Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Ps-7-2020.pdf
PDF · 92.84 KB
Case nature
Area
Subarea
18Ps/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci navrhovateľa: I. G., narodený XX.X.XXXX, t.č. v Centre sociálnych služieb Juh, Liptovská 10, Trenčín, zastúpený hmotnoprávnym opatrovníkom Mestom Handlová, Námestie baníkov 7, Handlová proti rodičom navrhovateľa: 1/ otec G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., C. XX/XX, prechodne bytom Y., C. XX/X, občan SR, zastúpený v konaní manželkou B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., C. XX/XX, prechodne bytom Y., C. XX/X, 2/ matka B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., C. XX/XX, prechodne bytom Y., C. XX/X, občan SR o určenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Otec navrhovateľa G. G., nar. XX.XX.XXXX ako osoba povinná na výživné j e p o v i n n ý platiť navrhovateľovi I. G., nar. XX.XX.XXXX výživné v sume 40,- eur mesačne s účinnosťou od 05.10.2020 na účet hmotnoprávneho opatrovníka plnoletého dieťaťa č.ú.: SK78 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vždy do posledného dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje. II. Otec navrhovateľa G. G., nar. XX.XX.XXXX ako osoba povinná na výživné j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zročné výživné za obdobie od podania návrhu do 30.11.2020 v sume 74,84 eur v mesačných splátkach v sume po 5,- eur spolu s bežným výživným na účet hmotnoprávneho opatrovníka plnoletého dieťaťa č.ú.: SK78 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, pod následkom straty výhody poskytnutých splátok pri vynechaní jednej mesačnej splátky. III. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti matky sa z a m i e t a. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho hmotnoprávneho opatrovníka domáha voči svojim rodičom určenia vyživovacej povinnosti v sume po 20,- eur mesačne od každého rodiča. Návrh odôvodnil tým, že je aktuálne umiestnený v Centre sociálnych služieb Juh v Trenčíne , pretože nie je schopný samostatne o sebe rozhodovať, zabezpečiť si svoje potreby, hmotnoprávny opatrovník uviedol, že je vulgárny, agresívny a potrebuje 24-hodinovú starostlivosť, preto mesto Handlová ako ustanovený hmotnoprávny opatrovník navrhovateľovi zabezpečilo jeho umiestnenie v zariadení. Navrhovateľ poberá invalidný dôchodok v sume 352,40 eur mesačne, čo však nepostačuje na zabezpečenie platieb spojených s poskytovaním služieb v predmetnom zariadení, ktoré je povinné ponechať navrhovateľovi 25% sumy životného minima na jeho osobné potreby. Zariadenie hmotnoprávneho opatrovníka informovalo, že je potrebné navrhovateľovi doplácať rozdiel medzi určenou úhradou a úhradou platenou prijímateľom vo výške 3,49 eur za 29 dní v mesiaci, 13,90 eur za 30 dní v mesiaci a sumu 24,33 eur za 31 dní v mesiaci. Obaja rodičia navrhovateľa majú stabilný príjem, sú poberateľmi invalidných dôchodkov, hmotnoprávny opatrovník navrhovateľa preto navrhuje určiť rodičom vyživovaciu povinnosť v sume po 20,- eur mesačne od každého rodiča. Náhradu trov konania si neuplatňuje.
2. Otec navrhovateľa sa k návrhu vyjadril písomným podaním, doručeným súdu dňa 06.11.2020. K svojim pomerom uviedol, že je poberateľom invalidného dôchodku v sume 388,- eur, úrazovej renty v sume 130,- eur, matka navrhovateľa poberá invalidný dôchodok v sume 180,- eur, výdavok na bývanie majú 230,- eur mesačne, na elektriku 40,- eur mesačne, internet plus TV 25,- eur, poplatky s cestou 5,- eur, hygiena, lieky, preprava k lekárovi v Handlovej viac než 100,- eur mesačne, obaja otec aj matka navrhovateľa majú zdravotné problémy. Otec navrhovateľa ďalej uviedol, že od dáva do spoločnej domácnosti sumu 518,- eur a matka navrhovateľa 180,- eur mesačne. Snažia sa prežiť, ak im ich spoločný príjem nepostačuje, vypomáha im starý otec zo strany otca navrhovateľa. Ďalej uviedol, že má vyživovaciu povinnosť ku svojej manželke, ktorá poberá invalidný dôchodok v sume 180,- eur, žiadal súd o ukončenie vyživovacej povinnosti na syna Jakuba. E-mailovým podaním z 11.11.2020 otec navrhovateľa svoje vyjadrenie doplnil, keď uviedol, že z jeho dôchodku mu exekútor vykonáva zrážky v sume 40,- eur a z úrazovej renty v sume 70,- eur, navrhol, aby súd zastavil exekučné konania a potom bude mať aj na platenie zariadenie a bude môcť navrhovateľovi pomôcť.
3. Matka navrhovateľa sa k návrhu vyjadrila písomným podaním, doručeným súdu dňa 06.11.2020. Uviedla, že má dôchodok v sume 180,90 eur mesačne a nemá finančné prostriedky na to, aby synovi prispievala na zariadenie. Jej manžel jej musí prispievať na stravu, lieky, hygienické potreby a ostatné výdavky, napr. na cestovné na vyšetrenie. Syn manžela udal a preto má otec navrhovateľa zákaz sa k synovi priblížiť.
4. Súd na základe ospravedlnenie hmotnoprávneho opatrovníka navrhovateľa z jeho neúčasti na súdnom pojednávaní, ako aj plnomocenstva, ktoré otec navrhovateľa udelil na jeho zastupovanie matkou navrhovateľa na pojednávaní vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, jeho hmotnoprávneho opatrovníka a otca navrhovateľa podľa § 180 zák.č. 160/2015 Civilného sporového poriadku ( ďalej ako ,,CSP“).
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky navrhovateľa a oboznámením s listinnými dôkazmi a to najmä s návrhom, lustráciou v Sociálnej poisťovni, lustráciou v bankách, odpoveďou mesta Handlová z 30.10.2020, oznámením Sociálnej poisťovne z 02.11.2020, písomným vyjadrením otca aj matky navrhovateľa k návrhu, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku matky navrhovateľa, oznámením o výplate dôchodku otcovi navrhovateľa, dokladmi o nákladoch na bývanie, emailovou komunikáciou otca navrhovateľa v konaní, lustráciou prebiehajúcich exekučných konaní voči otcovi navrhovateľa, úradným záznamom 2 x z 27.11.2020, emailovým podaním hmotnoprávneho opatrovníka z 27.11.2020, plnomocenstvom z 24.11.2020 a ostatným obsahom súdneho spisu.
6. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav: Navrhovateľ bol na základe rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 8Ps/5/2020 umiestnený v Centre sociálnych služieb Juh v Trenčíne. Navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku v sume 352,40 eur mesačne. Matka navrhovateľa je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 180,90 eur mesačne, nemá vedené bankové účty. Otec navrhovateľa je poberateľom invalidného dôchodku v sume 421,30 eur mesačne a úrazovej renty v sume 205,50 eur mesačne, nemá vedené bankové účty. Matka a otec navrhovateľa žijú v spoločnej domácnosti v mestskom nájomnom byte na adrese C., s mesačným nájomným vrátane zálohových platieb za vodu a kúrenie v sume 229,97 eur mesačne, poplatkom za bývanie 42,- eur mesačne, poplatkom za internet a TV v sume 22,40 mesačne. Otcovi navrhovateľa sú vykonávané zrážky v sume 35,33 eur z invalidného dôchodku. Otec navrhovateľa tvrdí, že tiež z úrazovej renty sú mu vykonávané zrážky v sume 70,- eur mesačne. Súd ďalej zistil, že voči otcovi navrhovateľa je vedených aktuálne 5 exekučných konaní.
7. Matka navrhovateľa a zároveň splnomocnená zástupkyňa svojho manžela t.j. otca navrhovateľa na pojednávaní dňa 27.11.2020 uviedla, že pôvodný byt, v ktorom predtým bývali im zobral exekútor pre dlhy manžela, ktorý v minulosti tieto narobil tým, že hrával automaty, bral ďalšie pôžičky a tak vznikli dlhy teraz v sume okolo 50.000,- eur. Otcom navrhovateľa špecifikovaný pravidelný mesačný výdavok v sume 5,- eur na cestu nie je podľa nej pravidelný. Na stravu v spoločnej domácnosti minú rôznu sumu, manžel má cukrovku, problémy so žlčníkom preto sa snažia stravovať dietnejšie, na stravu minú sumu cca 300 až 350,- eur mesačne, výdavok na lieky majú rôzny, ale môže to byť do 100,- eur mesačne, niekedy uberú z výdavku na stravu, aby mohli kúpiť drahšie lieky. Na hygienické potreby majú mesačný spoločný výdavok v sume 15-20 eur. Paušál na telefón hradí matke navrhovateľa manžel v sume 20,- eur , manžel má kredit 30,- eur ale nie každý mesiac. Matka navrhovateľa ďalej uviedla, že manžel k
lekárom nechodí, lebo nevládze chodiť, dvakrát do mesiaca mu ide ona po lieky, s výdavkom mestskou dopravou za jednu cestu 0,20 eur.
8. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11.Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
12. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
13. V zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. V uvedenom ustanovení je vyjadrený zákonný vznik a zánik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Zákonná úprava vyjadruje záujem na ochrane tých účastníkov rodinnoprávnych vzťahov, u ktorých predpokladá potrebu ich ochrany z dôvodu im vlastných charakteristík. Relevantnou skutočnosťou z hľadiska vzniku rodičovskej vyživovacej povinnosti preto bude narodenie dieťaťa. V usporiadaných rodinných pomeroch sa táto povinnosť nevníma ako zákonná, pravidlom je dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu v potrebnom rozsahu. Pokiaľ to tak z rôznych dôvodov nie je, je potrebné súdne rozhodnutie, ktoré je z uvedeného dôvodu deklaratórne. V rámci komplexu prejavov vyživovacej povinnosti rodičov sa majú uspokojiť všetky životné potreby dieťaťa potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov. Zákonný zánik tejto vyživovacej povinnosti je spojený s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť), vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa. Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia vedúceho až k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a že by nemalo mať právo na výživné zo strany rodiča. Takto znevýhodnené dieťa si svoje postihnutie nespôsobilo a naopak potrebuje pomoc po všetkých stránkach, aby jeho život bol čo najviac znesiteľný v rámci už tak značne obmedzených možností. Dôsledky a to aj majetkové, t.j. vyživovacia povinnosť takéhoto postihnutia dieťaťa preto musia ísť na ťarchu toho, kto ako racionálna bytosť dieťa na svet dobrovoľne a pri plnom vedomí si všetkých možných dôsledkov priviedol, teda rodič, pokiaľ mu to jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú ( nález ÚS ČR z 13.03.2013, sp. zn. I. ÚS 2306/12).
14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zákonná vyživovacia povinnosť rodičov voči navrhovateľovi aj naďalej trvá v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko navrhovateľ je osobou obmedzenou v spôsobilosti na právne úkony a nie je schopný sám sa živiť z dôvodu , že trpí trvalým duševným ochorením. Vyživovacia povinnosť sa v zásade vzťahuje na oboch rodičov, pričom stanovenie jej rozsahu je vecou kritérií, vyplývajúcich zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča. Súd mal za preukázané, že jediným príjmom matky navrhovateľa je invalidný dôchodok v sume 180,90 eur. Otec navrhovateľa je poberateľom invalidného dôchodku v sume 421,30 eur mesačne a úrazovej renty v sume 205,50 eur mesačne, nemá vedené bankové účty. Rodičia, žijúci v spoločnej domácnosti, majú tieto odôvodnené mesačné výdavky: na bývanie 229,97 eur, na elektriku 42,- eur, na internet a TV 22,40 eur, na lieky 100,- eur, na hygienické potreby 20,- eur, na cestovné výdavky k lekárovi 0,80 eur mesačne, na stravu 300,-eur, čo je spolu suma 715,17 eur mesačne. Spoločný príjem rodičov do domácnosti je 807,70 eur mesačne, z ktorého po odpočítaní pravidelných
mesačných odôvodnených výdavkov v sume 715,17 eur ostane suma 92,53 eur mesačne. Súd nezobral do úvahy zrážky vykonávané z invalidného dôchodku otca v sume 35,33 eur a z úrazovej renty otca navrhovateľa v sume 70,- eur s poukazom na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, kedy výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto tieto zrážky ( v sume 35,33 eur a v sume 70,- eur mesačne) nebolo možné pri skúmaní možností, schopností a majetkových pomerov otca navrhovateľa ako odôvodnené pri skúmaní jeho pomerov vo vzťahu k rozhodovaniu o vyživovacej povinnosti zohľadniť. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, v tejto súvislosti súd poukazuje na matkou navrhovateľa tvrdený pravidelný mesačný výdavok platený ako kredit na mobil v sume 20,- eur mesačne u matky a nepravidelne v sume 30,- eur nie každý mesiac u otca navrhovateľa. Taktiež v kontexte s tvrdeniami otca navrhovateľa, že častokrát nemajú finančné prostriedky ani na stravu súd poukazuje na výdavok za internet a TV v sume do 25,- eur mesačne ( podľa priloženého dokladu 22,40 eur), takýto výdavok sa súdu taktiež nejaví ako nevyhnutný v ich sociálnej situácii.
15. Rodičia navrhovateľa sa v konaní súhlasne vyjadrili, že otec navrhovateľa v súčasnosti vyživuje svoju manželku, t.j. matku navrhovateľa a z jeho príjmu sa nepochybne uhrádzajú aj jej nevyhnutné mesačné výdavky, pretože príjem matky v sume 180,90 eur mesačne určite nepostačuje na úhradu jej nevyhnutných mesačných výdavkov. S poukazom na uvedené, kedy možnosti, schopnosti a majetkové pomery matky navrhovateľa neumožňujú určiť vyživovaciu povinnosť na navrhovateľa sumou 20,- eur mesačne, vo vzťahu k nej súd návrh ako nedôvodný zamietol. Vo vzťahu k otcovi súd vyhovel návrhu navrhovateľa o určenie vyživovacej povinnosti a v celkovej navrhovateľom žiadanej sume 40,- eur mesačne určil otcovi navrhovateľa vyživovaciu povinnosť v tejto výške, ako nevyhnutného doplatku za pobyt syna ako osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony v zariadení, v ktorom sú zabezpečené všetky jeho potreby. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že pomery otca umožňujú prispievať na výživu svojho syna sumou 40,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu na súd v súlade s § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine.
16. Zároveň súd rozhodol o zameškanom výživnom otca na navrhovateľa za obdobie od 05.10.2020 do vyhlásenia rozhodnutia, ktoré predstavuje sumu 74,84,- eur ( 27 dní krát 1,29 eur ako nedoplatok za mesiac október 2020, t.j. suma 34,84 eur a 40,- eur za mesiac november 2020). Sumu zročného výživného súd povolil otcovi navrhovateľa splatiť v splátkach po 5,- eur mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením jednej splátky riadne a včas sa stane splatný celý dlh.
17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov mimosporového konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach. Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.