Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/49/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: P.S.P. Stav s.r.o., IČO: 46 878 602, sídl. M.Corvina 1961/36, Veľký Meder, proti žalovanému: FANDE s.r.o., IČO: 46 822 411, sídl. M.Corvina 1962/33, Veľký Meder, zast.: Mgr. Lajos Mészáros, advokát v Dunajskej Strede, o 6.238 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 6.278 € s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.238 € od 06.02.2019 do zaplatenia.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom došlým Okresnému súdu Banská Bystrica 09.05.2019, postúpeným tunajšiemu súdu na návrh žalobcu dňa 23.09.2019, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výroku z pôvodne na základe odstúpenia od ústnej zmluvy o dielo z dôvodu, že žalobca túto sumu zaplatil žalovanému za stavebné práce, ktoré žalovaný v skutočnosti nevykonal, a neskôr po zmene žaloby v podstate z dôvodu, že žalovaný žalobcovi nevrátil sumu prijatú bezdôvodne, čím sa žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní žiadal žalobu zamietnuť. Medzi stranami nebola uzatvorená žiadna zmluva o dielo, a preto sa stavebné práce ani neuskutočnili. Strany sa v skutočnosti dohodli na daňovej optimalizácii takým spôsobom, že konateľ žalovaného odovzdá konateľovi žalobcu v hotovosti sumu 6.328 € uvedenú vo faktúre žalovaného, ktorú konateľ žalobcu následne použije na zaplatenie tejto faktúry žalovaného vystavenej na fiktívne stavebné práce, čím sa žalobcovi zvýšia výdavky a zníži daňový základ za rok 2016. Žalovaný tak žalobcovi de facto poskytol pôžičku, ktorú mu žalobca vrátil. Vo vyjadrení z 23.11.2020 žalovaný tvrdil, že medzi stranami bola uzavretá príkazná zmluva a žalobca, resp. konateľ žalobcu vystupoval ako príkazník, ktorý len plnil pokyny žalovaného ako príkazcu.

3. Žalobca v návrhu na pokračovanie v konaní (replike) predniesol, že žalovaný v odpovedi na žalobcove odstúpenie od zmluvy o dielo nepoprel existenciu zmluvy o dielo, ale tvrdil, že došlo k zmene diela, ako aj ceny diela a že žalovaný poskytol žalobcovi dohodnuté plnenie riadne a včas. Žalobca poprel, že by konateľ žalovaného poskytol žalobcovi, či konateľovi žalobcu akúkoľvek pôžičku a upozornil, že konateľ žalovaného potreboval v danom čase peniaze, ktoré mu zabezpečil rodinný príslušník konateľa žalobcu v sume 3.000 €. Žalovaný dohodnuté práce nevykonal, ani ich vykonanie nezabezpečil, hoci sa zaviazal, že tak urobí.

4. Súd na prejednanie veci nariadil v súlade s (ďalej len „“) pojednávanie, na ktorom v prítomnosti strán vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav

5. Na základe skutkových tvrdení strán, ktoré sa považujú za nesporné podľa , v spojení s dokazovaním vykonaným

- výsluchom konateľa žalobcu H. T. (zápisnice z pojednávaní z 23.06.2020 a 27.11.2020, č. l. 84 rub a 163 rub) a konateľa žalovaného Z. T. (zápisnice z pojednávaní z 23.06.2020 a z 27.11.2020, č. l. 85 rub a 162 rub),

- výsluchom svedkov S.. K. T. (zápisnica z pojednávania z 23.06.2020, č. l. 85) a F. T. (zápisnica z pojednávania z 27.11.2020, č. l. 164) a

- listinnými dôkazmi založenými v spise: faktúra č. XXXX/XXX (č. l. 10), potvrdenie o odoslaní platby (č. l. 11), odstúpenie od zmluvy s doručenkou (č. l. 12 a 13), výpis z účtu žalobcu (č. l. 98 a 99), žiadosť o vklad (č. l. 105) a výpis z finstat.sk (č. l. 106 až 110), ustálil súd tento skutkový stav:

6. Strany sú obchodnými spoločnosťami založenými na podnikateľský účel (nesporná skutočnosť).

7. Strany udržiavali v období od 2016 do októbra 2018 neformálne obchodné vzťahy, ktoré boli založené na kamarátskom pomere konateľa žalobcu H. T. a konateľa žalovaného Z. T., a spoločne podnikali. V októbri 2018 konateľ žalobcu prestal byť ochotný vykonávať dohodu o spolupráci, ktorú sa konateľ žalovaného rozhodol ukončiť a odvtedy sa konateľ žalobcu od konateľa žalovaného a jeho manželky - svedkyne T. odvrátil. (výpoveď svedkyne T. - zápisnica z pojednávania z 27.11.2020, č. l. 164)

8. Obsah dohôd medzi konateľmi strán, a teda medzi stranami zostal nepreukázaný.

9. Na jednej strane žalobca tvrdil, že so sa žalovaným v presne nezistenom čase dohodol tak, že žalovaný vykoná stavebné práce na diele „E.“ na P. C. v P.. Stretnutia, na ktorom sa konatelia strán údajne takto dohodli, sa nezúčastnila žiadna iná osoba a o jeho obsahu nevedel ani vtedajší účtovník oboch strán, svedok S.. T.. Z listu žalobcu, ktorým od údajnej zmluvy o dielo odstúpil, ani z odpovede žalovaného nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by umožňovali ustáliť obsah zmluvy o dielo, teda najmä predmet diela a spôsob jeho vyhotovovania. Žalovaný vo svojej odpovedi najprv tvrdil, že k došlo k zmene zmluvy, v odpore už popieral existenciu zmluvy o dielo. Pretože žalobca odvodzoval svoj nárok práve od odstúpenia od zmluvy o dielo, ktorej obsah mal byť predmetom stretnutia konateľov strán, bolo v zmysle základných princípov a súdnej praxe na ňom, aby svoje tvrdenia o presnom obsahu zmluvy o dielo preukázal. V tomto smere žiadne ďalšie dokazovanie nenavrhol, v dôsledku čoho súd vychádzal z toho, že medzi stranami nebola uzavretá žalobcom tvrdená zmluva o dielo.

10. Na druhej strane žalovaný pôvodne v odpore tvrdil, že koncom roka 2016 sa konatelia strán ústne dohodli, že žalovaný vystaví žalobcovi faktúru na dodanie stavebných prác na istú sumu určenú konateľom žalobcu, a následne konateľ žalovaného poskytne v hotovosti konateľovi žalobcu sumu uvedenú vo faktúre, ktorú konateľ žalobcu po obdržaní financií vyplatí prostredníctvom žalobcu žalovanému. Účelom celej transakcie mala byť daňová optimalizácia na strane žalobcu a fingovaná zmluva o dielo v skutočnosti len zastierala zmluvu o pôžičke medzi konateľmi strán. Žalobca popieral, že by sa tak stalo, a konateľ žalovaného pri svojom výsluchu nevedel spresniť ani miesto, ani čas stretnutia (zápisnica z pojednávania z 27.11.2020, č. l. 162 rub), hoci v odpore tvrdil, že sa tak stalo koncom roka 2016 (č. l. 28). Jeho výsluch mal nízku výpovednú hodnotu nielen z toho hľadiska, že išlo o výsluch strany, ale aj preto, že si konateľ žalovaného pripravil poznámky (ktoré síce napokon priamo pri výsluchu nečítal). Žalovaný sa existenciu dohody o spôsobe použitia spornej sumy snažil dokázať aj výsluchom svedkyne T. - manželky konateľa žalovaného. Tá síce potvrdila, že vedela o dohode o daňovej optimalizácii, no nebola pritom, keď sa mala uzavrieť, a o jej obsahu sa dozvedela od konateľa žalovaného. Keďže svedkyňa je v blízkom príbuzenskom pomere ku konateľovi žalovaného, od ktorého navyše vedela o všetkom, čo je predmetom sporu a o tom, čo sa udialo na predchádzajúcich pojednávaniach, jej výpoveď vo vyššie uvedenom rozsahu nepovažoval súd za dôveryhodnú (zápisnica z pojednávania z 27.11.2020, č. l. 164). Okrem toho je jej výpoveď o tom, že dohoda bola uzavretá v januári 2016, v rozpore s tým, čo uviedol žalovaný v odpore, kde tvrdil, že sa tak stalo koncom roka

2016 (č. l. 28). Aj žalovaný má ako strana konania podľa základných princípov rovnakú dôkaznú povinnosť vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré tvrdí vo svoj prospech. Okrem výsluchu konateľa žalovaného a svedkyne T. síce žalovaný navrhol vypočuť opätovne aj svedka S.. T., ako aj „spoločnosti I.T.M. PRESTIGE, s.r.o.“, no tieto dôkazné návrhy predniesol až v podaní z 23.11.2020, ktoré doručil len 4 dni pred pojednávaním. Účasť týchto svedkov na pojednávaní 27.11.2020 nezabezpečil. Výsluch svedka S.. T. by bola nadbytočná, pretože tento už vypovedal k otázke dohody medzi stranami týkajúcej sa spornej faktúry žalovaného tak, že o jej obsahu nemal vedomosť. Neúčasť zástupcu spoločnosti I.T.M. PRESTIGE, s.r.o., žalovaný neospravedlnil dostatočne, pretože tvrdenie o tom, že je v karanténe, ničím nepreukázal. Za týchto okolností by vykonanie dokazovania vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, čo je podľa jedným z prípadov, keď možno prostriedky procesnej obrany považovať za predložené oneskorene. Žalovaný bol poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie podľa už v predvolaní na prvé pojednávanie a tiež v závere prvého pojednávania. Zo všetkých týchto dôvodov súd na tieto návrhy podľa neprihliadol, a preto vychádzal len z toho, že žalovaný svoje dôkazné bremeno neuniesol.

11. Súd zároveň nepovažoval za včasné ani prednesenie ďalších tvrdení zo strany žalovaného v podaní z 23.11.2020, najmä v súvislosti so spoločným podnikaním strán prostredníctvom I.T.M. PRESTIGE, s.r.o., a finančnej kondícii žalobcu v danom čase. Dôvod oneskoreného podania spočívajúci v pracovnej zaťaženosti právneho zástupcu žalovaného, ktorým vysvetľoval doručenie svojho pomerne obsiahleho vyjadrenia 4 dni pred záverečným pojednávaním, teda v čase, ktoré neumožňovalo ani súdu, ani žalobcovi sa riadne oboznámiť s jeho obsahom, nepovažoval súd za ospravedlňujúci, keďže pôvodne sa toto pojednávanie malo konať už 29.09.2020, keď sa ale neuskutočnilo a bolo odročené práve na žiadosť konateľa žalovaného. Neobstojí ani argumentácia potrebnou reakciou na zmenenú žalobu, pretože súd zmenu pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní 11.08.2020, na ktorom bol právny zástupca žalovaného prítomný a na ktorom sa k tejto otázke aj vyjadroval. Od pripustenia zmeny žaloby do ďalšieho pojednávania uplynul takmer 4 mesiace, čo je viac než dostatočný čas na to, aby žalovaný doplnil svoje vyjadrenia prednesené na pojednávaní 11.08.2020 o iné skutočnosti, ktoré považoval za rozhodujúce. Vzhľadom na tieto okolnosti súd podľa neprihliadol na skutkové tvrdenia prednesené žalovaným až v podaní z 23.11.2020 a nepovažoval ani za hospodárne vykonávať v tomto smere ďalšie dokazovanie.

12. Nesporné však bolo, že dňa 21.12.2016 vystavil svedok S.. T., ktorý ako účtovník poskytoval v danom čase účtovné služby obom stranám, v mene žalovaného faktúru č. XXXXXXX, ktorou žalovaný vyúčtoval žalobcovi odmenu za „vykonané stavebné práce na akcii ,E.‘ v P. (ul. R. - P.) v sume 6.238 €, splatnú 04.01.2017 (faktúra č. XXXXXXX, č. l. 10).

13. Žalovaný nevykonal pre žalobcu žiadne stavebné práce v roku 2016 (nesporná skutočnosť).

14. Dňa 20.01.2017 vybral konateľ žalobcu z podnikateľského účtu žalobcu vedeného v Československej obchodnej banke, a. s., sumu 8.000 € a dňa 26.01.2017 uskutočnil vklad na tento účet v rovnakej sume a zároveň v ten istý deň elektronicky odoslal na účet žalovaného platbu v sume 6.238 € (výpis z účtu, č. l. 98 a 99).

15. Listom z 09.01.2019 žalobca žalovanému oznámil, že od zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným v súvislosti s dielom „E. odstupuje, pretože napriek viacerým výzvam žalobcu žalovaný stavebné práce nedodal ani len sčasti, a zároveň požiadal žalovaného o vrátenie sumy 6.238 € do 5 dní od doručenia výzvy (odstúpenie od zmluvy, č. l. 12 a 13). List bol žalovanému doručený 31.01.2019 (doručenka, č. l. 12).

16. Žalovaný sa v liste z 12.02.2019 adresovanom žalobcovi vyjadril, že strany sa „dohodli na zmene diela a dojednali dôsledky na výšku ceny diela s prihliadnutím na rozsah diela a na vzniknuté náklady. V zmysle tejto dohody [žalovaný] poskytol [žalobcovi] dohodnuté plnenie, v dohodnutom rozsahu, riadne a včas.“ (nepopreté tvrdenia žalobcu, č. l. 72 rub a 73).

17. Žalovaný žalobcovi sumu 6.238 € nevrátil (nesporná skutočnosť).

18. Nebolo preukázané, že by konateľ žalovaného odovzdal konateľovi žalobcu hotovosť v sume 6.238 €. Konateľ žalobcu poprel, že by sa tak stalo, a aj súd nadobudol po výsluchu strán dôvodné pochybnosti

v tomto smere, takže bolo na žalovanom, aby preukázal opak. Na tento účel navrhol na úvod vypočuť konateľa žalovaného, ktorý ako jediný mal byť prítomný pri odovzdaní tejto hotovosti konateľovi žalobcu. Ako však súd podotkol vyššie, výsluch konateľa žalovaného mal nízku výpovednú hodnotu a konateľ žalobcu vypovedal opačne. Žalovaný na podporu svojho tvrdenia uvádzal, že konateľ žalobcu vložil na účet žalobcu sumu 8.000 €, ktorú prevzal od konateľa žalovaného, bezprostredne pred tým, ako z neho odoslal sumu 6.238 € na účet žalovaného. Z tvrdení žalobcu, ako aj z výpisu z účtu za január 2017 je ale zrejmé, že niekoľko dní pred vkladom konateľ žalobcu vybral z účtu hotovosť v tej istej sume. Vysvetlenie žalobcu, že výber tejto sumy a následný vklad sumy v rovnakej výške súvisel s jeho kontokorentným úverom, ktorý preto mohol pokračovať, považoval súd na účely tohto konania za dostatočné, pretože je všeobecne známe, že kontokorentné úvery sú založené na princípe určitých minimálnych mesačných obratov. Naopak, nedôveryhodne vyznela výpoveď konateľa žalovaného v časti, ktorou sa snažil objasniť rozdiel medzi sumou 8.000 € a sumou 6.238 €. Konateľ žalovaného tvrdil, že konateľovi žalobcu dal za jeho výpomoc pri maľovaní obchodu žalovaného sumu 1.200 €. Toto tvrdenie ale žalovaný v odpore vôbec nespomenul a predniesol ho až konateľ žalovaného na pojednávaní na otázku právneho zástupcu žalovaného, čo naznačuje jeho účelovosť. Vecná súvislosť medzi vkladom 8.000 € na účet žalobcu a zaplatením sumy 6.238 € na účet žalovaného je spochybnená nielen tým, ale aj tým, že žalovaný riadne nevysvetlil, v čom spočívala zostávajúca suma rozdielu, teda suma 8.000 € - 6.238 € - 1.200 € = 562 €. Neobstojí ani obrana žalovaného, ktorou spochybňoval bezhotovostnú formu prevodu sumu 6.238 €, pretože na žalobcu sa vzťahuje zákaz podľa o obmedzení platieb v hotovosti, takže je logické, že žalobca platbu prevyšujúcu sumu 5.000 € vykonal bezhotovostne. V súvislosti s preukázaním tvrdenia o odovzdaní hotovosti v sume 8.000 € v aute konateľa žalobcu súd odkazuje na to, čo bolo uvedené vyššie pri posudzovaní skutkových okolností týkajúcich sa obsahu údajnej dohody o daňovej optimalizácii, najmä na nedôveryhodnosť svedkyne T., ktorá navyše podľa vlastných slov nebola na tomto stretnutí prítomná. Okrem toho tvrdenia žalovaného o tom, že nepotreboval od žalobcu sumu 6.238 €, ani pôžičku 3.000 € (ktorú mal údajne prijať konateľ žalovaného ako súkromná osoba), keďže žalovaný dosahoval v tom čase zisk, sú nepresvedčivé, pretože zisk nijako nevypovedá o tom, akým spôsobom podnikateľ zabezpečuje financovanie svojej činnosti. Dôležité v tomto smere je aj zistenie plynúce zo žalovaným predložených hospodárskych ukazovateľov týkajúcich sa žalovaného, najmä údaj o bankových úveroch v sume 66.399 € a celkovej zadlženosti vo výške 70,15 % (výpis z finstat.sk, č. l. 106 a 108). Zo všetkých týchto hľadísk preto súd uzavrel, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa odovzdania hotovosti 8.000 € konateľom žalovaného konateľovi žalobcu.

19. Okrem návrhov na dokazovanie, ktorých nevykonanie už súd vysvetlil vyššie, súd nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz dožiadaním Sociálnej poisťovne, ktoré sa malo týkať prihlášok zamestnancov žalovaného, pretože pre rozhodnutie vo veci nebolo vôbec podstatné, či žalovaný nejakých zamestnancov zamestnáva.

B. Právne posúdenie

20. Žalobca svoj nárok uplatňoval pôvodne na základe odstúpenia od ústnej zmluvy o dielo so žalovaným z dôvodu, že žalobca túto sumu zaplatil žalovanému za stavebné práce, ktoré žalovaný v skutočnosti nevykonal, a neskôr v podstate z dôvodu, že žalovaný žalobcovi nevrátil sumu prijatú bezdôvodne, čím sa žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil. Súd tvrdenia konateľa žalobcu o obohatení žalovaného, ktoré predniesol na pojednávaní 11.08.2020, posúdil podľa v spojení s 140 ods. 2 ako zmenu žaloby. Pretože sa tak stalo v procese dokazovania, ktorého výsledky mohli byť aj naďalej použiteľné, zmena žaloby nemohla mať nepriaznivý vplyv v zmysle . Keďže nešlo ani o prípad uvedený v , súd zmenu žaloby pripustil uznesením vyhláseným a odôvodneným na pojednávaní 11.08.2020, na ktorom boli obe strany prítomné (č. l. 118).

21. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi stranami nebola platne uzavretá žalobcom tvrdená zmluva o dielo. Aby bolo možné usúdiť, že medzi stranami došlo k uzavretiu platnej zmluvy, je nevyhnutné poznať predovšetkým jej predmet. Práve v tomto rozsahu sa žalobcovi nepodarilo uniesť dôkazné bremeno, preto nemožno ani hovoriť o tom, že medzi stranami bola uzavretá akákoľvek zmluva týkajúca sa diela označeného ako „E.“.

22. To však samé o sebe neznamená, že žalobou uplatnený nárok je nedôvodný.

23. Žalobca totiž tvrdil, že žalovanému zaplatil sumu 6.238 €, ktorú mu žalovaný nevrátil, čím sa žalovaný obohatil. Vo výsledku je nepodstatné, z akého hospodárskeho dôvodu tak robil, teda či ide o plnenie z určitej zmluvy, ktorá sa neskôr ukáže ako neuzavretá alebo neplatná. Je totiž úlohou súdu, aby skutkový stav zistený v civilnom sporovom konaní podriadil pod príslušnú hmotnoprávnu úpravu a vyvodil z nej patričné dôsledky (zásada iura novit curia). Strana nie je povinná právne kvalifikovať žalobou uplatnený nárok, pretože takáto povinnosť jej nevyplýva zo žiadneho ustanovenia . Základnou povinnosťou strany je ale predniesť rozhodujúce skutkové tvrdenia a predložiť dôkazy na ich preukázanie ( základných princípov a . V prejednávanej veci si žalobca túto povinnosť splnil v podstate už tým, že tvrdil, že žalovanému zaplatil určitú sumu, ktorú mu žalovaný odmieta vrátiť. Toto tvrdenie sa ukázalo ako nesporné.

24. Žalovaný sa naproti tomu bránil tým, že na nevrátenie tejto sumy existuje dôvod - dohoda o daňovej optimalizácii. Žalovaný túto dohodu pôvodne považoval za spĺňajúcu náležitosti zmluvy o pôžičke, neskôr ju však kvalifikoval ako príkaznú zmluvu. Vo výsledku však nie je podstatné, o aký zmluvný typ mohlo ísť. Rovnako ako v prípade žalobcom tvrdenej zmluvy o dielo, ani žalovaný totiž neuniesol dôkazné bremeno o existencii dohody o daňovej optimalizácii.

25. Ak žiadna zo strán nie je schopná uniesť dôkazné bremeno o existencii vzájomného zmluvného vzťahu s odlišným obsahom, možno uzavrieť len to, že medzi stranami nevznikol zmluvný dôvod na plnenie. Na rozdiel od názoru žalovaného túto situáciu umožňujú riešiť pravidlá upravujúce bezdôvodné obohatenie. Hoci používa v ustanoveniach nasl. pojem „plnenie“, nemyslí tým len plnenie zo zmluvy. Citované ustanovenie totiž rozoznáva majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Tak napríklad pri plnení bez právneho dôvodu nemožno vôbec hovoriť o tom, že by plneniu musela predchádzať určitá zmluva (alebo hoci aj len jednostranný právny úkon), pretože by to odporovalo prinajmenšom jazykovému zneniu zákona.

26. Podľa platí, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Pasívne vecne legitimovaný na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa je ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil, alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k nemu v súlade s právom malo dôjsť. Predpokladom zodpovednosti za získanie bezdôvodného obohatenia nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, na úkor koho bolo získané (pozri napríklad rozsudok NS ČR z 31.01.2006, sp. zn. ).

27. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca poukázal na účet žalovaného sumu 6.238 €, ktorú žalovaný doposiaľ nevrátil. Odpísaním peňažných prostriedkov z bankového účtu žalobcu sa jeho majetok zmenšil o sumu, o ktorú sa majetok žalovaného zväčšil v dôsledku pripísania tejto sumy na jeho účet. Keďže sa tak dialo bez právneho dôvodu, na strane žalovaného vznikol podľa majetkový prospech, ktorým sa žalovaný podľa bezdôvodne obohatil. Predmetom tohto bezdôvodného obohatenia je peňažná suma, ktorá sa musí podľa vydať tomu, na úkor koho sa získal, teda žalobcovi, pretože k úbytku hodnôt došlo v jeho majetkovej sfére.

28. Úvahy žalovaného o tom, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno týkajúce sa podmienok vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, sú preto nesprávne. To, že niektoré okolnosti boli nesporné, nemožno vyhodnotiť na úkor žalobcu v žalovaným naznačovanom zmysle, teda že by žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno v tomto rozsahu. Argumentácia žalovaného umelo vytvára povinnosť dokazovať skutočnosti, ktorých dokazovanie nepredpokladá ani , a tiež úplne opomína .

29. Pre úplnosť súd poznamenáva, že na povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi žalovanú sumu by nič nezmenilo ani to, keby sa súd stotožnil s názorom žalovaného, podľa ktorého medzi stranami vznikla príkazná zmluva ( ). Žalovanému zrejme uniklo, že príkazca je podľa povinný poskytnúť príkazníkovi primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi

potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil. Ak teda mal žalobca (alebo konateľ žalobcu) vykonať príkaz spočívajúci v tom, že mal žalovanému bezhotovostne poslať sumu 6.238 €, bolo by podľa povinnosťou žalovaného poskytnúť práve túto sumu žalobcovi (alebo jeho konateľovi), a to vopred (ako to žalovaný aj tvrdil). Zo zisteného skutkového stavu ale nevyplýva, že by žalovaný žalobcovi poskytol akékoľvek prostriedky (ani pred, ani po vykonaní úkonu, ktorý žalovaný považuje za splnenie príkazu). Aj pri takomto alternatívnom posúdení vzťahu medzi stranami ako vzťahu z príkaznej zmluvy by teda žalobca mal podľa nárok na zaplatenie žalovanej sumy.

30. Čo sa týka úroku z omeškania, splatnosť záväzku na vydanie bezdôvodného obohatenia (prípadne na poskytnutie nevyhnutných prostriedkov na splnenie príkazu) nebola medzi stranami dohodnutá a nevyplýva ani zo zákona. Žalovaný je tak podľa povinný plniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho žalobca o plnenie požiadal. Za takúto výzvu možno považovať žalobcov list z 09.01.2019, ktorý žalovaný prevzal 31.01.2019. Žalovaný sa preto dostal podľa do omeškania uplynutím 5-dňovej lehoty určenej žalobcom v tomto liste a od nasledujúceho dňa patrí žalobcovi podľa a nárok na úrok z omeškania vo výške určenej v nariadenia vlády č. , teda vo výške základnej úrokovej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, a to počas celého obdobia omeškania. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v rozsahu požadovanom žalobcom.

31. Žalobcovi zároveň podaním tejto žaloby vznikol voči žalovanému podľa nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá predstavuje podľa nariadenia vlády č. sumu 40 €.

32. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené závery súd žalobe v celom rozsahu vyhovel (výrok I).

33. Pri rozhodovaní o trovách konania ( ) vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako úspešnej strane patrí voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu ( ), a preto mu tento nárok priznal (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.