Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_22Co-46-2023.pdf
PDF · 91.56 KB
Case nature
Area
Subarea
22Co/46/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Slovak Estate s.r.o., so sídlom Tallerova 4, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 050 907, zastúpeného: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, Košice-mestská časť Juh, IČO: 47 240 482, proti žalovaným: 1) A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2) D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. D. XX, 3) F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, zastúpenej JUDr. Mariánom Hutňanom, advokátom so sídlom Cimborkova 13, Košice, 4) D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, 5) I. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. D. XXX, X) C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, zastúpenej JUDr. Mariánom Hutňanom, advokátom so sídlom Cimborkova 13, Košice, 7) J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. D. XXX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou, ktorou je žalovaná v 2. rade, 8) D. G., F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. D. XX, 9) K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. D. XX, XX) G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXXXX L., M. B. F., 11) F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, N. F., 12. G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XX) K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XX) G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. D. XXX, 15. L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XX) G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. D. XXX, XX) B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. D. XXX, XX) G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. D. XXX, XX) O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. D. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C/13/2021-210 zo dňa 11.04.2023, jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: ,, I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., obci C., okrese K. evidovaným na liste vlastníctva č. XXX, a to:
- pozemok parc. reg. „E.“ č. XXX/X o výmere 705 m2 druh pozemku: záhrada,
- pozemok parc. reg. „E.“ č. XXX o výmere 463 m2 druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a
- stavba súp. č. XX - rodinný dom postavený na parcele reg. „E.“ č. XXX v k. ú. C. a v y p o r i a d a v a ho predajom uvedených nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja bude rozdelený podľa výšky spoluvlastníckych podielov strán sporu na predmetných nehnuteľnosti, a to žalobcovi v podiele 7/240, žalovanej v 1. rade v podiele 1/5, žalovanej v 2. rade v podiele 1/12, žalovanej v 3. rade v podiele 1/10, žalovanému v 4. rade v podiele 1/5 žalovanej v 5. rade v podiele 31/330, žalovanej v 6. rade v podiele 1/10,
žalovanej v 7. rade v podiele 7/240, žalovanej v 8. rade v podiele 7/240, žalovanému v 9. rade v podiele 7/240, žalovanej v 10. rade v podiele 7/660, žalovanému v 11. rade v podiele 7/660, žalovanému v 12. rade v podiele 7/660, žalovanému v 13. rade v podiele 7/660, žalovanému v 14. rade v podiele 7/660, žalovanej v 15. rade v podiele 7/660, žalovanej v 16. rade v podiele 7/660, žalovanému v 17. rade v podiele 7/660, žalovanému v 18. rade v podiele 7/660 a žalovanej v 19. rade v podiele 7/660. II. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.“
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) a § 255 ods. 2 CSP tak, že stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nie je viazaný procesnými návrhmi strán konania, ako má vyporiadať zrušené podielové spoluvlastníctvo, a preto nemožno konštatovať, že na strane tej-ktorej strany konania došlo k úspechu alebo neúspechu. Súd totiž postupuje z úradnej moci v súlade s kogentným ustanovením § 142 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na procesné návrhy strán konania, akým spôsobom žiadajú vyporiadať zrušené podielové spoluvlastníctvo. Okrem toho nemožno vyhodnotiť úspech, či neúspech v konaní z toho dôvodu, že žalobca i žalovaní sa zhodli v ich návrhoch na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva a prekážkou zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva dohodou je iba pasivita niektorých spoluvlastníkov. Aplikáciu § 255 ods. 2 CSP (eventuálne aplikáciu § 257 CSP zohľadňujúc uvedené ako dôvod hodný osobitného zreteľa) tak považoval za objektívnu a správnu.
3. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto uzneseniu odvolanie žalobca. Predovšetkým nesúhlasil s argumentáciou konajúceho súdu, ktorá bola základom pre napadnutý výrok II rozsudku, ktorú súd uviedol v odôvodnení (v bode 32) napadnutého rozsudku. Žalobca poukázal na to, že ako podielový spoluvlastník sa v období pred podaním žaloby slobodne a dobrovoľne rozhodol, že nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými. Žalobca sa teda listami obrátil na spoluvlastníkov s ponukami na odkúpenie spoluvlastníckych podielov, avšak od žalovaných neobdržal žiadnu odpoveď, čo nebolo spornou skutočnosťou v priebehu tohto súdneho konania. O uvedenom žalobca v rámci príloh podanej žaloby predložil do súdneho spisu Ponuky na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu spolu s doručovacími informáciami. Keďže žiadny zo žalovaných sa k predmetným ponukám nevyjadril a neoslovil žalobcu s odpoveďou na tieto ponuky, aj napriek skutočnosti, že žalobca ich vyzval na odpoveď, resp. stanovisko k predmetnej ponuke, žalobca preto v súlade s uvedeným ako jedinú, zákonom povolenú možnosť ochrany jeho práv využil podanie žaloby na súd. Vo vzťahu k uvedenému žalobca poukázal na konštantnú judikatúru v tejto otázke. Totiž, zásada úspechu sa vzťahuje aj na konania, kde súd rozhoduje o spôsobe vyporiadania, napr. na vyporiadanie spoluvlastníctva alebo BSM. Je to tak preto, že strana v spore neúspešná mohla súdnemu konaniu predísť tým, že by sa sama dohodla na vyporiadaní. Ak napríklad jedna zo strán sporu navrhuje rozdelenie pozemku na dve polovice a druhá trvá na tom, že si pozemok ponechá celý a druhú stranu vyplatí, závisí od rozhodnutia súdu, komu dá z hľadiska práva a spravodlivosti za pravdu. Druhá strana bude potom škodná tým, že trvala na tom, aby vo veci rozhodol súd, čím nielen sebe, ale aj protistrane spôsobila súdne trovy. Žalobca citoval judikát R 54/1973, podľa ktorého: Pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ak súd vyhovel návrhu a zrušil podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, najmä ak sa odporcovia bránili alebo navrhovali, a to bezúspešne, iný spôsob vyporiadania, niet v zásade prekážok, aby súd použil ustanovenie § 142 ods. 1 OSP, a aby navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania. Iný je prípad, ak súd rozhodol o vyporiadaní inak, než bolo navrhnuté. Tu bude opodstatnené uvažovať o tom, či by nebolo vhodné použiť ustanovenie § 142 ods. 2 OSP.“ Taktiež žalobca citoval judikát R 31/1972, podľa ktorého: ,,V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má pre použitie ustanovenia § 150 OSP (teraz § 257 CSP – pozn. autora) význam zistenie o tom, či navrhovateľ pred podaním návrhu na súde navrhol ostatným spoluvlastníkom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorý uplatnil v návrhu na začatie konania na súde a dosiahol plný úspech vo veci.“ Žalobca citoval aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 153/2018-28 zo dňa 18.7.2018, podľa
ktorého ,,nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup, ktorý by mohol mať znaky svojvôle.“ Vo svetle uvedených skutočností preto postup súdu prvého stupňa v súvislosti s napadnutým výrokom rozsudku a jeho odôvodnením žalobca považoval za jednoznačný zásah do jeho práva na spravodlivé súdne konanie a zásah do práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti o trovách konania, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
6. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok II. napadnutého rozsudku o trovách konania. Keďže výrok I., ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej žiadna zo strán odvolaním nenapadla, nebol preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.
7. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
8. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
9. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou dňa 03.03.2021 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., obci C., okrese K. evidovaným na liste vlastníctva č. XXX, a to:
- pozemok parc. reg. „E.“ č. XXX/X o výmere 705 m2 druh pozemku: záhrada,
- pozemok parc. reg. „E.“ č. XXX o výmere 463 m2 druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- stavba súp. č. XX - rodinný dom postavený na parcele reg. „E.“ č. XXX v k.ú. C. (ďalej ako ,,predmetné nehnuteľnosti“).
10. Z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že žalobca nemal záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a preto sa obrátil na žalovaných so žiadosťou o odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam za náhradu, avšak neobdržal od nich žiadnu reakciu, preto sa domáha svojho práva žalobou.
11. V samotnej žalobe žalobca taktiež navrhoval, aby bol jeho spoluvlastnícky podiel prikázaný žalovaným v 1. až 19. rade pomerne podľa ich spoluvlastníckych podielov za primeranú náhradu rozpočítanú na žalovaných v 1. až 19. rade podľa veľkosti nadobúdaných podielov, pričom svoj spoluvlastnícky podiel (o veľkosti 7/240 k celku) ocenil sumou 2.550 eur vychádzajúc z hodnoty nehnuteľnosti vo výške cca 87.248,- eur. Neskôr podaním zo dňa 27.04.2021 na výzvu súdu prvej inštancie, v ktorej upozornil žalobcu, že z listín predložených žalobcom k žalobe nevyplýva, aby žalovaní súhlasili s pomerným odkúpením
a vyplatením jeho spoluvlastníckeho podielu, žalobca svoj návrh pozmenil tak, že navrhol, aby súd vyporiadal predmetné podielové spoluvlastníctvo predajom predmetných nehnuteľností za kúpnu cenu uvedenú v žalobe s následným rozdelením výťažku predaja medzi spoluvlastníkov pomerne podľa ich spoluvlastníckych podielov.
12. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaní v 2., 3., 4., 6., 7. a 8. rade sa v konaní vyjadrili tak, že nesúhlasia s pôvodne navrhovaným prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalobcu ostatným spoluvlastníkom podľa veľkosti ich podielov za primeranú náhradu. Žalovaná v 1. rade pôvodne prejavila záujem o nadobudnutie predmetných nehnuteľností, avšak napokon všetky strany sporu v podstate (i nevyjadrením svojho názoru) súhlasili s vyporiadaním ich podielového spoluvlastníctva predajom veci. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetným nehnuteľnostiam a vyporiadal ho predajom nehnuteľností s tým, že výťažok z predaja sa rozdelí medzi strany podľa ich spoluvlastníckych podielov.
13. Treba súhlasiť so súdom prvej inštancie v tom, že v tomto konaní súd nie je viazaný návrhmi strán a každý zo spoluvlastníkov môže prezentovať svoju predstavu o tom, ako má byť spoluvlastníctvo vyporiadané. Stranám dokonca nič nebráni v tom, aby argumentovali smerom k tomu, že nie je dôvod na zrušenie spoluvlastníctva či už z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka) alebo z dôvodu, že spoluvlastnícke podiely nie sú v takých podieloch, ako tvrdí iný spoluvlastník. Miera sporu strán v takomto konaní môže byť rôzna a nemožno ju stotožniť len s rozdielnou predstavou strán o tom, ako má byť spoluvlastníctvo vyporiadané.
14. Zásadu úspechu strany sporu vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva treba hodnotiť so zreteľom na všetky okolnosti konania, konkrétne však s prihliadnutím na skutočnosť, aký bol postoj strán sporu ku zrušeniu podielového spoluvlastníctva a ako ktorý z nich navrhoval zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadať a toto porovnať s rozhodnutím súdu vo veci samej, teda s tým, či súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a akým spôsobom ho vyporiadal.
15. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 smerodajný úspech v konaní. Ak súd vyhovel návrhu a zrušil spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, najmä ak sa žalovaní bránili alebo navrhovali, a to neúspešne, iný spôsob vyporiadania, niet v zásade prekážok, aby súd použil ust. § 255 ods. 1 CSP a aby žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Iný je prípad, ak súd rozhodol o vyporiadaní inak, než bolo navrhnuté. Tu bude opodstatnené uvažovať, či by nebolo vhodné použiť ustanovenie § 255 ods. 2 CSP. V konaní o zrušenie spoluvlastníctva bude odôvodnené použitie ust. § 257 CSP. So zreteľom na rozmanitosť prípadov treba riešiť každý prípad individuálne s prihliadnutím na celý priebeh konania a postup jednotlivých účastníkov ako aj na to, do akej miery sú jednotliví účastníci dotknutí na svojich záujmoch vyneseným rozsudkom (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. Cpj 8/72 zo dňa 08.03.1973, R 54/1973).
16. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v judikatúre slovenských súdov existuje jednotný názor na problematiku náhrady trov konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v ktorom bol žalobca v plnom rozsahu úspešný, keď dosiahol zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu a presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s odporcom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, a to podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4MCdo/10/2012 zo dňa 26. júla 2012). Z obsahu spisu vyplýva, že pred iniciáciou konania, predžalobnými výzvami a v zmysle pôvodného znenia žaloby sa žalobca pokúšal docieliť dohodu so žalovanými, ktorá by sa týkala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam formou prikázania spoluvlastníckeho podielu žalobcu ostatným spoluvlastníkom podľa veľkosti ich podielov za primeranú náhradu. Až následne z dôvodu, že žalovaní neboli ochotní odkúpiť pomerne spoluvlastnícky podiel žalobcu, navrhol predať predmetné nehnuteľnosti a výťažok rozdeliť medzi strany sporu. Žalovaní pri prvom úkone, ktorý im vo veci patril, t.j. v rámci vyjadrenia k žalobe, nesúhlasili s navrhovaným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva odkúpenia spoluvlastníckeho podielu žalobcu a až v priebehu konania došlo k dohode o predaji spoločnej veci a rozdelenia výťažku. Nemožno preto konštatovať, že by išlo o prípad, ak súd vyhovel návrhu a zrušil podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný žalobcom pred podaním žaloby a pôvodnou žalobou.
17. Za danej procesnej situácie dospel odvolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci pri rozhodovaní o trovách konania je na mieste aplikácia ust. § 255 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na predsúdne výzvy žalobcu, petit žaloby a výrokovú časť napadnutého rozsudku, ktorý medzitým nadobudol právoplatnosť, nemožno vyhodnotiť úspech či neúspech v konaní žiadnej zo strán v spore, ktorí sa zhodli v ich návrhoch na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva formou predaja predmetných nehnuteľností a rozdelenia výťažku z predaja medzi stranami sporu.
18. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie odkázal na výnimočné ustanovenie § 257 CSP len podporne na potvrdenie správnosti svojho záveru o nemožnosti určenia úspechu strán v tomto spore. Vecná správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie spočíva v dôvodnej aplikácii ustanovenia § 255 ods. 2 CSP.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Aplikujúc zásadu úspechu pri rozhodovaní o trovách konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania patrí úspešným žalovaným. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že žalovaným v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto im ich náhrada nebola priznaná (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 CSP). Procesne neúspešný žalobca nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá, preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).