úverovú zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkov. O úhradách vykonaných v mesiaci august a september predložili aj listinné dôkazy č. l. 44 a 45.
12. K odporu sa vyjadril žalobca (vyjadrenie na č. l. 53-56), v ktorom poukázal na tú skutočnosť, že termín konečnej splatnosti úveru je v zmluve uvedený dňom 29.02.2036. Výška splátok pre medziúver je stanovená spolu s poistením v sume 61,17 Eur a pre stavebný úver s poistením 85,41 Eur. Počet splátok pre medziúver je stanovený 181 a pre stavebný úver 110 na úroky a 110 na istinu. Termíny splátok sú stanovené ako splatnosť vždy k prvému dňu v mesiaci, pričom amortizačná tabuľka, ktorá je prílohou zmluvy o úvere presne rozpisuje jednotlivé splátky tak pre medziúver, ako aj pre stavebný úver. Čo sa týka tej skutočnosti, že nie je uvedená správna výška ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj správna celková čiastka, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť, tu žalobca uvádza, že ročná percentuálna miera nákladov je uvedená správne a teda aj celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť je podľa žalobcu uvedená správne. Takéto tvrdenie žalovaných žalobca považuje za bezpredmetné, nakoľko nie je ničím doložené a je to len domnienka žalovaných. Čo sa týka predpokladov výpočtu RPMN tieto sú prílohou zmluvy o úvere. Žalobca má za to, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. a preto tu nie je daný dôvod na to, aby bola považovaná táto zmluva za bezúročnú a bezpoplatkovú. Žalobca zároveň poukázal na uznávací prejav žalovaných zo dňa 18.04.2017, ktorým uznali svoj dlh čo do dôvodu i čo do výšky, tak, ako bol vyčíslený k 28.02.2017 a to spolu aj s príslušenstvom, teda aj s úrokmi a poplatkami. Žalobca ďalej uviedol, že pri podpise uznania dlhu, ktoré žalobca zaslal súdu až spolu s týmto vyjadrením, žalovaní nenamietali žiadne skutočnosti, neoprávnenosť nároku. Žalobca zaslal aj amortizačnú tabuľku spolu s predpokladmi pre výpočet RPMN (č. l. 59-62). V dôsledku čiastočných úhrad spolu v sume 180,00 Eur zobral žalobu čiastočne v tomto rozsahu späť (späťvzatie č. 1). Z amortizačnej tabuľky vyplýva zvlášť rozpis pre fázu úveru, ktorá mala trvať do 31.12.2026, čomu zodpovedá aj počet splátok 181, ako aj pre fázu stavebného úveru, rozpísanú do 01.02.2036. Z uvedeného dokladu je zrejmá aj celková čiastka, ktorú má klient zaplatiť - 26.332,76 Eur (ktorá suma je uvedená aj v zmluve), z čoho 11.400,00 Eur predstavuje istinu, 12. 895,80 Eur úroky a 2.036,96 Eur poplatky. Žalobca ďalším dokladom (v spise na č. l. 63), preukázal súhlas s prijatím do poistenia typu A, ktoré sa týkalo zmluvy o úvere, pričom sa jedná len o súhlas žalovanej 1/. Ako ďalší doklad ( č. l. 65), žalobca predložil aj uznanie dlhu podpísané tak žalovanou v 1/ rade, ako aj žalovaným v 2/ rade dňa 18.04.2017, v ktorom žalovaní vyhlásili, že uznávajú dlh čo do dôvodu i čo do výšky, ktorý bol vyčíslený ku dňu 28.02.2017 v sume 11.747,31 Eur vrátane príslušenstva, ktorým je 6,59 % ročný úrok zo sumy 10.707,33 Eur od 01.03.2017 do zaplatenia a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 11.694,28 Eur od 01.03.2017 do zaplatenia, ako svoj pravý a splatný záväzok voči veriteľovi (žalobcovi), vzniknutý zo zmluvy o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.11.2011. Žalovaní zároveň vyhlásili, že sú si vedomí, že v zmysle § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. sa uznávaný dlh premlčí za desať rokov odo dňa, kedy k uznaniu došlo. S prihliadnutím na späťvzatie žaloby č.1 sa žalobca v ďalšom domáhal plnenia v sume 11.239,28 Eur spolu s 6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy
10 707,33 EUR od 16.02.2017 do 31.08.2018, 5,00 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 11 419,28 EUR od 16.02.2017 do 31.08.2018; 6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy 10 617,33 EUR od 01.09.2018 do 18.09.2018, 5,00 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 11 329,28 EUR od 01.09.2018 do 18.09.2018; 6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy 10 527,33 EUR od 19.09.2018 do zaplatenia, 5,00 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 11 239,28 EUR od 19.09.2018 do zaplatenia.
13. Žalovaní sa k vyjadreniu žalobcu vyjadrili svojim podaním, ktoré doručili súdu 12.11.2018 (č.l. 74-76), kde opätovne uviedli, že zostatok istiny nie je správne vypočítaný a nesúhlasia s ním. Pridŕžali sa skutočností uvádzaných v odpore čo sa týka absencie zákonných náležitostí zmluvy, poukázali na viaceré rozhodnutia krajských súdov, citovali aj ustanovenia § 53 OZ. Ďalej uviedli, že amortizačnú tabuľku nevlastnia, nebola priložená k zmluve o medziúvere a stavebnom úvere, ktorú tabuľku žalobca doložil do konania až dodatočne, pričom poukázali aj na to, že nie je dátumovaná a podpísaná žalovanými. Zotrvali na tom, aby bola zmluva vyhlásená za bezúročnú a bezpoplatkov. Poukázali aj na svoju ďalšiu úhradu v sume 90,00 Eur, ktorú platbu vykonali v mesiaci október 2018, z ktorého dôvodu potom zaplatili spolu sumu 4 520,06 Eur. Mali zato, že ich povinnosťou je len úhrada rozdielu v sume 6.879,94 Eur, na ktorú sumu žiadali možnosť splátok. V rozpore s týmto tvrdením, žiadali žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Zotrvali na vyhlásení zmluvy za bezúročnú a bezpoplatkov a žiadali, aby boli oslobodení od platenia náhrady všetkých trov konania.
14. Na vyjadrenie žalovaných reagoval žalobca svojim ďalším vyjadrením doručeným súdu dňa 22.11.2018 v spise na č.l. 80-85, v ktorom zotrval na svojich vyjadreniach v podaní zo dňa 10.10.2018. Čo sa týka amortizačnej tabuľky uviedol, že táto bola riadnou prílohou zmluvy o úvere, čo je uvedené aj v zmluve o úvere a tvrdenia žalovaných, že túto nemali k dispozícii žalobca považuje za nepravdivé. Ďalej odkázal na zákon 129/2010 Z.z. podľa ktorého všetky náležitosti zmluvy o úvere nemusia byť podpísané zmluvnými stranami. Žalobca má za to, že sa nevyžaduje osobitný podpis ešte aj na všeobecné obchodné podmienky a na amortizačnú tabuľku. Žalovaní podpisom zmluvy o úvere potvrdili, že sa riadne oboznámili so zmluvou o úvere, ako aj jej prílohami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Žalobca zároveň poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora z 09.11.2016, ako aj na zákon č. 129/2010 Z. z., s odkazom na ktoré má zato, že všetky náležitosti zmluvy o úvere nemusia byť podpísané zmluvnými stranami, teda nemusí byť podpísaná ani amortizačná tabuľka. Žalobca opakovane uviedol, že tvrdenia žalovaných o tom, že zmluva by mala byť bezúročná a bezpoplatková sú bezpredmetné. Opätovne poukázal na uznanie dlhu žalovanými z 18.04.2017. Ďalej uviedol, že žalovaní uskutočnili od posledného čiastočného späťvzatia ďalšie dva vklady v sume 180 Eur, z ktorého dôvodu žalobca zobral žalobu čiastočne späť aj čo do sumy 180 Eur (späťvzatie č. 2). V ďalšom vyjadrení zo dňa 23.04.2019 žalobca uviedol, že došlo k ďalšiemu vkladu v sume 90 eur z 20.12.2018, na ktorú skutočnosť opätovne žalobca reagoval čiastočným späťvzatím (späťvzatie č. 3), avšak ako už bolo uvedené, v tomto poslednom späťvzatí, pri vyčíslení zostatku istiny, žalobca na tento vklad neprihliadol a žiadal priznať sumu 11 059,28 Eur, ktorá suma zodpovedá vykonaným úhradám len v rozsahu 360 Eur a nie 450 Eur. Toto svoje podanie následne na výzvu súdu žalobca opravil, z ktorého dôvodu súd konanie zastavil aj čo do poslednej úhrady v sume 90 Eur tak, ako je to uvedené v prvom výroku a odôvodnení tohto rozsudku. Žalobca súhlasil s plnením v splátkach, avšak v minimálnej sume 200,00 Eur mesačne, nesúhlasil so žalovanými navrhovanou splátkou v sume 50,00 Eur.
15. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok pre zmeškanie a vec vrátil na ďalšie konanie, súd vo veci vykonal viacero pojednávaní, na ktorých pojednával vždy v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Posledné pojednávanie zo dňa 13.11.2020, ktoré bolo vykonané aj v neprítomnosti žalovaných, ktorí rovnako svoju neúčasť ospravedlnili, súd odročil na dňa 27.11.2020, za účelom vyhlásenia rozhodnutia.
16. Na pojednávaniach Okresný súd Levice vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu: čl. 1 - 2 žaloba, čl. 3 - 7 Zmluva o medzi úvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.11.2011, čl. 8 oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, čl. 9 kópia doručenky zo dňa 20.02.2017, čl. 10 oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, čl. 11 kópia doručenky zo dá 20.02.2017, čl. 12 upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti + doručenky, čl. 13 upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti + doručenky, čl. 14 všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, čl. 16 - 17 výpis z účtu medziúveru, čl. 18 - 20 výpis z účtu stavebného sporenia, čl. 21 - 25 výpis z OR na žalobcu, čl. 36 platobný rozkaz, čl. 42 - 43 odpor proti platobnému rozkazu, čl. 44 - 45 príkazy na úhradu, čl. 47 uznesenie z 02.10.2018, ppl. dňa 22.10.2018, čl. 52 - 58 vyjadrenie žalobcu
+ čiastočné späťvzatie žaloby, čl. 59 - 61 amortizačná tabuľka pre medziúver a stavený úver, čl. 62 predpoklady pre výpočet RPMN, čl. 63 súhlas s prijatím do poistenia, čl. 64 doklad na meno H. L., čl. 65 uznanie dlhu, čl. 74 - 76 vyjadrenie žalovaných s 05.11.2018, čl. 77 príkaz na úhradu, čl. 79 - 85 vyjadrenie žalobcu + čiastočné späťvzatie žaloby, čl. 97 - 127 vyjadrenie doručené súdu 26.04.2019 spolu s prílohami a čiastočným späťvzatím. Ďalej čl. 127, čl. 134 - 137 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z 17.05.2019, čl. 143 rozsudok pre zmeškanie OS LV z 17.05.2019, ppl. do 1. výroku v zastavujúcej časti, čl. 150 - 155 odvolanie žalobcu, čl. 169 uznesenie KS NR, sp. zn. 25Co/151/2019 z 18.12.2019, ktorým bol rozsudok zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania zrušený, ppl. 24.01.2020, čl. 186 - 191 podanie žalobcu doručené súdu 06.07.2020, čl. 199 - 203 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní 22.07.2020 a návrh na rozhodnutie v zmysle podanej žaloby v spojení s čiastočným späťvzatím, čl. 216 - 220 vyjadrenie žalobcu o výške splátok, čl. 224 -227 ospravedlnenie neúčasti žalobca a žiadosť o rozhodnutie v zmysle žaloby v spojení s čiastočným späťvzatím, čl. 231 - 232 lustrácia SP príjem žalovaná 1/. Č. l. 237-240 listiny preukazujúce výdavky žalovaných , č. l. 242-247 ospravedlnenie neúčasti + oznámenie o zotrvaní na žalobe v zmysle čiastočných späťvaztí, č. l. 261-266 vyjadrenie žalobcu zo dňa 07.10.2020 k čiastočnému späťvaztiu + odpoveď na výzvu súdu, č. l. 273 -276 b/ oprava čiastočného späťvazita, č. l. 285-287 ospravedlnenie neúčasti strán sporu.
16.1. Z vykonaného dokazovania, vyjadrenia žalovaných, je preukázané, že strany sporu vstúpili do zmluvného vzťahu tak, ako to tvrdil žalobca, čo žalobca deklaroval aj kópiou samotnej zmluvy, ktorú skutočnosť žalovaní nepopierali. Zo strany žalobcu bolo žalovaným poskytnuté plnenie v sume 11.400,00 Eur s tým, že žalovaní pre svoju nepriaznivú finančnú situáciu, následne však porušili zmluvné podmienky, prestali vykonávať splátky, z ktorého dôvodu žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a žiadal priznať sumu v súlade s čiastočnými späťvzatiami žaloby spolu s úrokom z úveru (medziúveru), ako aj úrokom z omeškania.
16. 2. Žalovaní mali za to, že zmluva by mala byť bezúročná a bezpoplatková. Vo svojom vyjadrení uviedli, že sa domáhajú vyhlásenia tejto zmluvy za bezúročnú a bezpoplatkovú. Následne však na pojednávaní konanom dňa 17.05.2019 uviedli, že toto ich vyjadrenie je potrebné považovať len ako procesnú obranu a nie ako žalobu. V prípade, ak by boli zaviazaní na plnenie, žiadali toto plnenie priznať v splátkach, ktoré splátky následne špecifikovali v maximálnej sume 50,00 Eur. Žalovaní zdôvodnili na pojednávaní aj svoju finančnú situáciu, pričom listinnými dokladmi na č.l. 239-240 preukazovali nimi tvrdené výdavky, vrátane exekúcii, ako aj príjem žalovanej v 1. rade. Čo sa týka uznania dlhu, uviedli, že tlačivo im bolo doručené poštou s tým, že sa jednalo o listinný doklad, ktorý bol pripravený zo strany žalobcu. Žalovaní si tento listinný doklad prečítali, podpísali a zaslali ho späť žalobcovi. Predmetné uznanie dlhu podľa vyjadrenia žalovanej v 1.rade bolo zaslané v dvoch vyhotoveniach a jedno vyhotovenie si nechali doma (v spise na č.l. 253). Na výzvu súdu žalobca uviedol, že žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 11 400,00 Eur, ktorým bol refinancovaný skorší úver žalovaných vo výške 4 643,40 Eur a zvyšné finančné prostriedky boli vyplatené na účet žalovaných. Podmienkou na poskytnutie tohto úveru bolo splácanie predchádzajúceho úveru minimálne 12 mesiacov, vyhovujúca platobná disciplína s tým, že výška splátky požadovaného úveru neprevyšovala výšku splátky splácaného úveru. Splátka splácaného úveru predstavovala sumu 81,63 Eur a splátka nového úveru sumu 80,85 Eur. Tu súd poukazuje na to, že sa jedná o splátku úveru, spolu s ktorou mali ale žalovaní plniť aj poistné v sume 4,56 Eur. Splátka tak medziúveru, ako aj úveru bola v sume 85,41 Eur. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom k uvedenému preto príjem žiadateľov o úver, ako ani zdroj príjmu preverovaný nebol, čo bolo ale v súlade s podmienkami platnými v uvedenom čase. V čase schválenia žiadosti o úver nemali žalovaní evidované v SRBI žiadne upomienky. Žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu s prihliadnutím na čiastočné späťvzatia žaloby.
17. Podľa § 52 ods. 1-4 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov účinných v čase uzatvorenia zmluvy, Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), 1) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 1 ods. 3 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov účinných v čase uzatvorenia zmluvy, o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom nie sú: d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.
19. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb., v znení neskorších predpisov účinných v čase uzatvorenia zmluvy, Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na území Slovenskej republiky (ďalej len "stavebný účel”) uvedených v § 11 ods. 1 z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia.
21. O predmetnom nároku žalobcu súd rozhodoval v zmysle ustanovení § 497 ObZ, ako aj § 52 a nasl. OZ, keďže ide o úverový, teda absolútne obchodnoprávny vzťah, avšak s korekciami ustanovení OZ na ochranu spotrebiteľa. Žalobca bol v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní a plnení zo spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra žalobcu. Žalovaní boli spotrebitelia, pretože ako fyzické osoby pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva o medziúvere/spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, avšak nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá skutočnosť vyplýva z citovaného ustanovenia § 1 ods.3 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Z vyššie uvedeného dôvodu potom nie je možné na danú zmluvu aplikovať ustanovenia § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch tak, ako sa to domáhali žalovaní a posudzovať prípadnú bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy. Takýto postup nie je možné uplatniť ani v súlade s § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až v), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25, keďže v danom prípade úver neposkytoval iný veriteľ, ale žalobca, ktorý má postavenie banky. Z uvedeného dôvodu súd preto nepodrobil zmluvu kontrole na preukázanie či ne/spĺňa náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorej sa domáhali aj žalovaní a to práve z dôvodu, že uvedená zmluva od ktorej žalobca odvodzuje v žalobe uplatnený nárok, nie je spotrebiteľským úverom. Žalovaní vo svojich písomných vyjadreniach najskôr žiadali, aby súd vyhlásil zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú, následne uviedli, že v danom prípade sa malo jednať len o ich procesnú obranu a nie o žalobu, z ktorého dôvodu súd o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy nerozhodoval.
22. Žalobca v spore preukázal, že so žalovanými uzatvoril dňa 28.11.2011 zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, predpokladom ktorého uzatvorenia bol zmluva o stavebnom sporení. Zmluva o medziúvere bola uzatvorená na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovaným medziúver v sume 11.400,00 Eur. Celková čiastka, ktorú mali žalovaní podľa zmluvy zaplatiť predstavovala sumu 26.332,76 Eur, teda o 14.932,76 Eur viac, ako bola suma poskytnutého medziúveru. Ako vyplýva z amortizačnej tabuľky, uvedené navýšenie v sebe zahŕňalo tak úroky za medziúver v sume 11.332,41 Eur, úroky za stavebný úver v sume 1.563,39 Eur, ako aj poplatky v sume 2.036,96 Eur. Z obsahu zmluvy, ktorá bola uzatvorená až na obdobie do 29.02.2036 vyplýva, že táto má dve fázy a to fázu medziúveru po ktorej mala nastať fáza stavebného úveru, pričom uvedené fázy mali však odlišné zmluvné dojednania.
23. Úroková sadzba medziúveru bola 6,59 % s fixáciou na 5 rokov s tým, že po tomto období môže byť zmenená (č. l. 4 a 59). Z úverovej zmluvy vyplýva, že v prípade zmeny úrokovej sadzby nebudú zmluvné strany vyhotovovať samostatný dodatok k tejto zmluve, a veriteľ zmenu výšky finančných plnení dlžníka podľa tejto zmluvy oznámi písomne listom zaslaným na poslednú známu adresu dlžníka. Doklad o prípadnej zmene úrokovej sadzby do konania predložený nebol, ktorú skutočnosť netvrdili ani strany sporu, a z ktorého dôvodu má potom súd zato, že v čase zosplatnenia úveru (2/2017), ktoré nastalo
krátko po uplynutí fixácie 5 rokov, ktorá bola do 11/2016, bola úroková sadzba medziúveru stále vo výške 6,59 % ročne. Mesačná splátka medziúveru mala byť počas celého obdobia trvania medziúveru však nemenná v sume 85,41 Eur a pozostávala z mesačného vkladu na účet stavebného sporenia v sume 18,24 Eur a sumy 67,17 Eur - ktorá sa skladá z mesačnej splátky úrokov z medziúveru 62,61 Eur a poplatku za prijatie do poistenia v sume 4,56 Eur.
24. Čo sa týka fázy stavebného úveru, ktorá mala pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok nastať najneskôr 01.01.2027, tak pre túto fázu bol dohodnutý úrok fixne na celú dobu trvania stavebného úveru vo výške 4,7 % ročne, mesačná splátka predstavovala tiež sumu 85,41 Eur, ktorá pozostávala zo sumy 80,85 Eur ako splátky úveru a sumy 4,56 Eur ako poplatku za poistenie typu A. Podľa čl. XVIII bodu 3 VP v sume splátky úveru uvedenej v úverovej zmluve sú zahrnuté aj úroky zo stavebného úveru. Z amortizačnej tabuľky vplýva, že výška úrokov z úveru je v tejto fáze už každý mesiac iná, s klesajúcou tendenciou a závisí od zostatku poskytnutého úveru.
25. Ako vyplýva z uvedeného, v danom prípade medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu špecifickej zmluvy o úvere, ktorá sa skladá z dvoch fáz, fázy medziúveru a fázy stavebného úveru, pričom dátum ukončenia fázy medziúveru nebol zmluvne dohodnutý (vyplýva ale z amortizačnej tabuľky a je uvedený dňom 31.12.2026) práve z dôvodu, že záležal od viacerých faktorov, medzi inými aj od výšky vkladov na účet stavebného sporenia, od ktorých závisel moment pridelenia cieľovej sumy. Do fázy stavebného úveru by sa žalovaní dostali až po skončení fázy medziúveru. Podľa zmluvných podmienok, čl. II - základom pre poskytnutie medziúveru je uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení a uhradenie poplatku za uzatvorenie tejto zmluvy podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov, uzatvorenie ktorej zmluvy o stavebnom sporení je preukázané aj v tomto konaní a ktorá bola podmienkou na poskytnutie medziúveru. Žalovaní sa zaviazali poukazovať pravidelne mesačne dohodnutý vklad v minimálnej sume 18,24 Eur, ktorý spočiatku aj poukazovali, čo vyplýva z výpisov zo stavebného sporenia č. 2888605 8 01, ktorý mal byť poukazovaný ale až do pridelenia cieľovej sumy, čo však v tomto zmluvnom vzťahu nenastalo. Tieto vklady slúžia na vytvorenie kapitálu vo forme nasporenej sumy, ktorý mal byť následne použitý ako jednorazová splátka medziúveru pri pridelení cieľovej sumy (dohodnutej tiež v sume 11.400,00 Eur), pričom nezaručuje splatenie celkovej výšky úveru poskytnutého podľa tejto zmluvy. Žalovaní sa zároveň zaviazali splatiť poskytnutý medziúver vrátane príslušenstva. Ako už bolo uvedené, moment, kedy sa však medziúver úver preklopí do stavebného úveru, resp. kedy bude pridelená cieľová suma zmluvy o stavebnom sporení, zo zmluvy nevyplýva. V zmluve je uvedené len, že sa tak stane pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý, kedy sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného sporenia na stavebný úver pod číslom 2888605 8 01 vo výške cca 7.081,51 Eur. V zmluve je ďalej uvedené, že presnú výšku stavebného úveru ale ku dňu podpisu zmluvy nie je možné stanoviť a bude sa rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danom prípade táto skutočnosť nastane podľa toho, v akej sume by žalovaní vykonávali vkladali na účet stavebného sporenia, ktorými by reálne ovplyvnili pridelenie cieľovej sumy (za predpokladu vyšších vkladov, by cieľová suma bola pridelená skôr, ako by sa tomu stalo pri minimálnych, zmluvne dohodnutých vkladoch). Žalovaní sa zaviazali vykonávať mesačné splátky v sume 85,41 Eur, pričom z výpisu z účtu stavebného sporenia vyplýva, že splátky boli reálne vykonávané v sume 85,50 Eur, ktoré ale následne boli vykonávané nepravidelne, teda nie je možné konštatovať, že počas trvania fázy medziúveru, by žalovaní vykonávali sporenie vo väčšom rozsahu, ktorá skutočnosť by smerovala k skoršiemu prideleniu cieľovej sumy a teda preklopeniu sa do fázy stavebného úveru skôr, ako to bolo predpokladané v zmluvných podmienkach, podľa ktorých fáza medziúveru trvala 181 mesiacov, teda 15 rokov a 1 mesiac, čo je práve do 31.12.2026 (mesiac 12/2011 + 15 rokov, keďže zmluva bola uzatvorená 11/2011), ktorá skutočnosť vyplýva aj z amortizačnej tabuľky, ako už súd uviedol. Ustálenie dátumu ukončenia fázy medziúveru je ale podstatné vo vzťahu k posúdeniu nároku žalobcu na úrok z úveru, ktorý žiadal žalobca priznať aj po zosplatnení úveru. S prihliadnutím na uvedené dôvody, keďže žalovaní pred zosplatnením nevykonávali platby vo vyššom rozsahu, práve naopak, tieto vykonávali od určitého obdobia nepravidelne, teda nebolo preukázané, že by mohlo nastať skončenie fázy medziúveru skôr, ako to vyplývalo zo zmluvných podmienok, súd preto dospel k názoru, že dátum ukončenia fázy medziúveru je práve 31.12.2026, tak ako to vyplývalo zo zmluvných podmienok.
26. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že medzi stranami sporu nebol spor o samotné uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení, ako aj zmluvy o medziúvere/stavebnom úvere, plnenie poskytnuté zo strany žalobcu v sume 11.400,00 Eur, ako ani skutočnosť, že žalovaní si prestali plniť svoje povinnosti, v
dôsledku čoho pristúpil žalobca k predčasnému zosplatneniu úveru, pričom sa tak stalo v čase, keď boli zmluvné strany vo fáze medziúveru. Žalovaní namietali správnosť žalovanej sumy, s tým, že mali zato, že ich povinnosťou je plniť len rozdiel medzi poskytnutým plnením zo strany žalobcu a nimi vykonanými úhradami, čo však žalobca rozporoval, mal zato, že zmluvu nie je možné považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú, teda nárok považoval za dôvodný aj v časti príslušenstva. Žalobca mal zároveň aj zato, že nárok je dôvodný aj s prihliadnutím na písomný uznávací prejav žalovaných zo dňa 18.04.2017, ktorí žalovaní rovnako rozporovali z dôvodu, že v čase jeho podpisu nemali vedomosť o tom, že dlžnú sumu by mohli platiť aj bez takých vysokých úrokov (vyjadrenie žalovanej 1/ na č. l. 130).
27. Čo sa týka posúdenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, k tomu súd už vyjadril právny názor v odseku 21 rozsudku. Okresný súd sa preto zaoberal správnosťou vyčíslenia zostatku úveru po jeho zosplatnení, vzhľadom na námietky žalovaných, že táto nemala byť vyčíslená správne.
28. Žalobca listinnými dokladmi preukázal v akej sume boli vykonávané úhrady zo strany žalovaných; listinné doklady na čl. 98 - 127, výpisy z účtu stavebného sporenia, ako aj z medziúveru. Konečný zostatok na účte stavebného sporenia k 31.12.2016, teda pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru bol 688,48 Eur. Následne dňa 15.02.2017 bolo vykonané čiastočné vyrovnanie medziúveru sumou nasporenou práve v rámci stavebného sporenia tak, ako to uvádzal žalobca v žalobe, teda v sume 692,67 Eur, čl. 101. Pred samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru žalobca upozornil žalovaných na túto možnosť, a to prípisom zo dňa 07.12.2016, ktorý si žalovaní prevzali dňa 09.12.2016. Z listinného dokladu nachádzajúceho sa na č. l. 16,17 presne vyplýva, ako boli účtované jednotlivé platby počas celého obdobia splácania medziúveru, ako aj v akej sume boli vyčíslené úroky, z ktorého dokladu vyplýva aj čiastočné vyrovnanie medziúveru v sume 692,67 Eur, tak, ako to uvádzal žalobca. Jedná sa o výstup z počítačovej zostavy, z ktorej je jednoznačne preukázaná výsledná (žalovaná) suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru - 11.419,28 Eur, ktorá sa skladá z istiny v sume 10.707,33 Eur, nezaplatených poplatkov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v sume 145,92 Eur
- jedná sa však len o poplatky za prijatie do poistenia v počte 32 x 4,56 Eur, od 31.07.2014 označené ako prijatie do poistenia/zostatok dlhu, na ktoré mal žalobca nárok v zmysle zmluvných podmienok, keďže je preukázané uzatvorenie prijatia do poistenia typu A, vzťahujúceho sa len na prípad smrti žalovanej 1/ (č. l. 63). Tak ako sám žalobca uvádzal v mimoriadnom zosplatnení vyčíslil sumu nároku 11.694,28 Eur, v ktorej bola zahrnutá aj suma poplatkov spolu 275,00 Eur, ktorú si ale žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na poplatky za prijatie do poistenia a listinnými dokladmi preukázal, že tieto neboli uhradené v počte 32, v tejto časti súd považuje nárok za dôvodný. Rovnako je tomu aj v časti nároku na istinu (10. 707,33 Eur ), ako aj na úroky do zosplatnenia v sume 566,03 Eur, ktoré sumy rovnako vyplývajú z predloženej počítačovej zostavy. Keďže žalovaní nesprávnosť výpočtu žalovanej sumy ničím bližšie nekonkretizovali, okrem toho, že uviedli, že by mali splácať len rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a vykonanými splátkami, ktoré by v celom rozsahu mali byť použité na istinu a pokiaľ žalobca preukázal ním uplatnený nárok aj listinnými dokladmi, súd má zato, že takto uplatnený nárok je uplatnený dôvodne, vyplývajúci jednak zo zmluvného vzťahu ako aj zo zmluvných podmienok. Ako už bolo konštatované, v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský úver, ktorá skutočnosť vylučuje uplatnenie zákona č. 129/2010 Z. z. a preto žalobca správne účtoval vykonané splátky aj na úroky. Čo sa týka uplatneného nároku na poplatky, aj tento vyplýva z listinných dokladov (prijatie do poistenia). Z počítačovej zostavy vyplývajú aj iné poplatky, avšak keďže tieto nie sú predmetom žaloby, súd sa ich dôvodnosťou nezaoberal. 29. Podľa § 52 ods. 9 OZ; ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 30. Z vykonaného dokazovania vyplýva aj tá skutočnosť, že žalovaní plnili v splátkach, teda právo na zosplatnenie úveru podľa § 565 OZ mohol žalobca uplatniť najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Z predložených výpisov vyplýva, že žalovaní sa do omeškaní so splátkami dostali dokonca už v roku 2014, s tým, že v roku 2016 bola posledná splátka vykonaná 16.05.2016. Z výpisov z účtov za rok 2016 vyplýva, že prvá upomienka bola zaslaná žalovaným už v mesiaci 3/2016, ďalšia v 4/2016, predžalobná upomienka v 5/2016. Ak žalobca vyzýval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy prípisom zo dňa 07.12.2016, žalovaní boli preukázateľne v omeškaní s plnením viac ako troch mesiacov s tým, že žalobca splnil aj podmienku lehoty 15 dní, keďže žiadal úhradu až do 23.12.2016 (čo bolo 16 dní a jednalo sa štvrtok, pracovný deň). Následne žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru, a to 15.02.2017, ktorú skutočnosť oznámil žalovaným listinným dokladom, ktorí si žalovaní prevzali dňa
20.02.2017. Súd preto konštatuje splnenie podmienok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti podľa § 52 ods. 9 OZ. 31. Pokiaľ v konaní žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali prípadnú nesprávnosť zostatku vypočítaného žalobcom a vyplývajúceho z listinných dokladov, okresný súd takto uplatnený nárok (v časti istiny) považuje za dôvodný, navyše vyplývajúci z predložených listinných dokladov - konkrétne výpisov zo stavebného sporenia, ako aj z medziúveru. Počas konania žalovaní vykonali splátky v sume 450,00 Eur, ktorú skutočnosť zohľadnil žalobca v čiastočných späťvzatiach, a preto po čiastočných späťvzatiach sa domáha plnenia po odpočítaní vykonaných úhradu, t. j. v sume 10.959,28 Eur (11.419,28 Eur - 450,00 Eur). V tejto časti okresný súd považuje nárok za dôvodný, a preto žalobcov zaviazal na plnenie v žalovanom rozsahu, s prihliadnutím na späťvzatia žaloby, v ktorom rozsahu bolo konanie zastavené (rozsudkom pre zmeškanie v rozsahu 360,00 Eur a prvým výrokom tohto rozsudku v rozsahu 90,00 Eur). 32. Ako ďalší nárok si žalobca uplatnil aj nárok na úrok vo výške vyplývajúcej, ako bola dohodnutá v medziúvere, ktorý žiadal priznať aj po zosplatnení úveru. Žalobca tu odkazoval na čl. 7 bodu 6 úverovej zmluvy, s tým, že uviedol, že podľa uvedeného článku požadovaním predčasného splatenia úveru úverová zmluva nezaniká a úverová zmluva sa úročí ďalej dohodnutým 6,59 % ročným úrokom za úver. Tu sa však súd nestotožňuje s konštatovaním žalobcu, pretože článok, na ktorý v žalobe odkazuje nie je článkom, ktorý by ho oprávňoval úročiť úverovú zmluvu ďalej dohodnutým 6,59 % ročným úrokom tak, ako to prezentuje žalobca - po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, keďže tento článok sa vzťahuje k odstúpeniu od zmluvy, a práve pre prípad odstúpenia od tejto zmluvy nemá zaniknúť právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky, čo však nie je prípad, ktorý nastal v prípade zmluvného vzťahu strán sporu, pretože tu žalobca od zmluvy neodstúpil, ale len využil právo úver zosplatniť. Žalobca opodstatnenosť nároku na úrok z úveru uplatnený ním aj po zosplatnení odvodzuje aj z uznania dlhu žalovanými, z ktorého vyplýva, že žalovaní uznali aj nárok na úrok vo výške 6,59 % ročne zo sumy 10.707,33 Eur, ktorý uznali od 01.03.2017 až do zaplatenia. Aj napriek tomu, že uznávací prejav žalovaných, čo sa týka úroku z úveru, ako aj úroku z omeškania, bol od 01.03.2017, na ktorý okrem iného odkazuje sám žalobca, žalobca petitom žaloby žiadal priznať úrok už od 16.02.2017, s odkazom na vyhlásený dátum splatnosti úverovej zmluvy s tým, že úrok z úveru žalobca žiada priznať teda dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. 33. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. 34. Uznanie dlhu urobené vo forme podľa § 558 OZ, teda písomne, zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. Na to však, aby uznanie dlhu malo tieto účinky je potrebné nie len to, že dlžník písomne uzná dlh, avšak dlžník musí vyhlásiť, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi v ktorom je uvedený dôvod dlhu a jeho výška, avšak v zmysle zákona má obsahovať aj verený prísľub dlžníka, že dlh zaplatí. Takto sa zabezpečuje uznaný záväzok tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa. Táto domnienka, že dlh existoval, je však vyvrátiteľná, a znamená, že aj dlžník, ktorý svoj dlh uzná, môže namietať, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania už netrval. Takáto námietka zo strany dlžníka však musí byť preukázaná. V danom prípade žalovaní síce urobili uznávací prejav, avšak v tomto uznávacom prejave chýba ich vyhlásenie o tom, že dlh, ktorý uznali čo do dôvodu a výšky, aj uhradia. Súd je toho názoru, že v čase uznania dlhu sa nejednalo o premlčaný dlh, pretože k zosplatneniu žalobca pristúpil vo 2/2017 a uznávací prejav je z 18.04.2017. Súd sa preto otázkou premlčania a prípadného upovedomenia o právnych následkoch nezaoberal. Žalovaní na pojednávaní popísali, akým spôsobom došlo k uznaniu dlhu, teda že predmetný doklad bol vypracovaný žalobcom zaslaný žalovaným na adresu ich trvalého pobytu s tým, že s týmto dokladom sa oboznámili, prečítali si ho a podpísali ho dňa 18.04.2017. Následne jedno vyhotovenie zaslali žalobcovi späť. Aj napriek takémuto postupu, ktorý svedčí tomu, že žalovaní mali dostatočný priestor na oboznámenie sa s týmto dokladom, žalovaná 1/ uviedla, že v čase, keď podpisovali samotné uznanie dlhu nevedeli o tom, že uznávajú dlh vo vyššom rozsahu, keďže tento by mal byť hradený bez takých vysokých úrokov (č. l. 130). Pokiaľ si však strany sporu dohodli aj nárok na úrok, uznávací prejav mohol byť aj vo vzťahu k úroku z úveru, avšak len v rozsahu dlhu existujúceho, čo nie je splnené pri koncipovaní uznávacieho prejavu „do zaplatenia“, keďže tento v sebe zahŕňa aj dlh, ktorý nastane až po 18.04.2017, teda je zrejmé, že v čase uznania dlhu takýto dlh ani neexistoval, ktorý prípadne vznikol, ale až následne po 18.04.2017. Súd je toho názoru, že v tejto časti bolo zo strany žalovaných preukázané, že dlh v uvedenom rozsahu neexistoval. Odhliadnúc aj od uvedeného, pokiaľ uznávací prejav žalovaných neobsahoval aj ich vyhlásenie o splnení dlhu, je potrebné takýto uznávací prejav považovať za neplatný právny úkon, ktorý nebol urobený v súlade s § 558 OZ (rozsudok NS ČR z 22.11.2005, sp. zn. 33Odo
501/2004). Uvedený záver nemení ale nič na tom, že súd v konečnom dôsledku žalobcovi priznal aj nárok na úrok z úveru a to z nižšie uvedených dôvodov. 35. Z ustanovenia § 497 a 502 ods. 1 ObZ vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako bezúročná. V prejednávanej veci si strany sporu dohodli dobu trvania zmluvy, ktorá je časovo ohraničená s tým však, že toto časové ohraničenie bolo jednoznačne uvedené len vo vzťahu k zmluve o úvere. Z citovaného zákonného ustanovenia ďalej vyplýva, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby poskytnutia peňažných prostriedkov, avšak súčasná práva úprava neobsahuje ustanovenia konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov. Rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky sa líšila v otázke názoru na tú skutočnosť, či žalovaní majú/nemajú povinnosť platiť úroky z úveru aj po zosplatnení, keďže ustanovenie o nároku na úrok z úveru aj po zosplatnení absentuje v zákonných ustanoveniach. Tu súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 16.06.2020, sp. zn. 5 Cdo/42/2020, podľa ktorého „ v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí“. Najvyšší súd v rozhodnutí konštatuje, že zo žiadneho ustanovenia, či obchodného zákonníka alebo občianskeho zákonníka, resp. aj zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník ani občiansky zákonník nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru, ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa úveru. Najvyšší súd dospel k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na aké sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinnosti profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie, ako úroky z omeškania. Najvyšší súd ďalej uviedol, že zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ďalej vyplýva - inak povedané, dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t. j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo, alebo nedošlo. Ďalej Najvyšší súd SR uviedol, že pre spotrebiteľa je nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú, ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, to znamená, že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ďalej vyplýva aj to, že túto vedomosť však dlžník spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ - zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ust. § 53 ods. 1 OZ. 36. S prihliadnutím na právny názor vyslovený v rozhodnutí NS SR, pokiaľ žalovaní v uznaní dlhu tento vo vzťahu k úrokom uznali bez fixného ohraničenia, okrem už uvedeného, aj táto skutočnosť spôsobuje neplatnosť takéhoto dojednania z dôvodu neprijateľnej podmienky.
37. Vo vzťahu k nároku na úrok z úveru, tento nárok bol posúdený práve v intenciách vysloveného právneho názoru, teda že tento nárok je potrebné považovať za dôvodný, avšak musí byť stanovený presný časový úsek za ktorý je tento nárok priznaný a ktorý sa odvíja od doby trvania pôvodného zmluvného vzťahu. Ako už bolo uvedené v tomto prípade sa jedná ale o špecifický typ úveru, ktorý sa skladá z dvoch fáz, ktoré majú aj rozlične dohodnutú výšku úroku. Pre fázu medziúveru bol pri riadnom splácaní a splácaní v zmysle zmluvných podmienok dohodnutý úrok z úveru v sume 11.332,41 Eur a pre fázu stavebného úveru, ktorá by mala trvať od 01.01.2027 do 29.02.2036 spolu v sume
1.563,39 Eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k porušeniu povinností zo strany žalovaných došlo vo fáze medziúveru, z ktorého dôvodu došlo k jeho zosplatneniu s tým, že došlo aj k zrušeniu účtu stavebného sporenia a finančné prostriedky nasporené na stavebnom sporení žalobca už použil na čiastočné vyrovnanie medziúveru. Z uvedeného dôvodu je preto jednoznačne preukázané, že žalovaní sa do fázy stavebného úveru už nemôžu nikdy dostať, pretože žalovaná suma nebude použitá aj na stavebné sporenie, ktorého nasporená suma bola predpokladom pre pridelenie cieľovej sumy a následné preklopenie sa do fázy stavebného úveru. Z uvedeného dôvodu je preto súd tohto názoru, že žalobca má nárok na úrok z úveru vo výške dohodnutej pre fázu medziúveru, avšak len za obdobie trvania zmluvného vzťahu medziúveru, ktorý bol ustálený do 31.12.2026 v zmysle zmluvných podmienok, tak ako to uvádzal súd v 25 - tom odseku tohto rozsudku. Navyše vo fáze stavebného úveru už bol dohodnutý úrok len vo výške 4,7 %, teda v nižšej, ako bola dohodnutá pre fázu medziúveru, ktorý úrok pre celú fázu stavebného úveru predstavoval sumu 1.563,39 Eur. Ak žalobca žiadal priznať úrok vo výške 6,59 % „do zaplatenia“, takto koncipovaný nárok je neurčitý, tak ako to konštatoval Najvyšší súd SR a navyše v tomto prípade by mohol zasahovať až do obdobia, kedy boli dohodnuté podmienky pre fázu stavebného úveru, teda kedy bol už dohodnutý nižší úrok, ako ho žiadal žalobca, z ktorého dôvodu by mohol nastať stav, ktorý by bol nielen v neprospech spotrebiteľa, ale zároveň aj v rozpore so zmluvnými podmienky. Súd preto v tejto časti ohraničil dobu trvania uvedeného nároku do 31.12.2026. Ku dňu vyhlásenia rozsudku, suma úrokov z úveru predstavuje sumu: 6.693,82 Eur, t. j. zo sumy 10.707,33 Eur od 16.02.2017 do 31.08.2018 = 1.086,45 Eur, zo sumy 10.617,33 Eur od 01.09.2018 do 18.09.2018 = 34,50 Eur, zo sumy 10.527,33 Eur od 19.09.2018 do 24.10.2018 = 68,42 Eur, zo sumy 10.437,33 Eur od 25.10.2018 do 16.11.2018 = 43,71 Eur, zo sumy 10.347,33 Eur od 17.11.2018 do 20.12.2018 = 63,51 Eur a zo sumy 10.257,33 Eur od 21.12.2018 do 31.12.2026 = 5.431,73 Eur.
38. Tu súd poukazuje aj na to, že súd, okrem už uvedených dôvodov, nemohol pristúpiť k ohraničeniu ukončenia nároku na úrok z úveru dňom ukončenia fázy stavebného úveru, v danom prípade 29.02.2036, pretože pri takomto spôsobe výpočtu by úrok vo výške 6,59 % ročne zo sumy 10.257,33 Eur za obdobie od 21.12.2018 do 29.02.2036 predstavoval až sumu 11.630,18 Eur + úroky za fázu medziúveru a úveru by predstavovali spolu sumu 12.926,77 Eur , teda vyššiu sumu, ako bolo dohodnutá na začiatku zmluvného vzťahu, keď žalobcovia nevykonali ešte žiadne úhrady, ktorá bola v sume 12.895,80 Eur. Z dohodnutej sumy úrokov však žalovaní do mimoriadneho zosplatnenia vykonali úhradu v sume 3.378,40 Eur (úroky do zosplatnenia v sume 3.944,43 Eur - 566,03 Eur neuhradených). Na priznaných ako aj zaplatených úrokoch by žalovaní potom mali zaplatiť sumu až 16.305,17 Eur, teda vyššiu ako bola dohodnutá. Podľa názoru súdu rovnako nebolo možné priznať nárok na úrok z úveru za fázu stavebného úveru, hoci vo výške 4,7 % ročne od 01.01.2027 do 29.02.2036, pretože aj v tomto prípade by úrok predstavoval vyššiu, ako dohodnutú sumu - jednalo by sa o sumu 4.614,68 Eur, hoci pre túto fázu bol dohodnutý vyčíslený úrok len v sume 1.563,39 Eur (amortizačná tabuľka), a to z dôvodu, že takto koncipovaným spôsobom povinnosti žalovaných, t. j. úrok vo výške 4,7 % ročne počítaný zo sumy 10.707,33 Eur od konkrétneho dátumu do konkrétneho dátumu, nie je možné dosiahnuť systém dohodnutý stranami sporu a nastavený pre fázu stavebného úveru, pri ktorom suma úroku každým mesiacom postupne klesá a suma splátok istiny každým mesiacom postupne stúpa, ako aj z dôvodu, že úrok by bol vypočítaný z oveľa vyššej sumy, aká by zostávala k úhrade vo fáze stavebného úveru, keďže pri vstupe do tejto fázy dochádza k zníženiu istiny o nasporenú časť zo stavebného sporenia, čo by určite nepredstavovalo sumu 10.707,33 Eur. Ako už bolo uvedené, pokiaľ v dôsledku zmeny záväzku žalovaní do fázy stavebného úveru nikdy nevstúpia, súd považuje za dôvodný nárok na úrok z úveru len pre fázu medziúveru, ktorá by podľa zmluvne dohodnutých podmienok skončila 31.12.2026. súd preto priznal žalobcovi aj nárok na úrok z úveru tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.
39. Ako posledného nároku sa žalobca domáhal aj nároku na priznanie úroku z omeškania z dôvodu, že žalovaní sa dostali do omeškania, keď zosplatnený dlh neuhradili, resp. vykonali splátky len v sume 450,00 Eur.
40. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
41.Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
42. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalovaní sú v omeškaní s plnením dlhu, z ktorého dôvodu súd preto priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania, tak ako je to uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že tento nárok (rovnako ako nárok na úrok z úveru) súd priznal žalobcovi od 16.02.2017, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, keďže takto uplatnený nárok bol uplatnený v súlade s citovanými ustanoveniami. Ku dňu nasledujúceho po splatnosti úveru bola základná sadzba ECB 0, zvýšená o 5 percentuálnych bodov predstavuje práve žiadaný úrok vo výške 5 % ročne. Tu súd nepriznal nárok na plnenie v zmysle uznania dlhu, ktorý bol v časti nároku na úrok, ako aj v časti nároku na úrok z omeškania uznaný až od 01.03.2017, a to pre dôvody, že uznanie dlhu je podľa názoru súdu v celom rozsahu neplatné.
43. V tejto časti však súd žalobu aj čiastočne zamietol a to v časti žiadaného úroku z omeškania aj z úroku z úveru, ktorý bol kapitalizovaný do zosplatnenia v sume 566,03 Eur a ktorý bol zahrnutý do pôvodne uplatnenej istiny spolu v sume 11.419,28 Eur. Z navrhovaného petitu žaloby je zrejmé, že úrok z omeškania žiadal žalobca priznať z celej žalovanej sumy, teda tak z istiny, ako aj úroku, ako aj z nároku na poplatky za poistenie. Tu súd ale poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 22. Júla 2010, sp. zn 33 Cdo/2041/2008, podľa ktorého Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi žiadať od dlžníka príslušenstvo (úrok z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky“. V danom prípade, ak si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania aj z úroku z úveru, teda príslušenstva pohľadávky, takto uplatnený nárok je rozpore so zákonom, resp. ustálenou rozhodovacou praxou, z ktorého dôvodu v tejto časti (úroku z omeškania počítaného aj zo sumy 566,03 Eur) nárok žalobcu zamietol.
44. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
45. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
46. Žalovaní v priebehu celého konania navrhovali možnosť splácania dlhu v splátkach, na ktorú žiadosť súd v rozhodnutí aj prihliadol, keď žalovaným splátky povolil. Žalovaní ale žiadali splátky len v sume 50,00 Eur mesačne, z ktorou sumou žalobca nesúhlasil a navrhoval splátky v sume 200,00 Eur. Žalovaná v 1/ rade na pojednávaniach podrobne rozpísala aktuálnu finančnú situáciu žalovaných, uviedla, že nedošlo k zmene oproti poslednému pojednávaniu, ktoré bolo v roku 2019, teda žalovaný 2/ stále nepracuje, žalovaná 1/ je zamestnaná ako vychovávateľka a jej príjem je 660,00 Eur, čo dokladovala aj výplatnou páskou, čl. 240. Ďalej uviedla, že ich príjem je tvorený aj prídavkami na 2 deti, cca 50,00 Eur. Majú ale exekúcie, ako aj majú uzatvorený splátkový kalendár a druhý splátkový kalendár si vybavujú, pretože zo strany TELERVISU im bol zablokovaný účet pre sumu cca 514,00 Eur. Z uvedeného dôvodu v mesiaci 8/2020 boli bez peňazí, pretože výplata chodí žalovanej 1/ na účet. V dôsledku vedených exekúcií zároveň priamo zamestnávateľ žalovanej 1/ vykonáva zrážky z príjmu v sume 130,00 Eur. Po uvedenom dostane na účet sumu 530,00 Eur, z ktorej sumy platí mesačnými splátkami spoločnosti Intrum (pôvodným veriteľom bol Cetelem) 20,00 Eur. Teraz sa snaží vybaviť s TELERVISOM splátky po 50,00 Eur. Už vyššie uvedené splátky sú spolu v sume 200,00 Eur, a ak by k tomu pribudla ešte splátka v sume 200 Eur, bolo by to spolu 400,00 Eur, tak by im z príjmu 710,00 Eur (660 + 50) zostala suma 310,00 Eur, z ktorej sumy ale platia 200,00 Eur nájom, čo rovnako preukázala listinnými dokladmi
- nájomná zmluva, v spise na čl. 237. Pre 4 člennú rodinu by žalovaným tak na živobytie na celý mesiac zostalo 110,00 Eur z ktorej sumy musia hradiť ešte výdavky na vodu a energie, pretože tieto sú hradené nad sumu dohodnutého nájmu. Preto žalovaná 1/ navrhovala splátky v sume 50,00 Eur, ktorá suma by bola reálna, teda na všetkých splátkach by uhrádzali 250,00 Eur. Žalovaná 1/ ďalej uviedla, že si je vedomá svojich dlhov a je si vedomá aj toho, že dlhy musí uhradiť, ale nemôže splácať splátku, ktorú navrhuje žalobca. Poukázala zároveň na rapídnu zmenu v osobných a zárobkových pomerov, ktorá u nich nastala v porovnaní s časom, ktorá u nich bola, keď vstupovali do úverového vzťahu, vyjadrenie na čl. 234, s tým, že k problémom došlo po tom, ako manžel prestal pracovať, ako aj sa museli odsťahovať z rodinného domu, v ktorom dovtedy bývali, čo spôsobilo jednak zvýšenie výdavkov
na bývanie, a následnú stratu jedného príjmu, pričom z jedného príjmu nevedeli uhrádzať všetky svoje záväzky. Následne sa dostali aj do exekúcií. Žalovaná 1/ si myslí, že menšie dlhy, ktoré majú, by sa mali vyplatiť do 5 rokov. Vyjadrila sa, že v prípade, ak by sa ich finančná situácia zlepšila, určite by uhrádzala aj vyššie sumy, avšak momentálne sa to nedá. Žalovaná 1/ uviedla možné zlepšenie finančnej situácie tým, že od 01.09.2020 mali dostať služobný byt, kde nájom s energiami by nemal presiahnuť sumu 150,00 Eur. Na pojednávaní konanom dňa 23.09.2020 ale uviedla, že k presťahovaniu ešte nedošlo. Možnosť zamestnania žalovaného 2/ je podľa žalovanej 1/ problematická pre jazykovú bariéru. Z uvedených dôvodov preto pre prípad povolenia splátok žiadala tieto povoliť maximálne v sume 50,00 Eur, aby mala možnosť reálnych úhrad.
47. Žalobca uviedol, že pri takejto nízkej splátke by žalovaná suma bola uhrádzaná za viac ako 17 rokov, čo žalobca však považuje za neprimerane dlhú dobu s tým, že podľa neho primeranou splátkou je 200,00 Eur mesačne, čl. 218 spisu.
48. Súd má zato, že v danom prípade je žiadosť žalovaných o možnosť splácania úveru v splátkach opodstatnená, s prihliadnutím na ich aktuálnu finančnú situáciu. Žalovaní sa nevyhýbajú úmyselne splácaniu úveru, tento prestali splácať pre zhoršenú finančnú situáciu, ktorú sa žalovaní ale snažia riešiť. Preukázaný príjem žalovaných pre štvorčlennú rodinu je aj bez splátok už aj tak veľmi nízky, aby vôbec platili nejaké splátky, avšak do uvedeného stavu sa dostali žalovaní sami, tým, že vstupovali opakovane do rôznych úverových vzťahov, ktoré ich finančnú situáciu možno zlepšili, ale len na veľmi krátke obdobie, avšak z celkového hľadiska, si svoju finančnú situáciu ešte viac zhoršili, keďže nevedeli plniť záväzky ani z iných menších úverov, z ktorého dôvodu sa dostali až do exekúcií. Súd prihliadol na finančnú situáciu žalovaných, ktorú žalovaní aj preukázali listinnými dokladmi, z ktorého dôvodu povolil žalovaným splácanie úveru v splátkach po 100,00 Eur, ktoré považuje za minimálne splátky, akceptovateľné aj pre žalobcu, pretože uvedenými splátkami žalovaní uhradia istinu za obdobie 9 rokov, čo je síce obdobie dlhšie ako fáza medziúveru, avšak stále kratšie, ako bola pôvodne dohodnutá zmluva spolu aj s fázou stavebného úveru, ktorá od rozhodnutia súdu by trvala ďalších 16 rokov. Opodstatnenosť takto určenej splátky súd vidí aj v tom, že žalobcovi bol priznaný nárok na úroky, teda je mu priznaný nárok spočívajúci v cene peňazí, ktoré sú akousi odplatou za to, že tieto používali žalovaní a s ktorých úplným vrátením žalobca rátal v zmysle zmluvných podmienok až k 29.02.2036. Pokiaľ by žalovaní plnili v pravidelných splátkach, tak istinu, ako aj úrok z úveru by uhradili za cca 15 rokov, čo je stále kratší čas, ako na ktorý bola uzatvorená zmluva. Pokiaľ sám žalobca predpokladal celé ukončenie zmluvného vzťahu až k 29.02.2036, takto poskytnutými splátkami, ktorými by istina spolu s úrokom mala byť uhradená najneskôr v rozsahu necelých 15 rokov, nedôjde podľa názoru súdu k vážnemu, neprimeranému zásahu do majetkovej sféry žalobcu, ktorá by na jeho podnikateľskú činnosť mala mať nežiaduci dopad, pretože ako už bolo uvedené, sám žalobca pri tomto úverovom vzťahu rátal s vrátením finančných prostriedkov spolu s úrokmi až do roku 2036. Súd preto žalovaným povolil mesačné splátky v sume 100,00, ktoré sú v konečnom dôsledku vo vyššej sume, ako bola splátka úveru s tým, že prvú splátku sú žalovaní povinní uhradiť v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia, a to z dôvodu, aby si žalovaní mohli zariadiť svoje finančné záležitosti tak, aby si svoje záväzky mohli plniť od prvej splátky v priznanom rozsahu, ktorú ochotu splatiť dlh v konečnom dôsledku deklarovala aj žalovaná 1/. Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že žalovaní v priebehu konania vykonali úhrady v rozsahu 5 - tich splátok po 90,00 Eur, teda pri avizovanom možnom zlepšení ich finančnej situácie, v súvislosti so služobným bytom, súd preto splátku v sume 100,00 Eur považuje za primeranú, ktorú primeranosť posudzoval nielen vo vzťahu k žalovaným, ale aj vo vzťahu k žalobcovi. Podľa názoru súdu, za predpokladu, že žalovaní majú plniť úroky takmer v plnom rozsahu, by bolo nespravodlivé, keby mali vrátiť požičanú sumu v čo najkratšom čase v celom rozsahu spolu s dohodnutými úrokmi a to práve z dôvodu, že zmluvný vzťah predpokladal plnenie až do roku 2036. Súd navyše poukazuje na to, že uložil žalovaným povinnosť plnenia pod následkom straty výhody splátok, to znamená, kedykoľvek počas tohto obdobia, ak by došlo k porušeniu platobnej disciplíny žalovaných opätovne, nastane splatnosť zostatku celej priznanej sumy a teda žalobca si bude môcť uplatniť priznaný nárok v celom zostávajúcom rozsahu. Bude záležať len od platobnej disciplíny žalovaných, ktorou sa môžu vyhnúť ešte zhoršeniu svojej finančnej situácie tým, že by sa dostali prípadne do ďalšej exekúcie. V prípade, ak by sa žalovaným zlepšila situácia, napr. aj zamestnaním sa žalovaného 2/, ktorý napriek jazykovej bariére na území SR už pracoval, čo deklarovala sama žalovaná 1/, bolo by vhodné vykonávať splátky aj vo vyššom rozsahu, čim si sami žalovaní v konečnom dôsledku znížia svoj dlh aj v časti úrokov z úveru, ako aj v časti priznaných úrokov z omeškania, ktorý nárok bol žalobcovi rovnako priznaný. Nič nebráni žalovaným začať splácať svoje záväzky aj pred termínom splatnosti prvej mesačnej splátky v zmysle tohto rozhodnutia.
49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
51. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
52. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
53. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
54. Súd zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že týmto rozhodnutím sa konanie končí a to v súlade s § 262 ods. 1 CSP, ktorý nárok vo vzťahu k prvostupňovým trovám priznal žalobcovi a to titulom úspechu, keďže žalovaní boli zaviazaní povinnosťou plnenia v sume 10.969,28 Eur, čo predstavuje 96,06 % z pôvodne uplatneného nároku na plnenie, ktorý bol uplatnený v sume 11.419,28 Eur (11.419,28 Eur : 100 = 114,1928; 10 969,28 Eur : 114,1928 = 96,06 %). Žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania aj v rozsahu zostávajúcich 3,94 %, ktorý zodpovedá sume 450,00 Eur (450,00 Eur : 114,1928 = 3,94 %), v ktorom rozsahu bolo konanie zastavené pre správania žalovaných, keďže vykonávali splátky v uvedenom rozsahu až v priebehu konania, teda spôsobili v tomto rozsahu zastavenie konania. Spolu nárok žalobcu (hoci z dvoch rôznych zákonných dôvodov) predstavuje práve 100 % (3,94 % + 96,06 %) v ktorom rozsahu súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvostupňového konania a to podľa § 255 ods. 1 CSP, ako aj podľa § 256 ods. 1 CSP. Keďže zamietajúca časť sa týkala len príslušenstva, uvedená skutočnosť preto nemala vplyv na pomer úspechu žalobcu.
55. Podľa § 396 ods. 3 CSP súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania, ktoré však žalobcovi nepriznal a to z dôvodov osobitného zreteľa, ktorými sú špecifická procesná situácia, ktorá nastala z dôvodu, že okresný súd v čase rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie nedisponoval ospravedlnením žalobcu, takéto ospravedlnenie sa nenachádzalo ani v súdnom ako ani v elektronickom spise, hoci podľa doručenky, keď bolo následne spracované ale až dňa 20.05.2019 (č. l. 134), pričom pojednávanie sa konalo dňa 17.05.2019, malo byť súdu doručené v deň pojednávania o 10,18 hod. (č. l. 140), s tým že pojednávanie sa konalo so začiatkom o 12,00 hod. Ako však vyplýva zo zápisnice z uvedeného pojednávania, takéto ospravedlnenie sa v čase pojednávania v elektronickom súdnom spise nenachádzalo, keďže súd konštatuje, že žalobca svoju neprítomnosť neospravedlnil, ako ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Tieto skutočnosti súd konštatuje aj v samotnom rozsudku pre zmeškanie - viď 15 - ty odsek rozsudku „... že v čase pojednávania súd nedisponoval žiadnym ospravedlnením zo strany žalobcu.“ Aj napriek tomu, že doručenka preukazuje prijatie uvedeného ospravedlnenia už o 10,18 hod., toto podanie v tom čase nebolo súčasťou elektronického spisu tak, aby mohlo byť spracované ešte pred pojednávaním, čomu svedčí jeho spracovanie až v pondelok 20.05.2019. Pokiaľ súd na základe takto zistených skutočností konštatoval, že žalobca svoju neprítomnosť neospravedlnil, ako ani nepožiadal o odročenie pojednávania, v dôsledku čoho podali žalovaní návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie (aj keď toto rozhodnutie uviedli len opisne), ktorý aj bol vydaný, avšak ktorý bol zrušený práve z dôvodu, že na jeho vydanie neboli splnené zákonné dôvody - keďže ospravedlnenie malo byť doručené súdu pred pojednávaním, podľa názoru súdu nemôžu žalovaní znášať aj trovy odvolacieho konania, vzniknutého z dôvodu zlyhania elektronického prenosu ospravedlnenia žalobcu, ktoré bolo reálne doručené súdu neskôr, až po pojednávaní, hoci doručenka tomu nesvedčí. Súd uvádza, že toto nebol ojedinelý prípad, kedy sa elektronické podanie reálne zobrazilo v elektronickom súdnom spise s oneskorením, v porovnaní s deklarovaným dátumom a časom jeho prijatia podľa elektronickej doručenky. Z uvedeného dôvodu preto z dôvodov osobitného zreteľa, súd žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, kedy prihliadol na uvedenú osobitnú procesnú situáciu.
56. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).