Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-62-2020.pdf
PDF · 97.61 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/62/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcov: 1/ N. W., I.. X.X.XXXX, Z. I. XX/A, Z., štátny občan M., 2/ Y. W., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX/XX, K., štátny občan M., 3/ W. W., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, K. F..X.. X., L. L., štátny občan M., 4/ W.. Y. W., B.., W., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, Z.-M. W., štátny občan M. proti žalovaným: 1/ UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, zastúpenému Nosko & Partners s.r.o., Podjavorinskej 2 Bratislava, IČO: 36 860 107, 2) JUDr. Viera Kubicová, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu KeramiS - Keramické závody, s.r.o. v konkurze, Záhradnícka 10, Bratislava o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia zadržiavaných peňažných prostriedkov a o odvolaní žalobkyne 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 29Cb/99/2018-192 zo dňa 25.9.2019 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 29Cb/99/2018-192 zo dňa 25.9.2019 v napadnutom výroku IV. o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. konanie o žalobe žalobcu 3/ W. W. zastavil, výrokom II. konanie o žalobe žalobkyne 4/ Y. W. zastavil, výrokom III. žalobu žalobcov odmietol a výrokom IV. priznal žalovaným proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to s poukazom na ustanovenia § 144, § 145, § 129 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 127 ods. 1, § 132 ods. 1, § 133 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2, § 256 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dňa 9.4.2018 bola súdu prvej inštancie doručená žaloba, ktorou sa pôvodní žalobcovia v 1.-4. rade domáhali proti žalovanému 1/ a proti žalovanému 2/ vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v zadržiavaných peňažných prostriedkoch poskytnutých žalobcami formou peňažných záloh, ďalej vydania nepovoleného násilného inkasa peňažných prostriedkov konaním žalovaných strán v rozpore s platnými súdnymi uzneseniami Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 37Er 3233/06, Krajského súdu Bratislava sp.zn. 21CoE/71/2014 a Okresného súdu Vsetín č.j. 11EXE 610/2010 v čiastke 446.788,69 eura + 6.683,015 Sk. Žalobca 3/ písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 5.9.2019, zobral svoju žalobu späť z dôvodu, že na Okresnom súde Bratislava I je už vedené pod sp.zn. 18C/154/2008 konanie, v rámci ktorého rozšíril predmet sporu aj o nároky uplatnené v tomto konaní, čím by došlo k litispendencii v konaní a žalobkyňa 2/ (správne malo byť uvedené „žalobkyňa 4/“) písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 5.9.2019, zobrala svoju žalobu späť z dôvodu, že podala voči žalovanému trestné oznámenie, pričom trestné oznámenie a žaloba sa v časti prelínajú, v dôsledku čoho súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania.
3. Ďalej súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že uznesením zo dňa 17.7.2018 pod č.k. 29Cb/99/2018-42 vyzval žalobcov pod následkom odmietnutia ich podania na odstránenie vád podania spočívajúcich v absencii podpisu všetkých žalobcov na žalobe, ďalej vyzval žalobcov, aby správne a úplne označili žalovaného 2/ s tým, že označenie musí byť v súlade s výpisom z registra aktuálnym ku dňu podania žalobného návrhu a súčasne vyzval žalobcov, aby presne uviedli, čoho sa domáhajú, teda aby uviedli jasný, presný, zrozumiteľný a vykonateľný žalobný návrh - petit, pričom bolo potrebné presne špecifikovať, čoho sa žalobcovia domáhajú. Súd prvej inštancie predmetným uznesením žalobcov tiež vyzval, aby v zmysle § 132 ods. 3 CSP doložili listinné dôkazy na preukázanie svojho nároku a aby predložili potrebný počet rovnopisov žaloby, a to všetko v lehote 10 dní od doručenia uznesenia, ktoré bolo žalobkyni 1/ N. W. doručené dňa 17.7.2018, pôvodnému žalobcovi 2/ X.F. W. dňa 9.8.2018, žalobcovi 3/ W. W. dňa 10.8.2018 a žalobkyni 4/ Y. W. dňa 31.7.2018. Dňa 20.8.2018 bolo súdu prvej inštancie doručené zo strany žalobcov 1/ a 2/ podanie označené ako „oprava a doplnenie žaloby na výzvu súdu“, v ktorom sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali svojho nároku už len proti žalovanému 1/ a žalovaného 2/ v tomto podaní vôbec neuviedli a nešpecifikovali, pričom petit žaloby žalobcovia v tomto podaní upravili tak, že žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať im bezdôvodné obohatenie pozostávajúce zo zadržiavaných peňažných prostriedkov prijatých v zmysle Dodatku č. 1 úverovej zmluvy č. 183/03 z 11.2.2004 v sume 5.618.520 Sk, vydať žalobkyni 1/ nepovolené násilné inkaso peňažných prostriedkov vo výške 900.000 Sk + 317.465 Sk a ďalej sa domáhali vydania peňažnej zábezpeky 3.896.000 Sk poskytnutej žalobcami na vlastný účet žalovanej ako nevyužitej peňažnej zábezpeky a vydania sumy 6.683.000 Sk ako bankou prijatých peňažných prostriedkov na zabezpečenie budúceho úveru, ktoré nebolo bankou použité z dôvodu zániku pohľadávky jej skorším splatením z výťažku exekúcie a predajom vecí konkurznej podstaty. Súd prvej inštancie preskúmaním vyššie uvedeného podania žalobcov zistil, že žalobcovia týmto podaním neodstránili všetky vady svojho písomného podania zo dňa 27.3.2018, doručeného súdu prvej inštancie dňa 9.4.2018, nakoľko neodstránili vadu spočívajúcu v nesprávnom označení žalovaného 2/ a ani vadu spočívajúcu v presnom uvedení toho, čoho sa žalobou domáhajú, teda uvedení jasného, presného, zrozumiteľného a vykonateľného žalobného návrhu - petitu tak, ako na to boli vyzvaní uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 17.7.2018. Súčasne súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že okrem toho, že žalobcovia vo svojom podaní neuviedli zrozumiteľný a presne formulovaný žalobný návrh, tak sa naviac domáhajú uloženia povinnosti žalovanému poskytnúť peňažné plnenie v mene slovenské koruny, teda v neexistujúcej mene, ktorá zanikla dňa 1.1.2009 po zavedení eura ako novej meny v Slovenskej republike a z toho dôvodu je žalobný návrh nejasný a neurčitý. Súd prvej inštancie mal za to, že neuvedenie jasného, presného, zrozumiteľného, vykonateľného a presne formulovaného žalobného návrhu predstavuje takú vadu žaloby, pre ktorú nemožno ďalej vec prejednať a rozhodnúť o nej s tým, že dispozičný princíp civilného procesu znamená, že konanie sa môže začať jedine na základe podania kvalifikovaného návrhu, t.j. žaloby, ktorá musí obsahovať obligatórne náležitosti v zmysle ustanovení § 132 a nasl. CSP. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu zo dňa 27.3.2018, doručenú súdu prvej inštancie dňa 9.4.2018, odmietol, nakoľko žalobcovia neodstránili vady žaloby, bez odstránenia ktorých súd nemôže v konaní pokračovať, hoci boli na ich odstránenie vyzvaní a poučení o možnosti odmietnutia žaloby. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania priznal žalobcom proti žalovaným. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia 3/ a 4/ procesne zavinili zastavenie konania a žalobcovia 1/ a 2/ zavinili odmietnutie žaloby.
4. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania, podala žalobkyňa 2/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnutú časť uznesenia zmenil tak, že žalovaným nárok na náhradu trov konania neprizná, resp. tak, aby na náhradu trov konania nebola zaviazaná žalobkyňa 2/, pokiaľ by odvolací súd mal za to, že priznanie nároku na náhradu trov konania žalovaným voči niektorému žalobcovi je dôvodné. Žalobkyňa 2/ v odvolaní uviedla, že dňa 21.10.2019 jej bolo doručené uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 25.9.2019 č.k. 29Cb/99/2018-189 (ďalej len „uznesenie 1“), ktorým konajúci súd rozhodol, že v konaní pokračuje s dedičmi pôvodného žalobcu X. W., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, ku ktorým podľa názoru konajúceho súdu patrí aj žalobkyňa 2/ s tým, že voči tomuto uzneseniu nebolo odvolanie prípustné, pričom spolu s týmto uznesením bolo žalobkyni 2/ doručené aj napadnuté uznesenie. Žalobkyňa 2/ v odvolaní poukázala na rozhodnutie vydané v dedičskom konaní po poručiteľovi - uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.6.2019 č.k. 1D/49/2019-51, Dnot 6/2019, ktoré medzičasom nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a z ktorého vyplýva, že poručiteľ zomrel nemajetný a konanie o dedičstve bolo zastavené, t.j. žiadna osoba z okruhu dedičov (teda ani
žalobkyňa 2/ ako potenciálny dedič) nenadobudla žiadne dedičstvo, v dôsledku čoho sa žalobkyňa 2/ nestala dedičom po poručiteľovi a ani na ňu v dedičskom konaní neprešli žiadne práva a povinnosti po poručiteľovi, v nadväznosti na čo má žalobkyňa 2/ za to, že v predmetnom spore s ňou súd nemal konať ako s dedičom po poručiteľovi. Súčasne žalobkyňa 2/ zdôraznila, že nemala žiadnu vedomosť o tom, že poručiteľ začal a vedie na Okresnom súde Bratislava I dané konanie a nemala ani akúkoľvek vedomosť o obsahu predmetného konania, o ktorom sa dozvedela až v okamihu doručenia uznesenia 1 a napadnutého uznesenia. Žalobkyňa 2/ uviedla, že nemala žiaden záujem byť žalobcom v tomto konaní, resp. v tomto konaní pokračovať ako žalobca po smrti poručiteľa, pričom zo strany súdu prvej inštancie jej pred vydaním uznesenia 1 nebolo umožnené vyjadriť sa k potenciálnemu vstupu do konania na strane žalobcu a/alebo akokoľvek namietať svoj vstup do konania. Súčasne žalobkyňa uviedla, že všetky trovy konania, ktoré mohli žalovaným potenciálne vzniknúť do času vydania uznesenia 1 a napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie, vznikli bez pričinenia žalobkyne, ktorá ich vznik a výšku nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť. Aj s ohľadom na túto skutočnosť je žalobkyňa 2/ toho názoru, že v danom prípade bol daný dôvod, aby súd o trovách konania rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania žalovaným vo vzťahu k žalobkyni 2/ neprizná. Žalobkyňa 2/ v odvolaní tiež uviedla, že sa sústavne pripravuje na budúce povolanie v dennej forme štúdia na vysokej škole a nemá vlastný zdroj príjmu (s výnimkou sirotského dôchodku). Poručiteľ zrejme inicioval počas svojho života väčšie množstvo súdnych sporov, o ktorých vedení sa žalobkyňa 2/ postupne dozvedá zo zásielok, ktoré sú jej v ostatnom čase doručované zo strany konajúcich súdov. V súčasnosti tak popri svojich študijných povinnostiach postupne rieši svoju nedobrovoľnú účasť v jednotlivých súdnych sporoch napriek tomu, že po poručiteľovi nenadobudla žiadne dedičstvo a ani žiadne dedičstvo nemala záujem nadobudnúť, pričom neustále žije v neistote, či nebude musieť znášať finančné dôsledky poručiteľom iniciovaných súdnych konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa 2/ v odvolaní prezentovala názor, že na jej strane existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP (s ohľadom na jej osobné, majetkové, sociálne a zárobkové pomery, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že ku vzniku trov konania na strane žalovaných nedošlo jej konaním či pričinením), ktoré odôvodňujú to, aby žalobkyňa 2/ nebola zaviazaná na náhradu trov konania voči žalovaným. Žalobkyňa 2/ k odvolaniu pripojila potvrdenie Ekonomickej univerzity v Bratislave o riadnom štúdiu žalobkyne 2/ v akademickom roku 2019/2020 v 2. ročníku - v 2. roku štúdia študijného programu ľudské zdroje a sociálny manažment - denná forma, bakalársky, I. stupeň so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky.
5. K odvolaniu žalobkyne 2/ sa vyjadril žalovaný 1/ písomným podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 27.1.2020, v ktorom uviedol, že s podaným odvolaním nesúhlasí, pretože považuje napadnuté uznesenie v časti výroku o trovách (t.j. IV. výrok) v celom rozsahu za vecne správne, vrátane správnosti a úplnosti jeho odôvodnenia, pričom žalovaný 1/ má za to, že výlučne žalobcovia svojím konaním procesne zavinili odmietnutie žaloby a preto nemožno takéto konanie žalobcov pripisovať na ťarchu žalovaného 1/, v nadväznosti na čo žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie v časti IV. výroku o náhrade trov konania ako vecne správne a zároveň priznal žalovaným voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
6. Ďalšie vyjadrenia vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne 2/ neboli podané.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že napadnuté uznesenie v časti odvolaním žalobkyne 2/ dotknutého výroku IV. o nároku na náhradu trov konania je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Podľa § 75 ods. 1 CSP na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.
9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 234 ods. 1 CSP súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.
12. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
14. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
15. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že dané konanie začalo dňa 9.4.2018 na základe osobne podaného podania žalobcov vo veci samej zo dňa 27.3.2018, ktoré podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou a z ktorého je zrejmé, že tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného v spore vystupuje viac subjektov. Nakoľko predmetné podanie žalobcov neobsahovalo náležitosti žaloby v zmysle príslušných ustanovení CSP, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 17.7.2018 pod č.k. 29Cb/99/2018-42 vyzval žalobcov na odstránenie vád podania pod následkom odmietnutia podania a následne súd prvej inštancie výrokmi I. a II. napadnutého uznesenia na základe späťvzatia žaloby konanie o žalobe žalobcov 3/ a 4/ zastavil a výrokom III. žalobu žalobcov odmietol, pričom voči týmto trom výrokom predmetného uznesenia nebolo žiadnou zo strán sporu podané odvolanie. Odvolanie žalobkyne 2/ smerovalo výlučne proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie obsiahnutému vo výroku IV., ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie súčasne v rovnaký deň vydal aj ďalšie uznesenie, a to uznesenie zo dňa 25.9.2019 pod č.k. 29Cb/99/2018-189, ktorým rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi žalobcu 2/.
16. Na základe oboznámenia sa s obsahom napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolania žalobkyne 2/ a vyjadrenia žalovaného 1/ k odvolaniu odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že vecnému posúdeniu skutkovej a právnej opodstatnenosti odvolania žalobkyne 2/ bráni neurčitosť a nejednoznačná formulácia odvolaním dotknutého výroku IV. napadnutého uznesenia, ako aj vnútorná rozpornosť jeho odôvodnenia, čo zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí tak vo výrokovej časti, ako aj v odôvodnení vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že v danom spore tak na strane žalobcov, ako aj na strane žalovaných vystupuje viac subjektov, keďže z výroku IV. napadnutého uznesenia nie je vôbec zrejmé, či bol nárok na náhradu trov konania súdom priznaný žalovaným jednotlivo alebo solidárne a rovnako z napadnutého výroku IV. ani nevyplýva, či bol nárok priznaný voči žalobcom 1/
- 4/ vo forme solidárneho alebo individuálneho plnenia. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že výrok rozhodnutia súdu musí vždy jednoznačným, určitým a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom presne definovať práva a povinnosti sporových strán, čo platí aj pre rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania, nakoľko pri rozhodovaní vyšším súdnym úradníkom postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie rozhoduje už výlučne len o výške trov konania a toto rozhodnutie musí v plnej miere vychádzať z obsahu a rozsahu priznaných nárokov. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zo strany súdu prvej inštancie bol priznaný nárok na náhradu trov konania žalovanému 2/, ktorého nesprávne označenie nesúladné so zápisom v obchodnom registri bolo jedným z dôvodov odmietnutia podania žalobcov vo veci samej. Súd prvej inštancie sa v konaní žiadnym spôsobom nevysporiadal s označením a procesnou subjektivitou žalovaného 1/, ktorý je v podaní žalobcov zo dňa 27.3.2018 označený len ako pobočka zahraničnej banky, t.j. organizačná zložka podniku zahraničnej osoby.
17. Vnútorná rozpornosť napadnutého rozhodnutia vyplýva z bodu 22 odôvodnenia, v ktorého prvej vete súd prvej inštancie uvádza, že nárok na náhradu trov konania priznal žalobcom proti žalovaným (čo je v rozpore s obsahom výroku IV. napadnutého uznesenia), avšak v ďalšej vete sa už súd prvej inštancie zaoberá zavinením žalobcov za zastavenie konania a odmietnutie žaloby, v dôsledku čoho je
odvolací súd nútený konštatovať aj nenáležité a nepresvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu o nároku na náhradu trov konania.
18. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (L. G. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; K. Z. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Q. c. Grécko z 29. mája 1997; K. c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
19. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
20. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 220 ods. 2, 3 CSP), ako aj uznesenia s poukazom na § 234 ods. 2 CSP, je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku/uznesenia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné.
21. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu s tým, že vo svojom novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie vysporiada aj s argumentáciou žalobkyne 2/ obsiahnutou v odvolaní, pričom toto nové rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je súd prvej inštancie povinný náležitým a presvedčivým spôsobom odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 234 ods. 2 CSP.
22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).