Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Pc/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Máriou Košťálovou v právnej veci navrhovateľky: U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, V., zast. H.. Elena Szaboová, advokát so sídlom Hlavné nám. 7, Nové Zámky, matky maloletej E. meno neurčené, nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté: U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. 4, V., o zapretie otcovstva, takto

rozhodol:

I. U r č u j e s a, že U. E., narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, n i e je otcom maloletej E., meno neurčené, narodenej XX.XX.XXXX v V., rodné číslo XXXXXX/XXXX, z matky U. E., rod. P., narodenej XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, ktorej narodenie je zapísané v knihe narodení matričného úradu V. vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX.

II. Súd u r č u j e, že maloletá E., meno neurčené, narodená z matky U. E., rod. P., narodenej XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, ktorej narodenie je zapísané v knihe narodení matričného úradu V. vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX, bude mať meno R..

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka - matka maloletej, sa návrhom doručeným súdu dňa 09.07.2020 domáhala určenia, že U. E. - muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, nie je otcom maloletej a zároveň určenia, že otcom maloletej je V. H..

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo matky a U. E. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. zo dňa 18.2.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.3.2020. Po rozvode manželstva, sa dňa 22.6.2020 matke narodila dcéra R.. Napriek tomu, že dieťa sa narodilo do 300 dní po rozvode jej manželstva s U. E., ktorému svedčí zákonná domnienka otcovstva podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, matka dieťaťa vylučuje, že by bývalý manžel mohol byť otcom jej dieťaťa. Toto jej tvrdenie je podporené aj výpoveďami účastníkov konania o rozvod na ústnom pojednávaní vo veci rozvodu ich manželstva, kde obaja manželia potvrdili, že už dlhší čas pred rozvodom spolu intímne nežili. Preto, napriek zákonnej domnienke, je vylúčené, aby otcom maloletej R. bol bývalý manžel matky, p. U. E.. Ako dokladuje matka aj hlásením o narodení, za otca R. označila svojho terajšieho partnera, V. H., nar. XX.XX.XXXX. Vzhľadom na to, že dieťa sa narodilo do XXX dní po rozvode manželstva a matka dieťaťa neuzavrela nové manželstvo s otcom dieťaťa, nie je možné určiť otcovstvo podľa § 85 ods. 2 Zákona o rodine, a ani súhlasným vyjadrením rodičov podľa § 84 ZR. K určeniu otcovstva v prospech manžela matky tak v tomto prípade dochádza bez akéhokoľvek prejavu vôle z jeho strany. Právnym následkom určenia otcovstva by malo byť nadobudnutie rodičovských práv a povinností k dieťaťu, smerujúcich k naplneniu požiadavky zabezpečenia ochrany dieťaťa, jeho materiálnych i nemateriálnych potrieb a

podmienok pre jeho výchovu a výživu biologickým rodičom. S tým korešponduje právo dieťaťa poznať svojich biologických rodičov. Vo vzťahu k určeniu otcovstva k maloletej tak nastala situácia, keď je právom umelo nastavený konštrukt (predpoklad) osobného statusu, ktorý ani v biologickej, ani v sociálnej rovine nemá žiaden podklad a ani jeden zo subjektov na tomto právnom stave nemá záujem a netrvá na jeho pokračovaní. Pretože je vylúčené, aby otcom R. bol bývalý manžel matky, a pre prvú zákonnú domnienku otcovstva nie je možné určiť otcovstvo biologického otca dieťaťa súhlasným vyjadrením rodičov, matka dieťaťa sa domáha zapretia otcovstva svojho bývalého manžela k dieťaťu narodenému po rozvode ich manželstva. Ako dôkazy matky predložila hlásenie o narodení a rodný list maloletej.

3. Tunajší súd uznesením sp. zn. -50 zo dňa 14.07.2020 vylúčil časť podania týkajúcu sa určenia otcovstva na samostatné konanie.

4. Na pojednávaní právna zástupkyňa matky uviedla, že je vylúčené, aby bol muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté (ďalej aj „bývalý manžel“), otcom maloletej, keďže v rozhodujúcom období s matkou intímne nežil. Biologickým otcom dieťaťa je p. H.. Dieťaťu nie je možné určiť ani krstné meno, keďže bývalý manžel s matkou nespolupracuje, a preto navrhuje, aby súd určil aj meno maloletej, a to R.. H. maloletej mala problém aj s vystavením rodného listu, keďže bývalý manžel nebol ochotný poskytnúť súčinnosť. Matka maloletej uviedla, že s bývalým manželom intímne nežijú od júna XXXX.

5. Muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, na pojednávaní uviedol, že dúfa, že dieťa nie je jeho. Nikdy ho nikto neoslovil, aby niečo podpísal. Od konca júna 2019 s matkou intímne nežije. Po tejto dobe bola matka uňho, k intímnemu styku ale nedošlo. Vyživovaciu povinnosť k maloletej si neplní, ponechá na súd, aby rozhodol, ako je potrebné. Súhlasí s tým, aby maloletej bolo určené meno Sofia. Zástupca procesného opatrovníka na pojednávaní uviedol, že v prípade, ak nie je sporné, že matka s mužom, ktorý je zapísaný ako otec dieťaťa, spolu v rozhodujúcom období pre splodenie dieťaťa intímne nežili, navrhujú návrhu vyhovieť.

6. Súd vykonal dokazovanie listinami doručenými do spisu, výsluchom matky, muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté a muža, ktorého matka označila ako biologického otca dieťaťa - V. H., pričom zistil nasledovný skutkový stav: Z rodného listu maloletej vyplýva, že maloletá sa narodila dňa XX.XX.XXXX v V., pričom ako jeho otec je evidovaný muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, a ako matka je evidovaná navrhovateľka. V rodnom liste je zapísané meno: neurčené. Otcovstvo k maloletej bolo určené prvou domnienkou otcovstva, keďže maloletá sa narodila do 300 dní od zániku manželstva. Matka aj muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté zhodne uviedli, že spolu intímne nežili od júna 2019. Rozhodná doba pre splodenie maloletej je pritom od 26.08.2019 do 24.12.2019. Vzhľadom na zhodné tvrdenia matky a otca, z ktorých vyplýva, že v rozhodnej dobe na splodenie maloletej spolu intímne nežili, je vylúčené, že by muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, bol otcom maloletej. Muž, ktorého matka označila za biologického otca maloletej pri výsluchu svedka uviedol, že s matkou maloletej sa stretával rok až rok a pol pred narodením maloletej. Intímne spolu žijú cca od júna 2019. Podľa jeho informácií sa matka maloletej s bývalým manželom nestýkala intímne od júna 2019. Domnieva sa, že je otcom, plní si vyživovaciu povinnosť k maloletej, žijú s matkou a maloletou v spoločnej domácnosti. V prípade zapretia otcovstva je ochotný otcovstvo k maloletej uznať. Súhlasí s tým, aby maloletej bolo určené meno SS. Maloletá by mala mať priezvisko H. 7. Podľa (ďalej len „“), konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú: konanie o zapretie otcovstva.

Podľa , na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.

Podľa , konanie sa začína len na návrh.

Podľa , účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.

Podľa Zákon o rodine (ďalej len „“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

Podľa Ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

Podľa Ak sa narodí dieťa pred stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva, postačí na to, aby sa manžel matky nepovažoval za otca, ak zaprie svoje otcovstvo na súde. To neplatí, ak manžel s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, alebo ak pri uzavretí manželstva vedel, že je tehotná.

Podľa , ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa Článku 7 bod 1. a 2. Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa je ihneď po narodení zaregistrované a má od narodenia právo na meno, štátnu príslušnosť, a podľa možností právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. (1.) Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, zabezpečujú uplatňovanie týchto práv v súlade so svojimi záväzkami vyplývajúcimi z príslušných medzinárodných právnych dokumentov v tejto oblasti, zvlášť v prípade, ak by dieťa inak štátnu príslušnosť nemalo. (2.)

8. Ustanovenie vymedzuje postavenie druhej domnienky určenia otcovstva tak, že sa môže uplatniť len v prípade, ak otcovstvo nie je určené podľa prvej domnienky svedčiacej manželovi matky. Použitie druhej domnienky sa uplatní v prípade, že sa nezosobášení biologickí rodičia dieťaťa o určení otcovstva dohodnú. Takéto určenie však nie je možné, pokiaľ inému mužovi svedčí prvá domnienka otcovstva. V takom prípade musí dôjsť najskôr k zapretiu otcovstva manžela resp. bývalého manžela matky maloletého. Hmotnoprávnou podmienkou pre úspešné zapretie otcovstva určeného prvou domnienkou je, že je vylúčené, aby bol otcom dieťaťa muž, ktorý svoje otcovstvo uznal. Zákon nešpecifikuje, z akého dôvodu by malo byť vylúčené, že nie je otcom dieťaťa. Do úvahy prichádzajú viaceré dôvody, a to buď že s matkou dieťaťa nesúložil v dobe rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa alebo preto, že hoci v tej dobe s matkou súložil, je vylúčené, aby bol sploditeľom dieťaťa napr. pre biologickú neschopnosť splodiť dieťa. Pre úspešnosť zapretia treba teda preukázať kvalifikovanú okolnosť, t.j. okolnosť vylučujúcu otcovstvo. Keďže matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté zhodne potvrdili, že v rozhodnom období pre splodenie maloletej spolu nesúložili, v konaní tak bola preukázaná kvalifikovaná okolnosť, t.j. okolnosť vylučujúca, aby otcom maloletého bol muž, ktorému svedčala prvá domnienka otcovstva. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok, ktorý uvádza, že je biologickým otcom maloletej a v prípade zapretia otcovstva je pripravený otcovstvo uznať súhlasným vyhlásením.

9. Záujem maloletej na zapretí otcovstva vyplýva z jej práva na poznanie biologických rodičov zakotveného v Dohovore o právach dieťaťa, pričom principiálne je tu vždy záujem na zosúladení biologického a právneho otcovstva. Ak dôjde k právoplatnému zapretiu otcovstva matrikového otca, potom môže byť určené otcovstvo iného muža buď súhlasným vyhlásením rodičov alebo v súdnom konaní. Keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že biologickým otcom maloletej je TS.cel, ktorý je ochotný otcovstvo určiť súhlasným vyhlásením, s matkou a maloletou žije v spoločnej domácnosti, o maloletú sa osobne stará a plní si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej, súd má za to, že zapretie otcovstva k maloletej je v jej najlepšom záujme. Podľa judikatúry ESĽP má principiálne jednotlivec veľmi vážny záujem na určení svojich predkov, a teda aj svojej identity (E. proti Y., rozhodnutie z XX.XX.XXXX, sťažnosť č. XXXXX/ 00), pričom najsilnejší je tento záujem na poznaní svojich predkov, predovšetkým rodičov. Zároveň nie je táto potreba dieťaťa vylúčená ani pre prípad atypických situácií ako úraz, choroba, kedy je nevyhnutné darcovstvo od geneticky príbuzných osôb.

10. Vzhľadom na uvedené, za situácie, že medzi maloletou a mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté, nevznikol rodičovský vzťah so všetkým čo k nemu patrí, maloletá s ním nežije v stabilizovanom rodinnom prostredí, ani o tom muž, ktorému svedčí domnienka otcovstva nemá záujem, naopak tento vzťah maloletej vznikol s mužom, ktorý tvrdí, že je jej biologickým otcom, je potrebné uprednostniť prioritu prirodzenej rodiny a poznanie biologického otca, pretože biologické rodičovstvo je základom pre rodinné vzťahy a má mu byť poskytovaná prioritná podpora a ochrana. Súd potom dospel k záveru, že je v

záujme maloletej, aby mala zapísaného v rodnom liste svojho biologického otca, a preto je v záujme maloletej aj zapretie otcovstva, ktoré uvedené umožní.

11. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že je vylúčené, aby bol otcom maloletého muž, ktorému svedčí domnienka otcovstva, a zároveň je zapretie otcovstva v záujme maloletej, nakoľko sa tým vytvorí priestor pre zápis biologického otca do rodného listu maloletej, súd návrhu vyhovel a učil, že muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, nie je otcom maloletej.

12. Podľa , ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého dieťaťa alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd.

Podľa , o mene a priezvisku, každý musí mať meno. Meno dieťaťa sa určuje dohodou rodičov; ak k takejto dohode nedošlo, meno sa určuje rozhodnutím súdu.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že každá fyzická osoba musí mať meno, ktoré je jedným z jeho základných identifikačných znakov. Meno maloletého dieťaťa určujú rodičia na základe svojej dohody. V prípade, že k dohode medzi rodičmi nedošlo, meno maloletému dieťaťu, podľa § 40 ods. 3 Zákona o rodine, určí súd. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletá sa narodila do 300 dní po rozvode manželstva a otcovstvo bolo určené domnienkou otcovstva bývalého manžela matky. Matka a jej bývalý manžel sa na mene nedohodli, matka preto navrhla, aby súd určil maloletej meno R. Bývalý manžel matky aj muž, ktorý tvrdí, že je biologickým otcom maloletej v konaní uviedli, že súhlasia s tým, aby sa maloletá volala R.. Hoci súd rozhodol aj o zapretí otcovstva a je tu predpoklad, že po právoplatnosti rozhodnutia dôjde k určeniu otcovstva muža, ktorý tvrdí, že je biologickým otcom maloletej a následne aj k určeniu mena maloletej, právo maloletej na určenie mena je jedným zo základných práv a je odôvodnená požiadavka, aby meno bolo určené čo najskôr, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia.

13. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh..

Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov v konaní nebol podaný, súd o nároku na náhradu trov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ). Odvolanie matky by nebolo právne účinné, nakoľko sa práva podať odvolanie výslovne vzdala po vyhlásení rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.