Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_23P-34-2024.pdf
PDF · 76.3 KB
Case nature
Area
Subarea
23P/34/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Uhrínová, v právnej veci mal. A. B., nar. X.X.XXXX, zastúpená kolíznou opatrovníčkou Mgr. Adrianou Hríbovou, zamestnankyňou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, otec neuvedený, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I./ Zaväzuje matku povinnosťou prispievať na výživu maloletej A. B., nar. X.X.XXXX, sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré je aktuálne vo výške 36,83 Eur, ktoré je matka povinná platiť vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku do budúcna na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, E. X, F., číslo účtu: E. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
II./ Tým mení rozsudok Okresného súdu Michalovce č. konania 15P/237/2013-33 zo dňa 11.12.2013 v časti vyživovacej povinnosti matky k maloletej.
III./ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1./ Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.2.2024 domáhal, aby súd zvýšil výživné zo strany matky na maloletú na sumu vo výške 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je aktuálne vo výške 36,83 € vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti vydaného rozsudku do budúcna. Návrh na zvýšenie výživného odôvodnil tým, že maloletá bola na základe rozsudku Okresného súdu Michalovce 15P/237/2013 právoplatného dňa 30.12.2013 zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke G. H., pričom matka bola zaviazaná prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30 € mesačne k rukám starej matky. Po novelizácii a úpravách štátnych príspevkov je nutné upraviť výšku výživného na sumu 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je aktuálne vo výške 36,83 €.
2./ Matka sa k návrhu nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila a preto súd prejednával vec v jej neprítomnosti.
3./ Kolízny opatrovník navrhol návrhu navrhovateľa vyhovieť.
4./ Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15P/237/2013 a zistil tento skutkový stav:
5./ Rozsudkom Okresného súdu Michalovce 15P/237/2013-33 zo dňa 11.12.2013 bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky G. H. a matka bola zaviazaná výživným v sume 30,00 € do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám starej matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
6./ Navrhovateľ vypovedal, že trvá na podanom návrhu vzhľadom na to, že došlo k zvýšeniu minimálneho výživného a zároveň došlo aj k zmene zákona ohľadne toho, že matka je povinná platiť výživné na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
7./ Kolízny opatrovník uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí s podaným návrhom.
8./ Podľa § 45 ods. 8 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine), súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
9./ Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
10./ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11./ Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12./ Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z. z.).
13./ Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14./ Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
15./ Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16./ Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že je potrebné návrhu navrhovateľa vyhovieť, nakoľko došlo k zmene zákona o rodine a v zmysle ustanovenia paragrafu 45 ods. 8, výživné pri náhradnej osobnej starostlivosti rodičia poukazujú už na účet úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a nie k rukám náhradného rodiča. Preto súd v súlade s § 45 ods. 8 Zákona o rodine, zaviazal matku platiť výživné na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
17./ Takisto súd zaviazal matku platením minimálneho výživného v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine, keďže došlo k novele a úprave štátnych príspevkov, podľa ktorého, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je aktuálne vo výške 36,83 €.
18./ O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je oprávnená podať odvolanie matka, pretože všetky ostatné osoby oprávnené podať odvolanie sa po vyhlásení rozsudku vzdali odvolania (§ 368 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 CMP).