Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-789-2017.pdf
PDF · 84.43 KB
Case nature
Subarea
2Er/789/2017
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, IČO: 30807484, 29. augusta 8 - 10, Bratislava proti povinnému G. K. G., W.: XXXXXXXX, E. XXX, G., o vymoženie 1.916,30 eur s príslušenstvom a trov exekúcie takto
rozhodol:
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Martinom Pírym, exekútorský úrad so sídlom v Žiline, Obežná 8563/2 pod sp.zn.: Ex 453/2017 z a s t a v u j e .
II. Povinný j e p o v i n n ý nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Pírymu, exekútorský úrad so sídlom v Žiline, Obežná 8563/2 trovy exekúcie vo výške 39,83 eur v lehote troch dní od právoplatnosti výroku I. tohto uznesenia.
III. Oprávnenému sa náhrada trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
IV. Povinnému sa náhrada trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 30. 3. 2017 doručil oprávnený poverenému exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie pohľadávky priznanej rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš z 10. 7. 2009, č.: 700-1910610309-GC04/09, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 17. 8. 2009, ktorá pozostávala z dlžného poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za mesiace apríl a máj 2009 v úhrnnej výške 1.916,30 eur.
2. Dňa 19. 10. 2017 vydal tunajší súd poverenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručenej na tunajší súd 5. 4. 2017.
3. Dňa 5. 5. 2020 doručil poverený exekútor na tunajší súd podnet na ex offo zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučný titul sa stal neúčinným z dôvodu uplynutia 10 ročnej prekluzívnej lehoty podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorá plynula od jeho právoplatnosti (17. 8. 2009), v rámci ktorej ho bolo možné vykonať. V tomto podaní si poverený exekútor voči oprávnenému uplatnil a vyčíslil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur pozostávajúci z paušálnej odmeny v minimálnej výške 33,19 eur a 20% DPH z tejto odmeny v sume 6,64 eur (§ 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z.)
4. Podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
5. Podľa § 243h ods. 1, prvej vety Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov (účinného k dátumu vydania tohto uznesenia) ak tento zákon v § 243i až 243k <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/233/20201031> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení účinnom do 1. 4. 2017 (ďalej len „EP“) exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
7. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 37 ods. 1 EP účastníkmi konania sú oprávnení a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
9. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 200 ods. 1, prvej vety EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196.)
11. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 197 ods. 1 EP náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
13. Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
14. Podľa § 203 ods. 2, prvej vety EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
15. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (účinná k dátumu vydania tohto uznesenia) v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
16. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom od 1. 1. 2009 do 31. 3. 2017 ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
17. Podľa § 200 ods. 1, druhej vety EP oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
18. Podľa § 200 ods. 1, tretej vety EP povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50.)
19. Podľa § 9a ods. 1 EP ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
20. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
23. Materiálnym predpokladom výkonu exekúcie je vykonateľný exekučný titul. V prípade ak sa exekučný titul po začatí exekúcie stane neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sa v určenom čase neuplatnilo, resp. nevykonalo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo zákona, a na jej zánik súd prihliadne z úradnej povinnosti.
24. Predmetné exekučné konanie bolo začaté pred 1. 4. 2017, preto sa podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku (účinného k dátumu vydania tohto uznesenia) dokončí podľa EP účinného do 31. 3. 2017.
25. V tejto exekučnej veci je exekučným titulom rozhodnutie vydané Sociálnou poisťovňou, pobočkou Liptovský Mikuláš podľa zákona č. 461/2003 Z.z. (o povinnosti zaplatiť dlžné poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevky na starobné dôchodkové sporenie), ktoré bolo podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení možno vykonať len v (prekluzívnej) lehote 10 rokov plynúcej odo dňa jeho právoplatnosti (17. 8. 2009), ktorá teda uplynula 17. 8. 2019, čím tento exekučný titul stal neúčinným. Vzhľadom na toto zistenie súd podľa § 58 ods. 1 EP aj bez návrhu (podanie súdneho exekútora je možné posúdiť iba ako podnet na ex offo zastavenie exekúcie, nakoľko súdny exekútor v súvislosti so zastavením exekúcie nie je účastníkom exekučného konania) podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP (účinného do 31. 3. 2017) zastavil.
26. V súvislosti so zastavením exekúcie (a tým aj exekučného konania) treba rozlišovať trovy exekúcie povereného súdneho exekútora a trovy exekučného konania ostatných účastníkov exekučného konania (oprávneného a povinného.) Trovy exekúcie taxatívne definuje § 200 ods. 1, prvej vety EP ako odmenu exekútora, jeho náhrada hotových výdavkov a náhradu za stratu času pri vykonaní exekúcie (pričom odkazuje v tejto súvislosti tiež na § 196 EP.) To, že sa v § 200 ods. 1, druhej vete EP (okrem exekútorovi aj) oprávnenému priznáva nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku, ešte nemožno vysvetľovať tak, že tieto trovy (exekučného konania) oprávneného treba subsumovať pod pojem trovy exekúcie, a popierať tak výslovnú zákonnú definíciu trov exekúcie podľa § 200 ods. 1, prvej vety EP, v zmysle ktorej ide výlučne o trovy povereného exekútora. Ustanovenie § 200 ods. 1, druhej vety možno chápať len tak, že oprávnený má nárok na náhradu (svojich) trov exekučného konania, s čím je potrebné sa vysporiadať, v prípade dôjde k zastaveniu exekúcie (zastaveniu exekučného konania.)
27. Špeciálne ustanovenie § 200 ods. 5 EP, ktoré exekučnému súdu ukladá v prípade rozhodnutia o zastavení exekúcie rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí (správnejšie „nahradí“) trovy exekúcie, sa preto vzťahuje len na trovy povereného exekútora, a nie aj trovy exekučného konania oprávneného (resp. povinného - ustanovenie § 200 ods. 1, tretej vety EP hovorí dokonca aj o trovách povinného.) To však (ako už bolo uvedené) neznamená, že v prípade zastavenia exekúcie (exekučného konania) súd vôbec nemá rozhodovať o trovách (exekučného) konania oprávneného a povinného. Keďže EP rozhodovanie o trovách exekučného konania oprávneného a povinného neupravuje, podľa § 9a ods. 1 EP treba primerane (a subsidiárne) aplikovať (lex generalis) ustanovenia CSP o rozhodovaní o náhrade trov konania.
28. Pokiaľ ide o trovy exekúcie (povereného exekútora) súd preskúmal obsah dostupného spisového materiálu, pričom zistil, že exekútorom uplatnený a vyčíslený nárok na náhradu trov exekúcie v časti odmeny je v súlade s § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (účinnej k dátumu vydania tohto uznesenia) v spojení s § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (v znení účinnom do 31. 3. 2017), a preto mu minimálnu paušálnu odmenu v ním uplatnenej výške (33,19 eur) priznal. Exekútor má pri zastavení exekúcie vždy nárok aspoň na túto minimálnu odmenu. Vzhľadom na skutočnosť, že poverený exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH), súd mu podľa § 196, druhej vety EP priznal aj nárok na 20% DPH z priznanej sumy minimálnej odmeny vo výške 6,64 eur. Celkovo tak súd priznal poverenému súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur. Na náhradu týchto trov exekúcie poverenému exekútorovi pritom súd podľa všeobecnej zásady upravenej v § 197 ods. 1 EP zaviazal povinného, pretože v danom prípade nezistil žiaden z prípadov, kedy by mohol, resp. musel na ich náhradu zaviazať oprávneného (nešlo tu ani o zavinenie zastavenia exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 1 EP a ani o zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 203 ods. 2, prvej vety EP.)
29. Pokiaľ ide o náhradu trov exekučného konania oprávneného a povinného, súd v tomto uznesení, ktorým sa konanie končí (pre chýbajúcu osobitnú úpravu v EP) podľa § 9a ods. 1 EP subsidiárne aplikoval ustanovenia § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď aj bez návrhu (ex offo) rozhodol o ich nároku na náhradu trov (exekučného) konania, a to tak, že (vzhľadom na to, že žiadnemu z nich nemožno pričítať zavinenie na zastavení tohto exekučného konania, keďže k zastaveniu exekúcie došlo pre uplynutie prekluzívnej lehoty) nepriznal žiadnemu z nich (proti druhému) nárok na náhradu trov tohto exekučného konania. Navyše, s výnimkou prípadu podľa § 200 ods. 1, tretej vety EP, povinný v zásade nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.
Poučenie:
Proti výroku I., III. a IV. tohto uznesenia je možné podať odvolanie v troch vyhotoveniach písomne, v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline (§ 58 ods. 5 EP -výrok I. a § 9a ods. 1 EP v spojení s § 357 písm. m) CSP.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 EP v spojení s § 355 ods. 2 CSP a contrario.)