Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-132-2020.pdf
PDF · 82.88 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/132/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcov: 1. X. V., nar. XX.X.XXXX, bytom F. E. XX, 2. F. V., nar. X.X.XXXX, bytom V. E. XXX, 3. X. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. E. XXX, 4. L. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. E. XXX, X./ K. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. E. XXX, 6. V. K., nar. X.X.XXXX, bytom V. E. XXX, 7. M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom O., P. XXXX/XX, 8. F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, 9. X.. F. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. E. XXX, XX. X.. M. V., nar. X.X.XXXX, bytom V. E. XXX, všetci žalobcovia zastúpení JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Nitra, Farská 40, IČO: 51 721 554, proti žalovaným: 1. F. O., nar. X.X.XXXX, bytom V. E. XXX, 2. I. V., nar. X.XX.XXXX, bytom E., H. XX, žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom so sídlom v Nitre, Farská 34, IČO: 36 110 787, o určenie neplatnosti závetu a o trovách konania, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 20. augusta 2020 č. k. 14C/98/2012-285, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcom v 1. až 10. rade voči žalovaným 1. a 2. rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20.8.2020 č. k. 14C/98/2012-285 pri právnom posúdení podľa § 470 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, 2, § 257 a čl. 4 CSP žalobcom v 1./ až 10./ rade priznal voči žalovaným v 1./ a 2./ rade nárok na náhradu trov konania (pred prvoinštančným a aj odvolacím súdom) v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. (výrok I.)
2. Štátu voči žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. (výrok II.)
3. V rámci odôvodnenia uznesenia o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcom v 1. až 10. rade v rozsahu 100 % ako aj o priznanom nároku štátu v rozsahu 100 % prvoinštančný súd uviedol, že v súvislosti s priznaním nároku na náhradu trov konania sa spravoval predovšetkým obsahom ust. § 255 ods. 1 CSP, t. j. zásadou úspechu. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej. V danom prípade z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba ohľadne určenia neplatnosti bola podaná dôvodne, pričom súd takto podanej žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Možno potom konštatovať vznik procesného úspechu (nároku) na strane žalobcov, ktorým vo vzťahu k žalovaným (neúspešným v spore) patrí nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalobcom priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pri rozhodovaní o tomto nároku súd zároveň skúmal aj existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP), avšak existenciu takýchto dôvodov na strane žalovaných nevzhliadol.
4. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia ust. § 257 CSP zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami sporu. Použitie tohto ustanovenia neodôvodňuje ani fakt, že strana sporu nie je solventná, resp. že zárobková a majetková situácia strany sporu, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako je tomu u protistrany. Dôvody hodné osobitného zreteľa v danom prípade nemôžu spočívať v tom, že žalované v 1. a 2. rade nedali príčinu pre podanie žaloby. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že sporný závet predložil do dedičského konania právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade a ak žalobcovia v 1. až 10. rade mali pochybnosti o jeho platnosti, nemali inú možnosť ako domáhať sa určenia neplatnosti závetu v súdnom konaní. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že žalované nemuseli mať o neplatnosti závetu vedomosť. Súd na strane žalovaných nevzhliadol existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa, pre ktorý by žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovaným nemal vzniknúť.
5. Pokiaľ ide o náhradu trov štátu spočívajúcich v zaplatení výdavkov spojených so znaleckým dokazovaním znalkyne Mgr. Ľubomíry Benkovičovej, ktoré neboli pokryté zo zloženého preddavku, súd prvej inštancie neúspešné žalované v 1. a 2. rade zaviazal aj k náhrade trov štátu v tom rozsahu, ako je to uvedené vo výrokovej časti II. napadnutého uznesenia. V tomto smere nie je rozhodujúce to, že práve vykonané znalecké dokazovanie pomohlo objasniť okolnosti spísania závetu a tým aj prispieť k spravodlivému rozhodnutiu v danom spore. Vzhľadom k tomu, že súčasne platný CSP neobsahuje osobitné ustanovenie o povinnosti niektorej zo strán sporu nahrádzať štátu trovy konania v zmysle analógie a za použitia čl. 4 CSP súd k náhrade trov štátu zaviazal neúspešnú stranu v tomto spore, t. j. žalované v 1. a 2. rade.
6. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalované v 1. a 2. rade, ktoré navrhli odvolaciemu súdu, aby v zmysle ust. § 388 CSP rozsudok (zrejme uznesenie) zmenil tak, že žalobcovia budú zaviazaní k náhrade trov štátu a žiadnemu z účastníkov konania súd náhradu trov konania neprizná. Alternatívne navrhli s poukazom na ust. § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie je potrebné považovať za nedostatočne odôvodnené, a preto aj nepreskúmateľné. Takýmto postupom súdu prvej inštancie bola žalovaným ako účastníčkam konania odňatá možnosť konať pred súdom. Pri posudzovaní okolností, ktoré odôvodňujú uloženie povinnosti nahradiť trovy konania je potrebné prihliadať na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.
7. Žalované svojím správaním nezavinili začatie súdneho konania, nedali príčinu na jeho začatie, pretože podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu poručiteľa F. zo dňa 13. 12. 2011 vyplynulo z priebehu dedičského konania po tomto poručiteľovi vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 31D/119/2012. V priebehu tohto dedičského konania bol predložený závet poručiteľa F. V., ktorý žalobcovia spochybňovali a práve z tohto dôvodu boli v dedičskom konaní odkázaní na podanie príslušného návrhu na súd. Žalované nemali žiaden dôvod domnievať sa, že by závet poručiteľa F. V. mal byť sporný alebo z akýchkoľvek dôvodov neplatný. Žalované prirodzene využili všetky zákonné možnosti, ktoré im právny poriadok SR poskytoval na ich obranu v prebiehajúcom súdnom konaní.
8. Pokiaľ ide o náhradu trov štátu, tak žalované v priebehu konania, v rámci procesu dokazovania nenavrhli ustanovenie znalca, resp. znalecké dokazovanie. Z dôvodu, že znalecké dokazovanie bolo nariadené na základe žalobcami tvrdenými skutočnosťami a bolo výlučne v záujme žalobcov, žalované zdieľajú ten názor, že nie je spravodlivé zaviazať ich k zaplateniu trov štátu.
9. Vyššie uvádzané skutočnosti podľa názoru žalovaných predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, na základe existencie ktorých by sa mal súd odchýliť od zásady zodpovednosti za výsledok a rozhodnúť tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pričom takéto rozhodnutie o trovách konania by spravodlivo usporiadalo pomery účastníkov konania.
10. Žalobcovia v 1. až 10. rade sa k podanému odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade písomne nevyjadrili.
11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenými subjektmi v rámci zákonnej lehoty na podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal odvolaním
žalovaných v 1. a 2. rade napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 279 a § 280 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Následne odvolací súd podané odvolanie zo strany žalovaných vyhodnotil ako neopodstatnené s rozhodnutím o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Odvolací súd v súvislosti s rozhodovaním o dôvodnosti podaného odvolania žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 11. 09. 2020 smerujúceho voči uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 20. 08. 2020 č. k. 14C/98/2012-285 dospel k tomu záveru, že predmetné odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie v poradní pri druhom rozhodovaní o náhrade trov konania a aj o náhrade trov konania štátu, pretože jeho prvé rozhodnutie v týchto častiach bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. 01. 2017 č. k. 5Co/1096/2015-273 v intenciách záväzného právneho záveru v zmysle § 391 ods. 2 CSP rezultujúceho z tohto uznesenia v dostatočnom rozsahu doplnil skutkový stav, ktorý aj následne správne posúdil podľa ním odcitovaných ustanovení procesného predpisu (§ 257, § 255 ods. 1 a čl. 4 CSP). Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnuté prvoinštančné uznesenie v obidvoch jeho výrokoch ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého uznesenia, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).
14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd poznamenáva, že prvoinštančný súd o náhrade trov konania rozhodol správne, keď postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP, t. j. akceptujúc plný úspech žalobcov v 1. až 10. rade v konaní ohľadne určenia neplatnosti závetu spísaného dňa 13. 12. 2011 poručiteľom F.. Vzhľadom k uvedenému procesnému úspechu na strane žalobcov bola týmto prvoinštančným súdom voči neúspešným žalovaným v tomto konaní správne priznaná náhrada, resp. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd v súvislosti s dôvodom začatia konania vo veci samej poznamenáva, že týmto dôvodom bolo predloženie závetu spísaného poručiteľom F. V., do dedičského konania po tomto poručiteľovi, pričom žalobcovia pravosť tohto závetu spochybnili a ich pochybnosti sa ako dôvodné potvrdili práve v konaní vo veci samej, v ktorom boli plne úspešní, a preto im vznikol dôvodný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovaným v 1. a 2. rade.
15. Ako správnu posúdil prvoinštančný súd aj danosť nároku štátu na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v súvislosti s vynaloženými finančnými nákladmi na znalecké dokazovanie, ktoré potvrdilo za oprávnené pochybnosti vyslovené zo strany žalobcov ohľadne nepravosti testamentu napísaného poručiteľom F. V. dňa 13. 12. 2011. Vzhľadom na zatiaľ nedostatočnú úpravu ohľadne povinnosti strán sporu nahradiť vzniklé trovy konania štátu, súd prvej inštancie správne postupoval, keď o náhrade týchto trov rozhodol za aplikácie čl. 4 CSP ako aj s prihliadnutím na výsledok konania vo veci samej, a k náhrade týchto trov konania štátu v rozsahu 100 % zaviazal neúspešných žalovaných v 1. a 2. rade v konaní vo veci samej.
16. Záverom odvolací súd poznamenáva, že sa stotožňuje aj s konštatovaním súdu prvej inštancie v tom smere, že z jeho strany nebola vzhliadnutá existencia takých, resp. takého dôvodu hodného
osobitného zreteľa majúceho odstrániť neprimeranú tvrdosť, t. j. zabezpečiť spravodlivosť pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a samotný výsledok sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP sú totiž dané charakterom konania, alebo procesnej situácie, pričom ani jedna z týchto dvoch naznačených alternatív pri prejednaní vo veci samej nenastala. Na margo dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania inak úspešným žalobcom v konaní vo veci samej prvoinštančný súd správne uviedol, že takýmto dôvodom nemôže byť to, že žalované v 1. a 2. rade nedali príčinu pre podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu, keď práve predloženie predmetného závetu ich právnym zástupcom do dedičského konania po neb. F. iniciovalo v konečnom dôsledku podanie žaloby žalobcami v 1. až 10. rade týkajúcej sa určenia neplatnosti závetu spísaného dňa 13. 12. 2011 poručiteľom F. V..
17. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu úspešným žalobcom v 1. až 10. rade v tomto konaní voči žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal, pretože im preukázateľne žiadne odvolacie trovy nevznikli.
18. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).