Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/43/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobkyne - Y. U. rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C., H. XXXX, v zastúpení právne JUDr. Jana Hanuláková, DiS., advokátka so sídlom H. XXX, kancelária na adrese Matičné námestie 1427, 022 01 Čadca, IČO: 42 219 752, proti žalovaným: 1/ Mgr. P. X., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C., H., 2/ Ing. P. P. nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C., H. XXX, žalované 1/, 2/ v zastúpení právne JUDr. Michaela Poláčková, LL.M., advokátka so sídlom Palárikova 88, Čadca, IČO: 42 071 828, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe odvolania žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -56 zo dňa 03. 09. 2019, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a žalobkyni nárok voči žalovaným 1/ a 2/ na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej iba „okresný súd“) určil neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 27.07.2018 medzi žalovanou v rade 1/ ako predávajúcou a žalovanou v rade 2/ ako kupujúcou, ktorej predmetom je spoluvlastnícky podiel vo výške 5/48 na parcele KNE č. 1833/1 - orná pôda o výmere 364 m2, zapísaná na LV č. XXXXX, spoluvlastnícky podiel 5/24 na parcele KNE č. 1834 - orná pôda o výmere 243 m2, zapísaná na LV č. XXXXX, pre katastrálne územie C., vedeného Okresným úradom Čadca, Odbor katastrálny, ktorej vklad bol povolený pod V 3237/2018 (výrok I.). Žalobkyni priznal voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Z vykonaného dokazovania nesporne zistil, že dňa 27.07.2018 uzavrela žalovaná v 1/ rade ako predávajúca so žalovanou v rade 2/ ako kupujúcou kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností , ktorou žalovaná v 1/ rade predala žalovanej v 2/ rade za kúpnu cenu 250 eur podiel 5/48 z parcely EK-N č. 1833/1 - orná pôda o výmere 364 m2 zapísanej na LV č. XXXXX a podiel 5/24 z parcely EK-N č. 1834

- orná pôda o výmere 243 m2 zapísanej na LV č. XXXXX, obe v k. ú. C..

3. Podľa obsahu čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX zo dňa 13.11.2018 žalovaná v rade 2/ je zapísaná titulom kúpnej zmluvy zavkladovanej pod č. V 3237/2018 zo dňa 15.08.2018 ako podielová spoluvlastníčka v podiele 5/48 k parcele E-KN č. 1833/1 - orná pôda o výmere 364 m2 v k . ú. C. a žalobkyňa je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka k predmetnej parcele v podiele 3/4 titulom kúpnej zmluvy zavkladovanej pod č. V 3251/2015 zo dňa 29.09.2015.

4. Podľa obsahu čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX zo dňa 13.11.2018 žalovaná v rade 2/ je zapísaná titulom kúpnej zmluvy zavkladovanej pod č. V 3237/2018 zo dňa 15.8.2018 ako podielová spoluvlastníčka v podiele 5/24 k parcele EK-N č. 1834 - orná pôda o výmere 243 m2 a žalobkyňa je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka k predmetnej parcele v podiele 3/6 titulom kúpnej zmluvy zavkladovanej pod č. V 3251/2015 zo dňa 29.09.2015.

5. Žalobkyňa v skutkovom vymedzení žaloby argumentovala tou skutočnosťou, že žalovaná v rade 1) pri predaji spoluvlastníckych podielov nerešpektovala jej predkupné právo, prevádzala spoluvlastnícke podiely bez toho, aby vyzvala ďalších podielových vlastníkov na kúpu predmetných podielov, pritom žalovaná v rade 1/ nie je ani v príbuzenskom - blízkom vzťahu ku žalovanej v rade 2/. Ona/ žalobkyňa má predmetné nehnuteľnosti oplotené viac ako 40 rokov, tieto užíva výlučne so svojimi rodinnými príslušníkmi (predmetné oplotenie nenamietal žiaden sused a nik si nerobil ani nároky do užívania jej podielového spoluvlastníctva). Na základe uvádzaných skutkových tvrdení má ako podielová spoluvlastníčka naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy.

6. Pri posúdení merita veci okresný súd vychádzal z ust. , , ( ďalej iba „ “ ) odkázal aj na ust. .

7. Zdieľal názor žalovanej strany, že v súdenom prípade sa jedná o žalobu podľa , ktorou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určenie právnej skutočnosti ak to vyplýva z osobitného predpisu, na druhej strane ale neprisvedčil žalovaným, že nebolo možné podanej žalobe vyhovieť. V bezprostrednej väzbe k ust. viazal ustanovenie o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „“) ako osobitnej právnej úpravy, v zmysle ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby ktorých sa táto právna zmena týka. Podstata ust. Katastrálneho zákona zostala zachovaná podľa názoru súdu aj po zmene procesno-právnej úpravy zavedenej a účinnej od 01.07.2016. Ak súdne rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je podľa aktuálnej právnej úpravy (stále) zapisovateľné do katastra nehnuteľností, je aj súdne rozhodnutie konštatujúce neplatnosť právneho úkonu spôsobilým podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti, znamená to, že právna úprava aj po zmene koncepcie určovacích žalôb akceptuje existenciu súdneho rozhodnutia o neplatnosti právneho úkonu vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Takéto súdne rozhodnutie podľa súčasnej právnej úpravy môže byť založené len na žalobe o určenie právnej skutočnosti podľa , teda, môže byť výsledkom konania iniciovaného iba žalobou podľa tohto ustanovenia, a práve preto treba ust. Katastrálneho zákona považovať za osobitný právny predpis vo vzťahu k ust. . Povedané opačne, ak by vo vzťahu k ust. nemalo byť ust. Katastrálneho zákona považované za osobitnú úpravu, znamenalo by to, že sa prijatím stalo ust. Katastrálneho zákona obsolentným, k čomu nová procesno-právna úprava nesmerovala. Ak právna úprava akceptuje súdne rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu ako do katastra nehnuteľností zapisovateľný výsledok sporového konania, iniciovaného na podklade ust. , treba pripustiť aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ak táto neznamená len parciálne riešenie daného problému a ak sa ňou odstráni právna neistota, t. j. právne postavenie strán sporu sa stane istým bez toho, aby muselo nasledovať ešte ďalšie súdne konanie.

8. Aplikujúc hore uvedené východiská na prejednávanú vec okresný súd poznamenal, že posudzovaná žaloba „nie je nezmyselná“, resp. nie je žalobou nič podstatné neriešiacou, pretože na jej základe súdom vyslovená neplatnosť právneho úkonu je podkladom pre zápis žalovanej 1/ ako pôvodnej podielovej spoluvlastníčky do katastra nehnuteľností, zároveň sa odstráni existujúca právna neistota žalobkyne aj žalovaných 1/ a 2/ v otázke, kto tvorí okruh subjektov spoluvlastníckeho vzťahu k daným nehnuteľnostiam, čo bude mať potom svoj odraz v stave zápisu v katastri nehnuteľností (§ 70 Katastrálneho zákona). Na podporu svojho právneho záveru okresný súd odkázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.06.2018, v ktorom bola posudzovaná žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu (záložnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností) v bezprostrednej väzbe na ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona.

9. V súdenej veci vykonané dokazovanie nesporne preukázalo, že žalované dňa 27.07.2018 uzatvorili kúpnu zmluvu, jej predmetom bol prevod spoluvlastníckych podielov vo výške 5/48 z pozemku parc. E-KN č. 1833/1 zapísaného na LV č. XXXXX v k . ú. C. a vo výške 5/24 z pozemku parc. E-KN č. 1834 zapísaného na LV č. XXXXX v k. ú. C., pritom žalovaná v rade 2/ v pozícii kupujúcej nebola podielovou spoluvlastníčkou dotknutých nehnuteľností a ani blízkou osobou žalovanej v rade 1/ (v pozícii predávajúcej). Okresný súd za nespornú hodnotil tú skutočnosť, že žalovaná 1/ neponúkla písomnou formou svoje podiely na predaj žalobkyni - podielovej spoluvlastníčke týchto nehnuteľností, čím došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne ale aj k porušeniu predkupného práva ostatných podielových spoluvlastníkov, pretože ani voči nim ponukovú povinnosť žalobkyňa nesplnila.

10. Pokiaľ sporné strany navrhovali vykonanie dokazovania ich výsluchom, výsluchom svedkov ohľadne prebiehajúcej komunikácie medzi nimi, resp. medzi ich právnymi predchodcami pred uzavretím kúpnej zmluvy, - nimi navrhnuté dôkazy okresný súd neakceptoval, považoval ich vykonanie nielen za nehospodárne ale pre rozhodnutie súdu aj irelevantné, pretože podľa hmotného práva ( ustanovení ) sa vyžaduje písomná forma ponuky ( nepostačuje ústna forma ) na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu - a takáto forma zachovaná nebola. Súd poznamenal, že neskúmal naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pretože iba v prípade určovacej žaloby podľa je to relevantná podmienka a nie v prípade žaloby vo vzťahu k ust. - o akú žalobu sa jedná v súdenom prípade.

11. Podľa priznal žalobkyni v spore plne úspešnej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 % voči žalovaným 1/, 2/, zároveň dodal, že o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Voči rozsudku sa odvolali v zákonnej lehote žalované 1/ a 2/, domáhajú sa zmeny rozsudku, v rámci nej žiadajú žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Stotožnili sa s právnym názorom okresného súdu, že v súdenom prípade žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa . Avšak namietajú právny záver , že osobitným predpisom je Katastrálneho zákona. Podľa názoru odvolateliek súd aplikoval správnu právnu normu - ale nesprávne ju interpretoval v spojení s inou právnou normou ( Katastrálneho zákona) čím vec nesprávne právne posúdil a vydal nesprávne a nezákonné rozhodnutie.

13. Žalované 1/,2/ argumentujú v rovine právnej tým, že Katastrálneho zákona nie je osobitným predpisom na základe ktorého mohla žalobkyňa úspešne žalovať neplatnosť kúpnej zmluvy podľa . Hoc ide o relatívne nové ustanovenie, existuje k nemu už aj súdna prax, ktorá poukazuje na to, že osobitným predpisom podľa sú najmä hmotno- právne normy, ktoré oprávňujú súd rozhodnúť o konkrétnej neplatnosti, napr. neplatnosť skončenia pracovného pomeru, výpovede z nájmu bytu, neplatnosť dražby a iné... Rozhodnutie súdu o neplatnosti sa tak stáva osobitnou podmienkou neplatnosti. Ustanovenie Katastrálneho zákona nie je právnou normou tohto typu, pretože neoprávňuje súd rozhodnúť o neplatnosti právnych skutočností v nej uvedených (právneho úkonu a dražby), ale oprávňuje okresný úrad zapísať už vydané právoplatné rozhodnutie súdu o neplatnosti. Rozhodnutie súdu o neplatnosti sa tak stáva podmienkou zápisu stavu, ktorý bol zapísaný pred zápisom právnej skutočnosti, ktorú súd vyhlásil za neplatnú (právny úkon a dražba). Pokiaľ súd poukazuje na zachovanie podstaty Katastrálneho zákona aj za účinnosti a zmenila sa len odkazová norma na nové ustanovenie , tento názor platí ale s dodatkom, že na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy v novej právnej úprave bola vyňatá zákonná eventualita neplatnosti právneho úkonu, čo svedčí v prospech ich názoru

- tvrdia odvolateľky. Nová koncepcia záväznosti rozsudku totiž predpokladá, že v prípade neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti, bude podaná žaloba o určenie práva podľa a okresný úrad už zapíše tú osobu, ktorej bude svedčať právo vyplývajúce z právoplatného rozhodnutia súdu. Keďže bol zápis vlastníckeho práva žalovaných do katastra nehnuteľností vykonaný na základe neplatnej kúpnej zmluvy, žalobkyňa mala podať žalobu na určenie práva z neplatnej kúpnej zmluvy, pri tomto type žaloby by však musela preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu, teda preukázať ako sa určenie neplatnosti kúpnej zmluvy premietlo do jej právnych pomerov, pričom toto dôkazné bremeno by už nemusela uniesť. Je preto možné, že žalobkyňa sa práve z tohto dôvodu rozhodla uplatniť žalobu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Nie je možné prisvedčiť ani právnemu názoru súdu, že pokiaľ by Katastrálneho zákona nebol považovaný za osobitný predpis podľa išlo by o ustanovenia obsolentné. Podľa právnej teórie je totiž obsolentná právna

norma je taká, ktorá je súčasťou právneho poriadku ako platná a účinná, pretože nebola zrušená, hoc vymizla z právneho užívania. To nie je prípad § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona, táto norma sa používala a stále sa bude používať ako právny základ upravujúci postup zápisu všetkých právoplatných rozhodnutí súdu o určenej neplatnosti právnych skutočností uvedených v tejto norme (právny úkon a dražba).

14. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu hodnotí odvolanie žalovaných 1/,2/ za účelové a nedôvodné, neuviedli v ňom ani jeden nový relevantný dôvod pre jeho podanie. Zdôrazňuje, že žaloba podľa je prípustná výlučne v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Cituje ust. Katastrálneho zákona v znení, že ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, okresný úrad - odbor katastrálny vyznačí stav pred týmto právnym úkonom; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka, teda právnych nástupcov. S poukazom na vyššie uvedené žalobkyňa má za to, že súd správne aplikoval ust. , nakoľko jej žaloba je žalobou podľa tohto ustanovenia, pričom osobitným predpisom je práve ust. Katastrálneho zákona. Na základe týchto skutočností žiada, aby odvolací súd odvolanie žalovaných 1/,2/ odmietol a potvrdil rozsudok okresného súdu pre vecnú správnosť a jej priznal trovy odvolacieho konania.

15. V písomnej reakcii na predchádzajúce vyjadrenie žalobkyne žalované 1/,2/ uviedli, že sa žalobkyňa žiadnym spôsobom nevyjadrila k ich odvolacím argumentom a tvrdeniam, iba opísala znenie ustanovení a Katastrálneho zákona, preto jej vyjadrenie považujú za formálne, ktoré žiadnym spôsobom nevyvrátilo ich odvolacie argumenty a tvrdenia o nesprávnosti rozsudku. Obdobne ako v odvolaní navrhujú zmenu rozsudku okresného súdu, v rámci nej zamietnutie žaloby a uplatňujú si nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

16. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( , ďalej iba „CSP“), po zistení, že odvolanie podali v zákonnej lehote na to oprávnené strany sporu proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa v spojení s , rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa , z dôvodu vecnej správnosti. I keď je odvolanie žalovanej strany vyargumentované v rovine procesno-právnej vo vzťahu k aplikácii ustanovenia a d) , aj k ust. Katastrálneho zákona, odvolací súd ho v súdenej veci akceptovať nemohol.

17. Okresný súd vykonal dokazovanie v akceptovateľnom rozsahu, z ktorého ustálil správne aj skutkový stav veci, v písomnom odôvodnení rozhodnutia vyargumentoval v rovine skutkovej aj právnej podstatné dôvody ktoré ho viedli k záveru o opodstatnenosti žaloby. Okresný súd zodpovedal prečo v posudzovanom prípade vyhodnotil žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z pohľadu ust. za prípustný prostriedok ochrany práva žalobkyne, nadväzne o ktoré hmotno- právne ustanovenia v bezprostrednej súvislosti s aplikovaným ustanovením tzv. osobitnej právnej normy ( ) svoje rozhodnutie oprel.

18. Dokazovanie preukázalo nesporne skutočnosť, že žalovaná v 1/ rade previedla kúpnou zmluvou uzavretou dňa 27.07.2018 v pozícii predávajúcej na žalovanú v rade 2/ v pozícii kupujúcej svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 5/48 k pozemku- parcela KN-E č. 1833/1 orná pôda o výmere 364 m2 zapísanému na LV č. XXXXX, spoluvlastnícky podiel 5/24 k pozemku - parcela KN-E č. 1834 - orná pôda o výmere 243 m2 zapísanému na LV č. XXXXX v k. ú. C., vedené u Okresného úradu Čadca, odbor katastrálny, vklad ktorej bol povolený pod V 3237/2018, - a to bez toho, aby splnila svoju ponukovú povinnosť vymedzenú v ust. voči žalobkyni/podielovej spoluvlastníčke. Predmetným právnym úkonom/ kúpnou zmluvou bolo porušené zákonné predkupné právo žalobkyne. Zákonné predkupné právo má základ v hmotnoprávnej úprave - vznikne na základe výslovného ustanovenia zákona, takýto zákonný charakter má aj predkupné právo medzi podielovými spoluvlastníkmi podľa ustanovenia ( ak sa prevádza spoluvlastnícky podiel, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ). Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom a ako také má vecnú povahu. Ak povinná osoba ( jeden z podielových spoluvlastníkov ) prevedie vec bez toho, že by ju ponúkla oprávnenému ( ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi ) nemá to za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy na základe ktorej nadobúdateľ vec získal, ale oprávnený má možnosť využiť viaceré alternatívy ochrany práva.

19. Krajský súd dáva do pozornosti odvolateľkám písomné odôvodnenie rozhodnutia v bode 13., v ktorom okresný súd poukazuje na oprávnenie spoluvlastníka z predkupného práva pri porušení povinnosti zo strany spoluvlastníka, vybrať si z viacerých alternatív voči porušovateľovi predkupného práva, a to : a/ buď sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu ( ), b/ sa domáhať voči nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka, a c/ uspokojiť sa s tým, že mu zostáva predkupné právo voči novému nadobúdateľovi. Zákon pritom ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, ktoré z týchto riešení/ alternatív zvolí. Žalobkyňa, oprávnená z predkupného práva pri preukázanom porušení povinnosti zo strany spoluvlastníka - povinného z predkupného práva - žalovanej 1/ (pri predaji spoluvlastníckeho podielu) si vybrala zákonom umožnenú alternatívu - podala žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu, jej žaloba jednoznačne smeruje voči všetkým účastníkom zmluvy, teda voči žalovaným 1/,2/, ktoré sú v spore pasívne vecne legitimované. Vzhľadom aj na právo/oprávnenie subjektu z predkupného práva/žalobkyne, na alternatívu výberu oprávneným subjektom/žalobkyňou, podať žalobu voči porušiteľovi predkupného práva - ňou sa domáhať o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými 1/,2/ o prevode spoluvlastníckeho podielu, subsumovanie žaloby pod režim ustanovenia má svoj zákonný rámec. O to viac, že podanie takejto žaloby z pohľadu ust. ( odkazuje na predmetné ustanovenie aj okresný súd ) je právnym nástrojom nutným, pretože pokiaľ sa oprávnený subjekt práva nedovolá relatívnej neplatnosti právneho úkonu, hľadí sa na právny úkon ako platný. Žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala nápravy porušeného práva uvedením „ veci do pôvodného stavu“ teda do stavu aký existoval pred uzavretím namietaného právneho úkonu, právoplatné rozhodnutie súdu o neplatnosť právneho úkonu sa stáva určujúcim podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti podľa ust. Katastrálneho zákona, označené ustanovenie špeciálnej právnej normy sa tak bezprostredne viaže aj k ust. - ako to konštatoval aj okresný súd. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že právna podstata ust. Katastrálneho v znení účinnom od 1.7.2016, právna úprava akceptuje súdne rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu ako do katastra nehnuteľnosti zapisovateľný výsledok sporového konania iniciovaného na podklade ust. , čo aj bolo v súdenom prípade sledované podanou žalobou.

20. Uvádzané súvislosti a úvahy viedli odvolací súd k záveru o vecnej správnosti rozsudku okresného súdu v merite veci.

21. V súvisiacom výroku o náhrade trov/nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodovanie okresného súdu podľa zohľadňuje zásadu úspechu/neúspechu strán v spore.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa v spojení s a úspešnej žalobkyni priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % voči žalovanej strane neúspešnej v odvolacom konaní. Dodáva zároveň, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd postupom podľa .

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

Podľa dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa neplatí v prípadoch vymedzených v .