Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-610-2014.pdf
PDF · 76.82 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16Er/610/2014
Uznesenie
Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného: V., zastúpeného Q., so sídlom O. proti povinnej: Z., narodená XX.XX.XXXX, bytom B., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 500,- € od 26.03.2011 do zaplatenia a trovy exekúcie, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Lucie Ďuricovej pod N. v štádiu rozhodovania o zastavení exekúcie a o trovách súdneho exekútora, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 €, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Povinnej náhradu trov exekučného konania, ktoré vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 16.10.2014 bola Okresnému súdu Čadca doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie, na základe ktorých súd vydal dňa 27.11.2014 poverenie, ktorým poveril vykonávaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martu Kužmovú. Súdna exekútorka bola s účinnosťou ku dňu 23.04.2020 odvolaná z výkonu funkcie súdneho exekútora a jej náhradníkom sa stala súdna exekútorka JUDr. Lucia Ďuricová.
2. Exekučným titulom, na základe ktorého exekúcia prebieha, je rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. XC/XX/XXXX-XXX. zo dňa 25.03.2013, právoplatný dňa 05.06.2013 a čo do splátok právoplatný dňa 08.09.2014 a vykonateľný dňa 05.06.2013 a čo do splátok vykonateľný dňa 08.09.2014. Uvedeným rozhodnutím bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 500,- € odo dňa 26.03.2011 do zaplatenia, ktorú sumu súd povolil povinnej splácať v splátkach po 10 € mesačne, splatných vždy do 30 dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich.
3. Uznesením č. k. XXEr/XXX/XXXX-XX. zo dňa 21.02.2020, právoplatným dňa 15.09.2020, bolo námietkam povinnej proti exekúcií vyhovené. Súd zároveň v odôvodnení uznesenia uviedol, že po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia bude exekúcia zastavená v zmysle ustanovenia § 50 ods. 5 Exekučného poriadku.
4. Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017, ustanovenie § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie
vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
6. Z dôvodu, že uznesenie, ktorým sa námietkam povinnej vyhovelo, nadobudlo právoplatnosť, súd v zmysle ustanovenia § 50 ods. 5 Exekučného poriadku výrokom I. tohto uznesenia exekúciu zastavil.
7. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( § 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
8. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. V prípade zastavenia exekúcie súd rozhoduje o tom, kto a v akom rozsahu hradí nevyhnutné trovy exekúcie, prípadne, kto znáša tieto trovy bez náhrady. Vzhľadom na to, že súd rozhodol o zastavení exekúcie, bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ( účinného ku dňu začatia exekučného konania) rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. V Exekučnom poriadku je v ustanoveniach § 196 a § 197 ods. 1 zakotvená zásada, že trovy exekúcie uhrádza povinný. Z tejto zásady pozná Exekučný poriadok tri výnimky, a to v prípade ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, z dôvodu že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V ustanovení § 203 Exekučného poriadku ide o taxatívny výpočet všetkých prípadov, kedy môže súd uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.
11. V danom prípade zaviazal súd k náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi oprávneného, a to z dôvodu, že exekúcia bola zastavená, pretože bolo vyhovené námietkam povinnej proti exekúcií. Súd mal zistené, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď povinná plnila povinnosť ustanovenú exekučným titulom. Návrh na vykonanie exekúcie bol teda oprávneným podaný nedôvodne. K zastaveniu exekúcie teda došlo zavinením oprávneného, a preto mu súd uložil povinnosť nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie súdneho exekútora podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
12. Súdny exekútor si vyčíslil náhradu trov exekúcie na výzvu súdu podaním zo dňa 04.11.2020 vo výške 39,83 €, a to ako odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 € + 20 % DPH, t. j. sumu 6,64 €.
13. Podľa § 31 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ vyhláška č. 68/2017 Z. z.“), zrušuje sa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 405/2006 Z. z., vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 141/2008 Z. z. a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 569/2008 Z. z.
14. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
15. Podľa § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
16. Keďže podľa § 14 vyhlášky patrí pri zastavení exekúcie súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti najmenej vo výške 33,19 €, súd postupoval v súlade s uvedeným ustanovením vyhlášky a súdnemu exekútorovi priznal paušálnu odmenu vo výške 33,19 €. Pretože je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty zvyšuje sa jeho odmena o 20 % DPH, t. j. o sumu 6,64 € podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku. Trovy exekúcie súdneho exekútora predstavujú spolu sumu 39,83 €.
17. Súd rozhodol o trovách exekúcie súdneho exekútora výrokom II. tohto uznesenia tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 €, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
18. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
19. Exekučný poriadok upravuje osobitne v ustanovení § 200 ods. 1 Exekučného poriadku nárok na náhradu trov, ktoré vznikli povinnému v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcií, ak sa námietkam vyhovelo. Trovy exekúcie spolu s náhradou trov povinného v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii tak predstavujú osobitný inštitút komplexne upravený v Exekučnom poriadku. Povinnej by tak prináležala náhrada trov v súvislosti s podanými námietkami. Z obsahu súdneho spisu súd však zistil, že povinnej v exekučnom konaní v súvislosti s podaním námietok žiadne trovy nevznikli ( súd nemal preukázaný vznik trov a povinná nebola právne zastúpená a ani si iné trovy ako náhradu hotových výdavkov neuplatnila a nevyčíslila). Súd preto výrokom III. tohto uznesenia povinnej náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podanými námietkami nepriznal. Právna úprava trov v Exekučnom poriadku neobsahuje ustanovenie, ktoré by proti výroku súdu o náhrade trov exekúcie a trov povinného v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii pripúšťalo odvolanie. Keďže v exekučnom konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa, v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie proti výroku o náhrade trov povinného v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ktorým sa vyhovelo, nie je podľa Exekučného poriadku prípustné.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie ( § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP, § 50 ods. 5 Exekučného poriadku ).
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. (§ 239 CSP). Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal (§ 240, § 242 CSP). V sťažnosti sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Sťažnosť musí byť podpísaná. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania ( § 249 CSP ). Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; s prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu ( § 250 CSP ). Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ( § 125 ods. 1 CSP).
Sťažnosť urobenú v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovanú podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( § 125 ods. 2 CSP).
Sťažnosť urobenú v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( § 125 ods. 3 CSP).