Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Csp-106-2019.pdf
PDF · 129.5 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/106/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanej: J. Y., P.. XX. XX. XXXX, X. Y. D.A. XXX/XX, XXX XX U. P. D., o zaplatenie 852,43 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 448,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30. 01. 2017 do zaplatenia.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5,18 %.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Žilina dňa 03. 09. 2019 sa právny predchodca žalobcu domáhal proti žalovanej vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť mu sumu sumu 852,43 eur spolu s úrokmi z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,00 % ročne od 30. 01. 2017 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že v zmysle Projektu rozdelenia zlúčením, spoločnosť VÚB a.s. ako právny nástupca pokračuje v prevádzkovaní tzv. ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., ktorým sa rozumejú všetky ostatné zložky podnikania zanikajúcej spoločnosti okrem TRIANGEL - splátkového predaja a leasingu QCar. Žalobca a Žalovaný uzatvorili spolu dňa 20.07.2015 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX /. XXXXXXXXXX (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol Žalobca Žalovanému pôžičku vo výške 1500 Eur („Schválená výška pôžičky“). V danom prípade ide o tzv. webovú zmluvu, ktorá je uzatváraná prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (cez internet) tzn. bez vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami. Zmluve samotnej predchádza uzatvorenie tzv. rámcovej zmluvy (pozn.: môže mať rôzne názvy, napr. Zmluva o využívaní klientskej zóny), predmetom ktorej je popis spolupráce pri uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Pokiaľ už bol Žalovaný evidovaný Žalobcom ako klient na základe iných, skôr uzatvorených zmlúv, ani samotná rámcová zmluva neobsahuje podpis strán. Podľa zmluvy o pôžičke mal Žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 24 mesačných splátkach v sume 81,97 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1967,28 Eur. Do dnešného dňa uhradil Žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 1 051,67 Eur. Vzhľadom na to, že Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, Žalobca v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, listom z dňa 26.11.2016 - Predžalobná upomienka, vyzval Žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol Žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než
30 dní. Súčasne Žalobca Žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, Žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.01.2017 úver zosplatnil, o čom bol Žalovaný informovaný listom z dňa 24.01.2017 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa Žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne Žalobcovi vzniklo v zmysle § 53 ods. 9 ObčZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel Žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 12.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh Žalovaného ku dňu podania návrhu mal predstavovať sumu 852,43 Eur. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde je obvyklá doba na doručenie najviac 5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 92,3 Eur, si Žalobca v tomto konaní neuplatnil. Ku dňu podania žalobného návrhu mal Žalovaný uhradiť sumu 1 904,10 Eur /označené v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“/. Uvedenú sumu (ďalej ako „istina“) tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení: Počet splátok Výška splátky Suma splátok (počet*výška) Suma po zosplatnení Spolu Istina (Eur) 17 81,97 1 393,49 510,61 = 1 904,1. Ku dňu podania žalobného návrhu Žalovaný uhradil sumu 1 051,67 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“. Súčasťou pohľadávky Žalobcu a sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si Žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 0 Eur / označené na konci výpisu ako stĺpec „MP3“/. Na základe vyššie uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy Žalovaného ku dňu podania návrhu tvorí: Istina + Náklady na vymáhanie - Prijaté úhrady = Žalovaná suma 1 094,1 Eur + 0 Eur - 1 051,67 Eur = 852,43 Eur Zostatok pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok a úhrad /stĺpec „Zostatok“/ zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 92,30 Eur /stĺpec „Pokuta“/, ktorú si Žalobca v tomto konaní neuplatňuje : zostatok - pokuta = Žalovaná suma 944,73 Eur - 92,3 Eur = 852,43 Eur.
3. Okresný súd Žilina vydal dňa 25. 10. 2019 platobný rozkaz sp. zn. 6Csp/106/2019 (na č. l. 47 spisu), ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 852,43 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 852,43 eur od 30. 01. 2017 do zaplatenia, a náhradu trov konania.
4. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor, doručený na súd dňa 02. 12. 2019 (na č. l. 51 - 57 spisu), v ktorom uviedla, že žiada, aby bol platobný rozkaz zrušený v celom rozsahu ako nedôvodný, zmätočný a PROTIÚSTAVNÝ, podáva odvolanie proti trovám konania a proti platobnému rozkazu pretože súd porušil ústavné právo odporcu na súdnu ochranu podľa ČI. 46 a ČI. 48 ods. 2 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a ČI. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej uviedla, že jej bolo odopreté ústavné právo na súdnu ochranu podľa ČI. 46 Ústavy Slovenskej republiky a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom a pretože súd rozhodoval v jej neprítomnosti v rozpore s ČI. 48 ods.2. Ústavy Slovenskej republiky, žiadala nariadiť pojednávanie vo veci pre spravodlivé rozhodnutie vo veci a pre navrátenie zákonných práv. Ďalej uviedla, že ju súd nesprávne poučil, keď uviedol, že podanie odporu proti platobnému rozkazu je podmienené zaplatením súdneho poplatku. Namietala, že uplatňovanie ústavných práv na súde je viazané na poplatkovú povinnosť najmä v prípade, kedy ide o spotrebiteľa a spotrebiteľskú zmluvu. Takéto konanie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky a Unijným právom. V ďalšom uvádzala, že platobný rozkaz bol navrhovaný súdu na základe spotrebiteľskej zmluvy, do ktorej boli včlenené neprijateľné podmienky: 1. splátka nerozdelená na úrok a istinu z čoho malo vyplývať, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, to znamená zaplatených 17 splátok po 81,97 +510,61 = 1893,49,celková výška úveru 1500 eur, rozdiel 393,49 eur, ktoré mala preplatiť 2. RPMN vyčíslená v rozpore so zákonom 37,67 % 3. neboli napočítané všetky poplatky uplatňované z úveru 4. poplatky za službu, upomienky, zmluvná pokuta = neprijateľná zmluvná podmienka 5. vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru = neprijateľná zmluvná podmienka. Ďalej uviedla, že navrhovateľ použil nekalé obchodné praktiky:
- neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy, - použil formulárovú štandardizovanú zmluvu v elektronickej podobe, ktorej obsah bol právnym predchodcom
navrhovateľa vopred pripravený, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah, - nekonal s náležitou starostlivosťou. V ďalšom poukazovala na rozhodnutia všeobecných súdov.
5. Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 6Csp/106/2019-60 zo dňa 20. 12. 2019 zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Žilina vydaný v predmetnej veci.
6. Právny predchodca žalobcu sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odporu žalovanej vyjadril na výzvu súdu podaním doručeným na súd dňa 19. 02. 2020 (na č. l. 67 - 68 spisu), v ktorom uviedol, že zmluva bola riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami. Žalovaný nemal byť k podpisu zmluvy žiadnym spôsobom nútený a túto nepodpísal pod nátlakom. Zmluva rovnako tak neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, pričom žalovaný bol s parametrami zmluvy riadne oboznámený a tieto boli konkretizované vo forme zmluvných podmienok, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený. Žalobca uviedol, že uzatvorená zmluva aj s poukazom na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Žalobca vo vzťahu k náležitosti rozpisu splátok odkazuje na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, kde je konštatované, že zmluva nemusí obsahovať rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. Vo vzťahu k preukázaniu náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. odkázal na výrok rozsudku Súdneho dvora EÚ (tretia komora) zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, kde sa uvádza, že Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Uvedené je podľa žalobcu možné doplniť aj o súčasnú právnu úpravu v zákone č. 129/2010 Z. z., z ktorej vyplýva, že je postačujúce, ak rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej tabuľke, ktorá nie je automaticky súčasťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a povinnosť ju vydať má veriteľ na základe žiadosti dlžníka/ spotrebiteľa. Nad rámec uvedených skutočností bol žalobca toho názoru, že z hľadiska teórie práva a právnej sily jednotlivých predpisov je potrebné dodržiavať právne akty Európskej únie, teda že vnútroštátne zákony sa musia vykladať vo svetle práva Európskej únie. Pokiaľ nie je možné priznať smernici priamy účinok má nastúpiť do popredia nepriamy účinok právnych aktov Európskej únie. Nepriamy účinok smerníc je vyjadrením potreby tzv. eurokonformného výkladu, teda že zákonodarca členského štátu musí prijímať predpisy, ktoré nie sú v rozpore s právom, ktoré z hľadiska postavenia disponuje vyššou právnou silou. Pokiaľ teda došlo k nesprávnemu výkladu znenia smernice, kde slovenský zákonodarca išiel nad rámec ustanovení smernice, uvedené konanie by malo mať rovnaké právne účinky ako v prípadoch keď je smernica aplikovaná nesprávne, resp. nie je transponovaná v predpísanej transpozičnej lehote. V takom prípade sa môžu tak právnické ako aj fyzické osoby dovolávať práv a povinností vyplývajúcich priamo z aktu Európske únie. Pokiaľ smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES jasne deklaruje, že rozpis splátok v členení na istinu, úroky a poplatky nie je potrebný, zákonodarca musí podľa žalobcu tento právny výklad dodržiavať. Nie je možné tak konať a rozhodovať v rozpore so znením právnych aktov Európskej únie, ku ktorým vyššie uvedená smernica nepochybne patrí. Vo vzťahu k hodnote RPMN žalobca uviedol, že jej výška je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená vo výške 22,49 % a nie 37,67 % ako tvrdí žalovaný, nakoľko táto hodnota predstavuje iba priemernú hodnotu RPMN a tiež všetky obligatórne náležitosti zmluvy sú premietnuté do vzorca, ktorý je súčasťou čl. 7 Zmluvných podmienok, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený. Žalovaný bol zo strany žalobcu riadne oboznámený so základnými parametrami zmluvy, a teda podľa žalobcu musel vedieť akú výšku a pri akom počte mesačných splátok je povinný poskytnutú pôžičku splácať. K otázke zosplatnenia uviedol, že žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Žalobca uvádza, že predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom. Žalovaný bol riadne oboznámený, do akej lehoty a akú povinnosť je povinný splniť, aby predišiel zosplatneniu úveru. Pokiaľ žalovaný nevykonal čiastkovú úhradu do uvedenej lehoty, bol riadne uzrozumený s tým, že dlh bude zosplatnený. Žalobca taktiež poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom neinformoval žalobcu o zmene finančných pomerov, ktoré by znemožnili žalovanému riadne splácanie poskytnutého úveru. Rovnako tak zo strany žalovaného nebola prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky, ktorú by žalobca posúdil a so žalovaným dohodol nové podmienky splácania. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdu oznámil, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, bola postúpená na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154. Žalobca v zmysle § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku navrhoval a súhlasil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu VÚB, a.s. vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, na ktorú boli prevedené práva, o ktorých sa koná a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej medzi VÚB, a. s. ako postupcom a Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkom. Zároveň žiadal súd o pripustenie zmeny účastníkov konania, pričom uviedol, že návrh na zmenu účastníka konania spolu s predložením všetkých relevantných príloh k návrhu vrátane súhlasu so vstupom do konania predloží súdu nový žalobca v konaní. | 7. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil na tunajší súd dňa 04. 03. 2020 podanie, v ktorom uviedol, že právny predchodca žalobcu odvolal plnomocenstvo udelené Advokátskej kancelárii Gallo s.r.o. na zastupovanie žalobcu v tomto sporovom konaní. Následne bol žalobcom JUDr. Šoltés v tomto sporovom konaní splnomocnený na jeho zastupovanie na základe plnej moci, ktorá je založená v registri súdu pod sp. zn. 1OpP/16/18. Uviedol, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťami Consumer Finance Holding, a.s. a Všeobecná úverová banka, a.s. a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom: Mýtna 48, 811 07 Bratislava, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sro, vložka č.: 26033/B ako postupníkom bola pohľadávka žalobcu ako postupcu voči žalovanému ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporového konania, postúpená spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o. ako postupníkovi. Príloha Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok označená ako Žiadosť o postúpenie a prevod má potvrdzovať prevod žalovanej pohľadávky na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. a spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky ju priložil. Relevantným oznámením o postúpení pohľadávky postupcom mali riadne hmotnoprávne preukázať aktívnu legitimáciu v tomto spore. Takýto postup preukázania aktívnej legitimácie má byť plne v súlade s právnymi predpismi a súdnou praxou bežne akceptovateľný. V ďalšom bolo uvedené, že spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. ako postupník udelila plnú moc na zastupovanie v tomto sporovom konaní advokátovi JUDr. Jánovi Šoltésovi zapísanom v SAK pod č. 5610. Táto plná moc je založená v registri súdu pod sp. zn. 1OpP/15/18. Vzhľadom na postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto súdnom konaní na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. týmto v zmysle ust. § 80 ods. 1 C.s.p. navrhoval, aby súd pripustil zmenu účastníkov konania tak, aby do tohto konania na strane žalobcu namiesto spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o..
8. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 6Csp/106/2019-114 zo dňa 09. 06. 2020 súd pripustil zmenu žalobcu tak, že do konania na miesto žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. vstúpil ako žalobca spol. Intrum Slovakia s.r.o..
9. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 20. 10. 2020 (zápisnica o pojednávaní žurnalizovaná na č. l. 135 - 137 spisu), a to v neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu, pričom žalobca a jeho právny zástupca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili a nežiadali pojednávanie odročiť. Pojednávanie bolo odročené, a to za účelom vykonania dopytov na strany sporu ohľadne rozsahu splácania žalovanej na pohľadávku žalobcu vyplývajúcu z predmetnej zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu.
10. Dňa 27. 11. 2020 sa v predmetnej veci konalo ďalšie pojednávanie, na ktorom súd rozhodol, a to v neprímnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu, pričom žalobca a jeho právny zástupca svoju neprítomnosť na predmetnom pojednávaní ospravedlnili a žiadali, aby súd vec prejednal v rozhodol v ich neprítomnosti.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, ktoré boli stranám sporu navzájom doručované a zistil nasledujúci skutkový stav:
12. V zmysle notárskej zápisnice P. XXXX/XXXX, P. XXXXX/XXXX, P. XXXXX/XXXX spísanou JUDr. Ľubicou Floriánovou, notárkou dňa 11. 12. 2017 (na č. l. 6 - 10 spisu) uzatvorili obchodné spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., Všeobecná úverová banka, a.s. a VÚB Leasing, a.s. projekt rozdelenia zlúčením, v zmysle ktorého zanikla bez likvidoácie obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a právnymi nástupcami obchodnej spoločnosti sa stali Všeobecná úverová banka, a.s. a VÚB Leasing, a.s., pričom imanie predmetnej obchodnej spoločnosti prešlo v časti splátkový predaj a leasing na VÚB Leasing, a.s. a ostatné zložky podnikania na obchodnú spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. (čl. 6 predmetnej notárskej zápisnice).
13. Dňa 08. 09. 2014 bola medzi obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovanou uzatvorená zmluva o poskytovaní služieb (na č. l. 13 rub - 14 spisu), predmetom ktorej bolo spôsob
uzatvárania zmlúv o službách Consumer Finance Holding, na základe žiadosti žalovanej akceptovanej CHF alebo žalovanej akceptovanej ponuky CHF, pomocou prostriedkov diaľkovej komunikácie a spôsob identifikácie klienta s využitím autentifikačných prvkov jedinečne klientovi pridelených.
14. Dňa 20. 07. 2015 bola medzi obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (ďalej označený aj ako „CFH“) a žalovanou uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere (Zmluva o poskytnutí pôžičky), na č. l. 36 rub - 39 spisu, na základe ktorej poskytol CFH žalovanej úver vo výške 1 500 eur, pričom žalovaná sa zaviazala predmetný úver splácať v 24 splátkach po 81,97 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 20. 08. 2015 a s konečnou splatnosťou dňa 07/2017, RPMN: 22,49 %, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 22,50 %.
15. Listom zo dňa 26. 11. 2016 (na č. l. 12 rub spisu) CFH upozornil žalovanú, že v prípade, ak nedôjde k úhrade omeškaných splátok z predmetného úveru, CFH predmetný úver zosplatní, upozornenie bolo doručené žalovanej dňa 08. 12. 2016 (podľa doručenky na č. l. 13 spisu).
16. Listom zo dňa 24. 01. 2017 - oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (na č. l. 12 spisu) CFH oznámil žalovanej, že predmetný úver sa stal splatným v celom rozsahu naraz.
17. Z prehľadu splátok a úhrad na č. l. 11 - 11 rub spisu vyplýva, že žalovaná zaplatila na predmetný úver spolu sumu vo výške 1 051,67 eur.
18. Súd predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov a ustanovení zmluvy:
19. V zmysle čl. 3. Ods. 3.1. zmluvy o poskytovaní služieb, akceptovaním tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že môžu (i) uzatvoriť, zmeniť alebo zrušiť Zmluvy o službe CFH vrátane tých, ktoré vyžadujú písomnú formu, prostriedkami diaľkovej komunikácie alebo (ii) uskutočniť iné právne úkony prostredníctvom internetového rozhrania CFH alebo aplikácie iZmluvník za podmienky, že a) klient preukázal svoju totožnosť prostredníctvom Autentifikačných prvkov alebo Identifikačných dokladov, b) je to možné vzhľadom na technický charakter Internetového rozhrania CFH alebo iZmluvníka.
20. V zmysle ustanovenia § 1 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoFSnD“), tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.
21. V zmysle ustanovenia § 2 písm. a) ZoFSnD, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,.
22. V zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej označený ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
23. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160101.html>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
24. V zmysle ustanovenia § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
25. V zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere (ďalej označený ako „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
26. V zmysle ustanovenia § 2 ZoSÚ, a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
27. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) a písm. k) ZoSÚ v znení účinnom do 29. 09. 2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,.
28. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom do 29. 09. 2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html>, s) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html>, z) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401.html> a aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20150401.html>,.
29. Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
30. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
31. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Súd predmetnú zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, a to podľa príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinnom v rozhodnom čase. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Zmluva o úvere bola uzatvorená ako zmluva na diaľku o poskytnutí finančnej služby prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, pričom spôsob identifikácie klienta (žalovanej) spočíval vo využití autentifikačných prvkov jedinečne klientovi (žalovanej) pridelených (v zmysle bodu 2. zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi CFH a žalovanou na č. l. 35 rub spisu). Na základe uvedeného zmluvného rámca nastaveného CFH na poskytovanie finančných služieb bola následne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej CFH poskytol žalovanej úver vo výške 1 500 eur. Predmetná skutočnosť nebola popieraná ani zo strany žalovanej. Súd v ďalšom konštatuje, že je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v predmetnej veci, a to na základe preukázania predmetnej pohľadávky voči žalovanej z obchodnej spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., ktorá po začatí tohto sporu postúpila uvedenú pohľadávku voči žalovanej na žalobcu (uvedené
vyplýva z listín žurnalizovaných na č. l. 84 - 88, 79 - 81 spisu). Zároveň je potrebné uviesť, že pôvodná pohľadávka Consumer Finance Holding, a.s. z predmetnej úverovej zmluvy voči žalovanej prešla na základe projektu rozdelenia zlúčením na Všeobecná úverovú banku, a.s., o čom svedčí spísanie predmetného úkonu vo forme notárksej zápisnice JUDr. Ľubicou Floriánovou pod P. XXXX/XXXX, P. XXXXX/XXXX, P. XXXXX/XXXX na č. l. 6 - 10 spisu. Súd konštatuje, že pri vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bola dodržaná zákonná dikcia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka (čo vyplýva z listín na č. l. 12, 12 rub, 13 spisu), to znamená, že dohoda o možnosti vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru bola obsiahnutá v úverovej zmluve, vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru bolo uplatnené až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením omeškanej splátky, žalovaná bola písomne na túto možnosť pred jej realizáciou upozornená (čo je preukázané aj doručenkou preukazujúcou prevzatie upozornenia žalovanou, a to v lehote dlhšej ako 15 dní). Súd námietku žalovanej ohľadne absencie náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. vyhodnotil ako nedôvodnú, a to aj v zmysle záverov v uznesení NS SR zo dňa 30. 10. 2019, sp. zn. 1 Cdo/171/2018, podľa ktorých predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa uvedeného zákona žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky) a pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, možno za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Súd však napriek uvedenému konštatuje, že predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový, a to z dôvodu, že v úverovej zmluve absentujú povinné náležitosti, a to celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v rozhodnom čase), nakoľko v zmluve o spotrebiteľskom úvere žurnalizovanej na č. l. 37 spisu je uvedená celková čiastka 1 840,32 eur, pričom splátka s poistením predstavuje sumu 81,97 eur a počet splátok je 24, potom následne zo súčinu sumy 24 x 81,97 vzíde suma 1 967,28 eur, a táto suma nezodpovedá celkovej čiastke, ktorú mala žalovaná zaplatiť uvedenej v úverovej zmluve. Zároveň absentuje náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v rozhodnom čase, a to konečná splatnosť úveru, táto je v úverovej zmluve označená ako 07/2017, súd je však toho názoru, že takéto označenie termínu konečnej splatnosti úveru nepostačuje, nakoľko nie je dostatočne určité. Konečná splatnosť úveru musí byť určená konkrétnym dňom, mesiacom a rokom. Spotrebiteľ musí už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/160/2018). Zákon o spotrebiteľských úveroch sankcionoval nedostatok uvedených náležitostí v ust. § 11 ods. 1 písm. b) bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Súd následne zobral do úvahy výšku poskytnutého úveru (1500 eur), pričom žalovaná poskytnutie týchto peňažných prostriedkov nerozporovala, a sumu, ktorú mala žalovaná plniť za účelom splatenia poskytnutého úveru, t.j. sumu 1 051,67 eur (žalovaná v odpore uvádzala, že mala zaplatiť žalobcovi sumu 1 893,49 eur, avšak túto skutočnosť ani na výzvu súdu zo dňa 20. 10. 2020, doručenú žalovanej v rámci fikcie doručenia v zmysle č. l. 142 spisu nepreukázala). Súd potom následne vychádzal z tvrdení žalobcu a z prehľadu splátok a úhrad, ktoré vo vzťahu k úverovému vzťahu so žalovanou predložil ako prílohu k svojmu vyjadreniu doručené na súd dňa 19. 11. 2020. Následne súd ustálil, že nárok uplatňovaný zo strany žalobcu je v časti žalovanej sumy 448,33 eur dôvodný, pričom uvedená suma je rozdielom medzi poskytnutým úverom a sumou, ktorú žalovaná splatila (1 500 eur - 1 051,67 eur = 448,33 eur). Súd priznal žalobcovi časť uplatňovanej sumy v zmysle vyššie uvedenej argumentácie ako dôvodnú, a to spolu s príslušným úrokom z omeškania (základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania = 0 + 5 percentuálnych bodov = 5 %), počítajúc od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti (t.j. odo dňa 30. 01. 2017). V zostávajúcej časti (v časti uplatňovanej sumy vo výške 404,10 eur s príslušným úrokom z omeškania) bola žaloba zamietnutá s prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu.
34. Podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. Žalobca mal v predmetnom spore úspech v rozsahu 52,59 % (448,33/8,5243), v zostávajúcej časti uplatnenej istiny mala úspech žalovaná (keďže v tej časti bola žaloba voči nej zamietnutá), t.j. 47,41 % (404,10/8,5243), vzhľadom na to súd vypočítal nárok na náhradu trov žalobcu ako rozdiel vyššie uvedených súm vyjadrených percentuálne (52,59 % - 47, 41 % = 5,18 %), to znamená, že čistý úspech žalobcu predstavuje v percentuálnom vyjadrení 5,18 % a v tomto rozsahu mu súd priznal aj nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).