Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-2588-1999.pdf
PDF · 81.92 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/2588/1999
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, IČO: 30807484, so sídlom 29. augusta 8 a 10, 81363 Bratislava, proti povinnému: M. S., nar. X.XX.XXXX, bytom A. XXX/X, XXX XX U., o vymoženie 592,68 EUR (17 855,00 SKK) s prísl., o námietkach spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35776005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného z a m i e t a. II. V konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 0Er/2588/1999 a u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, Exekútorský úrad so sídlom P.Pázmáňa 49/3, 92 701 Šaľa pod sp.zn. exekučného spisu EX 20198/99 p o k r a č u j e na mieste oprávneného s jeho právnym nástupcom: Sociálna poisťovňa, IČO: 30807484, so sídlom 29. augusta 8 a 10, 81363 Bratislava III. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 06.04.2020 z r u š u j e.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 15.11.1999 sa pôvodný oprávnený Národný úrad práce - Okresný úrad práce Prievidza, IČO: 3178088127, naposledy so sídlom Červeňa 34, 971 01 Prievidza domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 592,68 EUR (17 855,00 SKK) s prísl. na základe exekučných titulov, ktorými sú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia Národného úradu práce, Okresného úradu práce Prievidza č.k. 11/96/FZ a 1/96/FZ, obe zo dňa 23.02.1996 a 0196ZAM/FZ a 01960SZČ/FZ, obe zo dňa 29.01.1996 ktorými bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť nedoplatok príspevku do fondu zamestnanosti a penále za omeškanie so zaplatením tohto príspevku. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi Jurajovi Meliškovi udelené dňa 29.11.1999. Exekúciu v súčasnosti vedie náhradník povereného súdneho exekútora, súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár. 2. Súdny exekútor dňa 12.08.2015 doručil súdu návrh na zmenu oprávneného na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35776005 s pripojeným spoločným oznámením Sociálnej poisťovne, IČO: 30807484 a spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35776005, so sídlom Cintorínska 21, Bratislava o postúpení pohľadávok a ich návrhom na zmenu oprávneného. 3. Dňa 12.05.2020 súdny exekútor predložil súdu námietky spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35776005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo 06.04.2020. Podané námietky boli odôvodnené jednak tým, že uvedená spoločnosť nie je účastníkom konania a tiež tým, že v dôsledku podnetu tejto spoločnosti, ktorým upozornila na prekludovanie v konaní vymáhaných pohľadávok, došlo k predĺženiu rozhodnej doby podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona č. 233/2019 Z.z., ktorá tak ešte neuplynula. 4. Podľa § 243h ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /ďalej len „Exekučný poriadok“/, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 5. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2,
b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie, na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie. 6. Podľa § 5 ods. 1, ods. 2 písm. a) Zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (1) Ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte. (2) Upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného. 7. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 233/2019 Z.z. rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí, f) schválení príklepu, g) schválení rozvrhu výťažku. 8. Podľa § 7 Zákona č. 233/2019 Z.z. (1) Proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. (2) Námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie. (3) Súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi. 9. Podľa § 9a ods. 1, 4 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 10. Podľa § 64 Civilného sporového poriadku, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. 11. Podľa § 65 ods. 1 Civilného sporového poriadku, právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. 12. Podľa § 38 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3 Exekučný poriadok). 13. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. 14. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 10/1993 Z.z. o Fonde zamestnanosti Slovenskej republiky v znení účinnom do 31.12.1996 zriaďuje sa Fond zamestnanosti Slovenskej republiky (ďalej len „fond“) ako verejnoprávna inštitúcia na financovanie hmotného zabezpečenia poskytovaného uchádzačom o zamestnanie a na financovanie aktívnej politiky zamestnanosti; pritom spolupracuje so Správou služieb zamestnanosti a územnými orgánmi práce. 15. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 10/1993 Z.z. o Fonde zamestnanosti Slovenskej republiky v znení účinnom do 31.12.1996 príjmy fondu sú a) príspevky zamestnancov, zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činných osôb, spolupracujúcich osôb a občanov zárobkovo činných v cudzine s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, b) prijaté úvery, c) dobrovoľné dary a príspevky od právnických a fyzických osôb, d) penále podľa § 25 ods. 4 tohto zákona, e) pokuty za porušovanie pracovnoprávnych
predpisov a predpisov o zamestnanosti vrátane tohto zákona, f) osobitné príspevky vyplývajúce z usmerňovania mzdovej náročnosti produkcie, g) príjmy z jeho ekonomických aktivít, 16. Fond zamestnanosti bol od 01.01.1997 zrušený Zákonom č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti. Podľa § 132, ods. 1, 2 a 7 uvedeného zákona (1) Národný úrad práce sa zriaďuje z Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky, Správy služieb zamestnanosti a úradov práce. (2) Doterajšia pôsobnosť Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky, Správy služieb zamestnanosti, okresných úradov práce a obvodných úradov práce vymedzená zákonmi prechádza na Národný úrad práce. (7) Majetok Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona stáva majetkom Národného úradu práce. 17. Podľa § 74 Zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení účinnom od 01.01.1997 (1) Národný úrad práce hospodári s finančnými prostriedkami a s vlastným majetkom. Na nakladanie s majetkom štátu, ktorý mu bol zverený do správy, sa vzťahuje osobitný predpis. (2) Majetok Národného úradu práce tvoria hnuteľné veci a nehnuteľné veci, záväzky a pohľadávky nadobudnuté pri vzniku Národného úradu práce a počas jeho činnosti. 18. Podľa § 74 Zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení účinnom od 01.01.1997 rozpočet Národného úradu práce sa zostavuje v členení na a) základný fond, b) správny fond, c) rezervný fond. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené tak pohľadávky z exekučných titulov ešte pred začatím exekúcie prešli na pôvodného oprávneného, Národný úrad práce, ktorý však v priebehu konania zanikol. 20. Po zániku pôvodného oprávneného jeho majetok prešiel v časti na Sociálnu poisťovňu (Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2004) a v časti do vlastníctva Slovenskej republiky a do správy Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (finančné prostriedky správneho fondu podľa § 10 ods. 6 zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v znení účinnom od 01.01.2004) alebo do správy jednotlivých Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (práva a povinnosti z dohôd v rámci aktívnej politiky trhu práce podľa § 10 ods. 8 zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti v znení účinnom od 01.01.2004). 21. Nakoľko ani Zákon č. 461/2003 Z.z. ani Zákon č. 453/2003 Z.z. neobsahovali taxatívny výpočet majetku Národného úradu práce, prechádzajúceho na jednotlivé nástupnícke subjekty, došlo k dohode medzi dotknutými subjektmi a presný zoznam prechádzajúceho majetku bol zachytený v delimitačných protokoloch pri odovzdaní majetku a príslušného spisového materiálu Národným úradom práce na nástupnícke subjekty. V konaní vymáhané pohľadávky tak prešli na Sociálnu poisťovňu, ktoré ďalej v konaní vystupovala ako oprávnený a neskôr tieto pohľadávky podľa svojho tvrdenia postúpila spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35776005. 22. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení vymáhaná pohľadávka po zániku pôvodného oprávneného prešla na Sociálnu poisťovňu, IČO: 30807484. 23. Relatívna výnimka podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona č. 233/2019 Z.z. sa týka len rozhodovania súdu o zastavení exekúcie na návrh povinného, nie rozhodovania bez návrhu, alebo na návrh/podnet oprávneného, či dokonca tretej osoby, ktorá nie je účastníkom konania. Výklad zákona, ktorý by viedol k absurdným výsledkom je potrebné vždy odmietnuť. Nakoľko je povinnosťou súdu počas celého konania ex offo skúmať existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie, vztiahnutie vyššie uvedenej výnimky na toto rozhodovanie by úplne vylúčilo možnosť zastavenia starej exekúcie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby, čo je zjavne absurdný výsledok. Rovnako absurdne sa javí, aby ak oprávnený má za to, že stará exekúcia sa mu má zastaviť, skutočnosť, že toto navrhne súdu, naopak zastaveniu exekúcie bránila, či ho oddialila. Rovnako absurdným je, aby osoba, ktorá ani nie je účastníkom konania, mohla svojím podnetom zasahovať do priebehu exekúcie a (prípadne aj proti vôli účastníkov) zabrániť jej zastaveniu. 24. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s., že ňou podaný podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu preklúzie vymáhaných nárokov, bránil uplynutiu rozhodnej doby a tým aj zastaveniu exekúcie. Nakoľko iné relevantné argumenty neboli v konaní vznesené, súd má za to, že došlo k zastaveniu exekúcie zo zákona, a to podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 233/2019 Z.z. 25. Nakoľko nie je možné v zastavenej exekúcii už zmeniť jej účastníkov, súd návrh súdneho exekútora na zmenu účastníka konania na strane oprávneného zamietol. 26. Zároveň súd podľa § 9a Exekučného poriadku v spojení s § 64 Civilného sporového poriadku rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom (na základe univerzálnej sukcesie) pôvodného oprávneného tak, ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia. Na rozdiel od neprípustného konštitutívneho rozhodnutia o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného z dôvodu individuálnej sukcesie (postúpenia pohľadávky), uvedené rozhodnutie súdu má len deklaratórny význam, jeho vydaniu nebráni skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu už bola exekúcia zastavená.
27. Súdnym exekútorom vydané upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 06.04.2020 nesprávne označuje za oprávneného spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35776005, ako táto spoločnosť aj dôvodne namietala. V dôsledku uvedenej nesprávnosti upovedomenie nespĺňa náležitosti podľa § 5 ods. 2 písm. a) Zákona č. 233/2019 Z.z. Súd ho preto podľa § 7 ods. 3 prvá veta Zákona č. 233/2019 Z.z. zrušil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.