Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-1S/34/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M, členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom D. X, D., právne zastúpeného FELŠÖCI & Partners, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 47 254 203, proti žalovanému: Slovenská informačná služba, so sídlom Vajnorská 39, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SIS- PK-V-11-15/2020 zo dňa 17. decembra 2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. SIS-PK-V-11-15/2020 zo dňa 17. decembra 2020 riaditeľ Slovenskej informačnej služby podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil služobné hodnotenie príslušníka Slovenskej informačnej služby č. SIS-77/25-V-48-9/2020 schválené riaditeľom sekcie E dňa 13. októbra 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Podľa prvostupňového rozhodnutia bol žalobca v zmysle vyhodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.

2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobcovi bolo vykonané služobné hodnotenie v súlade s , nakoľko došlo k závažným zmenám v spôsobilosti žalobcu na výkon funkcie. Žalobca od nástupu do výkonu štátnej služby po dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby dňa 09. júla 2020 odmietal dodržiavať služobnú disciplínu a plniť základné povinnosti príslušníka Slovenskej informačnej služby, pričom svojím konaním porušil najmä ustanovenie Služobné hodnotenie bolo žalobcovi vyhlásené v zmysle komisionálnym spôsobom, za prítomnosti všetkých členov hodnotiacej komisie.

3. Žalobca podal proti služobnému hodnoteniu odvolanie, ktoré odôvodnil najmä tým, že služobné hodnotenie mu nebolo riadne doručené a nebolo mu umožnené si robiť výpisky a odpisy. Zároveň nesúhlasil s určením stupňa utajenia Vyhradené vo vzťahu k služobnému hodnoteniu, ako aj jeho kópii.

4. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. SIS-PK-V-11-15/2020 zo dňa 17. decembra 2020 potvrdil správnosť záverov správneho orgánu prvého stupňa, keď vyslovil, že po preskúmaní odvolania a oboznámení sa so všetkými dokumentmi a skutočnosťami týkajúcimi sa danej veci dospel k záveru, že hodnotiaca komisia pri spracovaní napadnutého služobného hodnotenia postupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami V uvedených súvislostiach mal za preukázané, že prvostupňový správny orgán sa právne korektným a zrozumiteľným spôsobom a v úplnom rozsahu vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi právnymi a skutkovými skutočnosťami, ktoré sú v prejednávanej veci podstatné a právne významné. Konštatoval, že nedostatky v služobnej činnosti žalobcu sú svojím charakterom v rozpore s požiadavkami kladenými na príslušníka Slovenskej informačnej služby, nekorešpondujú so služobnou disciplínou príslušníka a svedčia o nespôsobilosti žalobcu na ďalší výkon akejkoľvek funkcie v štátnej službe. Potrebná znalosť príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov a interných služobných predpisov a ich správna aplikácia v praxi, riadny výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy a v neposlednom rade aj zodpovedný prístup k plneniu povinností príslušníka pri dodržiavaní služobnej disciplíny je základným predpokladom nielen pre ustanovenie policajta do určitej funkcie, ale aj pre ďalšie zotrvanie v nej. Policajt musí spĺňať požadované vlastnosti na výkon funkcie po celý čas zaradenia v tejto funkcii, pretože iba tak dáva záruku spôsobilosti na jej ďalšie vykonávanie. Nakoľko žalobca týmito vlastnosťami v miere požadovanej nadriadeným v zastávanej funkcii nedisponoval a boli mu vytýkané viaceré nedostatky, bola správnosť a opodstatnenosť záverov prijatých v služobnom hodnotení podľa žalovaného v plnej miere odôvodnená.

II.

Žaloba

5. Správnou žalobou zo dňa 03. marca 2021 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SIS-PK-V-11-15/2020 zo dňa 17. decembra 2020 v spojení so služobným hodnotením príslušníka Slovenskej informačnej služby č. SIS-77/25-V-48-9/2020 zo dňa 13. októbra 2020 z dôvodov, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako aj, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a napokon že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

6. Namietal nesprávnosť procesného postupu žalovaného, ako aj nedoručenie rozhodnutia, konkrétne služobného hodnotenia, a tiež nemožnosť robiť si z neho výpisy a odpisy. V tejto súvislosti poukázal na , podľa ktorého policajt je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia výpisy alebo poznámky, a ak má služobné hodnotenie pre policajta negatívne dôsledky, môže si vyžiadať jeho kópiu. Zdôraznil, že mu v rozpore s cit. zákona nebola doručená „neutajovaná“ kópia, ktorú by si mohol zobrať domov a na základe nej vypracovať kvalifikované odvolanie, keďže hodnotenie obsahovalo viac ako 10 strán, teda nemohol sa riadne oboznámiť s daným služobným hodnotením.

7. Žalovanému tiež vyčítal nesprávnosť jeho záverov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a to najmä ohľadom organizačnej zmeny, dôsledkom ktorej je zmena funkčného zaradenia žalobcu, o ktorej uviedol, že túto nerešpektuje, hoci v tomto smere nepodal žiaden opravný prostriedok.

8. Ďalej uviedol, že si nie je vedomí porušenia predpisov, ktoré sú mu vytýkané v služobnom hodnotení, pričom dodal, že v tejto časti skutkový stav nebol správnym orgánom zistený dostatočne, keďže žalovaný jasne neuviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, resp. jasne a konkrétne neoznačil dôkazy. Akcentoval, že odôvodnenie rozhodnutia má byť jasné a konkrétne, nie iba povrchné a všeobecné. Preto aj z týchto dôvodov považoval rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné. V spojitosti s uvedeným poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe č.k. -23. Dodal, že v odôvodnení rozhodnutia treba osobitnú pozornosť venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy. Správny orgán sa musí vyrovnať so všetkými argumentmi žalobcu, nie ich iba vyvrátiť z dôvodu iného názoru.

9. Nesúhlasil ani so záverom žalovaného, že nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby aj z dôvodu nedostatočnej znalosti právnych predpisov, ohľadom ktorého odôvodnenie žalovaného označil za absolútne všeobecné.

10. Zároveň namietal, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaného takmer pri všetkých dôvodoch absentuje uvedenie konkrétnej právnej normy, ktorú žalobca porušil, a taktiež samotné odôvodnenie rozhodnutia v tomto smere, teda absentuje právne posúdenie.

11. V závere žaloby uviedol, že nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia predstavuje porušenie základného práva účastníka konania na spravodlivý proces, zaručeného čl. 46 a nasl. SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zároveň dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31. januára 2011, a tiež uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 03. júla 2003. Napokon uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj samotné služobné hodnotenie je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu.

III.

Vyjadrenie žalovaného

12. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 05. augusta 2021, podaním doručeným súdu dňa 12. augusta 2021, v ktorom navrhol žalobu podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“) ako nedôvodnú zamietnuť. V podanom vyjadrení namietané vady rozhodnutia odmietol a zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie obsahujú zákonný výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať opravný prostriedok. a súvisiacimi právnymi predpismi.

13. Ďalej uviedol, že napadnuté služobné hodnotenie žalobcu, ktoré vypracovala hodnotiaca komisia, bolo vykonané v súlade s , a to vzhľadom na zistenie závažných zmien v spôsobilosti žalobcu na výkon funkcie od posledného schváleného služobného hodnotenia. Z dikcie predmetného ustanovenia vyplýva obligatórna povinnosť vykonať služobné hodnotenie vždy, keď dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti na výkon funkcie. Zmena spôsobilosti žalobcu na výkon funkcie spočívala najmä v jeho prístupe k plneniu služobných úloh, ktoré žalobca počas niekoľkých mesiacov odmietal vykonávať, v nedodržiavaní služobnej disciplíny a pravidiel služobnej zdvorilosti a v neplnení základných povinností príslušníka Slovenskej informačnej služby, pričom svojim konaním žalobca porušoval najmä ustanovenia Pri vypracúvaní služobného hodnotenia vychádzala hodnotiaca komisia z obsahu všetkých dostupných spisových materiálov a úradných registratúrnych záznamov, ktoré boli pre posúdenie služobnej činnosti žalobcu za hodnotené obdobie relevantné.

14. Taktiež poukázal na skutočnosť, že návrh služobného hodnotenia bol dňa 12. októbra 2020 predložený žalobcovi, ktorý túto písomnosť prevzal, čo potvrdil svojim podpisom na písomnosti označenej ako „Potvrdenie o prevzatí utajovanej písomnosti" (číslo SIS-77/25-V-48-4/2020). Žalobca bol pri odovzdaní uvedeného návrhu služobného hodnotenia zároveň poučený o skutočnosti, že návrh služobného hodnotenia je mu predložený na účely uplatnenia pripomienok alebo námietok, pričom predseda hodnotiacej komisie poučil žalobcu aj o skutočnosti, že uvedený návrh služobného hodnotenia je utajovaným registratúrnym záznamom stupňa utajenia Vyhradené, a že pri manipulácii s ním je potrebné dodržiavať podmienky ochrany utajovaných skutočností. Žalobca bol zároveň požiadaný, aby návrh služobného hodnotenia vrátil s prípadnými pripomienkami alebo námietkami v písomnej podobe predsedovi hodnotiacej komisie. Žalobca mal preukázateľne dostatočný priestor oboznámiť sa s návrhom, o čom svedčí aj skutočnosť, že predmetný návrh vrátil (ako prílohu písomnosti evidovanej pod č. SIS-77/25-V-48-6/2020) spolu s pripomienkami a námietkami, ktoré uplatnil k jeho obsahu. Na základe uvedených skutočností hodnotiaca komisia následne v súlade s predložila svoje stanovisko a návrh služobného hodnotenia (číslo SIS-77/25-V-48-9/2020) v rovnakom znení, v akom bolo toto predložené žalobcovi na uplatnenie pripomienok a námietok, nadriadenému oprávnenému schváliť návrh služobného hodnotenia, t. j. riaditeľovi sekcie E. Predmetný návrh bol riaditeľom sekcie E schválený dňa 13. októbra 2020 a v čase 8.30 hod. bolo služobné hodnotenie

(číslo: SIS-77/25-V-48-9/2020) žalobcovi vyhlásené v súlade s ods. l komisionálnym spôsobom, za prítomnosti všetkých členov hodnotiacej komisie.

15. Vo vzťahu k žalobnej námietke, že predmetné služobné hodnotenie nebolo žalobcovi nikdy doručené, ani mu nebolo umožnené robiť si výpisy a odpisy, uviedol, že žalobca služobné hodnotenie v zmysle vyššej citácie označil ako registratúrny záznam číslo SIS-77/25-331/2020. V tejto súvislosti pre upresnenie uviedol, že písomnosť s týmto označením je návrhom služobného hodnotenia, ktorý bol žalobcovi predložený ako utajovaný registratúrny záznam stupňa utajenia Vyhradené, a to na účely uplatnenia pripomienok alebo námietok k jeho obsahu formou písomného stanoviska v súlade s Zo samotného obsahu predmetného podania je však zrejmá skutočnosť, že vyjadrenie žalobcu v tejto časti smeruje proti schválenému služobnému hodnoteniu príslušníka Slovenskej informačnej služby, teda registratúrnemu záznamu číslo: SIS-77/25-V-48-9/2020 zo dňa 13. októbra 2020.

16. Ohľadom oznamovania rozhodnutí vydaných podľa zároveň poukázal na dikciu ustanovenia , podľa ktorého sa rozhodnutie oznamuje vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením, ak zákon ďalej neustanovuje inak. Vzhľadom na skutočnosť, že služobné hodnotenie nepatrí medzi rozhodnutia taxatívne uvedené v (ide o rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa a 246), ktoré sa oznamujú doručením ich odpisu, námietky žalobcu, vzťahujúce sa na nedoručenie služobného hodnotenia, nemožno považovať za opodstatnené.

17. K tvrdeniam žalobcu o údajnej nemožnosti robiť si výpisy a odpisy žalovaný uviedol, že na základe žiadosti žalovaného bola dňa 13. októbra 2020 po oboznámení žalobcu so služobným hodnotením vyhotovená kópia schváleného služobného hodnotenia, a to na účely jej predloženia žalobcovi v súlade s Predmetná kópia schváleného služobného hodnotenia bola žalobcovi predložená hodnotiacou komisiou dňa 13. októbra 2020 o 10.30 hod., pričom žalobca, vzhľadom na skutočnosť, že uvedená kópia je kópiou utajovaného registratúrneho záznamu stupňa utajenia Vyhradené a teda aj sama kópia je utajovaným registratúrnym záznamom, bol vyzvaný, aby potvrdil jej prevzatie písomne svojim podpisom na exemplári schváleného služobného hodnotenia, ktorého kópia bola vyhotovená. Na uvedenú skutočnosť žalobca reagoval odmietavo, pričom žiadal o vyhotovenie „neutajovanej verzie služobného hodnotenia“.

18. Ďalej uviedol, že v rámci rozhodovania o odvolaní v súlade s si žalovaný obstaral potrebné poklady, t. j. kompletný spisový materiál. Pred samotným vydaním predmetného rozhodnutia sa žalovaný za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu veci dostatočne oboznámil so všetkými vyššie uvedenými dokumentmi a tiež s ďalšími skutočnosťami týkajúcimi sa odvolacích námietok žalobcu, ktoré podľa jeho názoru zakladajú nezákonnosť napadnutého služobného hodnotenia. V rámci druhostupňového rozhodnutia sa žalovaný právne akceptovateľným, korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a rozhodujúcimi právnymi a skutkovými skutočnosťami, ktoré boli v prejednávanej veci podstatné a právne významné. Zdôraznil, že rozhodnutie žalovaného poukazuje na konkrétne udalosti, ktoré v čase od nástupu žalobcu do výkonu služby (po skončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby) nastali, a ktorými porušil viaceré ustanovenia Ako príklad možno uviesť porušenie povinnosti splniť pokyn nadriadeného v zmysle Rozhodnutie žalovaného obsahuje aj ďalšie príklady porušovania povinností v zmysle a s odkazom na konkrétne udalosti, ktoré nastali a sú ako dôkazy obsahom viacerých registratúrnych záznamov tvoriacich súčasť spisového materiálu ako podkladu na vydanie rozhodnutia žalovaného, s ktorými sa žalovaný oboznámil a náležíte posúdil. Vzhľadom na vyššie uvedené sa preto nemožno stotožniť s názorom žalobcu, v zmysle ktorého by mala v rozhodnutí žalovaného absentovať konkrétna právna norma, ktorú mal porušiť.

IV.

Replika žalobcu

19. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 05. augusta 2021 reagoval žalobca replikou zo dňa 01. septembra 2021, v ktorej uviedol, že vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcu považuje v prevažnej miere

za zavádzajúce a chaoticky nekonzistentne odôvodnené. Uviedol, že pokiaľ ide o vecné odôvodnenie a vyjadrenie žalovaného k žalobe nebude opakovať tvrdenia uvedené v rámci podanej žaloby, ale opätovne poukázal na niektoré skutočnosti, týkajúce sa porušenia predpisov, ktoré mu boli vytýkané v služobnom hodnotení. Navrhol, aby správny súd rozhodol v zmysle žalobného petitu.

V.

Duplika žalovaného

20. Žalovaný v duplike zo dňa 05. septembra 2023 uviedol, že sa plne pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 05. augusta 2021, a vzhľadom na to podotkol, že zotrváva na svojom návrhu, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

VI.

Konanie na správnom súde

21. Podľa a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. .

VII.

Verejné vyhlásenie rozsudku

22. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

23. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 28. marca 2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa v spojení s . Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 23. januára 2024 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

VIII.

Relevantné právne predpisy

24. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.

26. Podľa v hodnotiacej časti sa posudzujú a) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby,

b) znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený, c) výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, d) plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, f) bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3, g) spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.

27. Podľa policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia.

28. Podľa v záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je a) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, b) nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, c) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, d) nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo e) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.

29. Podľa v priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná a) najmenej raz za päť rokov, b) ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie.

30. Podľa služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý musí policajta osobne poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie.

31. Podľa ak bezprostredne nadriadený nepozná policajta z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, spracuje návrh služobného hodnotenia komisia zriadená nadriadeným, ktorý policajta ustanovuje do funkcie.

32. Podľa bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia musí umožniť policajtovi vyjadriť sa o jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh. Ak policajt podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne nadriadeným písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia nadriadenému, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. Ak služobné hodnotenie spracúva a schvaľuje ten istý nadriadený, je tento príslušný aj na vyhodnotenie pripomienok alebo námietok k návrhu služobného hodnotenia formou písomného stanoviska.

33. Podľa bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi policajta so schváleným služobným hodnotením.

34. Podľa policajt je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky, a ak má služobné hodnotenie pre policajta negatívne dôsledky, môže si vyžiadať jeho kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí policajta o možnosti podať odvolanie proti schválenému služobnému hodnoteniu.

35. Podľa služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti () až do dňa vykonateľnosti nového služobného hodnotenia. Navrhované opatrenia v služobnom pomere policajta, ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného služobného hodnotenia.

36. Podľa oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.

37. Podľa oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

38. Podľa rozhodnutie sa oznamuje vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak. 39. Podľa rozhodnutie oznamuje vyhlásením policajtovi ústne oprávnený orgán. 40. Podľa rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa a 246 sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým.

IX.

Posúdenie veci správnym súdom

41. Predmetom prieskumu pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené služobné hodnotenie príslušníka Slovenskej informačnej služby (prvostupňové rozhodnutie) podľa Správny súd sa v tomto konaní zameriava na preskúmanie voľnej úvahy žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, či nepresahuje zákonné limity a či zodpovedá pravidlám logického uvažovania.

42. Inštitút služobného hodnotenia slúži ako podklad pre rozhodovanie nadriadených vo veciach služobného pomeru. Služobné hodnotenie má rozhodujúci význam pri posudzovaní odbornej spôsobilosti policajta, dodržiavania služobnej disciplíny a pracovnej aktivity a výslednosti v služobnom pomere. Pri hodnotení spĺňania kvalifikačných predpokladov pre funkciu sa posudzuje plnenie jeho jednotlivých zložiek, a to kvalifikačného predpokladu vzdelania a kvalifikačnej požiadavky policajného vzdelania. Služobné hodnotenie je inštitútom, v rámci ktorého sa posudzuje spôsobilosť príslušníka pre výkon služby. Vychádza z požiadavky, aby funkčné miesta v štátnej službe boli obsadené a úlohy zodpovedajúce určitému funkčnému miestu boli plnené príslušníkmi, ktorí majú na to najlepšie predpoklady. Pravidelnosť hodnotenia, ako aj možnosť vykonať ho kedykoľvek, ak taká potreba vyvstane, vypovedá, že sám zákon vychádza z toho, že spôsobilosť policajta nie je nemenným stavom a že statickými nie sú ani podmienky, za ktorých treba úlohy plniť. Zaradenie príslušníka do určitej funkcie takto nie je definitívou. Rozsah a charakter v hodnotiacich kritériách vypovedá, že postavenie príslušníka v organizačnej štruktúre a jeho posun v jej hierarchii aj v zmysle zníženia nie je závislé len od zistenia skutočností, nasvedčujúcich tomu, že sa pri výkone služby dopustil konania, ktoré má charakter disciplinárneho previnenia, či konania, ktoré vykazuje znaky deliktov vyššieho stupňa. Hodnotenie je zhrnutím sledovaných efektov, ktoré pri výkone služby v konkrétnom zaradení vykazoval, avšak jeho záver nie je výsledkom mechanického sčítania "plusov a mínusov". Určujúcim môže a musí byť hoci len jeden nedostatok, ak v ňom ide o ukazovateľ, bez ktorého nemožno predpokladať, že príslušník na žiadúcej úrovni môže vykonávať doterajšiu funkciu alebo funkciu nižšiu, či vyššiu.

43. S uvedeným podľa správneho súdu zreteľne súvisí otázka posudzovania úplného a presného skutkového stavu a s tým súvisiaceho zohľadnenia všetkých dôkazov, či už v prospech alebo neprospech účastníka konania, ktoré má príslušný orgán k dispozícii a to s poukazom na princíp jednoty administratívneho konania, bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná o prvostupňový orgán, alebo orgán odvolací. K tomuto správny súd upresňuje, že tento princíp je všeobecným princípom pre konania, ktoré možno subsumovať pod množinu administratívnych konaní a teda neplatí výlučne len pre tie konania, ktoré sa riadia správnym poriadkom. Potreba zistenia presného a úplného skutkového stavu a s tým spojeného náležitého odôvodnenia v hodnotiacej časti služobného hodnotenia má význam obzvlášť v prípade, kedy jeho záverom je hodnotenie dotknutého policajta ako nespôsobilého pre výkon akejkoľvek funkcie v štátnej službe, keďže uvedené predstavuje dôvod pre obligatórne prepustenie zo služobného pomeru v zmysle

44. Žalobca v podanej žalobe žalovanému v prvom rade vyčítal nesprávnosť jeho procesného postupu, ktorá mala spočívať najmä v nedoručení napadnutého služobného hodnotenia žalobcovi, a tiež v absencii možnosti robiť si z neho výpisy a odpisy. Vo vzťahu k uvedenému správny súd dáva do pozornosti ustanovenie , podľa ktorého rozhodnutie sa oznamuje vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zároveň z dikcie ustanovenia cit. zákona vyplýva, že služobné hodnotenie nepatrí medzi rozhodnutia, ktoré sa oznamujú doručením ich odpisu, pričom tento sa policajtovi doručuje do vlastných rúk. Takýmito rozhodnutiami sú rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa a 246 tohto zákona. S ohľadom na uvedené správny súd nemohol prihliadnuť na vznesenú žalobnú námietku, nakoľko z administratívneho spisového materiálu vyplýva, že služobné hodnotenie bolo žalobcovi vyhlásené v súlade s komisionálnym spôsobom, za prítomnosti všetkých členov hodnotiacej komisie.

45. Opodstatnená nebola ani žalobná námietka, že žalobcovi nebolo umožnené v rozpore s si zo služobného hodnotenia robiť výpisy a odpisy. Zo spisového materiálu totiž vyplýva, že dňa 13. októbra 2020 žalobca po oboznámení sa so služobným hodnotením požiadal o vyhotovenie jeho kópie, ktorá aj bola vyhotovená a žalobcovi predložená. Došlo teda k naplneniu dikcie ustanovenia cit. zákona, v zmysle ktorého je príslušník oprávnený vyžiadať si kópiu schváleného služobného hodnotenia, ak má pre príslušníka negatívne dôsledky. Dňa 13. októbra 2020 o 10.30 h bola hodnotiacou komisiou žalobcovi kópia služobného hodnotenia predložená. Žalobca bol zároveň vyzvaný, aby jej prevzatie potvrdil svojím podpisom na vyhotovení schváleného služobného hodnotenia, keďže išlo o kópiu utajovaného registratúrneho záznamu stupňa utajenia Vyhradené, čiže aj samotná kópia je utajovaným registratúrnym záznamom. Žalobca však odmietol prevzatie potvrdiť svojím podpisom a súčasne žiadal o vyhotovenie „neutajovanej verzie služobného hodnotenia“. V nadväznosti na uvedené správny súd zdôrazňuje, že žalobcovi bola nielen vyhotovená a predložená kópia služobného hodnotenia, ale súčasne bol aj poučený o možnosti podať proti schválenému služobnému hodnoteniu odvolanie. Vzhľadom na obsah podaného odvolania, v ktorom sa žalobca podrobne vyjadril k jednotlivým bodom služobného hodnotenia, je možné konštatovať, že žalobca bol so služobným hodnotením dostatočne oboznámený. Na tomto mieste je tiež potrebné zdôrazniť, že označenie služobného hodnotenia stupňom utajenia Vyhradené pre žalobcu nie je vyjadrením zákazu urobiť si z tohto dokumentu odpisy alebo výpisy, predstavuje upozornenie na skutočnosť, že táto písomnosť je utajovaným registratúrnym záznamom, pri ktorom je pri vykonávaní odpisov alebo výpisov z neho potrebné postupovať v súlade so zásadami administratívnej bezpečnosti na úseku ochrany utajovaných skutočností.

46. Relevanciu nemohol správny súd priznať ani žalobnej námietke, spočívajúcej v tvrdení, že žalobca si nie je vedomí porušenia predpisov, ktoré sú mu vytýkané v služobnom hodnotení. Vo vzťahu k tomu uvádza, že rozhodnutie žalovaného obsahuje podrobné odôvodnenie, v ktorom sa tento zaoberal všetkými udalosťami a skutočnosťami, ktoré vydaniu služobného hodnotenia bezprostredne predchádzali, a to najmä objasnenie dôvodov, pre ktoré žalovaný pristúpil k vydaniu služobného hodnotenia, spočívajúcich v závažných zmenách v spôsobilosti žalobcu na výkon funkcie v súlade s , pričom tieto pozostávali z porušení a žalobcom.

47. Taktiež správny súd nemohol prisvedčiť správnosti žalobnej námietky, v ktorej žalobca tvrdil, že takmer pri všetkých dôvodoch absentuje uvedenie konkrétnej právnej normy, ktorú mal žalobca porušiť, ako aj odôvodnenie v tomto smere. Naopak ohľadom uvedeného je potrebné poukázať na to, že rozhodnutie žalovaného zahŕňa opis konkrétnych udalostí, ktoré v čase od nástupu žalobcu do výkonu služby po skončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby nastali, a ktorými porušil viaceré ustanovenia Jedným z týchto bolo napríklad porušenie povinnosti splniť pokyn nadriadeného v zmysle , ktoré spočívalo v odmietnutí splnenia písomného pokynu bezprostredne nadriadenej zo dňa 03. augusta 2020. Uvedené konanie preukazuje písomný pokyn bezprostredne nadriadenej zo dňa 03. augusta 2020, č. SIS-77/25-V-42-16/2020, na ktorý žalovaný vo svojom rozhodnutí poukazuje, a ktorý je súčasťou spisového materiálu. Rozhodnutie žalovaného obsahuje aj popis ďalších porušení povinností žalobcom v zmysle a , a to aj s odkazom na konkrétne udalosti, ktoré sa udiali, a ako dôkazy sú obsahom viacerých registratúrnych záznamov, tvoriacich súčasť spisového materiálu ako podkladu na vydanie rozhodnutia žalovaného, s ktorými bol žalovaný oboznámený a náležite ich posúdil. Preto

nie je možné súhlasiť s námietkou žalobcu, v zmysle ktorej by mala v rozhodnutí žalovaného absentovať konkrétna právna norma, ktorú porušil. Uvedené taktiež preukazuje, že došlo k porušeniu predpisov, ktoré je žalobcovi vytýkané v služobnom hodnotení. Na uvedené nemá vplyv tvrdenie žalobcu, že si nie je žiadneho porušenia predpisov vedomí. Napokon správny súd v súvislosti s porušením uvádza, že je súčasťou pôsobnosti služobných orgánov zhodnotiť dodržiavanie pravidiel služobnej zdvorilosti, a to v rámci ich práva na voľnú úvahu. Súčasne konštatuje, že v časti služobného hodnotenia venovanej plneniu povinností príslušníka pri dodržiavaní služobnej disciplíny, nedošlo k vybočeniu z medzí , keď správny orgán prvého stupňa a následne aj žalovaný posúdili správanie sa žalobcu z hľadiska dodržiavania služobnej zdvorilosti a slušnosti, pričom posúdenie služobnej zdvorilosti vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a taktiež bolo náležite odôvodnené.

48. Za dôvodnú nebolo možné pokladať ani žalobnú námietku, ktorou žalobca napádal záver žalovaného, že nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby aj z dôvodu nedostatočnej znalosti právnych predpisov. V preskúmavanom rozhodnutí sa žalovaný s touto námietkou riadne vysporiadal a poukázal konkrétne na ustanovenia , o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj interných predpisov, ktoré žalobca počas výkonu štátnej služby neovládal a neuplatňoval, pričom zároveň odkázal na konkrétne dátumy a udalosti, ktoré nastali, a z ktorých je možné túto neznalosť vyvodiť.

49. Správny súd tiež nemohol prihliadnuť na vznesenú námietku, týkajúcu sa organizačnej zmeny, dôsledkom ktorej je zmena funkčného zaradenia žalobcu, nakoľko posúdenie otázky funkčného zaradenia žalobcu v dôsledku predmetnej organizačnej zmeny bolo vecou správnej úvahy služobného úradu. V spojitosti s uvedeným je potrebné poukázať na ustanovenie , podľa ktorého sa na prevedenie súhlas príslušníka nevyžaduje. Z uvedeného dôvodu bol žalobca povinný rešpektovať skutkový a právny stav založený predmetným individuálnym správnym aktom.

50. V kontexte uvedeného nie je možné za opodstatnenú pokladať ani žalobnú námietku, spočívajúcu v tvrdení, že nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu základného práva účastníka konania na spravodlivý proces, zaručeného čl. 46 a nasl. SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo vzťahu k uvedenému dáva správny súd do pozornosti, že nakoľko právo na spravodlivý proces súvisí so samotným princípom právneho štátu (čl. 1 ods. 1 veta prvá SR) je potrebné dbať na dodržaní tohto práva účastníka aj v pomeroch administratívneho konania. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. V neposlednom rade jeho súčasť predstavuje aj právo na spravodlivé prejednanie veci, v rámci ktorého nemožno opomenúť právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Aj podľa judikatúry Ústavného súdu SR je obsah základného práva na spravodlivý proces pomerne zložito štruktúrovaný a patrí do neho viacero samostatných subjektívnych práv a princípov, ktoré sú buď konkrétne (verejnosť konania alebo konanie bez zbytočných prieťahov), alebo v zásade abstraktné (riadne odôvodnenie rozhodnutia, predvídateľnosť rozhodnutia, a ďalšie). Preto správny súd ďalej upriamuje pozornosť na skutočnosť, že právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Vzhľadom na vyššie uvedené preto správny súd konštatuje, že v prejednávanej veci preskúmavané rozhodnutie žalovaného vyššie uvedené atribúty bezpochyby spĺňa, nakoľko žalovaný vyčerpávajúcim spôsobom reflektoval na žalobcom vznesené tvrdenia, na predmetnú vec aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie presvedčivo a náležite

odôvodnil. Zároveň správny súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí ani v rovine administratívneho konania právo účastníka, aby sa správny orgán stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred príslušným orgánom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Záverom dodáva, že do obsahu základného práva podľa SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby príslušný orgán prebral alebo sa riadil výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania.

51. Správny súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaný sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s odvolacími námietkami. Zo strany správnych orgánov oboch stupňov v prípade žalobcu nedošlo k postupu, ktorý by bol nad rámec zákona. Napadnuté rozhodnutia žalovaného správny súd teda považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s zamietol.

52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s , avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

53. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.