Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8Co-23-2020.pdf
PDF · 90.64 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci navrhovateľa Y. Y. nar. X.X.XXXX bývajúceho v N. na Z. ul. č. XX proti oprávnenému Y. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v N. na Z. ul. č. XX v konaní o zrušenie výživného o odvolaní oprávneného proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 21.1.2020 č.k. 19Pc/61/2019-69 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému určenú rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 11.12.2012 č.l. 45P/127/2012-87 ku dňu 13.9.2019 a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
2. Rozhodol tak na podklade návrhu z 27.9.2019, ktorým sa navrhovateľ domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči oprávnenému, ktorý je jeho synom, pretože ukončil štúdium na strednej odbornej škole 13.9. 2019, kedy zmaturoval oneskorene, následne sa oneskorene zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce a v štúdiu už nepokračuje. Oprávnený býva u neho posledných 4 až 5 rokov, napriek tomu mu o sebe neposkytuje žiadne informácie, vôbec ho nerešpektuje a robí si čo chce.
3. Oprávnený z vyživovacej povinnosti s podaným návrhom nesúhlasil. Potvrdil, že býva v spoločnej domácnosti s navrhovateľom, avšak v časti domu, ktorá patrí matke. Konanie o vyporiadanie BSM medzi rodičmi nie je právoplatne skončené. Je presvedčený, že dovŕšením dospelosti jeho vyživovacia povinnosť nekončí, poukázal na § 62 ods.1 Zákona o rodine a návrh otca považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že vyvíja maximálnu snahu uplatniť sa na trhu práce. Navrhovateľ sa k nemu nikdy ako k synovi nesprával. Pretože nemá žiadny pravidelný ani nepravidelný príjem, je evidovaný na úrade práce, vynakladá maximálnu snahu zamestnať sa, preto so zrušením vyživovacej povinnosti nesúhlasí.
4. Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 45P/127/2012 - 87 zo dňa 11.12.2012 bolo rozvedené manželstvo rodičov oprávneného a navrhovateľovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu oprávneného výživným vo výške 170 € mesačne.
5. Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na svojom návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti a zdôraznil, že kým súd vyživovaciu povinnosť nezruší, oprávnený nebude motivovaný naozaj si prácu hľadať a sám sa živiť. Oprávnený s ním býva v jeho dome, nikto ho nevyhadzuje, kým bude dostávať vreckové, bude demotivovaný pri hľadaní práce.
6. Oprávnený z vyživovacej povinnosti na pojednávaní zásadne nesúhlasil so zrušením vyživovacej povinnosti. Potvrdil, že dňa 13.9.2019 ukončil štúdium strednej školy maturitnou skúškou, je kuchár. Následne v príprave na budúce povolanie nepokračuje, je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce. Aktívne si hľadá prácu. Nepracuje ani na dohodu, ani brigádne, nemá žiadny príjem. Jeho zdravotný stav je dobrý, žiadny zdravotný hendikep nemá. Poukázal na ust. § 62 Zákona o rodine a na schopnosť samostatne sa živiť trvale, čo nie je jeho prípad.
7. Z potvrdenia K. F., V. G. XX N., vystaveného dňa 13.9.2019 vyplýva, že oprávnený ukončil štúdium vykonaním maturitnej skúšky dňa 13.9.2019. Zároveň mu bol vystavený výučný list v odbore kuchár.
8. Úrad práce, sociálnych veci a rodiny Košice oprávneného dňom 25.9.2019 zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
9. Takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa § 62 ods. 1, § 65 ods. 3, § 78 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZOR), podľa čl. 6, 11 ods. 1, § 1, § 2 ods. 1 a 2, §155 a § 157 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), § 231 zák. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), § 6 ods. 1 zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a dospel ku záveru, že boli splnené podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči oprávnenému, pretože oprávnený nadobudol schopnosť sám sa živiť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na to, že oprávnený ukončil stredoškolské štúdium dňa 13.9.2019, získal výučný list v odbore kuchár a v ďalšom štúdiu už nepokračuje. Navyše oprávnený je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, teda osoba, ktorá môže a chce pracovať. Oprávnený je zdravý, nepreukázal žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by mu bránila samostatne sa živiť. Samotný fakt, že sa doposiaľ neuplatnil na trhu práce, nemôže byť na ťarchu navrhovateľa a nevytvára prekážku ku zrušeniu vyživovacej povinnosti.
10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Má za to, že prvostupňový súd nesprávne posúdil zistený skutkový stav. Upresnil, že nebýva u navrhovateľa, ale u svojej matky, ktorá znáša náklady domácnosti. Navrhovateľ sa na jeho výžive podieľal iba platením výživného vo výške určenej súdom, aj to nepravidelne, pričom v roku 2014 si svoju povinnosť neplnil od apríla do augusta. Nikdy sa nepodieľal na jeho výchove, nezaujímal sa o neho, ani o jeho záujmy, nemal záujem pomôcť mu pri výbere povolania. Uviedol, že navrhovateľ si dňom ukončenia jeho štúdia svojvoľne prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť a nepomáhal mu lepšie zvládnuť ani situáciu pri hľadaní zamestnania. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal riadne dokazovanie, na pojednávaní sa mu na rozdiel od navrhovateľa neumožnil vyjadriť, v dôsledku čoho porušil jeho práva riadne sa pred súdom obhájiť a právo na rovnosť strán. Poukázal na to, že preukázal maximálne úsilie zamestnať sa a to reagovaním na ponuky na trhu práce zasielaním životopisov ako aj osobnými návštevami rôznych firiem. Vzhľadom k tomu, že na pozície kuchára, ako aj pomocného kuchára je potrebná prax v odvetví minimálne 2 roky, nie je možné v odbore, v ktorom vyštudoval zamestnať sa. Nestotožnil sa s konštatáciou, že nemá záujem pracovať a konkretizoval, že v spoločnosti LABAŠ dostal nezákonnú výpoveď, pretože po svojom nástupe do práce skutočne ochorel na črevnú chrípku, čo môže doložiť lekárskou správou. Priznal, že si našiel brigádu, pracuje ako vykladač kamiónov s balíkmi. Túto prácu vykonáva nepravidelne 3 hodiny ráno a 3 popoludní. Príjem mu však nevykrýva ani základné potreby. Medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a podobne. Vyjadril názor, že len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti. Rovnako podľa neho nestačí preukázanie skutočnosti, že dieťa je schopné akejkoľvek zárobkovej činnosti. Zákon uprednostňuje záujem oprávneného, preto v prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už skončilo prípravu na povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Dôležitým faktorom je aj skutočnosť, či vôbec existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Namietal, že súd nezohľadnil nepriaznivú situáciu na trhu práce. Pojednávanie nemalo charakter riadneho pojednávania, pred začatím pojednávania sudkyňa vopred oznámila, že zruší vyživovaciu povinnosť, čo značne urýchlilo daný proces. Poukázal na § 62 ods. 1, 2 CMP a dodal, že navrhovateľ nepreukázal, že by bol schopný sám sa živiť napríklad predložením pracovnej zmluvy zo závislej činnosti. Schopnosť samostatne sa živiť nadobudne dieťa až vtedy, ak je schopné úplne a trvale uspokojovať svoje potreby. Systém vyživovacej povinnosti je podľa jeho názoru mechanizmus, ktorý má v rámci príbuzenských vzťahov zabezpečiť, že žiadna osoba nezostane bez prostriedkov na výživu, pokiaľ je v
možnostiach a schopnostiach blízkych príbuzných túto osobu živiť. Vyživovacia povinnosť sa odvodzuje z rodinnoprávnych vzťahov a z povinnosti navzájom si pomáhať, ktorá existuje medzi subjektmi takých vzťahov.
11. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny. Uviedol, že súd zistil skutkový stav veci práve z podkladov, ktoré predložil oprávnený. Dodal, že oprávnený s ním už 5 rokov býva v spoločnej domácnosti a teraz u nich toleruje aj jeho priateľku, s ktorou oprávnený je.
12. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa § 154 a nasled. CMP.
13. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 387 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z 379 CSP a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré tvorili podklad jeho rozhodnutia a s jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. Oprávnený v odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery súdu prvej inštancie, pričom jeho odvolacia argumentácia je takmer totožná s obranou v konaní na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd v napadnutom rozsudku vysporiadal. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces a na obhajobu nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a dostatočne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia návrhu na zrušenie výživného nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe prvostupňového, aj odvolacieho súdu. Zároveň je potrebné podotknúť, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať podstatný skutkový poznatok uvedený účastníkom konania, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Na druhej strane je potrebné vylúčiť taký dôkaz, ktorý nemôže smerovať k preukázaniu sporných skutočností, a teda týka sa skutočností právne bezvýznamných a tiež takých, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť súdne konanie. Neopodstatnená je argumentácia oprávneného, že mu súd nedal priestor na vyjadrenie sa, pretože zo zápisnice o pojednávaní na č.l. 66-67 je zrejmé, že aj oprávnený dostal priestor na vyjadrenie sa ku návrhu nielen písomne, ale aj ústne, aj na záverečné slovo a oprávnený všetky tieto možnosti aj riadne využil.
16. Rovnako neopodstatnená je argumentácia oprávneného, že pojednávanie nemalo charakter riadneho pojednávania, keď konajúca sudkyňa ešte pred začatím pojednávania vopred oznámila, že zruší vyživovaciu povinnosť. Takýto postup totiž vyplýva z ust. § 181 ods. 2 CSP, podľa ktorého má súd na pojednávaní uviesť svoje predbežné právne posúdenie veci. Zároveň je potrebné uviesť, že predbežné právne posúdenie veci nemusí sudca osobitne odôvodňovať a v rámci konečného rozhodnutia vo veci nie je ním ani viazaný. Uvedený postup súdu má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vecnej a efektívnej právnej argumentácie účastníkov konania.
17. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu ku samotnému predmetu konania dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že došlo ku trvalej zmene pomerov u oprávneného od poslednej úpravy výživného, pretože dokončením štúdia na K. F. maturitou a získaním výučného listu v odbore kuchár nadobudol schopnosť sám sa živiť, aj keď ešte nedosahuje pravidelný a postačujúci príjem z povolania. Z § 62 ods. 1 Zákona o rodine totiž vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodiča trvá do tej doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť a nie dovtedy, kým dosahuje pravidelný príjem z adekvátneho povolania, z ktorého je schopné uspokojovať všetky svoje potreby ako sa nesprávne domnieva oprávnený. Odvolací súd uvádza, že práve štúdium na K. F. je koncipované tak, aby študenti už po jeho skončení nadobudli všetky schopnosti zamestnať sa v oblasti cestovného ruchu a gastronómie, bez potreby ich ďalšieho dopĺňania štúdiom na vysokej škole. Aj keď je v zásade pravdou, že absolventi majú problém zamestnať sa po skončení školy, neplatí to o absolventoch hotelovej akadémie, pretože trh práce je v tejto oblasti v Košiciach ako v druhom najväčšom meste na Slovensku pozitívne a všestranne rozvinutý. Oprávnený nepreukázal, že by si po skončení štúdia aktívne hľadal zamestnanie ako tvrdil (napríklad predložením potvrdení o zaslaní životopisov), rovnako nepreukázal, že v jeho odbore nie je možné zamestnať sa, pretože je tam potrebná prax minimálne 2 roky. Ak by odvolací súd akceptoval tvrdenie oprávneného, že nikto nezamestná kuchára a pomocného kuchára bez potrebnej 2 ročnej praxe, tak by v podstate žiaden absolvent nemal možnosť zamestnať sa po skončení školy. Z dokladov, ktoré boli predložené je pritom zrejmé, že oprávnený absolvoval na svojej škole potrebnú prax v rozsahu 1408 hodín a získal výučný list. Zo stránky www.profesia.sk pre mesto Košice navyše vyplýva, že evidujú aktuálne 4 pracovné ponuky na pozíciu kuchára (BISTRO PARK KE s.r.o., Compass group Slovakia s.r.o., GASTRO CENTRAL s.r.o., Precise s.r.o.), pričom ani pre jednu pozíciu sa nevyžaduje 2 ročná prax, ako sa odvolací súd snažil presvedčiť oprávnený.
18. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil, že by oprávnenému chýbali potrebné osobnostné danosti pre to, aby sa zamestnal a poberal trvalý príjem v odbore, ktorý vyštudoval. Aj keď je zjavné, že vzťahy medzi navrhovateľom a oprávneným sú narušené, v priebehu konania nebol produkovaný ani jeden dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že navrhovateľ pri výchove oprávneného pochybil do takej miery, aby len jemu bolo možné jednoznačne pričítať aktuálnu neschopnosť oprávneného samostatne sa živiť a uspokojovať svoje potreby z adekvátneho príjmu.
19. Pretože súd prvej inštancie správne rozhodol aj o počiatku zrušenia vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči oprávnenému ku dňu získania výučného listu oprávneného, odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnutý rozsudok a podľa odseku dva tohto zákonného ustanovenia sa vo zvyšku obmedzuje na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, na ktoré v tomto smere v podrobnostiach poukazuje.
20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).