Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-148-2020.pdf
PDF · 120 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/148/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci manžela Ing. O. V. nar. X.X.XXXX bývajúceho na M. ul. č. XX v C. zastúpeného JUDr. Jánom Kizivatom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na ul. Kpt. Nálepku č. 8 v Michalovciach proti manželke Ing. D. V. rod. T. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na M. ul. č. XX v C. zastúpenej JUDr. Simonou Marcinovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Námestí Slobody č. 13 v Michalovciach v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: V. V. nar. XX.X.XXXX a R. L. V. nar. X.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Michalovce o odvolaní manžela a manželky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 2P/175/2019-161 zo 16.1.2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Michalovce z 24.2.2020 č.k. 2P 175/2019-172 a opravným uznesením Okresného súdu Michalovce z 11.3.2020 č.k. 2P 175/2019-198 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami a napadnutých výrokoch III. a IV.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom takto rozhodol: I. Manželstvo manžel a Ing. O. V. nar. X.X.XXXX a Ing. D. V. rod. T. nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa 18.10.2008 v Michalovciach, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Michalovce vo zväzku 33, ročník 2008 na strane 98 pod poradovým číslom 217 rozvádza.
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledujúcim znení: „Maloleté deti R. L. V., nar. X.X.XXXX a V. V., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch tak, že maloleté deti budú v osobnej starostlivosti manželky každý nepárny kalendárny týždeň počnúc piatkom párneho kalendárneho týždňa od 18:00 hod. do piatka nepárneho kalendárneho týždňa do 18:00 hod.. V osobnej starostlivosti manžela búdu maloleté deti každý párny kalendárny počnúc piatkom nepárneho kalendárneho týždňa od 18:00 hod. do piatku kalendárneho týždňa do 18:00 hod.. Trvalým pobytom maloletých detí R. L. V., nar. X.X.XXXX a V. V., nar. XX.X.XXXX bude miesto bydliska manžela a to je M. XX, C.. Daňový bonus na obe maloleté deti bude poberať manželka. Rodič, u ktorého striedavá starostlivosť končí je povinný maloleté deti riadne a včas odovzdať rodičovi, ktorému striedavá osobná starostlivosť začína.“
III. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti súd určuje výživné zo strany manžela vo výške 50 Eur na každé jedno z maloletých detí, ktorým je manžel povinný prispievať vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám manželky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
IV. Manželka je oprávnená poberať rodinné prídavky na maloletú R. L. V., nar. X.X.XXXX a maloletého V. V., nar. XX.X.XXXX.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Opravným uznesením z 24.2.2020 č.k. 2P 175/2019-172 opravil v 1. riadku 2 odseku výroku rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 16.1.2020, č.k. 2P/175/2019-161 dátum narodenia maloletej R. L. V. na správne znenie: „ R. L. V., nar. X.X.XXXX“. V ostatnej časti zostáva text rozsudku nezmenený.
Opravným uznesením z 11.3.2020 č.k. 2P 175/2019-198 opravil I., II. a III. odsek výroku II. rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 16.1.2020, č.k. 2P/175/2019-161 nasledovne:
„II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledujúcom znení:
Maloleté deti R. L. V., nar. X.X.XXXX a V. V., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode manželstva zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch tak, že maloleté deti budú v osobnej starostlivosti manželky každý párny kalendárny týždeň počnúc piatkom nepárneho kalendárneho týždňa od 18:00 hod. do piatka párneho kalendárneho týždňa do 18:00 hod.
V osobnej starostlivosti manžela budú maloleté deti každý nepárny kalendárny týždeň počnúc piatkom párneho kalendárneho týždňa od 18:00 hod. do piatku nepárneho kalendárneho týždňa do 18:00 hod.
Trvalým pobytom maloletých detí R. a V. V., nar. XX.X.XXXX bude miesto bydliska manžela a to na adrese C., ul. M. č. XX.„
Opravil IV. výrok rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 16.1.2020, č.k. 2P/175/2019-161 nasledovne:
„Manželka je oprávnená poberať rodinné prídavky na maloletú R. L. V., nar. X.X.XXXX a maloletého V. V., nar. XX.X.XXXX“
Opravil v 2. riadku 14. odseku odôvodnenia / 4. strana/ vyššie citovaného rozsudku krstné meno maloletého dieťaťa a to „... R. L. V. ...“ a v 6. riadku 23. odseku odôvodenia / 7. strana/ vyššie citovaného rozsudku krstné meno navrhovateľa a to „... Ing. O. V....“. V ostatnej časti zostáva text rozsudku nezmenený.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel aj manželka.
3. Manžel podal odvolanie proti výrokom III. a IV. rozsudku s návrhom, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku III. zmenil tak, že neurčuje výživné a v časti výroku IV. tak, že manžel je oprávnený poberať rodinné prídavky na mal. syna V. a manželka je oprávnená poberať rodinné prídavky na mal. dcéru R. L.. Odvolanie podal z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a § 62 ods. 1 CMP (odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci). Je toho názoru, že napriek vykonanému dokazovaniu, súd pri určovaní vyživovacej povinnosti manžela neprihliadal na tú skutočnosť, že výdavky, ktoré uvádzala manželka nezodpovedajú reálnym skutočnostiam. Nesprávne skutkové zistenia súdu vyplývajú priamo aj zo skutočnosti, kde z ods. 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že manželka si uplatňovala nárok na výživné pri striedavej starostlivosti vo výške 150 € na každé jedno dieťa, ktoré konštatovanie súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko manželka pri svojom prvom vyjadrení k žalobe, ako aj v ďalších písomných vyjadreniach a prednesoch žiadala, aby súd zaviazal manžela platením výživného vo výške 100 € na každé mal. dieťa. Obdobne súd nesprávne vychádzal aj zo súčasného príjmu manželky, keď
opisy mzdových listov, ktoré boli vyhotovené zamestnávateľom manželky, boli zmätočné keďže neboli vyhotovené za obdobie jednotlivých kalendárnych rokov, ale boli vyhotovené za kalendárny rok 2018 a 2019 na jednom opise mzdového listu, čo bolo aj dôvodom, pre ktorý súd priamo od zamestnávateľa si vyžiadal opis mzdového listu manželky, ktorý bol súdu prvej inštancie doručený 4.12.2019. Aj tento opis mzdového listu je zmätočný, nakoľko v položke „mesiac“ nie sú uvedené poradové čísla mesiacov v kalendári, ale pod poradovými číslami 1 až 10 uvedené výšky príjmu manžeky za obdobie 1 až 10 r. 2019 a pod por. č. 11 a 12 sú uvedené príjmy za obdobie 11/2018 a 12/2018. K takémuto zisteniu dospel po konzultácii opisu mzdového listu s manželkou, ktorá mu ozrejmila, že pod por. číslom mesiaca 10 je jej príjem za mesiac 10/2019, nakoľko v tomto mesiaci už mala zvýšený plat zo sumy čistého príjmu cca 640 € na sumu 712 € aj v mesiaci 11 a 12/2019, ako aj začiatkom r. 2020. Súd teda podľa jeho názoru, nebral do úvahy jej zvýšenie príjmu, ku ktorému došlo od 1.10.2019. Pretože zvýšenie platu manželky sa prejavilo iba v jednom mesiaci v mzdovom liste, súd neprihliadal na skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku, keď je nepochybné, že manželka mala podstatne vyšší príjem, než bol deklarovaný priemerný zárobok za obdobie 11/2018 až 10/2019. Ďalej namietal, že súd nemôže prihliadať v rámci nákladov na bývanie deklarované manželkou ako na nevyhnutné náklady mal. detí. Manželka spolu s mal. deťmi v čase, keď ich má vo svojej striedavej starostlivosti býva u svojich rodičov. Súd preto nesprávne prihliadal v rámci výdavkov na mal. deti, ktoré prezentovala manželka, ak do týchto výdavkov zahrnul na každé mal. dieťa sumu 50 € z titulu pomernej časti za bývanie, keď neprihliadal na jeho výhradu, že výdavky na bývanie u jej rodičov zohľadňujú aj výdavky, ktoré nesúvisia s užívaním bytu ako služby nevyhnutne spojené s jeho užívaním, pričom súd prihliadal na celkovú výšku na základe predloženého predpisu mesačnej úhrady vydaného OSBD Michalovce, ktorý zahŕňa aj tvorbu rezerv a opravu bloku v sume 12,03 €, bankové úvery v sume 32,21 €, rezervu na výmenu meračov vody vo výške 1,50 €, mimoriadnu tvorbu fondu údržby - sporenie v sume 4,15 €, ostatné prevádzkové náklady v sume 2,85 €, nakoľko tieto výdavky, ktorých výška mesačne predstavuje sumu takmer 53 € (52,74 €) a je nepochybné, že sa jedná o výdavky spojené s vlastníctvom bytu a nie s jeho užívaním. Taktiež je toho názoru, že manželkou tvrdené nevyhnutné výdavky na jedno mal. dieťa vo výške 350 € mesačne sú nereálne a neprimerane vysoké, tieto výdavky neboli žiadnym spôsobom preukázané a súd tieto jej tvrdenia založil výlučne na jej tvrdeniach. Za nesprávne je nutné považovať zistenie súdu, ak akceptoval rozpočítanie internetu, poplatok za príjem TV signálu, náklady na čistiace potreby pre čistenie bytu aj na mal. deti, nakoľko je toho názoru, že v byte, v ktorom v súčasnosti manželka s mal. deťmi časť mesiaca býva, bývajú tri dospelé osoby - rodičia manželky aj manželka a tieto výdavky je potrebné rozdeliť na tieto tri dospelé osoby. Na druhej strane však súd jeho výdavky súvisiace s bývaním už takto neposudzoval a posudzoval ich výlučne ako jeho výdavky. V skutočnosti manželka preukázala celkové výdavky na bývanie v byte jej rodičov v sume 187,63 €. Konštatoval, že súd pri určovaní jeho vyživovacej povinnosti ako manžela mal. vychádzal z neprimerane vysokých výdavkov prezentovaných manželkou ako nevyhnutných výdavkov mal. detí, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázala. Podľa jeho názoru reálne náklady na výživu mal. detí na celý mesiac (pretože väčšinu týchto potrieb zabezpečoval on) sú na mal. V. 192 eur a mal. R. 180 eur (uviedol rozpis jednotlivých nákladov). Jeho mesačné náklady sú v celkovej výške 428,78 €, po odpočítaní ktorých z príjmu 1.051,29 € zostáva suma 622,50 €. Príjem manželky je 712€ + 48 € rodinné prídavky a jej náklady sú 255,90 €, po odpočítaní nákladov zostáva manželke suma 504,10 €. Rozdiel medzi zostatkom príjmu po odpočítaní jeho nákladov a manželkou je 118,40 € v jeho prospech. Z toho vyplýva, že nie je žiadny dôvod na určenie platenia výživného manželom. Pri platení výživného mu zostáva 522,50 € a matke zostáva 604,10 €, pričom mal. deti sú rovnaký čas mesiaca tak u neho, ako aj u manželky. V tomto smere nesúhlasí ani s konštatovaním súdu, že rozdiel medzi príjmami a výdavkami oboch rodičov je vo výške takmer 50%, pretože takýto názor súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na to, že manželka má jasné predstavy o tom, akým spôsobom má on zvýšiť svoj príjem, pričom na druhej strane takýto prístup nemá aj k posudzovaniu svojich možností, ktoré sú s ohľadom na jej vzdelanie podstatne reálnejšie než na jeho strane. Konštatoval, že súd pri určovaní výšky výživného na mal. deti napriek dostatočne zistenému skutkovému stavu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam s ohľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Súd neprimerane prihliadal iba na tvrdenia manželky bez predloženia dôkazov a neprihliadal na jeho vyjadrenia (písomné vyjadrenie z 25.11.2019 a 14.1.2020) ani jeho výpoveď na pojednávaní 15.1.2020, kedy predložil dôkazy o tom, že sa podrobuje ďalšej liečbe v súvislosti s jeho zdravotným stavom, čím vyvracal tvrdenia manželky o tom, že nikde nepracuje. Má výhrady aj k zisteniu majetkových pomerov na jeho strane a neprihliadaní súdu na majetkové pomery na strane manželky. Pri posudzovaní majetkových pomerov (bod 20 odôvodnenia rozsudku) bola braná výška hodnoty jeho bytu 70.000 a 65.000 € no v ponukách realitných kancelárii sú aj 3 izbové byty do 60.000 €. Súd pri posudzovaní majetkových pomerov neprihliadal na fakt, že manželka má vo výhradnom vlastníctve 25.000 € podiel v
dome v Lastomíre, ktorý dostala od svojich rodičov a ktorý je jej výlučným vlastníctvom. Okrem toho je výhradnou vlastníčkou osobného auta, ktorého hodnota je cca 7.000 €. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti je toho názoru, že odvolaním napadnuté výroky III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajú z nesprávnych skutkových zistení, ktoré boli následne nesprávne právne posúdené. 4. Manželka podala odvolanie proti výroku III. rozsudku a navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok v napádanej časti a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. Uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznila, že nie je pravdou, čo tvrdí súd v bode 8. odôvodnenia rozsudku, že „navrhovala určiť výživné vo výške 150 € mesačne na každé jedno z maloletých detí, počas konania svoj návrh zmenila a zotrvala na výživnom vo výške 50 € na každé jedno dieťa“. Uviedla, že od začiatku konania sa domáhala určenia výživného zo strany manžela vo výške 100 € mesačne na každé z mal. detí, nie 150 €, čo vyplýva jednak z jej písomného vyjadrenia k návrhu zo 14.10.2019, z písomného vyjadrenia z 19.12.2019, zo zápisnice z pojednávania z 26.11.2019 a zo záverečnej reči na pojednávaní 16.1.2020. Tiež nie je pravdou, že svoj návrh v časti týkajúcej sa výživného zmenila a zotrvala na výživnom vo výške 50 € na každé dieťa. Konštatovala, že rozsudok je absolútne nepreskúmateľný, nie je jasné akými úvahami sa súd riadil, nevyplýva z neho, ktoré tvrdenia účastníkov považuje súd za preukázané a ktoré nie. Podľa jej názoru z dokazovania vyplynuli nesporné skutočnosti a to: príjem manžela, ktorý poberá výsluhový dôchodok vo výške 1.051,29 eur mesačne a žiadny iný príjem nemá; jej príjem zamestnanej v spoločnosti H. F. P. D. s.r.o. vo výške 661,73 € mesačne; manžel je výlučným vlastníkom dvojizbového bytu v Michalovciach v hodnote min. 65.000 €; ona je vlastníčkou OMV zn. Ford Fiesta v hodnote 7.000 € a výdavky na každé z maloletých detí vo výške 350 € mesačne. Spornou skutočnosťou v konaní bol nepriaznivý zdravotný stav manžela, ktorý mu podľa jeho tvrdení bráni riadne sa zamestnať a teda dosahovať vyšší príjem. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že otcovi by nič nebránilo za súčasného stavu prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou vo výške 200 € mesačne. Keďže vzhľadom na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov budú maloleté deti polovicu mesiaca v starostlivosti manžela, ktorý im bude zabezpečovať výživu aj vo forme naturálneho plnenia, jej návrh je riadne odôvodnený a výživné zo strany manžela na každé z maloletých detí má predstavovať sumu vo výške 100 € mesačne. Je toho názoru, že súd pri rozhodovaní nebral do úvahy § 62 ods. 2 ZoR, z ktorého vyplýva, že určení výživného bol súd povinný zobrať do úvahy i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného z výživy. Namietala nedostatočné odôvodnenie rozsudku citujúc Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, Ústavu SR, poukazovala na rozhodnutia Ústavného súdu SR III.ÚS 311/07, III.ÚS 328/05, III.ÚS 116/06, I. ÚS 265/05, I.ÚS 243/07 a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Konštatovala, že odôvodnenie rozsudku nie je dostatočné, nedáva odpovede na základné právne otázky nakoľko z neho nevyplýva, akými úvahami sa súd riadil, keď určil výživné u manžela na sumu vo výške 50 € mesačne na každé z maloletých detí. Navrhla aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 5. Manžel vo vyjadrení k odvolaniu manželky uviedol, že je tiež toho názoru že výrok III. rozsudku súdu ktorý napadli odvolaniami je nesprávny, avšak podľa jeho názoru ide o nesprávne skutkové zistenie súdu resp. nesprávne hodnotenie dôkazov, ktoré má za následok určenie nesprávnej výšky výživného na mal. deti resp. vôbec potrebu určenia povinnosti platiť výživné ohľadom na ich zverenie do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov. V celom rozsahu poukázal na podané odvolanie, v ktorom špecifikuje, v čom považuje rozhodnutie súdu vo výroku III. za nesprávne. Nestotožňuje sa s názorom manželky, že rozsudok súdu je arbitrárnym rozhodnutím. Naopak stotožňuje sa s jej názorom, že rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko neodôvodňuje, na základe akých skutočností dospel k názoru o potrebe povinnosti zaviazať ho na platenie výživného na každé dieťa po 50 € mesačne. Na základe vykonaného dokazovania nie je možné dospieť k záveru, ako to súd uviedol v bode 8 odôvodnenia rozsudku, že manželka požadovala výživné vo výške po 150 €. V priebehu konania manželka upravila tento nárok na sumu 50 € na každé mal. dieťa. Z tohto dôvodu považuje za nepravdivé jej tvrdenie, že nikdy nesúhlasila s tým, aby bolo určené výživné na každé z mal. detí vo výške po 50 €. Je toho názoru, že už v priebehu konania predložil súdu dôkazy o svojom dlhodobom nepriaznivom zdravotnom stave (v odvolacom konaní predložil aktuálny rehabilitačný plán ošetrujúceho neurológa, lekársku správu z 13.12.2019 a 6.2.2020 a rehabilitačný plán na obdobie od 03/2020 a časť 04/2020). Manželka mal. detí nebola ochotná akceptovať a prihliadať na skutočnosť že má obmedzenú možnosť zamestnať sa v civilnom sektore (ako bývalý vojak z povolania) a to s ohľadom na jeho odbornú kvalifikáciu a zdravotný stav, na druhej strane nebola ochotná akceptovať svoj odborný a vzdelanostný potenciál, ktorý jej dáva tiež väčšie možnosti zlepšiť si svoje príjmové pomery. V ďalšom sa vyjadroval opakovane ku skutočnostiam uvedeným už v odvolaní. Je toho názoru, že pri posudzovaní nevyhnutných mesačných nákladov na výživu mal. detí je potrebné prihliadať aj na tú skutočnosť, že časť týchto nákladov je hradená aj z rodinných prídavkov,
ktoré taktiež poberá manželka. Nestotožňuje s názorom manželky, že boli preukázané odôvodnené potreby na určenie vyživovacej povinnosti vo výške 100 € mesačne na každé mal. dieťa, ale naopak je toho názoru, že neboli splnené podmienky na to, aby ho súd zaviazal prispievať na výživu mal. detí sumou 50,- € mesačne na každé z mal. detí.
6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu rodičov navrhol zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci určenia výživného a poberania prídavkov na mal. deti tak, aby odvolací súd zaviazal rodičov prispievať na výživu mal. detí na základe ich majetkových a príjmových pomerov a popritom, aby bol vzatý do úvahy aj príjem z poberania prídavkov. Rodičia maloletých detí o striedavej osobnej starostlivosti uzatvorili rodičovskú dohodu. Životná úroveň dieťaťa musí byť porovnateľná so životnou úrovňou rodiča, ktorý takýto status musí dieťaťu zabezpečiť už len so zreteľom na skutočnosť, že v prípade spolužitia rodičov, by toto postavenie dieťaťu zákonite patrilo.
7. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že súhlasí s tvrdením kolízneho opatrovníka, že pri rozhodovaní o odvolaní oboch rodičov je potrebné pri určení výživného prihliadať tak na poberanie prídavkov, ale podľa jeho názoru aj na daňový bonus, ktorý si uplatňuje rodič. Nesúhlasí však so stanoviskom kolízneho opatrovníka, ktorý navrhuje zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie vo veci určenia výživného tak, aby odvolací súd zaviazal aj pri striedavej starostlivosti ktoréhokoľvek z rodičov prispievať na výživu mal. detí. Je toho názoru, že majetkové pomery oboch rodičov sú porovnateľné, pričom v prípade, ak vychádza manželka vo vzťahu k nemu z možnosti jeho budúceho zamestnania, bez ohľadu na jeho súčasný zdravotný stav, tak je toho názoru, že povinnosťou súdu je prihliadať v konaní o určení výživného pri striedavej starostlivosti na celkové majetkové pomery a potencionalitu príjmov u oboch rodičov. Poukázal na to, že od vyhlásenia rozsudku, proti ktorému podali obaja rodičia odvolanie, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane manželky, ktoré by mal odvolací súd zohľadniť. Bývalí manželia po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku súdu o rozvode manželstva uzatvorili 23.3.2020 dohodu o vyporiadaní BSM, na základe ktorej sa dohodli odpredať nehnuteľnosti patriace do BSM v obci B., zapísané na LV č. XXX kat. úz. Lastomír (čl. X písm. A dohody o vyporiadaní BSM), pričom sa dohodli, že kúpna cena získaná z predaja týchto nehnuteľností bude použitá tak, že časť získanej kúpnej ceny vo výške 35.000 € bude použitá na úhradu ich spoločného záväzku voči rodičom manželky, a to na účet starej manželky a časť fin. prostriedkov vo výške 25.000 € bude vrátená matke mal. detí ako suma, ktorá bola použitá z jej výlučných fin. prostriedkov na kúpu predmetných nehnuteľností. Zvyšná časť kúpnej ceny bude rozdelená medzi bývalých manželov v rovnakej výške (čl. III ods. 1 dohody o vyporiadaní BSM). Taktiež v rámci vyporiadania BSM bolo dohodnuté, že manžel vyplatí manželke sumu 3.500 € (čl. III ods. 2 dohody) a v rámci vyporiadania BSM pripadne do výlučného vlastníctva manželky mal. detí stavebné sporenie v PSS a.s. s nasporenou sumou 6.000 € (čl. IV ods. 2 dohody). Z kúpnej zmluvy ďalej vyplýva, že on ako aj manželka mal. zo zvyšku získanej kúpnej ceny získali sumu po 15.000 €. Na účet manželky uhradil dňa 27.4.2020 sumu 3.500 € z titulu vyrovnania vyporiadania BSM. Z uvedeného je teda zrejmé, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie, v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní rodičov mal. detí voči rozsudku súdu o určení výživného a jeho výške pri striedavej starostlivosti došlo na strane manželky k podstatnej zmene majetkových pomerov, ktorá získala sumu 25.000 € a 3.500 € z vyrovnania vyporiadania BSM, stavebné sporenie v PSS a.s. s nasporenou sumou 6.000 € a do jej výlučného vlastníctva patrí aj OMV v hodnote 7.000 €. Poukázal ďalej na cenu bytu v jeho osobnom vlastníctve s tým, že ceny trojizbových bytov v meste Michalovce (on vlastní dvojizbový byt, prerobený na trojizbový) sa pohybujú v rozmedzí už od 57.000 € do 62.500 €. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd o odvolaní rodičov rozhodol tak, že zmení rozsudok Okresného súdu Michalovce, zo dňa 16.01.2020, č. k. 2P/175/2019-161, v časti čo do výroku III., a to tak, že neurčuje výživné, a v časti čo do výroku IV. tak, že manžel je oprávnený poberať rodinné prídavky na mal. deti. 8. Manželka uviedla, že zotrváva na všetkých doterajších písomných podaniach a ústnych prednesoch a je toho názoru, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre určenie výživného zo strany manžela v sume 100 € mesačne na každé z mal. detí, a to aj za situácie, kedy s manželom uzatvorili rodičovskú dohodu v otázke zverenia mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Potvrdila, že 23.3.2020 s ním uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM (ktorá tvorí prílohu k jeho stanovisku z 9.3.2020), na základe ktorej jej bola vyplatená suma 25.000 € a zároveň obidvaja získali po 15.000 €. Je však toho názoru, že táto skutočnosť nepredstavuje zásadnú zmenu pomerov na jej strane, ktorá by mohla mať za následok zmenu súdneho rozhodnutia. Ani vyporiadanie BSM, vzhľadom na jeho spôsob a výplatu podielov, nespôsobuje rovnováhu v ich majetkových pomeroch, tak ako to tvrdí manžel, ktorého majetkové pomery sú vždy značne lepšie v porovnaní s jej. V ďalšom opakovanie uviedla skutočnosti už uvedené v odvolaní
a bola toho názoru, že v danom prípade treba u manžela a zohľadniť potencionalitu jeho príjmu z dôvodov, na ktoré poukazovala v rámci celého konania.
9. Výroky rozsudku súd prvej inštancie o rozvode manželstva, schválení rodičovskej dohody neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ust. § 367 ods. 2 CSP)
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom a oprávnení manželky poberať rodinné prídavky na maloleté deti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami manžela i manželky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o vyživovacej povinnosti k mal. deťom na čas po rozvode. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd tiež dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie, zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.
13. Z ust. § 62 a nasl. o Zákona o rodine vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletých detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah, je preto potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú zohľadnené pri určení výživného sú rôzne, podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú závislé od
veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia jedného z nich predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.
14. Pokiaľ si rodičia mal. detí navzájom vytýkali možnosť zvýšenia svojich príjmov, kedy manželka namietala, že súd prvej inštancie nevzal zreteľ na potencionalitu príjmu manžela, ktorý ak by vyvinul snahu zamestnať sa, dosahoval by príjem, z ktorého by bez problémov mohol uhrádzať výživné v sume 200 eur mesačne, a manžel manželke, že nevyužíva svoj odborný a vzdelanostný potenciál na zvýšenie svojho príjmu, pričom obrana manžela a spočíva v jeho nepriaznivom zdravotnom stave a obmedzenej možnosti zamestnať sa v civilnom sektore ( bývalý vojak z povolania) a to s ohľadom na jeho odbornú kvalifikáciu a zdravotný stav, odvolací súd konštatuje, že argumentácia oboch rodičov povinných vyživovať svoje mal. deti, pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči mal. deťom nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie rodičom bráni objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb mal. detí, ktorých potreby sú vyššie, ako potreby rodiča. Odvolací súd apeluje na rodičov, aby rešpektovali postavenie jeden druhého ako rodiča s porozumením toho, že je možné, že manžel má obmedzenú možnosť nájsť si zamestnanie a popri výsluhovom dôchodku dosiahnuť vyšší príjem a manželka, ktorá je zamestnaná na plný pracovný úväzok má obmedzenú možnosť zamestnať sa v ďalšom zamestnaní. To však nič nemení na situácii, že je zrejmé zo zistenia súdu prvej inštancie a odvolací súd sa s týmto záverom stotožňuje, že príjem manžela (výsluhový dôchodok) je vo výške 1.051,29 eur a príjem manželky za rok 2019 bol v priemere 661,73 eur. Odhliadnuc od získania finančných prostriedkov obidvoma rodičmi z vyporiadaného BSM a prihliadnuc na ich majetkové pomery má odvolací súd za to, že rozdiel v príjmoch rodičov je zrejmý a rovnako ako súd prvej inštancie zastáva názor, že je potrebné upraviť výživné zo strany manžela, ktorého príjmové pomery sú vyššie ako príjem manželky. Odvolací súd konštatuje, že správne rozhodol súd prvej inštancie, keď zaviazal i napriek dohode rodičov o striedavej osobnej starostlivosti manžela prispievať na ich výživu sumou 50 eur na každé dieťa a priznal matke tiež nárok na poberanie prídavkov na maloleté deti. Odvolací súd apeluje na rodičov, že je v záujme mal. detí, aby rodičia spolu rozumne a s rešpektom k sebe i k mal. deťom komunikovali ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností, aby budovali vzájomné pozitívne vzťahy a dôveru.
15. Odvolací súd dodáva, že v prípade určenia výživného od rodiča pre maloleté dieťa musí byť zachovaný princíp ochrany záujmov maloletého dieťaťa, kedy je súd povinný vychádzať z čl. 27 Dohovoru o právach dieťaťa, z ktorého vyplýva, že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa, na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný, duševný a duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé a pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby nepravidelné alebo náhodné.
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a IV. potvrdil ako vecne správny a nakoľko sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.
17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).