Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42S-1-2018.pdf
PDF · 104.01 KB
Case nature
Area
Subarea
42S/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: Š. O., C..XX.XX.XXXX, D. S. X.. N.. V. XXX/X, XXX XX M., M. Y. - M., Š. L. O., právne zastúpený JUDr. Stanislava Čagalová, advokátka so sídlom Bojnická cesta 5, 971 01 Prievidza proti žalovanému: O. U. H., O. O.Q. X.. I. XX, XXX XX Ž., Y.: XX XXX XXX, o preskúmanie rozhodnutia, takto
rozhodol:
Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom postúpeným dňa 26.07.2018 Okresnému súdu Žilina ako vecne príslušnému na základe uznesenia NS SR sp. zn. XXNds/X/XXXX zo dňa 30.05.2018 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia M. U. O. U. H. Č.. Q.-X/XX zo dňa 11.09.2015 a vrátenia veci na ďalšie konanie pre jeho nezákonnosť a odporovateľnosť stanovám O. U. H.. Zo skutkového odôvodnenia žalobného návrhu vyplynulo, že disciplinárna komisia pri B. L. O. M. začala disciplinárne konanie voči žalobcovi na podnet svedeckých výpovedí rybárov prítomných dňa 13.11.2014 na rybolove vo A. I. a jej zistenia, že žalobca ulovil kapra rybničného neetickým, nešportovým spôsobom, lovom na viac ako dve udice súčasne a nezapísal uloveného kapra rybničného do svojho záznamu o úlovkoch. Týmto konaním sa mal dopustiť disciplinárnych previnení vyššie uvedených a bolo mu uložené disciplinárne opatrenie - nevydanie povolenia na rybolov na dobu troch rokov. O podanom odvolaní rozhodol A. B. L. O. M. ako odvolací orgán, pričom napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu, pretože v postupe disciplinárnej komisie nezistil žiadne porušenie O. O. ani Q. M. O.. Žalobca dňa 10.08.2015 podal v predmetnej veci dovolanie na M. U. O., aby posúdilo primeranosť uloženého disciplinárneho opatrenia. Dňa 11.09.2015 Prezídium potvrdilo obe rozhodnutia. Nakoľko takéto rozhodnutie vykazuje znaky nepreskúmateľnosti, pre nedostatočné odôvodnenie, žiadal o jeho preskúmanie, zrušenie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie.
2. Žalobca vyčerpal všetky opravné prostriedky, ktoré mu stanovy O. umožňovali. Súčasne napadol aj postup, ktorý vydaniu predmetného rozhodnutia predchádzal. V prvom rade žalobca upozornil M. U. žalovaného na nedôveryhodnosť niektorých svedkov a zvláštne postupy disciplinárneho konania. V druhom rade poukázal na tú skutočnosť, že mu bola odňatá možnosť konať. Disciplinárna komisia svoje rozhodnutie potvrdené výborom postavila na výpovedi svedkov, ktorých žalobca ani nemohol konfrontovať, resp. klásť im otázky. Výpovede svedkov boli získané skôr, ako disciplinárny orgán vypočul žalobcu vo veci ako disciplinárne stíhaného člena O.. Týmto spôsobom bol úplne popretý význam svedeckej výpovede a porušené právo obhajoby žalobcu podľa § 20 disciplinárneho poriadku. Z tohto titulu je zrejmé, že disciplinárne rozhodnutie bolo výsledkom len jednostranného preukazovania
skutočností. V treťom rade disciplinárny orgán sa rovnako v rámci dokazovania v zmysle § 21 disciplinárneho poriadku absolútne nevyslovil, či boli preukázané okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na stupeň nebezpečnosti spáchaného skutku pre rybárstvo, pre zväz, resp. pre spoločnosť a či bola spôsobená škoda. Napriek tomu vyslovil názor, že mu bude uložené disciplinárne opatrenie - nevydanie povolenia na rybolov na dobu troch rokov. Svoje rozhodnutie podporil konštatovaním, že ide o žalobcovo štvrté disciplinárne stíhanie. Pritom z evidencie žalobcu ako člena O. je zrejmé, že sa pred týmto disciplinárnym riešením toľkých previnení nedopustil a tieto ani neboli spôsobené úmyselne. V štvrtom rade sa disciplinárny orgán nevysporiadal s možnosťou uloženia iného disciplinárneho opatrenia, resp. nižšieho trestu. Žalobca ďalej namietal arbitrárnosť rozhodnutia, keďže disciplinárny orgán sa nikde vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, na základe akých skutočností postupoval pri ukladaní disciplinárneho opatrenia, na tomto základe namietal neprimeranosť uloženého disciplinárneho opatrenia k skutkovému stavu veci a okolnostiam prípadu.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11.07.2016 uviedol, že Rozhodnutie dovolacieho orgánu sp. zn. Q.-X/XX bolo prijaté v súlade s Q. M. O. a inými vnútornými predpismi zväzu. Dovolací orgán skúma, či v rámci disciplinárneho konania boli disciplinárnymi orgánmi porušené O. O. alebo Q. M. O.. V prípade, že nedošlo k porušeniu, dovolací orgán vydá potvrdzujúce rozhodnutie, tak ako to bolo v disciplinárnej veci proti žalobcovi. Disciplinárny orgán I. stupňa a disciplinárny orgán II. stupňa postupovali v zmysle disciplinárneho poriadku O. (ďalej len Q. O.). Žalobcovi boli všetky písomnosti doručované do vlastných rúk a v ustanovených lehotách v zmysle § 20 a § 27 Q. O., a to rozhodnutie o začatí disciplinárneho konania, predvolania a disciplinárne rozhodnutia. Ďalej v zmysle § 15 ods. 2 Q. O. je z rozhodnutia o začatí disciplinárneho konania zrejmý dátum vydania, stručný opis skutku a odôvodnenie. Disciplinárny orgán v zmysle § 17 Q. O. preskúma oznámenie o disciplinárnom previnení, preverí tvrdené skutočnosti a okolnosti prípadu. Za týmto účelom si disciplinárny orgán zabezpečil dôkazy prostredníctvom výsluchu 5 svedkov. Ako dôkaz ďalej slúžili záznamy o dochádzke k vode a úlovkoch, v ktorých je jasne vyznačené ako bolo s kaprom rybničným zaobchádzané. Po zabezpečení dôkazov a výsluchu disciplinárne stíhaného, teda žalobcu, vydal disciplinárny orgán disciplinárne rozhodnutie sp. zn. Q.-XX/XXXX, ktoré potvrdil odvolací orgán rozhodnutím odvolacieho orgánu sp. zn. Q.-A.-XX/XXXX. Ďalej žalovaný uviedol, že disciplinárne orgány sú povinné spoľahlivo zistiť skutkový stav veci v zmysle § 17 a § 21 Q. O.. Je na posúdení disciplinárneho orgánu, ktoré dôkazy vykoná na zistenie skutkového stavu veci. Disciplinárny orgán za postačujúce dôkazy považoval výpovede svedkov a záznam o úlovkoch, z ktorých je dostatočne zrejmé, že sa disciplinárne stíhaný dopustil disciplinárneho previnenia. Disciplinárny orgán je pri rozhodovaní nezávislý a je na rozhodnutí disciplinárneho orgánu akým spôsobom si zabezpečí jednotlivé dôkazy. Q. O. neupravuje spôsob akým majú byť dôkazy zabezpečené, a teda je na posúdení disciplinárneho orgánu v akom poradí uskutoční výsluchy, a či umožní účastníkom vzájomnú konfrontáciu. A teda, disciplinárny orgán v zmysle § 17 Q. O. preskúmal tvrdené skutočnosti, či sa skutok naozaj stal, na čo sa výpovede svedkov javili postačujúce, ktoré len potvrdili skutkový stav veci. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. K vyjadreniu žalovaného doručil dňa 17.08.2016 vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že podľa vyjadrenia žalovaného dovolací orgán skúma, či v rámci disciplinárneho konania boli disciplinárnymi orgánmi porušené O. O. X. Q. O. a pokiaľ k porušeniu nedošlo, rozhodnutie disciplinárnych orgánov nižšieho stupňa potvrdí. Z obsahu vyjadrenia však jednoznačne vyplýva, že prípadné porušenie O. O. X. Q. O. zo strany disciplinárnych orgánov skúma iba z hľadiska splnenia procesných podmienok disciplinárneho konania, t.j. splnenie podmienok doručovania rozhodnutia o začatí disciplinárneho konania, predvolania, konečného rozhodnutia, lehôt, zabezpečovania dôkazov a pod. To znamená, že skutkové a právne posúdenie stavu veci ako takej ponecháva na činnosť disciplinárnych orgánov nižšieho stupňa. Uvedené jednoznačne vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného zo dňa 11.07.2016, keď žalovaný uviedol, že disciplinárny orgán je pri rozhodovaní nezávislý a je na jeho rozhodnutí, akým spôsobom si zabezpečí jednotlivé dôkazy. Z tohto dôvodu možno jednoznačne vyvodiť záver, že sa dovolací orgán v rámci prieskumu rozhodnutí disciplinárnych orgánov uspokojil z ich zhodnotením žalobcovej právnej záležitosti bez toho, aby sa vôbec zaoberal jeho námietkami, pretože jeho úlohou ani nie je takéto skutočnosti hodnotiť, ale len posudzovať správnosť realizácie O. O. X. Q. v disciplinárnom konaní. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby súd žalobe vyhovel, nakoľko žalovaný sa ani vo svojom vyjadrení zo dňa 11.07.2016 nevysporiadal so žiadnym žalobcovým argumentom z pohľadu napadnutého postupu disciplinárnych orgánov pre prejednaní jeho disciplinárneho previnenia a ich nesprávnej aplikácie hmotného a v konečnom dôsledku i procesného práva.
5. K vyjadreniu žalobcu doručil dňa 22.09.2016 vyjadrenie žalovaný, v ktorom uviedol, že O. U. H. je občianske združenie, ktorého činnosť upravujú O. O. zaregistrované na MV SR. V zmysle § 8 O. O. sú vytvorené disciplinárne orgány, ktoré konajú a rozhodujú o disciplinárnych previneniach členov O. v zmysle Q. O. platného od 01.01.2008. Disciplinárne orgány ukladajú disciplinárne opatrenia v zmysle Q. a len členom O.. Nie sú oprávnené začať disciplinárne konanie voči nečlenom O., a preto ich pôsobnosť je obmedzená členstvom osôb v O.. Disciplinárne orgány ďalej rozhodujú zásadne podľa vnútorných predpisov O., a nie podľa zákona č. 139/2002 o rybárstve, a preto O. nemožno považovať za orgán verejnej správy, ktorému osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach fyzických osôb. Za orgán verejnej správy možno považovať orgán, ktorý rozhoduje o právach všetkých fyzických osôb na území SR, a nielen tých, ktorí sú členmi občianskeho združenia. Prezídium U. O. v zmysle § 28 Q. O. skúma, či konaním disciplinárnych orgánov boli porušené O. O. X. Q. O.. V rámci disciplinárneho konania voči žalobcovi neboli zistené žiadne porušenia. Disciplinárne orgány sa riadili zásadami disciplinárneho konania. Zabezpečili priebeh disciplinárneho konania v súlade s Q. O., vykonali dokazovanie, výsluchy svedkov a iné procesné úkony, ktoré vyžaduje Q. O.. Disciplinárne orgány sú vo svojom konaní nezávislé a je na nich akým spôsobom si zabezpečia dôkazy a iné skutočnosti na objektívne zistenie skutkového stavu veci a vydanie objektívneho rozhodnutia. V prípade, že dovolací orgán považuje konanie za postačujúce, vydá potvrdzujúce rozhodnutie. Z tohto dôvodu dovolací orgán skúma aj skutkové a právne posúdenie stavu veci, a nie ako tvrdil žalobca, že iba procesné podmienky disciplinárneho konania. Q. O. jasne ustanovuje, že dovolací orgán skúma, či boli porušené O. O. alebo Q. O., a nielen porušenia procesnej povahy. Disciplinárne orgány zabezpečili dôkazy prostredníctvom výsluchu piatich svedkov. Q. O. nikde vo svojich ustanoveniach neupravuje postup akým majú byť výsluchy svedkov uskutočnené, a nie je teda povinnosťou disciplinárneho orgánu uskutočniť výsluchy svedkov až po výsluchu stíhaného. Žalobcovi nebolo nijakým spôsobom upreté právo obhajoby v zmysle § 20 Q. O.. Disciplinárne stíhaný mal možnosť sa k previneniu vyjadriť a navrhnúť dôkazy. Je však na posúdení disciplinárneho orgánu, ktoré dôkazy vykoná a akým spôsobom, a to na základe § 21 Q. O.. Ukladanie disciplinárnych opatrení upravuje § 5 Q. O., pričom je potrebné vychádzať z prílohy č. 3 Q. O.. Nakoľko sa žalobca svojím konaním dopustil viacerých disciplinárnych previnení, bolo mu uložené jedno z prísnejších disciplinárnych opatrení. Na základe vyššie uvedených skutočností mal žalovaný za to, že podaná žaloba je nedôvodná. Disciplinárne konanie na I. a II. stupni prebehlo v súlade so O. O. X. Q. O. a rovnako aj dovolacie konanie, preto žiadal žalobu zamietnuť.
6. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 42S/1/2018-189 zo dňa 16.11.2018, ktorý bol na základe odvolania podaného žalovaným odvolacím súdom zrušený a vec bola súdu prvej inštancie vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie aplikujúc ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie musí uvedenú žalobu posúdiť ako civilnú žalobu v zmysle ust. § 137 CSP, pričom pri takejto žalobe je potrebné prihliadať na obsah žaloby. Z týchto dôvodov nemožno aplikovať ani čl. 4 CSP ako poukazoval žalobca vo vyjadrení k odvolaniu.
7. Súd vo veci nariadil a dňa 27.11.2020 v súlade s ust. § 180 CSP vykonal pojednávanie za prítomnosti povereného zamestnanca žalovaného a v neprítomnosti žalobcu a jeho právnej zástupkyne. Právna zástupkyňa žalobcu podaním zo dňa 23.11.2020, doručeným súdu dňa 25.11.2020 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní za účelom nevytvárania zbytočných trov konania. Zároveň uviedla, že žalobca s prejednaním veci na pojednávaní bez jej prítomnosti súhlasí aj napriek tomu, že on sám nemá povinnosť sa ho zúčastniť a súd môže rozhodovať aj bez jeho účasti. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žiadajú žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
8. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
9. Naliehavý právny záujem musí byť kvalifikovaný, t.j, naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Spravidla je naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. V tejto spojitosti je primárne potrebné ujasniť, či a ako sa následné požadované určenie môže dotknúť
právnych pomerov účastníkov. Určovacia žaloba je zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne, ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Nejde o určovaciu žalobu ako takú, ale o to, čoho alebo akého určenia sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Záver súdu o existencii či neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá primárne posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či spornosť neodstraňuje, ale zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Primárne teda je potrebné, aby žalobca osvedčil svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, keď posúdenie osvedčenia, resp. neosvedčenia naliehavého právneho záujmu je samostatným a prvoradým dôvodom pre zamietnutie žaloby. Určovacia žaloba je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo.
10. Na úvod právneho posúdenia možno konštatovať, že žalobca sa domáhal určenia právnej skutočnosti. Právny úkon je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností. Z tohto vyplýva, že pre účely cit. ust. § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti / neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie právnej skutočnosti.
11. V kontexte procesnej prípustnosti žaloby podľa súčasného znenia cit. ust. § 137 CSP (podľa ktorého bolo potrebné posudzovať procesnú prípustnosť aj žaloby žalobcu) si súd dovolí poukázať na osobitnú časť dôvodovej správy k ust. § 137 CSP, podľa ktorej: „Ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje. ... Úplne nová koncepcia je zakotvená v písmene c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“.
12. Vychádzajúc tak zo znenia cit. ust. § 137 písm. c) a d) CSP s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je možné vyvodiť, že CSP zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2), OZ (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 6). Pre tieto výnimky [podľa cit. ust. § 137 písm. d) CSP] je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii, priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti (napr. znenie ust. § 77 zákona č. 311/2001 Z. z., podľa ktorého „Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.“, znenie ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., podľa ktorého vety prvej: „V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.“ a znenie ust. § 711 ods. 5 OZ, podľa ktorého: „Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.“. Za takýto právny predpis, právnu normu, však nemožno považovať cit. ust. § 15 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Tento záver súdu podporuje aj vyjadrenie textu právnych noriem, z ktorých vplýva možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti („neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže uplatniť na súde“, „môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby“, „neplatnosť výpovede môže uplatniť na súde“) na rozdiel od znenia cit. ust. § 15 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov.
13. V zmysle Q. M. O. platného od 01.01.2008 podľa § 10 ods. 1 disciplinárne previnenie nemožno prerokovať a disciplinárne opatrenie uložiť po uplynutí doby jedného roka odo dňa kedy sa člen alebo funkcionár previnenia dopustil. To znamená, že žalovaný ani predchádzajúce orgány nemajú procesné prostriedky na to, aby vo veci konali a opätovne vydali nové rozhodnutie, resp. opätovne uložili disciplinárne opatrenie vo veci už raz právoplatne rozhodnutej. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že disciplinárne opatrenie, ktoré bolo uložené disciplinárnym rozhodnutím sp. zn. Q.- XX/XXXX nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a to dňom vyhlásenia, ak o ňom rozhodol odvolací orgán v zmysle § 26 písm. a) Q. M. O. platného od 01.01.2008. Z uvedeného vyplýva, že disciplinárne opatrenie, nevydanie povolenia na rybolov na dobu troch rokov sa stalo právoplatné a vykonateľné dňom 01.04.2015, a teda lehota disciplinárneho opatrenia uplynula 01.04.2018. To znamená, že opätovné konanie vo veci nie je prípustné, keďže disciplinárne opatrenie bolo vykonané a žalobca je oprávnený na vydanie povolenia na rybolov. Podľa názoru súdu vykonaním disciplinárneho opatrenia odpadol právny dôvod na podanie žaloby a na preskúmanie samotného napadnutého disciplinárneho rozhodnutia. Podľa názoru súdu žalobca neosvedčil svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení.
14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu tak súd dospel k záveru o procesnej neprípustnosti žaloby žalobcu o určenie, že rozhodnutie M. U. žalovaného sp. zn. Q.-X/XX zo dňa 11.09.2015 je neplatné, a preto už bez ďalšieho zaoberania sa meritom veci žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol voči žalobcovi úspešný v plnom rozsahu v konaní pred súdom prvej inštancie, priznal právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
19. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.