Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-21-2020.pdf
PDF · 87.43 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Máriou Košťálovou v právnej veci manželov, na návrh navrhovateľky: S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. S. XXX, proti manželovi, ktorý návrh na rozvod nepodal: T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, L., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej: L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom H. práce, sociálnych vecí a rodiny U., pracovisko Hlohovec, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania S. L., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, a T. L., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v S., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu S., vo zväzku II., ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom 9, rozvádza.
II. L. Martina L. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obidvaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec je povinný platiť výživné na maloletú L. vo výške 120,- eur mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na účet matky.
Styk otca s maloletou sa neupravuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 20.06.2020 domáhala, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol a upravil práva a povinnosti k maloletej dcére L. tak, že maloletá sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, otec je povinný platiť výživné na maloletú L. vo výške 100,- eur mesačne a styk otca s maloletou sa neupravuje. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili dňa 02.08.1986 v obci Horné Zelenice. U oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva sa narodili tri deti: dňa 18.08.1988 dcéra R., dňa XX.XX.XXXX syn A. a dňa XX.XX.XXXX sa narodila doposiaľ maloletá a školopovinná dcéra L.. Posledné spoločné bydlisko bolo v R. S.. Manželstvo uzavreli po zhruba dvojročnej známosti, spočiatku bolo harmonické. Správanie manžela sa zmenilo jeho príchodom z pracovnej cesty z C.. Manžel bol na pracovnej ceste tri krát, z toho posledný krát tam bol na 1 a pol roka. Našiel si milenky a keď ho manželka žiadala o vysvetlenie, udrel ju. V tej dobe žili v dvojgeneračnom dome v Dolných S. na dolnom podlaží. Na hornom podlaží bývali manželovi rodičia. V roku 2011-2012 si odporca našiel vážnejšiu známosť, ktorá trvala približne 5 rokov, presťahoval na horné podlažie, kde býval spolu so svojou matkou a jeho priateľka k nemu chodievala na víkendy. Už od tohto času žili manželia oddelene. Manželka si tiež v roku 2013 našla priateľa. Na dcéru L.u manžel neprispieval a neprispieva, ani na chod domácnosti (voda, plyn elektrina). V priebehu roka 2015 ukončila manželova priateľka ich vzťah, nakoľko bol k nej agresívny, žiarlivý a neraz ju fyzicky napadol.
Manžel v tomto čase začal požívať alkoholické nápoje, striedal zamestnania, neplatil účty ani manželke neprispieval na maloletú dcéru. Manžel manželku vydieral, aby si s ním zobrala pôžičku s tým, že prerobí dom. K tomu však neprišlo a všetky peniaze minul sám. V priebehu roku 2016 si manžel našiel novú známosť. Dcéra si s priateľom v roku 2017 hľadala bývanie a manžel jej navrhol, že dom predajú dcére. Manželka súhlasila, s dcérou má výborný vzťah. Manžel sa v auguste 2018 odsťahoval k priateľke do Medzilaboriec, kde s ňou žije dodnes. Manžel naďalej udržiava dôvernú známosť s uvedenou ženou. Manželkine city k nemu ochladli a manželský vzťah je tak vážne rozvrátený, že manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel a niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie. Preto rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletej dcéry L. L., ktorú chce manželka aj naďalej vychovávať v pokojnom prostredí. Manželka k návrhu priložila kópiu sobášneho listu a kópiu rodného listu maloletej L.. V konaní manželka predložila výplatné pásky a doklady preukazujúce jej výdavky.
2. Návrh s prílohami bol manželovi doručený dňa 17.07.2020, zároveň bol manžel súdom vyzvaný, aby sa k návrhu vyjadril. Manžel sa k návrhu nevyjadril, nezúčastnil sa ani jedného z dvoch nariadených pojednávaní, pričom svoju neprítomnosť nijako neospravedlnil.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, sobášnym listom účastníkov, rodným listom maloletej L., listinami doručenými manželkou, lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky a lustráciou v Sociálnej poisťovni, keď v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku vykonal pojednávanie v neprítomnosti manžela.
4. Navrhovateľka v konaní uviedla, že na podanom návrhu na rozvod manželstva trvá. Príčinu rozvratu manželstva vidí v tom, že manžel ju podvádzal. 10 rokov spolu intímne nežijú, 2 roky nežijú v spoločnej domácnosti. Nehospodárili spolu ešte pred tým, ako odišiel zo spoločnej domácnosti. Majú 3 spoločné deti, z toho dve deti sú plnoleté a samé sa živia. Náklady na maloletú L. tvoria: strava 105 eur, oblečenie 50 eur, náklady na školu 30 eur. Náklady na bývanie sú cca 200 eur, bývajú v spoločnej domácnosti 3 osoby. Nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Priemerný mesačný príjem je cca 600 eur. Z príjmu jej momentálne stŕhajú platby úveru cca 150-180 eur, ktorý si vzal manžel a nespláca ho. Podľa informácii manželky je manžel na PN, pokúša sa o vybavenie invalidného dôchodku. Nevie, či je schopný pracovať. Zástupca procesného opatrovníka v konaní uviedol, že navrhuje, aby maloletá bola zverená matke nakoľko je v jej reálnej starostlivosti. Otec s nimi nespolupracoval, na výzvy neodpovedal. Výživné nechávajú na zváženie súdu.
5. Zo sobášneho listu účastníkov konania vyplýva, že manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v S.. Z lustrácie v Registri obyvateľov SR a vyjadrení manželky vyplýva, že manželia sú rodičmi dvoch plnoletých detí a jedného maloletého dieťaťa L..
6. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1,2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (2). Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 (3).
Podľa § 18 Zákony o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
7. V zmysle vyššie citovaných ustanovení manželstvo je možné rozviesť len v prípade jeho kvalifikovaného rozvratu, ak už viac nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré
zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť len vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje. Rozvrat je dostatočne trvalý vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva manželov - účastníkov konania. Navrhovateľka v priebehu celého konania na podanom návrhu na rozvod manželstva trvala. Ako hlavné dôvody rozvratu vzťahu účastníkov uvádzala neveru manžela a skutočnosť, že manželia dlhodobo žijú oddelene. Manžel sa k návrhu nevyjadril, nedostavil sa na pojednávanie, nepreukázal svoju snahu o záchranu manželstva, nezaujíma sa o stav tohto konania. Súd tak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené oba hmotnoprávne dôvody rozvodu manželstva, t. j. že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené tak, že viac nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Vzhľadom na uvedené bolo preukázané, že manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií - sociálnu, ekonomickú, biologickú ani výchovnú, je vážne a dlhodobo rozvrátené a nemožno očakávať, že dôjde k obnoveniu manželského spolužitia. Súd preto považoval návrh na rozvod manželstva za odôvodnený a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
8. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 5 Zákona o rodine (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 40 Civilného mimosporového poriadku Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
9. Z vyjadrení navrhovateľky, procesného opatrovníka a pasivity manžela v konaní, mal súd za preukázané, že navrhovateľka reálne vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú MJ.u, má záujem o zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti na čas po rozvode a že takáto úprava osobnej starostlivosti o maloletú je v najlepšom záujme maloletej. Súd preto rozhodol tak, že maloletú L. zveril do osobnej starostlivosti matky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
10. Súd zároveň v zmysle §24 ods. 1 zákona o rodine rozhodol o vyživovacej povinnosti otca k maloletej. Navrhovateľka uviedla, že mesačné výdavky na maloletú L. sú približne 185 eur a náklady na bývanie pre 3 osoby sú približne 200,- eur. Odôvodnené náklady na maloletú so zohľadnením alikvotnej časti nákladov na bývanie sú tak cca 250,- eur (keď súd všetky náklady uvedené matkou považoval za odôvodnené v celej výške). Súdu sa nepodarilo u otca zistiť dosahovanie žiadneho príjmu. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že manžel cca v roku 2015 začal požívať alkoholické nápoje, striedal zamestnania, neplatil účty a neprispieval ani na výživu maloletej dcéry. Na pojednávaní uviedla, že podľa jej informácií je práceneschopný a pokúša sa o vybavenie invalidného dôchodku. Z lustrácií v sociálnej poisťovni zo dňa 29.06.2020 a 25.11.2020 vyplýva, že za obdobie od 30.06.2018 do 25.11.2020 manžel pracoval iba v mesiacoch jún a júl 2018 a máj a jún 2019, nepoberá dávky z dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia ani poistenia v nezamestnanosti. Z lustrácie z registra obyvateľov
vyplýva, že manžel má vyživovaciu povinnosť iba k maloletej L. P. vzal do úvahy tvrdenia matky ohľadne zdravotných problémov manžela, nemal však preukázané, že tieto zdravotné problémy sú takej intenzity, ktorá by manželovi neumožňovala pracovať. Zároveň súd vzal do úvahy tvrdenia manželky ohľadne skutočnosti, že manžel sa údajne pokúša o vybavenie invalidného dôchodku, avšak tieto tvrdenia sú sprostredkované, manžel sa k nim z dôvodu vlastného rozhodnutia byť v konaní pasívny nevyjadril a zároveň aj v prípade, ak by bola žiadosť o invalidný dôchodok podaná, nie je možné bez ďalšieho ustáliť, že lekár posúdi zníženie pracovnej schopnosti manžela, ani to, o koľko je táto jeho pracovná schopnosť znížená. Zároveň z tvrdení matky súdu vyplýva, že manžel bol aj v minulých obdobiach nezamestnaný z dôvodov na jeho strane, neprispieval na výživu maloletej v čase, keď sa o maloletú osobne nestaral a vzal si úvery, ktoré nesplácal a ktoré zaňho splácala jeho manželka. Z vyššie uvedených dôvodov súd ustálil, že manžel sa bez dôležitého dôvodu vzdal zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Súd preto pre účely určenia výživného na maloletú L. vychádzal z minimálnej mzdy ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, pričom má za to, že bez preukázania zdravotných problémov, ktoré by mu neumožňovali pracovať alebo iných vážnych dôvodov, ktoré by vznikli bez jeho zavinenia, je vždy odôvodnený predpoklad dosahovania príjmu na úrovni minimálnej mzdy. Minimálna mzda ku dňu vyhlásenia rozhodnutia predstavovala sumu 580 eur, čo po odpočítaní daní a odvodov predstavuje približne 477 eur mesačne. Súd vyživovaciu povinnosť pre maloletú MJ.stálil v zmysle zaužívanej súdnej praxe vo výške 25% z tejto sumy (minimálnej čistej mzdy), čo predstavuje po zaokrúhlení 120 eur. Pri určení výšky výživného súd v súlade s ust. § 40 Civilného mimosporového poriadku prekročil návrh navrhovateľky, keď konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom možno začať aj bez návrhu (hoci v tomto konaní ide o konanie, ktoré je obligatórne spojené s návrhovým konaním o rozvod) pričom z ustáleného potenciálneho príjmu vo výške minimálnej mzdy je v zmysle súdnej praxe odôvodnené výživné vo výške 120,- eur (cca 25% zo 477 eur) a zároveň táto suma nepokrýva ani polovicu odôvodnených nákladov na maloletú, hoci sa otec o maloletú nestará a nijako jej na výživné neprispieva. Súd preto ustálil, že v najlepšom záujme maloletej bude určenie vyššieho výživného, ako navrhuje navrhovateľka a zároveň takéto vyššie výživné je možné určiť s ohľadom na ustálený potenciálny príjem otca.
11. Vzhľadom na skutočnosť, že matka navrhovala styk manžela s maloletou neupraviť a manžel sa k tomuto nevyjadril, súd rozhodol tak, že styk otca s maloletou neupravil.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak odvolanie podané navrhovateľom a procesným opatrovníkom by nebolo právne účinné, pretože títo účastníci konania sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.