Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_69Ek-387-2020.pdf
PDF · 79.41 KB
No categories available
69Ek/387/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinnej: J. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. Majer XXX/XX, XXX XX C., o vymoženie 12 518,65 Eur s prísl., právne zast. Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 50 491 300, konajúci prostredníctvom JUDr. RNDr. Silvii Prachovej, advokátky a konateľky, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Šajánkom, so sídlom exekútorského úradu Sadová 621, 905 01 Senica, pod č. 166EX 171/20, rozhodujúc o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/387/2020 zo dňa 15. mája 2020, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/387/2020 zo dňa 15. mája 2020 z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/387/2020 zo dňa 15. mája 2020.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 20.02.2020, sa začalo proti povinnej exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 5C/1741/2015 zo dňa 25.05.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.07.2017 a vykonateľnosť 26.07.2017 a Uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn. 5C/1741/2015 zo dňa 09.09.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2019 a vykonateľnosť 19.11.2019 (ďalej len ako „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 69Ek/387/2020 dňa 03.03.2020 súdneho exekútora JUDr. Pavla Šajáneka, so sídlom exekútorského úradu Sadová 621, 905 01 Senica, ktorý ju vedie pod č. 166EX 171/20 (ďalej len „súdny exekútor“). Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 03.03.2020 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinnej. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 06.03.2020 bolo povinnej doručené do vlastných rúk dňa 13.03.2020.
3. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 69Ek/387/2020 zo dňa 15.05.2020, po preskúmaní veci, zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 185,05 EUR. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že neobstojí tvrdenie povinnej, že Rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 5C/1741/2015 zo dňa 25.05.2017 a Uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn. 5C/1741/2015 zo dňa 09.09.2019, jej ako jednej zo žalovaných neboli doručený, nakoľko z pripojeného spisu zo základného konania vyplýva opak. K ďalším, povinnou namietaným skutočnostiam uvedeným v návrhu na zastavenie exekúcie vyšší súdny úradník konštatuje, že tieto skutočnosti nepreskúmaval, nakoľko
v exekučnom konaní sa súd v rámci podaného návrhu na zastavenie zaoberá len takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučnému titulu. Predmetom skúmania v exekučnom konaní nie sú okolnosti, za ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu, a ktoré nastali ešte pred jeho vznikom. Vo vykonávacom konaní preto podľa právneho názoru vyššieho súdneho úradníka exekučný súd musí vychádzať z rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté. Prípadne nedostatky v základnom konaní nie sú pre exekučné konanie relevantné a povinná ich mala namietať v základnom konaní.
4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podala povinná dňa 26.05.2020, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej uviedla, že naďalej trvá na tom, že vykonateľné rozhodnutia súdov, ktoré sú exekučnými titulmi, jej neboli doručené, a preto o nich nemala ani vedomosť. Povinná taktiež uviedla, že rozhodnutia súdov, na základe ktorých, oprávnený vymáha predmetnú pohľadávku od povinnej boli vydané až po zániku manželstva, a teda až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom bezpodielového spoluvlastníctvo manželov povinnej a Stanislava Polovku zaniklo ku dňu 18.07.2013 a bolo medzi bývalými manželmi vyporiadané ústnou dohodou s obsahom, že dlh voči oprávnenému, ktorého vymáhanie je predmetom tohto exekučného konania, pripadne do výlučného vlastníctva Stanislava Polovku, ktorý má byť podľa tvrdení povinnej jediným povinným v tomto exekučnom konaní. Tvrdenia povinnej má potvrdzovať aj skutočnosť, že samotný Stanislav Polovka uviedol v zozname veriteľov, ktorý prikladal k návrhu na vyhlásenie konkurzu na svoj majetok ako jedného zo svojich veriteľov aj oprávneného, z čoho teda má byť logické, že aj Stanislav Polovka zaobchádzal s predmetnou pohľadávkou oprávneného tak, že je jeho jediným dlžníkom. Z uvedených dôvodov preto povinná naďalej trvá na existencii dôvodu na zastavenie predmetnej exekúcie a v podanej sťažnosti preto navrhuje, aby konajúci súd sťažnosťou napadnuté uznesenie zmenil a exekúciu vedenú voči povinnej zastavil,
5. K sťažnosti povinného sa podaním zo dňa 29.07.2020 vyjadril oprávnený, ktorý len uviedol, že sa s napadnutý rozhodnutí súdu zo dňa 15.05.2020 stotožňuje.
6. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
11. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré považoval za dostatočné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Súd naň v podrobnostiach preto odkazuje.
12. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 10. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného k argumentácii povinnej v podanej sťažnosti uvádza, že ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinná, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa nej, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13. Súd sa preto v tomto sťažnostnom konaní v prvom rade zaoberal správnosťou právnych záverov prijatých v napadnutom uznesení vyšším súdnym úradníkom pojednávajúcich o tom, či tvrdenia povinnej, že jej údajne neboli doručené vykonateľné rozhodnutia súdov, predstavujúce v tomto konaní exekučné tituly, sa zakladajú na pravde. Na tomto mieste si konajúci súd dovolí uviesť, že dospel k úplne rovnakým právnym záverom ako vyšší súdny úradník, a teda k záverom, že uvedené tvrdenia povinnej sú nepravdivé a nepreukázané. Opakovaným preskúmaním obsahu spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 5C/1741/2015 vedeného v základnom konaní, mal súd za jednoznačne preukázané, že povinná o prebiehajúcom súdnom konaní mala vedomosť, nakoľko zo samotnej Zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.05.2017 jasne vyplýva, že sa na predmetné pojednávanie konané dňa 25.05.2017 osobne dostavila a na ňom ako účastníčka konania aj vypovedala. Taktiež zo spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 5C/1741/2015 mal súd za preukázané, že obidva exekučné tituly boli povinnej do vlastných rúk riadne doručované, a to tak Rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 5C/1741/2015 zo dňa 25.05.2017, ktorý bol povinnej doručený do vlastných rúk dňa 06.07.2017, ako aj Uznesenie Okresného súdu Malacky sp. zn. 5C/1741/2015 zo dňa 09.09.2019, ktoré bolo povinnej doručené do vlastných rúk dňa 12.10.2019.
14. Súd sa ďalej zaoberal namietaním údajnej absencie pasívnej vecnej legitimácie povinnej v tomto exekučnom konaní, ktoré povinná zdôvodňovala existenciou ústnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi ňou a Stanislavom Polovkom, jej bývalým manželom, v zmysle ktorej dlh voči oprávnenému, ktorý je predmetom tohto exekučného konania, pripadne do výlučného vlastníctva Stanislava Polovku, a jediným dlžníkom voči oprávnenému tak zostane výlučne Stanislav Polovka. V súvislosti s vyššie uvedeným súd uvádza, že pasívna vecná legitimácia povinnej v tomto exekučnom konaní je nesporne a preukazateľne daná, a to poukazom na samotné exekučné tituly, na podklade ktorých sa vedie toto exekučné konania, z ktorých jednoznačne vyplýva, že súd v základnom konaní na zaplatenie vymáhaného nároku oprávneného zaviazal povinnú (v základnom konaní ako žalovanú 2/) spoločne a nerozdielne s jej bývalým manželom Stanislavom Polovkom (v základnom konaní ako žalovaným 1/). Preto ak povinná tvrdí, že z titulu ústnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov mala takto judikovaná pohľadávka oprávneného zaväzovať výlučne len Stanislava Polovku, súd poukazuje na ustálená rozhodovaciu prax akceptovanú najvyššími súdnymi autoritami, z ktorej vyplýva, že ak sa bývalí manželia dohodli na tom, že spoločný dlh prevezme len jeden z nich, takéto dojednanie je voči veriteľom neúčinné, a tí sa môžu napriek tomu domáhať splnenia dlhu od ktoréhokoľvek z bývalých manželov. Súd teda dáva do pozornosti povinnej, že jedným z možných spôsobov vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepochybne je aj uzavretie dohody o vyporiadaní spoločného majetku, a v širšom zmysle slova aj vyporiadanie spoločných záväzkov a pohľadávok bývalých manželov, avšak takáto dohoda má zásadne právne účinky len medzi bývalými manželmi a nie je ňou možné zasiahnuť do práv tretích osôb, teda oprávneného, ktorému v plnom rozsahu zostávajú zachované účinky právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, a teda účinky v plnom rozsahu oprávňujúce oprávneného domáhať sa návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia súdom priznanej pohľadávky voči povinnej. Poukazom na uvedené preto súd tvrdenia povinnej o tom, že ako jediný dlžník oprávneného sa správal aj bývalý manžel povinnej v konkurznom konaní, považoval za irelevantné a nemajúce žiaden vplyv na určenie pasívnej vecnej legitimácie povinnej v tomto konaní.
15. Vychádzajúc zo skutočnosti, že povinná neuviedla a nepreukázala v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
16. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
17. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
18. V zmysle § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.
19. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, súd nepriznal oprávnenému trovy právneho zastúpenia v tomto sťažnostnom konaní, nakoľko si ich oprávnený riadne neuplatnil.
20. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).