Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Csp-162-2020.pdf
PDF · 91.98 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-6Csp/162/2020
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v spore žalobkyne: K. Š., R.. XX.XX.XXXX, D. XXX XX C. XXX, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom, so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 o zdržanie sa zrážok zo mzdy, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 8110132708 zo dňa 18.09.2008 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 6Csp/162/2020.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2020 žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 8110132708 zo dňa 18.09.2008 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne. Súčasne s podanou žalobou podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. 8110132708 zo dňa 18.09.2008 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Podanie odôvodnila tým, že s právnym predchodcom žalovaného Poštová banka, a. s. dňa 18.09.2008 uzavrela Zmluvu o úvere č. 8110132708, ktorej predmetom bolo poskytnutie sumy 1.991,64 eur. Ku dňu podania žaloby na predmetný úver zaplatila sumu 2.728,33 eur, hoci je zo zákona na neho potrebné hľadieť ako na bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou úverovej zmluvy, ale iba ako v nej vpísaný bod 5. To odporuje neskôr účinnému zneniu § 5a ods., 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Znamená to, že takáto Dohoda o zrážkach zo mzdy nespĺňajúca citované zákonné kritéria nie je voči zamestnávateľovi uplatniteľná. Žalovaný vo výzve adresovanej jej zamestnávateľovi neuviedol sumu, ktorú celkovo žiada z jej mzdy zrážať, čo robí pre neurčitosť túto výzvy neúčinnou. Žalovaný jej v odpovedi na žiadosť spred dvoch rokov uviedol, že si nárokuje zaplatenie sumy 6.646,68 eur, čo však vôbec nevyplýva zo zmluvy o úvere a navyše konanie žalovaného spĺňa znaky úžery. Keďže žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy a ona nemá možnosť ich vykonávanie zastaviť, má za to, že je dostatočne osvedčená dôvodnosť poskytnutia jej ochrany nariadením neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému zdržania sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
3. Žalobkyňa ako dôkazy označila a predložila Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy. Výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy, zmluvu o úvere zo dňa 18.09.2008, vyjadrenie k žiadosti zo dňa 26.10.2018 s aktuálnym stavom pohľadávky ku dňu 26.10.2018 a platobnú históriu.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Podľa § 330 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
12. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočností, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.
13. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
14. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a/ sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ tento právny vzťah si
vyžaduje bezodkladnú úpravu alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
15. Hlavným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je existencia sporného právneho vzťahu, t. j. či žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami, pretože neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov sporových strán. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. žalobca ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí ale neosvedčí, ďalšie predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj z priložených listinných dôkazov vyplýva, že dňa 18.09.20087 žalobkyňa uzavrela s Poštovou bankou, a. s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890 zmluvu o úvere č. 8110132708, predmetom ktorej bol záväzok banky poskytnúť žalobkyni úver vo výške 60 000,- Sk (1.991,64 eur) a záväzok žalobkyne úver spolu s jeho nákladmi splatiť v 70 mesačných splátkach vo výške 1.593,- Sk (52,88 eur) so splatnosťou prvej splátky dňa 18.10.2008 a konečnou splatnosťou dňa 18.07.2014. Podľa bodu 5. zmluvy o úvere: "Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo Z o Ú v súlade s čl. 4, bod 4.8 OP pre úver". Z listiny datovanej dňom 28.10.2020 označenej ako "Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy. Výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy" vyplýva, že touto listinou žalovaný s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2012, ktorým bola Poštová banka a. s., postúpil pohľadávku voči žalobkyni zo zmluvy o úvere spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými a požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne. Listom zo dňa 26.10.2018 označeným ako "Vyjadrenie k žiadosti" žalovaný oznámil žalobkyni, že voči nej eviduje aktuálnu výšku pohľadávky k 26.10.2018 v sume 6.646,68 eur. Na základe uvedených dôkazov súd považoval za dostatočne osvedčené, že žalobkyňa dňa 18.09.2008 uzavrela s Poštovou bankou a. s. zmluvu o úvere, a že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2012 práva a povinnosti z tejto zmluvy o úvere nadobudol žalovaný, čím bol osvedčený právny vzťah k žalovanému.
16. Pretože pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia. Navrhovateľ neodkladného opatrenia opísaním rozhodujúcich skutočností musí osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu a vecnou argumentáciou presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.
17. Keďže súd rozhoduje pomerne v krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom je navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný osvedčiť relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých vyvodzuje splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.
18. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy tiež zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi, či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu) a napokon aj posúdiť, či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutého účastníka nad nevyhnutnú mieru (podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere), čo znamená, že odporca môže byť obmedzený v nakladaní len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom navrhovateľa.
19. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).
20. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, t. j. veriteľ na základe nej nadobúda práva na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená. Výkon zrážok zo mzdy, resp. použitie dohody o zrážkach zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd. Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd má za to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky zo mzdy nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať, ani zastaviť. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ tak môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Uvedená podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkami dobrej viery a legitímnymi záujmami spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neplatná (§ 53 ods. 1 a ods. 5 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa, tak ako to uviedla aj v podanom návrhu nemá možnosť jednostranne dosiahnuť zrušenie dohody o zrážkach zo mzdy, ani pozastavenie vykonávania zrážok zamestnávateľom, hoci zrážky zo mzdy by sa vykonávali neoprávnene.
21. Súd na základe vyššie uvedených zistení považoval ďalej za osvedčené, že súčasťou predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola aj dohoda zmluvných strán o zabezpečení pohľadávky veriteľa zo zmluvy zrážkami zo mzdy žalobkyne ako dlžníka. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy, ako už bolo vyššie uvedené umožňuje žalovanému ako veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávok zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy bez akéhokoľvek predchádzajúceho súdneho prieskumu spotrebiteľskej zmluvy z pohľadu ochrany práv žalobkyne ako spotrebiteľky, nakoľko voči platiteľovi mzdy žalobkyne je účinná okamihom, kedy mu bola predložená. Z predložených listinných dôkazov, súd považoval za osvedčené, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola zamestnávateľovi žalobkyne už predložená.
22. Za tejto situácie súd prijal záver, že nariadenie žalobkyňou navrhovaného neodkladného opatrenia je v celom rozsahu dôvodné a opodstatnené. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovaného zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, vyplýva z toho, že za danej situácie žalobkyňa vykonávaniu zrážok z jej mzdy na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy nijako nemôže zabrániť a vykonaním zrážok zo mzdy môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do majetku žalobkyne tak, že žalovaný zrážkami získa plnenie, ktoré môže celkom alebo sčasti prevyšovať plnenie, na ktoré na základe prieskumu spotrebiteľskej zmluvy súdom má zo zákona nárok, čím môže u neho dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne. Súd dáva do pozornosti listiny predložené žalobkyňou, podľa ktorých žalovaný vyjadrením zo dňa 26.10.2018, t. j. ešte pred predložením dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobkyne oznámil, že voči žalobkyni evidoval a eviduje pohľadávku vo výške značne prevyšujúcej istinu úveru (v roku 2018 to bola suma 6.646,68 eur, pričom výška úveru bola 1.991,64 eur). Neodkladné opatrenie tak bude efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany žalobkyne ako spotrebiteľky pred vykonávaním zrážok z jej mzdy do doby, kým prebehne súdny prieskum súladu jej zmluvných povinnosti ako spotrebiteľky s právnou úpravou ochrany spotrebiteľov.
23. Existenciu ujmy bezprostredne hroziacej žalobkyni mal súd osvedčenú tým, že v prípade realizovania zrážok zo mzdy nad rámec skutočného dlhu a ich poukázania na účet žalovaného zamestnávateľom žalobkyne, by došlo k bezdôvodnému obohateniu, vydania ktorého by sa žalobkyňa musela domáhať, pričom existuje opodstatnený predpoklad, žeby tak musela urobiť súdnou cestou, čím je naplnený nielen princíp opodstatnenosti ale aj efektívnosti nariadenia neodkladného opatrenia.
24. Súd má za to, že takto neriadené neodkladné opatrenie nezasahuje do právneho postavenia žalovaného nad mieru primeranú pomerom, pretože ujma, ktorá by hrozila žalobkyni neposkytnutím ochrany, je väčšia ako tá, ktorá predstavuje obmedzenie žalovaného do rozhodnutia vo veci samej, čo zodpovedá princípu proporcionality. V tomto konkrétnom prípade prípadné práva veriteľa nijako nebudú dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže predmetnú zmluvu o úvere je nutné považovať podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľskú zmluvu. Veriteľovi nič nebráni v tom, aby sa domáhal svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušnom súde.
25. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, má súd za to, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčila existenciu kvalifikovaného dôvodu oprávňujúceho žiadať o ochranu práve inštitútom neodkladného opatrenia, pretože bol osvedčený základný predpoklad pre jeho nariadenie spočívajúci v potrebnosti dočasnej úpravy pomerov žalovaného a žalobkyňa zároveň preukázala, že jeho nevydaním by došlo k ohrozeniu jej práva. Súd pre úplnosť uvádza, že v súlade s návrhom žalobkyne určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do doby právoplatného skončenia konania o podanej žalobe v merite veci tak, ako to žalobkyňa návrhom žiadala. Tiež poukazuje na ustanovenie § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého obsah neodkladného opatrenia môže by totožný s výrokom vo veci samej a napokon aj na skutočnosť, že sledovaný účel nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (obdobne uznesenie Krajského súdu Nitra zo dňa 18.12.2017 sp. zn. 25Co/390/2017, uznesenie Krajského súdu Trnava zo dňa 19.10.2017 sp. zn. 26Co/217/2017).
26. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom súde Kežmarok. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.