Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-136-2020.pdf
PDF · 89.13 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/136/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci manželov: P. F. H.. Č., A.. XX.XX.XXXX, XX H. F. W. W. XDE, X. O. Q. W. Y. X.É. Í., práv. zast. JUDr. Štefan Hajdu, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 3197/32, Trebišov a U. F., A.. XX.XX.XXXX, F. Č.. XXX, S..Č.. X. O. Q. W. Y. X. Í., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom W. F., A.. XX.XX.XXXX, O. F., A.. XX.XX.XXXX Y. U. F., A.. XX.XX.XXXX, deti bytom pri matke, takto
rozhodol:
I. Manželstvo P. F. H.. Č., A.. XX.XX.XXXX Y. U. F., A.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX Q. F., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, rozvádza.
II. Konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom W. F., A.. XX.XX.XXXX, O. F., A.. XX.XX.XXXX Y. U. F., A.. XX.XX.XXXX, zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka podala dňa 25.08.2020 návrh na rozvod svojho manželstva. Žiadala, aby súd na čas po rozvode maloleté deti F. a to W., A.. XX.XX.XXXX, O., A.. XX.XX.XXXX Y. U., A.. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na ich výživu sumou určenou súdom.
2. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že manželstvo, ktoré účastníci uzavreli po krátkej známosti, bolo okrem menších nedorozumení harmonické až do roku XXXX. Manželka nadviazala mimomanželskú známosť; z toho vzťahu sa jej narodilo dieťa. Manžel sa následkom hádok odsťahoval zo spoločnej domácnosti. O deti prejavuje minimálny záujem. Keďže manželia od roku XXXX spolužitie neobnovili a každý z nich žije vlastným životom, obnovenie manželského spolužitia nie je možné.
3. Manžel sa k návrhu, ktorý mu bol doručený podľa § 116 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) oznámením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, nevyjadril. Adresu jeho súčasného pobytu sa napriek vykonanému šetreniu súdu zistiť nepodarilo.
4. Súd nariadil pojednávanie na deň 27.11.2020. Na toto pojednávanie sa nedostavila manželka, ktorej neúčasť ospravedlnil jej právny zástupca. Manžel, ktorému bolo predvolanie doručené podľa § 106 ods. ods. 3 CSP, sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravelnil. Súd vykonal pojednávanie za splnenia podmienok uvedených v § 178 CSP v ich neprítomnosti.
5. Súd sa oboznámil s písomnými vyjadrením manželky, výsluchom svedkyne, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi.
6. Výsluchom svedkyne P. F., manželovej matky súd zistil, že manželia vycestovali do X. O. Q. W. Y. X. Í. v čase, keď mala ich najstaršia dcéra W. asi dva roky. Ostatné deti sa narodili už v cudzine. Manželka s deťmi na Slovensku od tej doby nebola. Našla si tam priateľa z Pakistanu, s ktorým žije v spoločnej domácnosti asi 7 -8 rokov. Z ich vzťahu sa narodilo dieťa. Syn svedkyne, U. F. žije s družkou, s ktorou má dieťa vo veku 1,5 roka. Deti navštevujú v cudzine do školu, svedkyňa s nimi nie je v kontakte. Adresu svojho syna v cudzine svedkyňa nepozná.
7. Právny zástupca manželky na pojednávaní doplnil, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti dlhodobo. Asi pred 12 rokmi obaja odišli za prácou do X. O. Q. W. Y. X. Í., kde sa obaja zdržiavajú doposiaľ. V čase odchodu mali jedno dieťa, najstaršiu dcéru W. F.. V zahraničí sa im narodil O. F. Y. U. F.. Od odchodu manželov do zahraničia manželka s deťmi na území Slovenskej republiky nebola. Deti sa zdržiavajú v Y., aj tam navštevujú školu. Manželka asi pred 5-6 rokmi nadviazala známosť s občanom pakistanského pôvodu, z ktorého vzťahu sa jej XX.XX.XXXX narodil ďalší syn G.. Manželia neudržiavajú žiadny kontakt, manželka nemá záujem obnoviť manželské spolužitie.
8. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX Q. F.. Obaja sú občanmi SR, u oboch ide o prvé manželstvo, naposledy spoločne bývali v X. O. Q. W. Y. X. Í., kde žijú aj v súčasnosti. Z manželstva účastníkov pochádzajú tri maloleté deti W., A.. XX.XX.XXXX, O., A.. XX.XX.XXXX Y. U., A.. XX.XX.XXXX, ktoré žijú s matkou v v X. O.Ľ. Q. W. Y. X. Í..
9. Keďže v konaní je prítomný medzinárodný prvok, obaja manželia síce uzavreli manželstvo na území Slovenskej republiky, ale dlhodobo žijú a pracujú v X. O. Q. W. Y. X. Í., kde žijú aj ich tri maloleté deti, ktoré z manželstva pochádzajú, súd skúmal, či môže na danú vec aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie Brusel IIa“). Súd po zistení, že boli splnené podmienky na jeho aplikáciu spočívajúce v prítomnosti medzinárodného prvku, teritoriálnej pôsobnosti (Nariadenie je aplikovateľné aj v Slovenskej republike aj v X. O. Q. W. Y. X. Í.), časovej pôsobnosti (návrh podaný 25.08.2020) a vecnej pôsobnosti (v predmetnej veci navrhovateľka žiadala o rozvod manželstva), skúmal, či má danú právomoc na konanie, t. j. či sú v predmetnej veci splnené podmienky, za ktorých môže súd vo veci konať.
10. Podľa článku 3 odsek 1 Nariadenia Brusel IIa, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu a) na ktorého území majú
- manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov býva, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má „domicil“ b) b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam majú obaja manželia „domicil“.
11. Podľa článku 8 odsek 1 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
12. Podľa článku 12 odsek 3 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto Nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto Nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
13. Súd dospel k záveru, je v prejednávanej veci je daná právomoc súdov Slovenskej republiky vo veci rozvodu manželstva účastníkov v súlade s čl. 3 ods. 1 písm. b/ Nariadenia, nakoľko obaja manželia sú občanmi Slovenskej republiky.
14. Podľa § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
15. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
16. Podľa § 23 ods. 2 vety prvej Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
17. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, ktorý je takej dĺžky a intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Vo vzťahu účastníkov absentuje vzájomná citová náklonnosť, dôvera, rešpekt, úcta, na ktorom je založený každý partnerský vzťah. Ich manželstvo sa stalo len formálnym zväzkom. Po vykonanom dokazovaní súd teda dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 23 Zákona o rodine pre rozvod manželstva účastníkov. V konaní bolo preukázané, že manželia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, ani nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o maloleté deti. Každý z nich má vlastného partnera, žije vlastným životom. Manželia nie sú v kontakte, spolužitie neobnovili. Z nového vzťahu má každý z manželov ďalšie dieťa. Keďže sa nejedná len o problémy prechodného charakteru, účastníci sa citovo odcudzili a za súčasnej situácie ani jeden z nich nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre rozvod manželstva. Takéto prostredie nie je ani vhodné pre výchovu maloletých detí, súd preto manželstvo účastníkov rozviedol. Ako príčinu rozvratu manželstva súd ustálil vzájomnú neveru účastníkov.
18. Zo znenia Nariadenia vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností sa považuje obvyklý pobyt dieťaťa. Pojem „obvyklý pobyt“ je v súčasnosti už štandardným pojmom používaným v medzinárodných právnych nástrojoch. Nakoľko definícia tohto pojmu nie je obsiahnutá v žiadnom z týchto nariadení, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Treba však v tejto súvislosti zdôrazniť, že nariadenia sa neopierajú o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo jednotlivých členských štátov, ale používa ho ako autonómny koncept európskeho práva, pričom obsah tohto pojmu sa musí vykladať v súlade s cieľmi a účelom nariadenia. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter, preto úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste nie je pre jeho posudzovanie rozhodujúca. Podstatným je, kde sa osoba fakticky v prevažnej miere zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života. V tomto smere je teda významná najmä skutočnosť, kde sa osoba po väčšinu roka zdržuje, kde pracuje, študuje a podobne. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie, lekára a podobne.
19. Pokiaľ ide o konanie týkajúce sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, súd skúmal či sú splnené podmienky pre prorogáciu právomoci uvedené v čl. 12 ods. 1 Nariadenia, pretože aplikácia Nariadenia má prednosť pred vnútroštátnou úpravou, v rámci ktorej je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky s konaním o rozvod spojené aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode, V prejednávanom prípade majú obidvaja z manželov rodičovské práva a povinnosti k deťom, pričom manželia neprijali právomoc slovenských súdov. Prijatie právomoci v čase začatia konania však musí byť zároveň i v najlepšom záujme detí, najmä kritériu blízkosti. Táto podmienka však splnená nie je a rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach si vyžaduje rozsiahle dokazovanie pre súdy členského štátu obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. Z uvedeného je teda zrejmé, že justičné orgány štátu obvyklého pobytu maloletého dieťaťa môžu rýchlejšie a účinnejšie chrániť záujem maloletého dieťaťa, ktorým je nesporne aj rozhodnutie vo veci výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom najmä s prihliadnutím na charakter trvalosti pobytu účastníkov v X. O. Q. W. Y. X. Í. od roku 2008, kedy obaja manželia odcestovali za prácou do X. O. Q. W. Y. X. Í.. Manželia od tej doby žijú v cudzine, kde deti navštevujú školu.
20. Keďže neboli splnené podmienky pre prorogáciu právomoci v zmysle čl. 12 ods. 1 Nariadenia, súd konanie v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode zastavil. Právny zástupca manželky, ktorá návrh podala, v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode ani netrval.
21. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko náhrada zaplatených trov konania účastníkov je v mimosporových konaniach zásadne vylúčená.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v troch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 27 ods. 1, 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.