Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25T-10-2024.pdf
PDF · 92.55 KB
Case nature
Area
Subarea
25T/10/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Partizánskom dňa 27.03.2024, takto
rozhodol:
Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v Topoľčanoch, trvale bytom C. D. E. F. XXX, živnostník, slobodný, t. č. v ÚVV Leopoldov,
j e v i n n ý, ž e :
dňa 11.11.2023 v čase okolo 19:30 hod. v Klátovej Novej Vsi, v rodinnom dome č. 398, pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával svojej starej matke G. H., na čo zareagoval jeho brat, poškodený H. B. a začala medzi obžalovaným a poškodeným H. B. hádka, pričom poškodený následne zavolal na políciu, potom ako poškodený H. B. vyšiel von z domu a čakal na policajtov pred domom, prišiel za ním obžalovaný, ktorý následne udrel poškodeného jedenkrát päsťou do oblasti tváre, na čo mu poškodený tento úder opätoval a tiež ho jedenkrát udrel do oblasti tváre, po týchto úderoch sa vzájomne naťahovali až spadli obaja na zem, potom ako sa postavili zo zeme, obžalovaný v čase okolo 19:52 hod. išiel do uvedeného rodinného domu, odkiaľ si vzal C. D. I. F. J. K. a čepeľou dlhou 11 cm, potom prišiel obžalovaný za poškodeným a s nožom v ruke sa poškodenému svojmu bratovi H. B. vyhrážal, že ho zabije, následne obžalovaný nôž položil na smetnú nádobu na ulici, potom po príchode polície obžalovaný príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Partizánske uviedol, že svojho brata by bez problémov podrezal a že život v jednej domácnosti s ním už nezvláda a najradšej by ho zabil, čím obžalovaný svojím konaním vzbudil u poškodeného svojho brata H. B. dôvodnú obavu o život a zdravie, že svoje vyhrážky naplní, pričom poškodenému nespôsobil žiadne také zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie,
t e d a :
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – so zbraňou a na chránenej osobe – blízkej osobe – súrodencovi,
č í m s p á c h a l:
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 83 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona súd ukladá zhabanie veci, a to: 1 kus kuchynského noža o dĺžke 21,5 cm s dĺžkou čepele 11 cm, s plastovou rúčkou čiernej farby s vrúbkovaným ostrím.
Podľa § 83 ods. 2 Trestného zákona sa vlastníkom zhabanej veci stáva štát.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 20.02.2024 na tunajšom súde obžalobu na A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že obžalovaný A. B. dňa 11.11.2023 v čase okolo 19:30 hod. v C. D. E., v rodinnom dome č. XXX, pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával svojej starej matke G. H., na čo zareagoval jeho brat, poškodený H. B. a začala medzi obžalovaným a poškodeným H. B. hádka, pričom poškodený H. B. následne zavolal na políciu, potom ako poškodený H. B. vyšiel von z domu a čakal na policajtov pred domom, prišiel za ním obžalovaný A. B., ktorý následne udrel poškodeného H. B. jedenkrát päsťou do oblasti tváre, na čo mu poškodený tento úder opätoval a tiež ho jedenkrát udrel do oblasti tváre, po týchto úderoch sa vzájomne naťahovali až spadli obaja na zem, potom ako sa postavili zo zeme, obžalovaný v čase okolo 19:52 hod. išiel do uvedeného rodinného domu, odkiaľ si vzal C. D. I. F. J. K. L. F. dlhou 11 cm, potom prišiel obžalovaný A. B. za poškodeným H. B. a s nožom v ruke sa poškodenému svojmu bratovi H. B. vyhrážal, že ho zabije, následne obžalovaný nôž položil na smetnú nádobu na ulici, potom po príchode polície obžalovaný A. B. príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Partizánske uviedol, že svojho brata by bez problémov podrezal a že život v jednej domácnosti s ním už nezvláda a najradšej by ho zabil, čím obžalovaný svojím konaním vzbudil u poškodeného svojho brata H. B. dôvodnú obavu o život a zdravie, že svoje vyhrážky naplní, pričom poškodenému nespôsobil žiadne také zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie.
Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 27.03.2024, na ktorom obžalovaný po zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku obžalobou mu kladeného za vinu a svoje konanie oľutoval. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami či obžalovaný:
- rozumie z čoho je obžalovaný,
- bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
- bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu,
- sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe právne kvalifikuje ako prečin nebezpečného vyhrážania.
Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom vyjadrení prokurátora podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku a obhajcu obžalovaného jeho vyhlásenie prijal, nakoľko na takýto postup boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku (súd nezistil, že by v prípade stíhaného skutku došlo u obžalovaného k zásadnej zmene jeho postoja) a dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, oboznámením podstatnej časti znaleckého posudku č. 4/2024 H. E. I. zo dňa 10.01.2024 (č.l. 90-104) za splnenia podmienok podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku, podľa § 269 Trestného poriadku čítaním listinných dôkazov,
a to opatrenie z č.l. 32-33, zápisnica o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou z č.l. 105-111, zápis o dychovej skúške z č.l. 121, správa o povesti obžalovaného z ÚVV Leopoldov z č.l. 186, lustrácia ZVJS z č.l. 191, odpis z registra trestov z č.l. 192, lustrácia GP SR z č.l. 193, lustrácia CDB z č.l. 194, lustrácia CESDaP z č.l. 195-196 a oboznámením podstatného obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/17/2020.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona, pričom vinu obžalovaného za skutok obžalobou mu kladený za vinu ustálil na základe ním urobeného vyhlásenia o vine, ktoré prijal a ktoré je neodvolateľné. Pokiaľ ide o formu zavinenia, ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť ohrozenie chráneného záujmu.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že predmetný kuchynský nôž nie je jeho, kúpila ho sesternica babke G. H.. Na otázku obhajcu obžalovaný uviedol, že pokiaľ s nimi poškodený nebýval, bol v domácnosti kľud. Poškodený už v predmetnej nehnuteľnosti nebýva, sesternica ho stadiaľ dala vykázať. Na otázky súdu uviedol, že je slobodný, má dobrý zdravotný stav, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Je živnostník v oblasti stavebníctva. V záverečnej reči uviedol, že skutok veľmi ľutuje.
Zo záverov znaleckého posudku č. 4/2024 H. E. I., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 10.01.2024 (č.l. 90-104) vyplýva, že znalec u obžalovaného zistil abúzus alkoholu aktuálne bez psychosomatickej závislosti. U obžalovaného sa nejedná o chorobný sklon k požívaniu alkoholu, obžalovaný alkohol požíva z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením. Znalec nenavrhol uložiť obžalovaného žiaden druh ochranného liečenia. Zo psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť, avšak z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením sa obžalovaný môže dopúšťať trestnej činnosti.
Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného (č.l. 121) vyplýva, že tento bol podrobený dychovej skúške dňa 11.11.2023 o 20:06 hod. s výsledkom 1,10 mg/L alkoholu v dychu. Zo zápisu o dychovej skúške poškodeného (č.l. 123) vyplýva, že tento bol podrobený dychovej skúške dňa 11.11.2023 o 20:07 hod. s výsledkom 1,25 mg/L alkoholu v dychu.
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou (č.l. 105-111) vyplýva, že pri obhliadke bola zaistená i vecná stopa, a to kuchynský nôž o dĺžke 21,5 cm s čepeľou o dĺžke 11 cm, s plastovou rúčkou čiernej farby s vrúbkovaným ostrím, ktorý sa nachádzal na smetnej nádobe a bol označený ako stopa č. 1.
Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov na obžalovaného zo dňa 08.03.2024 (č.l. 186) vyplýva, že tento sa vo výkone väzby nachádza od 14.11.2023, pričom od 30.11.2023 sa nachádza v ÚVV Leopoldov a je aktuálne umiestnený v oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby. Správanie a vystupovanie obžalovaného je na požadovanej úrovni, konfliktné situácie nevyvoláva. Doposiaľ mu nebol uložený disciplinárny trest a nebol ani disciplinárne odmenený. Obžalovaný bol na základe jeho súhlasu zaradený do pracovnej činnosti v ústave, ktorých cieľom je zmysluplne zachovávať, rozvíjať a využívať jeho schopnosti a zvládanie negatívnych vplyvov umiestnenia vo výkone väzby. Obžalovaný vykonáva od 15.11.2023 upratovacie a maliarske práce v priestoroch ústavu a tieto činnosti vykonáva zodpovedne a svedomito.
Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že tento je slobodný, bezdetný, pred vzatím do väzby pracoval ako živnostník v oblasti stavebníctva. V súčasnosti je vo výkone väzby v predmetnej trestnej veci v ÚVV Leopoldov, pričom väzba začala plynúť dňom 11.11.2023 od 20:15 hod.. Podľa lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR obžalovaný bol od roku 2019 až doteraz štyrikrát postihnutý v priestupkovom konaní, pričom v jednom prípade išlo o priestupok na úseku dopravy a tri priestupky boli proti občianskemu spolunažívaniu (dňa 05.06.2021, dňa 22.01.2022 a dňa 29.10.2022). Z odpisu z registra trestov obžalovaného súd zistil, že doposiaľ bol trikrát súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť podmienečnými trestami odňatia slobody, či peňažným trestom, pričom prvé dve odsúdenia má zahladené.
Zo spisu Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/17/2020 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 1T/17/2020-355 zo dňa 30.12.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3To/35/2021-407 zo dňa 23.11.2022 bol obžalovaný uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona a bol mu za to uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, výkon ktorého mu bol odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 36 mesiacov za súčasného uloženia obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval) a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona (bol už v minulosti odsúdený). Pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd vychádzal z trestnej sadzby 6 mesiacov až 36 mesiacov. Nakoľko obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, súd v súlade so závermi Stanoviska Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 per analogiam aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu tak, ako by to mohol urobiť i prokurátor v dohadovacom konaní. Tento postup súdu zároveň bránil tomu, aby mohla byť obžalovanému priznaná i poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona. Na základe toho mu súd uložil v zmysle § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, § 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 5 mesiacov nepodmienečne, nakoľko mal za to, že účel trestu (najmä jeho zložku výchovnú ako aj zložku individuálnej prevencie) je možné dosiahnuť len nepodmienečným trestom odňatia slobody, pričom toto konštatovanie súd opiera o skutočnosť, že obžalovaný sa predmetného skutku aktuálne mu kladeného za vinu dopustil počas plynutia skúšobnej doby za inú jeho trestnú činnosť závažnejšieho charakteru, a to v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Partizánske sp. zn. 1T/17/2020, kedy bol rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 1T/17/2020-355 zo dňa 30.12.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3To/35/2021-407 zo dňa 23.11.2022 uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona a bol mu za to uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, výkon ktorého mu bol odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 36 mesiacov za súčasného uloženia obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a ani táto okolnosť ho neviedla k tomu, aby viedol riadny život a nedopúšťal sa trestnej činnosti. Na druhej strane súd pri ukladaní trestu zohľadnil jednak celkový postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti a jeho kritický postoj, keď tento sa doznal k spáchaniu trestnej činnosti kladenej mu za vinu a svoje konanie úprimne oľutoval. Obžalovaný prejavil v konaní pred súdom dostatočnú pokoru, keď urobil vyhlásenie o vine a tým stratil možnosť v tejto otázke rozhodnutie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Súd prihliadol aj na závery znaleckého posudku H. I., ktorý zistil u obžalovaného abúzus alkoholu aktuálne bez psychosomatickej závislosti, pričom i predmetného skutku sa obžalovaný dopustil pod vplyvom alkoholu, ako to vyplýva zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného. Znalec zároveň konštatoval, že zo psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj predchádzajúcu trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného, keď tento bol trikrát súdom trestaný výchovnými podmienečnými trestami odňatia slobody, či peňažným trestom, pričom v dvoch prípadoch má odsúdenie zahladené a bol štyrikrát postihnutý v priestupkovom konaní, z toho v troch prípadoch išlo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil tiež správu z výkonu väzby obžalovaného, v ktorej bol hodnotený kladne. Súd pri ukladaní trestu vzal do úvahy aj okolnosť, že u obžalovaného reálne hrozí premena skôr uloženého podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 1T/17/2020 na trest nepodmienečný. Na základe týchto skutočností súd považuje za dostatočný i trest uložený pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu vo výmere 5 mesiacov nepodmienečne, ktorý trest v dostatočnej miere spĺňa požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie a aj zložku výchovnú.
Pre výkon trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný doteraz nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Nakoľko zo záverov znaleckého posudku H. E. I. síce vyplynulo, že u obžalovaného bol zistený abúzus alkoholu aktuálne bez psychosomatickej závislosti, avšak znalec neodporučil uložiť obžalovanému žiaden druh ochranného liečenia a ani prokurátor uloženie ochranného liečenia nenavrhol, súd obžalovanému neukladal žiaden druh ochranného liečenia.
V predmetnej trestnej veci bol pri obhliadke miesta činu dňa 11.11.2023 zaistený ako vecná stopa č. 1 kuchynský nôž o dĺžke 21,5 cm s čepeľou o dĺžke 11 cm, s plastovou rúčkou čiernej farby s vrúbkovaným ostrím. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že predmetný nôž kúpila jeho sesternica jeho babke G. H.. Nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetný nôž bol použitý na spáchanie trestného činu a tento nepatrí obžalovanému, súd v zmysle § 83 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona rozhodol o jeho zhabaní, pričom vlastníkom tejto zhabanej veci sa v zmysle § 83 ods. 2 stáva štát.
Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste a ochrannom opatrení v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).