Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/235/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu G. P., U. Č.. XX/XX, XXX XX A., L.: XX XXX XXX, práv. zast. JUDr. Dávid Hoffman, advokát, Hlavné námestie 80, 060 01 Kežmarok, IČO: 43 207 073, proti žalovanému EURO-ŠTUKONZ a.s., Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 972 297, práv. zast. Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, o zaplatenie 3.600,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -97 zo dňa 28.4.2022, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -97 zo dňa 28.4.2022 p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.600,- EUR spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 27.11.2019 do zaplatenia a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.8.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenie sumy 3.600,- EUR s príslušenstvom, titulom neuhradenia ceny diela vyúčtovanej faktúrou č. 11 v zmysle Zmluvy o dielo. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 22.10.2019 uzavreli sporové strany Zmluvu o dielo 244/2019 Ž, pričom predmetom zmluvy bola dodávka stavebných prác spočívajúca vo vykonaní stavebných prác na SPŠ Poprad a SOŠ Poprad - Matejovce. Za vykonané stavebné práce vystavil žalobca dňa 19.11.2019 faktúru č. 11 na sumu 3.600,- EUR, ktorá bola splatná dňa 26.11.2019 a ktorú žalovaný neuhradil. Následne mu žalovaný zaslal „Dohodu o jednostrannom započítaní pohľadávok a záväzkov“, ktorá však nie je datovaná a ktorou žalovaný voči žalobcovi započítal sumu vo výške 1.083,- EUR, na základe straty/poškodenia lešenia z firmy RAMIRENT. Započítanie predmetnej pohľadávky považuje za právne neúčinné, a to z dôvodu, že žiadne lešenie nepoškodil/nestratil. 3. Súd vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. V ňom uviedol, že faktúru žalobca predložil aj do konania, avšak žalovanému bola cestou súdu doručená jej nečitateľná kópia, preto nie je možné sa objektívne vyjadriť k samotnej faktúre. Napriek tomu poukázal na bod 6.2.3 Zmluvy o dielo, kde sú zmluvnými stranami vymienené náležitosti faktúry. Podľa tohto ustanovenia zmluvy mala byť každá faktúra žalobcu opečiatkovaná a podpísaná oprávneným zástupcom žalovaného (podľa bodu 8.1 Zmluvy o dielo bol takouto osobou pán O.). Z predloženej faktúry nie je zrejmé z dôvodu jej nečitateľnosti, či došlo k naplneniu tejto podmienky. Podľa bodu 6.2.3 Zmluvy o dielo mali byť prílohou každej faktúry žalobcu aj súpis vykonaných prác (príslušné strany montážneho denníka) a smenovka. Tieto doklady žalobca do konania nepredložil, a teda nepreukázal naplnenosť zmluvne dojednaných

podmienok na vystavenie a predloženie predmetnej faktúry na zaplatenie. V tejto súvislosti samostatne poukázal na ustanovenie bodu 6.2.2 zmluvy, kedy doposiaľ nemohla nastať splatnosť predmetnej faktúry, a to z viacerých bodov. Prvým dôvodom je skutočnosť, že žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom, že fakturované práce aj skutočne vykonal. V tomto smere preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Druhým dôvodom je, že žalovaná faktúra neobsahovala potrebné doklady s podpismi oprávnených osôb žalovaného. Posledným dôvodom je naplnenie v podstate odkladacej podmienky v poslednej vete uvedeného ustanovenia Zmluvy o dielo. 4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo na dodanie prác v zmysle § 536 a nasl. Obch. zák., ktorú skutočnosť mal preukázanú listinnými dôkazmi ako aj úkonmi samotného žalovaného a o existencii tohto zmluvného vzťahu súd nemal žiadne pochybnosti. Samotné sporové strany existenciu zmluvy nespochybňovali. Cenu prác žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou č.11, voči ktorej mal žalovaný úmysel započítať svoju pohľadávku v sume 1.083,- EUR, ktorú v Dohode o jednostrannom započítaní pohľadávok a záväzkov identifikoval iba číselným označením 200900149. Naproti tomu pohľadávku žalobcu v uvedenej dohode identifikoval variabilným symbolom (zhodným s číslom faktúry), dňom zaevidovania 19.11.2019 (zhodným s dňom vystavenia faktúry) a dňom splatnosti 26.11.2019 (zhodným s dňom splatnosti uvedenom na faktúre). Takto písomne zachytený prejav žalovaného, posudzujúc ho podľa obsahu a vôle konajúcej osoby, má charakter písomného uznania konkrétneho záväzku. Žalovaný nenamietal uvedenú faktúru č. 11. Podstatnou sa tak v prípade tejto faktúry stala otázka, či započítanie pohľadávky (čiastočné) žalovaným, a to Dohodou o jednostrannom započítaní pohľadávok a záväzkov, bolo vykonané platne, a tým došlo k zániku tejto časti pohľadávky žalobcu. K tomu bolo potrebné ustáliť existenciu pohľadávky žalovaného v sume 1.083,- EUR, ktorú uplatňoval v predmetnej Dohode. 5. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný existenciu svojej pohľadávky v sume 1.083,- EUR nepreukázal. Jednak v tomto smere neuniesol bremeno tvrdenia o predmetnej pohľadávke (čoho sa má týkať, z akého titulu a kedy mala vzniknúť) a neuniesol ani dôkaznú povinnosť, keďže súdu nepredložil a neoznačil žiadny dôkaz. Započítanie pohľadávky žalovaného tak súd vyhodnotil ako neplatné a k zániku žalovanej pohľadávky žalobcu z faktúry č. 11 v sume 1.083,- EUR tak nedošlo. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Argumenty žalovaného, že žalobca nepreukázal vykonanie fakturovaných prác a faktúra neobsahovala potrebné prílohy, súd nepovažoval za dôvodné. Na zdôraznenie súd uviedol, že ak by žalobca nesplnil podmienky (náležitosti) pre riadne vystavenej faktúry (čl. 6. ods. 6.2.2 a 6.2.3), žalovaný by nevyužil /pozn. odvolacieho súdu, súd mal na mysli využil/ svoje oprávnenie na odmietnutie a vrátenie faktúry na prepracovanie (čl. 6. ods. 6.3). Žalovaný faktúru žalobcu zaevidoval a zároveň sa pokúsil o jej čiastočné plnenie formu započítania pohľadávok. 6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. , , a Žalovaný má za to, že súd vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vyhodnotil argumenty žalovaného, že žalobca nepreukázal vykonanie prác a faktúra neobsahovala povinné prílohy, ako nedôvodné. Uviedol, že namietal faktúru č. 11 v odpore, z ktorého je zrejmé, že namietal faktúru od začiatku, pričom zdôraznil, že mu bola predložená jej nečitateľná kópia. Žalovaný považuje za nesprávne tiež závery súdu, že prejavená vôľa žalovaného započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu (pričom započítanie vyhodnotil ako neplatné) stačí na to, aby bol úkon akceptácie pohľadávky žalobcu žalovaným platný, pretože z neho vyplýva vôľa a úmysel žalovaného uznať pohľadávku žalobcu, avšak túto nezaplatiť, ale spôsobiť jej zánik inak. Uznaním záväzku podľa ust. Obch. zák. je len taký prejav vôle, ktorý smeruje k privodeniu práve tých právnych účinkov, ktoré zákon spája s uznaním záväzku. V tomto poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. zo dňa 24.7.2009, podľa ktorého nemožno teda dôvodiť, že právny úkon započítania v seba implicitne obsahuje uznanie záväzku bez toho, aby toto bolo v právnom úkone započítania určite vyjadrené. Ak by to tak malo byť, musel by byť tento prejav vôle smerujúcej k uznaniu záväzku v tomto neplatnom právnom úkone započítania obsiahnutý. Z uvedeného jasne vyplýva, že prejav smerujúci k započítaniu pohľadávok nemožno bez ďalšieho kvalifikovať ako platné uznanie záväzku najmä, ak je z jeho znenia zrejmý úmysel pohľadávku započítať a nie prejav vôle smerujúci k uznaniu záväzku. Záverom uvádza, že mu nie je zrejmé ani to, na základe čoho dospel súd k záverom o neplatnosti dohody o započítaní, keďže ani sám žalobca po doručení zápočtu nenamietal nezrozumiteľnosť tohto právneho úkonu. Žalovaný sa preto dôvodne domnieval, že sa jedná o platný právny úkon. 7. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd na jednej strane uvádza, že započítanie pohľadávky žalovaného je neplatné, a preto k zániku žalobcom uplatnenej pohľadávky v sume 1.083,- EUR nedošlo, na druhej strane túto (neplatnú) dohodu o započítaní

vyhodnotil ako platné uznanie záväzku žalovaného a žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Takéto závery súdu si podľa názoru žalovaného značne odporujú. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu je zrejmé, že práve dohodu o jednostrannom započítaní žalovaného súd považoval za významnú, či dokonca rozhodujúcu pre meritórne posúdenie žalobného návrhu. Nemožno sa preto v tomto smere uspokojiť so závermi súdu, ktoré sú v takomto značnom rozpore, sú zmätočné a v konečnom dôsledku spôsobujú nekonzistentnosť a zmätočnosť súdneho rozhodnutia. Na základe uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie alebo alternatívne, aby zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v celom rozsahu. 8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že súd písomne zachytený prejav vôle žalovaného v dohode o jednostrannom započítaní pohľadávok posúdil podľa obsahu a vôle a zistil, že takýto dokument má charakter písomného uznania konkrétneho záväzku, pričom je z neho zrejmý dôvod uznania a aj výška dlhu. Aj zo samotného názvu dohody o jednostrannom započítaní pohľadávky vyplýva, že by sa malo jednať o dohodu všetkých zúčastnených strán, pričom prejav vôle žalobcu absentuje na tejto dohode, a preto ide iba o jednostranný prejav vôle žalovaného. Súd postupoval správne, keď určil, že dohoda o jednostrannom uznaní záväzku je dostatočným uznaním záväzku žalovaného voči žalobcovi, pretože spĺňa všetky potrebné náležitosti na svoju platnosť. Je jednostranným právnym úkonom žalovaného voči žalobcovi, ktorý vytvoril vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok žalovaného voči žalobcovi trval v uznanom čase a rozsahu. Z úmyslu žalovaného započítaním dosiahnuť zníženie záväzku o hodnotu započítanej sumy jednoznačne vyplýva, že súčasne tento záväzok uznáva, pretože chcel dosiahnuť účinky spočívajúce v uhradení čiastkovej dlžnej sumy. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že v konaní nebolo preukázané koho podpis figuruje na žalobcom predloženej listine o jednostrannom započítaní pohľadávok, tak k tejto námietke uviedol, že žalovaný túto skutočnosť počas celého konania nijako nenamietal, pričom tak mohol urobiť už vo svojom prvom vyjadrení k žalobe, keďže dohoda o jednostrannom započítaní pohľadávok bola súčasťou žaloby. Na základe týchto skutočností nebola namietaná spornosť uvedených skutočností, a preto je v konaní za nesporné, že dohodu o jednostrannom započítaní pohľadávok urobil žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 9. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu uviedol, že nie je možné dôvodiť, že právny úkon započítania v sebe implicitne obsahuje uznanie záväzku, pokiaľ uznanie nebolo v právnom úkone započítania vyjadrené určito. Listina označená ako započítanie by v danom prípade musela obsahovať vôľu k započítaniu vzájomných záväzkov i prejav vôle uznať záväzok. Uznanie však v predmetnej listine musí byť vyjadrené určito, čo v danom prípade rozhodne nebolo. V súlade s prejavom vôle možno z uvedenej listiny vyložiť iba úmysel započítať pohľadávku, a nie záväzok žalobcu uznať, na tomto nemení nič ani skutočnosť, že zápočet v konečnom dôsledku neviedol k zániku pohľadávky žalovaného. S ohľadom na uvedené je preto potrebné opätovne zdôrazniť, že prejav smerujúci k započítaniu pohľadávok nemožno bez ďalšieho kvalifikovať ako platné uznanie záväzku, najmä, ak je z jeho znenia zrejmý úmysel pohľadávku započítať a nie prejav vôle smerujúci k uznaniu záväzku. 10. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca a uviedol, že z Dohody o jednostrannom započítaní je zrejmé identifikovať variabilný symbol zhodný s číslom faktúry, deň zaevidovania faktúry zhodný s dňom vystavenia faktúry, čo samo o sebe preukazuje , že žalovanému bola faktúra č. 11 doručená. K námietke žalovaného, že ak Dohoda o jednostrannom započítaní pohľadávok a záväzkov je neplatným započítacím prejavom, tak z tohto dôvodu malo byť určené prvostupňovým súdom, že uvedený prejav je neplatný aj ako uznávací prejav, žalobca poukazuje, že každý právny úkon sa posudzuje podľa obsahu, pričom z takto zachyteného prejavu vôle žalovaného vyplýva, že ide o uznanie dlhu, pretože uvedená dohoda spĺňa všetky potrebné náležitosti potrebné pre svoju platnosť ako uznávacieho prejavu. Z úmyslu žalovaného, ktorý chcel započítaním dosiahnuť zníženie záväzku o hodnotu započítanej sumy, jednoznačne vyplýva, že súčasne tento záväzok uznáva a mal o ňom vedomosť, pretože chcel dosiahnuť účinky spočívajúce v započítaní čiastkovej dlžnej sumy. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 19.3.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 12. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

15. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného uvádza:

16. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenia ceny za dodanie diela v zmysle faktúry č. 11, vystavenej na sumu 3 600,- EUR, voči ktorej si mal žalovaný započítať svoju pohľadávku v sume 1 083,- EUR, ktorú v Dohode o jednostrannom započítaní pohľadávok a záväzkov identifikoval číselným označením 200900149. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade žalovaný existenciu svojej pohľadávky nepreukázal, a teda k zániku pohľadávky žalobcu z faktúry č.11 nedošlo, plne stotožňuje. Žalovaný v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho posúdenia . Z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva. 17. Pokiaľ ide listinný doklad, a to Dohodu o jednostrannom započítaní pohľadávok a záväzkov opatrený pečiatkou a podpisom žalovaného, kde žalovaný tvrdený zápočet jeho pohľadávky voči žalobcovi vo výške 1.083 EUR s pohľadávkou žalobcu vo výške 3.600 EUR označil číselným označením 200900149, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že vznik tvrdeného nároku žalovaného na úhradu pohľadávky vo výške 1 083,- EUR titulom náhrady škody nebol dostatočne preukázaný. Dohoda o jednostrannom započítaní pohľadávok a záväzkov v dostatočnej miere nepreukazuje existenciu pohľadávky žalovaného, pričom žalovaný v konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy, podporujúce a preukazujúce jeho tvrdenia. Je potom možné uvažovať o nesplnení si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti zo strany žalovaného. Na druhej strane, žalobca žalobou uplatnený nárok preukázal. Vzhľadom na nedostatočne preukázaný vznik pohľadávky žalovaného, potom nemožno prihliadať ani na prípadný jej zápočet s pohľadávkou žalobcu, nakoľko základným predpokladom platného započítania v zmysle je existencia započítateľnej pohľadávky. 18. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že jednostranný zápočet žalovaného je potrebné považovať za podporný dôkaz preukazujúci existenciu pohľadávky žalobcu vo výške 3.600 EUR, ktorú žalovaný nerozporoval a akceptoval, v opačnom prípade by žalovaný nepristúpil k jednostrannému zápočtu svojej domnelej pohľadávky s pohľadávkou žalobcu, ktorá bola presne identifikovaná v Dohode o jednostrannom započítaní. Na záver je nutné poznamenať, že v prípade ak mal žalovaný za to, že faktúra č.11 na sumu 3.600 EUR nespĺňa všetky dohodnuté náležitosti a podmienky podľa zmluvy o dielo /čl. 6 bod 6.2.3/, mohol v súlade s čl. 6 bod 6.3 zmluvy odmietnuť faktúru a vrátiť ju žalobcovi na prepracovanie. Žalovaný takto nepostupoval, faktúru žalobcovi na prepracovanie nevrátil, ale sa pokúsil o jej čiastočné plnenie formou jednostranného započítacieho prejavu a teda súhlasil s obsahom faktúry č. 11 na sumu 3 600,- EUR. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že započítací prejav by nebol možný zo strany žalovaného, pokiaľ by žalovaný nepovažoval pohľadávku žalobcu za dôvodnú a riadne preukázanú. Je však potrebné opätovne zdôrazniť, že napriek úkonu započítania zo strany žalovaného, k započítaniu pohľadávok nedošlo. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, za vecne správne. 19. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na

to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). 20. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v nadväznosti na ust. a , tak, že v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. , súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).