Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-114-2024.pdf
PDF · 120.54 KB
Case nature
Subarea
11CoP/114/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom, práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: C. B., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XX, H., právne zastúpená: Márton & Partner, s.r.o. so sídlom Dlhá 4, Senec, a otec: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XX, H., právne zastúpený: JUDr. Ľudmila Penz Vachulová, advokátka so sídlom Leškova 3A, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 8. júla 2024, č.k. 23P/82/2024-31, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 1, § 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), článku 5 a § 28 Zákona o rodine, ako aj článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, vecne tým, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil ako nedôvodný v celom rozsahu. Uviedol, že otec sa návrhom zo dňa 06.06.2024 domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd do skončenia konania vo veci samej zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky a upravil jeho styk s maloletou a to tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou bez prítomnosti matky každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 do 19.00 hod., každý párny kalendárny týždeň v stredu od 15.00 do 19.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 09.00 do 19.00 hod. a v nedeľu od 09.00 do 19.00 hod.. Otec v návrhu dôvodil tým, že s matkou maloletej sú manželia a do augusta 2023 žili v spoločnej domácnosti, ktorú bol otec nútený opustiť vzhľadom na správane matky aj v záujme ochrany maloletej. Od uvedeného času nemá pravidelný kontakt s maloletou, matka maloletej od rozchodu manželov negatívne zasahuje do styku otca s dcérou. Už od počiatku styk otca s dcérou korigovala podľa vlastnej vôle a potrieb s odôvodnením, že dcéra je na ňu natoľko zvyknutá a naviazaná, že nedokáže bez nej byť ani chvíľu, pretože matka jediná údajne vie, čo dieťa potrebuje. Matka nerešpektuje návrhy otca, bráni mu stráviť s dcérou spoločne viac než pár hodín, do mája 2024 sa mohol s dcérou stretávať raz až tri razy týždenne maximálne na tri hodiny, a to vždy výlučne za prítomnosti matky. Po opustení spoločnej domácnosti si otec založil novú domácnosť, kde má prenajaté 2 izby a vytvorené všetky podmienky na to, aby tam s ním mohla tráviť čas aj dcéra, pre ktorú zariadil izbu, avšak matka nedovolí otcovi si maloletú brať do súčasného bydliska, nesúhlasila ani s tým, že by otec dcéru vyzdvihol zo škôlky, vzal ju na ihrisko alebo aspoň sčasti začlenil do jeho nového života a trávil s ňou čas podľa vlastného výberu a uváženia. Pri návštevách je otec matkou často korigovaný, usmerňovaný, bezdôvodne osočovaný, matka mu dáva pokyny, čo a ako má s dcérou robiť, kritizuje a koriguje jeho starostlivosť o dcéru s tvrdením, že len ona vie, čo dcéra potrebuje a otec nie je schopný sa o ňu postarať bez jej pomoci.
Na druhej strane maloletá bez problémov navštevuje už druhý rok materskú školu na celý deň a takisto dokáže tráviť dlhší čas v prítomnosti starých rodičov bez matky. Matka na návrhy otca, že by rád s dcérou trávil viac času a bez jej prítomnosti a neustálej intervencie reaguje vyhrážaním a tvrdí, že maloletá s ním nechce tráviť čas, pričom ale zo spoločne stráveného času s otcom sa maloletá evidentne teší a je v psychickej pohode. Otec okrem stretnutí v prítomnosti matky pravidelne maloletej telefonuje v dohodnutý čas, pričom opakovane sa stáva, že matka im hovory neumožní. Otcovi veľmi záleží na budovaní vzťahu s maloletou, udržiavanie kontaktu je pre neho veľmi dôležité a je rovnako aj v záujme maloletej. Pri súčasnom postoji matky má otec dôvodnú obavu, že sa môže jeho vzťah s maloletou narušiť až úplne zničiť, pričom čím dlhšie takáto situácia potrvá, tým to bude horšie, pričom s matkou maloletej ani po opakovaných pokusoch uzatvorenie dohody ohľadom styku s maloletou nie je možné. Maloletá má záujem stretávať sa s otcom a nemá žiaden dôvod odmietať ho.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní o predmetnom návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal zo stavu zisteného z obsahu spisu, a to najmä z návrhu otca ako aj obsahu súvisiacich spisov vedených na Mestskom súde Bratislava II o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva, a konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva, pričom v prvom rade prihliadal na záujem maloletého dieťaťa. Konštatoval, že základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, pričom po preštudovaní spisového materiálu dospel súd k záveru, že v danom prípade návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Je totiž zrejmé, že rodičia maloletého dieťaťa sú manželmi a od 04.08.2023 nežijú v spoločnej domácnosti, pričom tak z návrhu ako aj z obsahu všetkých súvisiacich spisov nesporne vyplýva, že maloletá je vo faktickej osobnej starostlivosti matky, s ktorou býva a otec maloletej tomuto faktickému stavu nebráni. Otec neuviedol v návrhu žiadnu závažnú skutočnosť, z ktorej vyplýva ohrozenie záujmu maloletej vyžadujúce nutnosť dočasnej úpravy pomerov maloletej neodkladným opatrením jej zverením jednému z rodičov bez vykonania náležitého dokazovania. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov formou neodkladného opatrenia bez toho, že by boli osvedčené výnimočné dôvody a obava o život a zdravie dieťaťa, by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv druhého rodiča, zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým a mohlo by tak prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. V danom prípade tak nie sú splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia, pokiaľ ide o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a preto súd návrh otca v tejto časti zamietol.
4. Ani pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou otec nijakým spôsobom neosvedčil, že záujem maloletej vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov v tomto smere. Samotný otec v návrhu uvádza, že s maloletou sa stretáva jedenkrát alebo trikrát týždenne, za prítomnosti matky, čo potvrdzuje aj matka vo svojich vyjadreniach obsiahnutých v konaniach vo veci samej. Z obsahu spisov týkajúcich sa maloletej A. nesporne vyplýva, že vzťah medzi rodičmi je konfliktný, každý z nich má inú predstavu, pokiaľ ide o stretávanie sa otca s maloletou. Odhliadnuc od uvedeného však faktom zostáva, že otec sa s maloletou stretáva a preto súd nevzhliadol naliehavú potrebu odôvodňujúcu úpravu styku otca s maloletou neodkladným opatrením. Súd nepovažuje za vhodné upraviť styk maloletej s otcom bez vykonania náležitého dokazovania a to aj pokiaľ ide o spornú skutočnosť medzi rodičmi, a to či maloletá dokáže zvládnuť styk s otcom v neprítomnosti matky, ktoré zisťovanie presahuje rámec osvedčovania pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení. Nariadenie neodkladného opatrenia je dočasná úprava, prichádzajúca do úvahy v prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych, resp. už hroziacich zásahov do záujmov maloletého dieťaťa, v prejednávanej veci ale takáto ujma nehrozí. Neodkladným opatrením súd upraví styk rodiča, ktorému druhý rodič neumožňuje styk s dieťaťom v rozsahu, aby nedošlo k odcudzeniu dieťaťa a rodiča, v rozsahu primeranom dennému režimu dieťaťa a jeho rodičov. V predmetnej veci však matka styku otca s maloletou nebráni, ako už bolo vyššie uvedené a otec sa s maloletou stretáva. Rodičovské práva a povinnosti k maloletej majú obaja rodičia, rovnako právom maloletého dieťaťa je, aby malo zabezpečený pravidelný kontakt s oboma rodičmi, preto v prípade, že jeden z rodičov by druhému zjavne upieral kontakt s maloletým dieťaťom tak, že tento by nebol ani v minimálnej miere, boli by splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, toto však v danom prípade doposiaľ preukázané nebolo. Súd teda návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia aj čo do úpravy styku s maloletou zamietol s tým, že v konaní vo veci samej bude dostatočný priestor na vykonanie riadneho dokazovania a na preukázanie všetkých sporných skutočností. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote otec odvolanie, považujúc záver súdu o nedôvodnosti jeho návrhu za nesprávny. Poukázal na to, že z odôvodnenia súdu vyplýva, že by styk otca s maloletou za prítomnosti matky mal byť dôvodným a preukázaným, s čím sa ale otec nestotožňuje, táto skutočnosť z návrhu otca ani súvisiacich spisov nevyplýva. Jedná sa o tvrdenie matky, ktoré nie je ničím preukázané. Maloletá žila v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi do augusta 2023, dokedy bola v styku s otcom v zásade každý deň. Nie je to teda pre ňu cudzí človek, ktorého by vídala sporadicky. Otec poukazuje na to, že obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti a jednostranné tvrdenie matky nemôže byť postačujúcim na zásah do práv dieťaťa. Matka neuvádza iný argument ako to, že A. nie je pripravená na styk s otcom bez matky, čo však nie je ničím odôvodnené a iba samotné tvrdenie matky nemôže mať za následok zásah do vývoja maloletej ohľadom vytvorenia zdravého vzťahu k otcovi. Matka vo svojich návrhoch vo veci samej neuviedla jedinú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá mať za následok zásah do práva maloletej A. na budovanie zdravého vzťahu s otcom. Matka zasahuje do realizácie styku otca s maloletou či už priamo, alebo nepriamo zasahovaním do tvorby programu, prípadne rozptyľovaním maloletej aktivitami, ktoré sú pre maloletú lákadlom (matka kreslí obrázok, čo obvykle nerobieva). Samotná prítomnosť matky spôsobuje, že A. veľmi dáva pozor na to, čo robí, aby neurobila niečo, čo by bolo pre matku neprijateľné. Je si vedomá postoja matky k otcovi a toto správanie sa aj maloletá snaží príležitostne kopírovať. Dňa 13.06.2024 sa na Mestskom súde Bratislava II uskutočnil informatívny výsluch rodičov, na ktorom matka na opakovaný záujem otca o realizáciu styku bez jej prítomnosti opakovala, že toto nie je v záujme maloletej, ktorá na to nie je pripravená. So žiadnym z predložených návrhov ako vytvoriť priestor pre realizáciu styku otca s maloletou bez prítomnosti matky nesúhlasila. V kontexte s uvedeným sa napadnuté uznesenie javí ako prekvapivé, keď súd opomína základnú skutočnosť, že maloletá väčšinu života strávila v spoločnej domácnosti s otcom a to až do jeho opustenia spoločnej domácnosti. Neexistuje absolútne žiaden dôvod, pre ktorý by sa styk otca s maloletou mal realizovať za matkinej prítomnosti, pričom jediná skutočnosť, ktorá tomu bráni je správanie matky. Kontakt otca je prítomnosťou matky poznačený, matka negatívne zasahuje do styku otca s dcérou a ich styk koriguje podľa vlastnej vôle. Matka nenapomáha vytvoreniu zdravého vzťahu otca a dcéry, práve naopak, pričom plynutie času je v neprospech otca, kedy sa znásobuje vplyv matky. Maloletá A. je na matku naviazaná, matka vykonáva všetky úkony na obmedzenie styku dcéry s otcom tvrdiac, že dcéra nemôže byť s otcom bez nej, lebo údajne bude trpieť. Na druhej strane maloletá A. navštevuje už druhý rok materskú školu na celý deň a takisto dokáže tráviť dlhší čas v prítomnosti starých rodičov bez matky. Neodkladná potreba dočasnej úpravy je teda daná záujmom maloletej A. na budovaní vzťahu s otcom, do ktorého matka bez existencie akéhokoľvek dôvodu zasahuje, pričom neexistuje jediný dôkaz, ktorý by odôvodňoval, prečo by otec nemal byť s dcérou bez prítomnosti matky. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a jeho návrhu vyhovel.
6. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považovala napadnuté rozhodnutie súdu za správne. Uviedla, že otec tvrdí, že súd pri rozhodnutí vychádzal len z tvrdení matky, ktoré nie sú ničím preukázané, avšak zároveň súdu podsúva, že by mal vychádzať z jeho jednostranného (a presne opačného) tvrdenia a to aj bez ďalšieho dokazovania. Pokiaľ otec vytýka matke, že neuviedla jedinú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá mať za následok zásah do práva maloletej A. na budovanie zdravého vzťahu s otcom, k tomuto matka uvádza, že základnou skutočnosťou je odmietanie samotnej A., ktorá prudko a negatívne reaguje na otca, keď s ňou chce byť osamote bez matky a tento fakt nepopiera ani sám otec. Matka apelovala na neho, aby zvolil k dcére citlivý prístup pri získavaní si jej dôvery, na čo otec reaguje tým, že je pasívno agresívny a všetku snahu o zblíženie, ktorú by mal vynaložiť, prenáša na matku, ktorú robí priamo zodpovednú za jeho neschopnosť nadviazať vzťah s vlastnou dcérou. Matka vidí dôvod takýchto prudkých reakcií dieťaťa keď má byť s otcom osamote práve v správaní otca. Aktuálne maloletá žije s matkou a rodičia majú dohodnutý styk, ktorý dodržiavajú. Matka sa snaží všetky svoje aktivity s maloletou prispôsobiť tak, aby nezasahovali do časov, kedy má byť s otcom, v prípade, ak sa styk nemôže realizovať, matka otcovi navrhne náhradný termín. Maloletá je na tento režim zvyknutá, režim sa praktizuje už rok, pričom dieťa má rado zabehnutý režim a nepreferuje zmeny. Preto sa matka snaží aj v rozširovaní styku otca s ňou postupovať s citom, zohľadniac povahu a potreby maloletej, čo otec odmieta akceptovať a žiada okamžité zmeny v režime dieťaťa. Od ukončenia mediácie vo februári 2024 otec ani raz nenamietal zavedený režim stretávania, súhlasil s ním a medzi rodičmi neboli ohľadom realizácie styku žiadne konflikty dokiaľ sa nedozvedel, že matka podala žiadosť o rozvod. K argumentácii otca, že žil v domácnosti s matkou a maloletou 4 a pol roka, matka uvádza, že to je síce pravda, avšak otec bol v domácnosti iba prítomný, nepodieľal sa na starostlivosti o maloletú, na jej výchove, netrávil s ňou čas ako otec trávi s dcérou. Všetok voľný čas po práci venoval svojim aktivitám
(hobby projektom – RC lietadlá, drony, opravovanie vecí z cudzích domácností, akvaristike, predaju rastlín, výrobe chemikálií, hrám na mobile) namiesto akýchkoľvek spoločných aktivít s dcérou. Mimo toho sa až patologicky venoval sledovaniu pornografie a to i v prítomnosti matky, či maloletej. Pre maloletú sa odchodom otca z domácnosti veľa nezmenilo, stále sa jej venuje len matka, ktorá jej robí program. Otec po príchode z práce sa obvykle najedol a po 10 minútach išiel so svojej dielne, kde ostal do večera, takže za spoločne strávených 10 minút nemal veľký priestor budovať si vzťah s dcérou a ani o to nejavil záujem, preto neobstoja otcove tvrdenia o jeho schopnosti sám sa o dieťa postarať a o jeho zdravom vzťahu s dcérou. Otec aj počas spoločných rodinných akcií sa venoval mobilu a matka sa venovala dieťaťu, pričom sám nikdy nenavrhol maloletej, aby s ním išla na ihrisko, do kina, zahrať sa, nechcel chodiť ani na spoločné výlety a do dnešného dňa nebol sám s dcérou ani len na ihrisku v blízkosti jej bydliska, lebo maloletá s ním striktne odmieta ísť sama bez matky, pričom je to rozhodnutie maloletej a nie rozhodnutie matky. Rodičia si na informatívnom stretnutí dohodli stretnutie s maloletou, resp. výlet, na ktorom sa má snažiť dcéru presvedčiť, aby na druhý deň išla s otcom sama na ihrisko, avšak maloletá odmietala, čo otec navrhol riešiť „skratkou“, ktorú vždy v prípade dcérinho odporu využíva a síce, obrátil sa na matku so žiadosťou, aby išla aj ona s ním. Je preto zarážajúce, že sám otec na jednej strane sa dožaduje prítomnosti matky na stretnutiach s dcérou a na druhej strane deklaruje, aký má s dcérou zdravý vzťah, kde nie je problémom, aby trávil čas s dcérou osamote bez matky. Sám otec si je vedomý toho, že to, čo žiada vo svojom návrhu, je nereálne. Berúc do úvahy uvedené skúsenosti, ktoré má maloletá s otcom, je jej postoj pochopiteľný, keďže nie je naučená že by sa o ňu staral a nemá pocit istoty, keď nie je v blízkosti matka. Otec si bol a je vedomý svojich rodičovských nedostatkov, avšak nemá snahu ich zlepšovať, svojim správaním nijako neprispieva k zlepšeniu jeho vzťahu s dcérou a rozhodne maloletú nemotivuje, aby s ním trávila viac času než je nevyhnutné. Do dnešného dňa prebieha styk otca a následné plánovanie jeho programu s maloletou tak, že príde do domácnosti, matka začne maloletú vyzývať, aby sa išla s otcom hrať a otec je ticho. Potom ju matka presviedča, že sa nemusí báť, že bude blízko, počká na ňu doma a snaží sa maloletej zatraktívniť otcovu prítomnosť, avšak otec je stále ticho. Maloletá kričí, že nechce ísť s otcom, že sa ho bojí. Tak otec preruší mlčanie a oznámi, že je to chyba matky a ide si s mobilom ľahnúť do izby. Záujem o trávenie času s dcérou prejavil otec až v čase hrozby rozvodom. Matka sa snažila ešte pred podaním návrhu na rozvod uzavrieť rodičovskú dohodu a navštevovať s otcom mediácie, výsledkom čoho bolo, že to, na čom sa s otcom dohodli (kroky na zlepšenie jeho vzťahu s dcérou, napr. že sám navrhne dcére program, že jej bude nosiť stravu počas stretnutia s ňou) otec hneď po ukončení mediácie prestal dodržiavať. Prestal jej nosiť dohodnuté občerstvenie na stretnutia, doniesol ho až deň pred plánovaným informatívnym stretnutím rodičov. Pokiaľ ide o navrhovanie programu maloletej, tiež sa v zásade nič nezmenilo, organizovanie programu je naďalej na matke a dokonca aj keď otec chce niekam ísť, žiada matku, aby išla s ním a dcérou, lebo si je plne vedomý toho, že maloletá s ním nikam nepôjde. Otec sa na spoločný program s maloletou nechá matkou zaviezť a odviezť a ak prinesie na žiadosť matky dcére občerstvenie a maloletá ho na mieste nezje, tak jej ho vezme. Otec maloletej navrhol aj nejaký program napr. pivný festival, príp. niečo iné, čo je však pre dieťa vo veku maloletej absolútne nevhodné. Matka pripomína, že stretnutie v domácnosti matky prebieha tak, že matka sa snaží nechať otca s maloletou samých a ona ide do inej izby, aby im nezasahovala do hry, pričom ešte začiatkom roka 2024 maloletá odmietala byť s otcom sama v izbe, čo však už vďaka citlivému prístupu matky zvláda a matku vyhľadáva najmä vtedy, ak má otec počas stretnutia s maloletou konflikt. Na rozdiel od otca si preto matka nemyslí, že rozhodnutie súdu sa javí ako prekvapivé. Otec sám pripúšťal aj na samotnom výsluchu, že maloletá nie je v súčasnosti ochotná s ním byť osamote a namiesto hľadania riešenia ako tento stav zmeniť a zlepšiť, podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žiada súd aby to, čo nezvládol on, zabezpečil súd za neho. Matka opakuje, že je to práve ona, kto maloletú vyzýva a podporuje v tom, aby s otcom trávila čas a snaží sa vymýšľať spoločné aktivity, aby sa maloletá pri otcovi osmelila, pričom otec si odmieta pripustiť, že aktuálny stav je následkom jeho dlhodobého laxného prístupu k dcére, ktorý nie je možné sanovať na počkanie. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako správne potvrdil.
7. Kolízny opatrovník k podanému odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za správne, keď nepovažuje za dostatočne osvedčené, že by sa styk otca s maloletou mohol realizovať bez matkinej prítomnosti, z hľadiska veku a citlivosti maloletej by navrhované neodkladné opatrenie nemuselo byť v záujme maloletej, pričom matka umožňuje otcovi styk s maloletou a podľa jej slov dcéru k tomu motivuje.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne vyhodnotil v danej veci nedostatok podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým otec žiadal na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky a otcovi upraviť styk s maloletou bez prítomnosti matky každý nepárny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 do 19.00 hod., každý párny kalendárny týždeň v stredu od 15.00 do 19.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 09.00 do 19.00 hod. a v nedeľu od 09.00 do 19.00 hod..
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, podaného odvolania, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal ohľadom rozhodujúcich skutočností dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd, ktorý rovnako ako súd prvej inštancie považuje návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia za neopodstatnený, nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a dať za pravdu odvolateľovi, ktorý ani v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia.
11. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
13. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
17. Vyššie citované ustanovenia Zákona o rodine predstavujú hmotnoprávny podklad rozhodovania súdov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov maloletých detí, ktorí spolu nežijú, a ustanovenia § 324 a nasl. CSP v spojení s § 360 a nasl. CMP predstavujú podklad procesnoprávny vtedy, ak to vyžaduje úprava pomerov účastníkov konania pred začatím konania, alebo počas
konania ale skôr ako súd rozhodne vo veci samej, prípadne aj po skončení konania vo veci samej. Nedostatok dohody rodičov o podmienkach výkonu ktoréhokoľvek z práv a povinností týkajúcich sa maloletého dieťaťa, môže byť dôvodom pre úpravu príslušnej otázky súdom, v prípade potreby i formou neodkladného opatrenia a to dokonca aj bez návrhu zo strany účastníka (§ 23 ods. 2 CMP v spojení s § 360 ods. 1 CMP).
18. Odvolací súd však pripomína, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
19. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím civilno-procesným prostriedkom. Nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom je prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Podmienkou pre jeho vydanie je teda osvedčenie, že bez okamžitej, aj keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia sa nenadobúdajú práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a zároveň je nevyhnutné, aby bolo osvedčené, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
20. Vychádzajúc zo skutkových okolností prípadu a vyššie citovaných ustanovení zákona dospel odvolací súd zhodne so súdom prvoinštančným k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že rodičia maloletej A. žili v spoločnej domácnosti do augusta 2023, dovtedy sa obaja rodičia podieľali na starostlivosti o dieťa, v prevažnej miere matka. Z dôvodu partnerských konfliktov sa otec odsťahoval do prenajatého bytu a maloletá zostala bývať s matkou. Aktuálne sú rodičia maloletej A. v rozvodovom konaní a ich práva a povinnosti k maloletej neboli doposiaľ upravené. Matka podala na súd tiež návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu manželstva, v rámci ktorého podal otec predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada dočasne maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky a jemu upraviť styk s maloletou spôsobom uvedeným vyššie. Odvolací súd mal obsahom spisu osvedčené, že rodičia maloletej spolu ohľadom starostlivosti o ich maloleté dieťa riadne komunikujú ( i keď komunikácia sa neobíde bez konfliktov) a majú aj bez súdnej úpravy zabehnutý režim osobnej starostlivosti o dieťa, ktoré zostalo so súhlasom otca bývať u matky, ktorá mu zabezpečuje osobnú starostlivosť a zároveň sa otec s maloletou pravidelne stretáva raz až tri razy do týždňa tak, že sa dostaví do bydliska matky a s dcérou má možnosť tráviť pár hodín za prítomnosti matky. Je teda zrejmé, že o dieťa je aktuálne riadne postarané, jeho potreby sú uspokojené a má zabezpečený i pravidelný kontakt s druhým rodičom, čím je rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom až do skončenia konania vo veci samej. Žiadna bezprostredná ujma, vyžadujúca neodkladnú úpravu pomerov v zmysle otcovho návrhu nebola navrhovateľom osvedčená a v podstate ani tvrdená.
21. Potreba neodkladnej úpravy pomerov zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky teda z ničoho nevyplýva, pretože maloletá sa u matky aj fakticky nachádza a to so súhlasom otca, čiže v tejto otázke dosiahli rodičia konsenzus. Rovnako tak potom z obsahu spisu nevyplýva ani potreba dočasnej úpravy styku otca s maloletou, nakoľko obsahom spisu treba považovať za dostatočne osvedčené, že matka dobrovoľne umožňuje otcovi pravidelný styk s maloletou dcérou, čo je zrejmé z vyjadrení oboch rodičov a maloletej preto nehrozí žiadna bezprostredná ujma prípadného odcudzenia od otca, alebo ochladnutia ich vzťahu bez okamžitého zásahu súdu. Pokiaľ otec namieta matkinu prítomnosť počas jeho stretnutí s maloletou, treba uviesť, že výsledky doterajšieho skráteného dokazovania neposkytujú súdu dostatočnú oporu pre prijatie záveru, že by stretávanie maloletej s otcom bez prítomnosti matky bolo
v najlepšom záujme maloletej. Otec tvrdí, že s poukazom na predchádzajúce roky spolužitia s maloletou a ich dobrý vzťah niet žiadneho dôvodu na to, aby aktuálne musel tráviť čas s maloletou za prítomnosti matky, zatiaľ čo matka tvrdí, že jej prítomnosť si maloletá vyslovene vyžaduje a odmieta sa s otcom stýkať bez nej, ktorý stav má byť dôsledkom doterajšieho laxného prístupu otca k starostlivosti o maloletú, jeho nedostatočnej snahy o budovanie vzťahu s dcérou a prenášanie akejkoľvek iniciatívy v tomto smere na matku, takže maloletá sa sama v prítomnosti otca necíti komfortne, pričom je to práve matka, ktorá vyvíja snahy aby sa maloletá s otcom viac zblížila. Vzhľadom na to, že obaja rodičia ( a obaja bez predloženia relevantných dôkazov) rozdielne opisujú dôvody, pre ktoré styk otca s maloletou prebieha za prítomnosti matky, treba potom aktuálne považovať tvrdenie otca o potrebe úpravy jeho styku s maloletou bez prítomnosti matky za neosvedčené, keďže matka toto tvrdenie vyvracia predkladaním vlastných dôvodov, pre ktoré jej prítomnosť pri styku je práve potrebná.
22. Vychádzajúc z uvedeného nie je možné v tomto štádiu konania považovať za osvedčené, že by otcom navrhovaná úprava styku bola aktuálne v najlepšom záujme maloletej. Berúc do úvahy inštitút neodkladného opatrenia, kedy nie je dostatočný časový priestor na vykonávanie bližšieho dokazovania ohľadom vyššie opísaných skutočností, keďže súd rozhoduje v skrátených lehotách a iba na základe osvedčenia podstatných skutočností, dospel aj odvolací súd v tomto prípade k záveru, že nebola naplnená základná podmienka na vydanie neodkladného opatrenia a síce osvedčenie potreby okamžitej, aj keď len dočasnej úpravy právnych pomerov.
23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd posúdil odvolanie otca ako neopodstatnené a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP. O trovách konania rozhodnuté nebolo, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
24. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).