Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Csp-77-2020.pdf
PDF · 109.43 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/77/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: F. D., H.. XX.XX.XXXX, C. XXX XX M. XXX, o zaplatenie 2.408,87 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou dňa 19.07.2019 Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť sumu 2.567,93 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.994,11 eura od 24.06.2017 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 23.06.2017 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 14.09.2015 Zmluvu č. 5076213873, na základe ktorej postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil splátky v stanovených termínoch, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 2.567,93 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.994,11 eura, z riadneho úroku vo výške 460,82 eura, z úroku z omeškania vo výške 58,62 eura a z poplatkov vo výške 54,38 eura v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe, je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca ďalej uviedol, že si uplatňuje aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 24.06.2017, teda dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaný po postúpení pohľadávky do podania žaloby nevykonal žiadne úhrady.
2. Okresný súd Banská Bystrica preskúmal návrh na vydanie platobného rozkazu a dospel k záveru, že žalobca si v návrhu do istiny kapitalizoval úroky z poskytnutého úveru aj po zosplatnení úveru, čo je v rozpore s právnymi predpismi. Okresný súd Banská Bystrica tak v zmysle § 8 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní vyzval žalobcu, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor s právnymi predpismi netýka a teda vo výške 2.408,87 eura spolu s príslušenstvom. Žalobca s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor s právnymi predpismi netýkal súhlasil, v dôsledku čoho tak v zmysle § 8 ods. 1 predmetného zákona platí, že vo zvyšnej časti vzal žalobca návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 27.09.2019 platobný rozkaz sp. zn.: 13Up/926/2019, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Žalobca na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica navrhol podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú právnu vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému dňa 30.07.2020.
4. Súd žalovanému doručil žalobu spolu s jej prílohami do vlastných rúk dňa 26.08.2020 a zároveň ho v zmysle § 167 ods. 2 CSP vyzval, aby sa k nej vyjadril. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nijakým spôsobom nepoprel.
5. Na základe výzvy súdu zo dňa 17.09.2020, aby žalobca preukázal platné postúpenie bankovej pohľadávky, t. j. splnenie predpokladov na jej postúpenie podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 (nech preukáže platné zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a tiež, že sa výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako aj oznámenie o zosplatnení ako jednostranné adresované právne úkony dostali do dispozičnej sféry žalovaného), žalobca súdu predložil výzvu zo dňa 25.11.2016, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.01.2017 a výzvu zo dňa 22.03.2017. Žalobca vo svojom vyjadrení zároveň uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Zastal názor, že § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Argumentoval, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 citovaného zákona, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť vo vzťahu ku klientovi banky, postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 Zákona o bankách. Namietal tiež, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách a teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle § 50 ods. 1 Zákona o bankách. Upriamil tiež pozornosť súdu na skutočnosť, že v súlade s predloženou platobnou históriou bol žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní s úhradou predpísaných splátok, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol 90 dní. Vzhľadom k dikcii § 92 ods. 8 Zákona o bankách, s poukazom na to, že omeškanie žalovaného trvalo nepochybne viac ako rok zastal názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade s § 92 ods. 8 Zákona o bankách (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal. Poukázal tiež na § 89 ods. 1 Zákona o bankách, ktorý pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 predmetného zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, žalobca sa na základe zmluvy o postúpení stal právnym nástupcom pohľadávky, ktorá vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.09.2015, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2.000,- eur, ktorý žalovaný riadne a včas nesplácal. Niekoľkokrát bol postupcom vyzvaný, aby dlžnú čiastku uhradil, avšak žalovaný na výzvu nereagoval. Následne postupca dňom 24.01.2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 2.750,25 eura do 15 dní, avšak žalovaný na výzvu nereagoval, žalovanú sumu nezaplatil a tak postupca postúpil
na základe vyššie spomenutej zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávku na žalobcu, o čom bol žalovaný informovaný. Mal tiež za to, že predložil výzvu, ktorá predchádzala vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a aj samotnú výzvu o mimoriadnej splatnosti, pričom žalovaný doručenie týchto výziev žiadnym spôsobom doposiaľ nerozporoval a tieto skutkové tvrdenia sa podľa § ustanovenia 151 ods. 1 CSP považujú za nesporné. Poukázal na skutočnosť, že za nesporné je tak potrebné považovať skutkové tvrdenia o tom, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy a aj to, že úver sa stal splatným.
7. Súd ďalej vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, oboznámil návrh na vydanie platobného rozkazu, zmluvu o postúpení pohľadávok, prílohu č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, Zmluvu o splátkovom úvere, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, splátkový kalendár, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, všeobecné obchodné podmienky, produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery, sadzobník, výzvu zo dňa 25.11.2016, výzvu zo dňa 22.03.2017, výpis z úverového účtu, oznámenie o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom Slovenskej pošty, a. s., pokus o zmier spolu s podacím hárkom Slovenskej pošty, a. s., platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Up/926/2019 zo dňa 27.09.2019, vyjadrenie žalobcu, výsledok vyhľadávania v Obchodnom vestníku ohľadom žalovaného, uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn.: 16Csp/77/2020
- 92 zo dňa 14.08.2020, vyjadrenie žalobcu na výzvu súdu s prílohami (výzva zo dňa 22.3.2017, výzva zo dňa 25.11.2016, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti), oznámenie o zmene právneho zastúpenia s prílohami, vyjadrenie PZ žalobcu zo dňa 12.10.2020 a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
8. Medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a. s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 14.09.2015 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť peňažné prostriedky v pravidelných 108 mesačných splátkach po 40,54 eura, poplatok za poistenie k úveru predstavoval sumu 1,37 eura. Úroková sadzba bola určená ako fixná do splatnosti, po zohľadnení zľavy z úrokovej sadzby predstavovala hodnotu vo výške 18,90 % ročne, RPMN bola vyčíslená vo výške 22,20 %, priemerná RPMN vo výške 15,44 %, odplata bola vyčíslená vo výške 19,73 %. Splatnosť prvej splátky bola určená na deň 22.05.2015, splatnosť každej ďalšej 22. deň v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola vymedzená na deň 22.09.2024, celková čiastka spojená s úverom predstavovala sumu vo výške 4.374,75 eura.
9. Žalovaný úver čerpal a v určených lehotách splatnosti ho riadne a včas nesplácal. Výzvou zo dňa 25.11.2016 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky ku dňu 24.11.2016 vo výške 260,10 eura a zároveň ho vyzval na úhradu dlžnej sumy najneskôr v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Tiež ho upozornil, že ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stane splatnou v celom rozsahu.
10. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.01.2017 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému, že nastal prípad porušenia bodu 8.1 písm. a) produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úveru Slovenskej sporiteľne, a. s. účinnosťou od 01.01.2015, v dôsledku čoho banka vyhlásila ku dňu 29.12.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Banka tiež vyzvala žalovaného na úhradu pohľadávky vo výške 2.350,25 eura v lehote do 15 dní. Opätovnou výzvou zo dňa 22.03.2017 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 2.434,09 eura a zároveň ho upozornil, že ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe.
11. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0666/2017/CE zo dňa 23.06.2018 medzi žalobcom a právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653) nadobudol žalobca voči žalovanému pohľadávku špecifikovanú v prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok. V zmysle tejto prílohy predstavoval zostatok pohľadávky sumu 2.567,93 eura, ktorá pozostával z istiny vo výške 1.994,11 eura, z riadneho úroku vo výške 460,82 eura, z úrokov z omeškania vo výške 58,62 eura a z poplatkov vo výške 54,38 eura. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.06.2017 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu, ktoré oznámenie bolo podané na poštovú prepravu dňa 06.07.2017.
12. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu pokusom o zmier zo dňa 31.05.2019 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 2.761,06 eura v lehote do 07.06.2019, ktorú zásielku podal na poštovú prepravu dňa 03.06.2019.
13. Žalovaný čerpal peňažné prostriedky titulom zmluvy o splátkovom úvere vo výške 2.000,- eur, pričom z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 325,24 eura.
14. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
17. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
18. Podľa § 2, písm. a) a b) Zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a) <https://www.epi.sk/print/zz/2010-129/znenie-20150101.htm> b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
20. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom ku dňu 23.06.2017), Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
22. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
25. V konaní bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako dlžníkom existoval záväzkový vzťah titulom Zmluvy o splátkovom úvere uzavretej podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený Zmluvou o splátkovom úvere je tak potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) ako aj Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
26. V prejednávanej veci sa súd v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného mal súd preukázanú, nakoľko ide o dlžníka zo zmluvného vzťahu, plnenie z ktorého je predmetom konania a túto žalobca preukázal predložením zmluvy o splátkovom úvere. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval z uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok. V prípade bankových pohľadávok je však potrebné okrem ustanovenia § 524 Občianskeho Zákonníka aplikovať aj ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, a žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu uvedeného v tomto ustanovení a teda že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. ako veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovaného ako dlžníka na úhradu dlhu a tento bol napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupu je predpokladom postúpenia splatnej pohľadávky banky voči dlžníkovi na tretí subjekt.
27. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, nakoľko zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Tiež sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že vzhľadom k tomu, že omeškanie žalovaného trvalo nepochybne viac ako rok, zastáva žalobca názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade s § 92 ods. 8 Zákona o bankách a teda by neporušil bankové tajomstvo aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal. Súd má za to, že takýto výklad opomína, že splnením podmienok podľa prvej vety zákonodarca podmienil nielen postúpenie pohľadávok mimo bankový sektor, ale tiež také postúpenie, pri ktorom bankovú pohľadávku prevezme subjekt s rovnakým statusom. Tento svoj právny názor súd opiera o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7Cdo 26/2017 zo dňa 28.03.2018.
28. Tiež sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej žalovaný v zmysle článku 12, bodu 12.4 VOP výslovne súhlasil, že veriteľ môže akékoľvek svoje pohľadávky voči žalovanému postúpiť, keď podľa žalobcu § 89 ods. 1 Zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom podľa žalobcu § 92 ods. 8 odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov nevylučuje. Súd k tejto argumentácii udáva, že ide o neplatné ustanovenie obchodných podmienok, nakoľko je v rozpore s kogentným ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktoré jednoznačne ustanovuje podmienky, bez splnenia ktorých k postúpeniu pohľadávky prísť nesmie. Súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7Cdo 26/2017 zo dňa 28.03.2018, v ktorom je konštatované, že nerešpektovanie tejto úpravy má
za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
29. Žalobca síce spolu so žalobou ako aj na základe výzvy súdu predložil písomné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti vypracované Slovenskou sporiteľňou, a. s. adresované žalovanému, ktorým zároveň vyzvala dlžníka na splnenie svojho záväzku, avšak nepreukázal, že sa táto listina dostala do dispozičnej sféry dlžníka. Nepredloženie výzvy s doručenkou resp. nepreukázanie, že sa táto výzva dostala do dispozičnej sféry dlžníka má za následok, že žalobca nepreukázal začatie plynutia lehoty trvania nepretržitého omeškania dlžníka banky dlhšieho ako 90 kalendárnych dní ako predpokladu pre platné postúpenie pohľadávky SLSP a. s. v prospech žalobcu.
30. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách ďalej vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Touto právnou úpravou mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorou je dlžník po zákonom určenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Takáto právna úprava by mala bankové inštitúcie motivovať k tomu, aby vyvinuli kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní záväzku zo strany dlžníka, aby pasivita banky nemala za následok, že sa počas trvania záväzkového vzťahu budú pripisovať na účet dlžníka poplatky, úroky z omeškania a iné sankcie. V konaní však nebolo preukázané, že žalobcom uplatnená pohľadávka je splatná, nakoľko konečná splatnosť úveru je vymedzená dátumom 22.09.2024 a žalobca v konaní nepreukázal, že zo strany jeho právneho predchodcu došlo k platnému zosplatneniu úveru, keď v konaní nebolo preukázané, že sa výzva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako aj oznámenie o zosplatnení dostali do dispozičnej sféry žalovaného a nepreukázal ani predčasné ukončenie zmluvného vzťahu, v dôsledku čoho by sa pohľadávka stala splatnou takýmto spôsobom.
31. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a tento právny úkon je tak absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá je predmetom tohto konania, a na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovaného, a preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol. V tomto smere súd opätovne poukazuje na právny názor a argumentáciu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku 7Cdo 26/2017 zo dňa 28.03.2018 ako aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1CSP, keď žalovaný bol tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanému preukázateľne v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnil, súd vyslovil, že žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).