Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/183/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Radičovej, členov JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: P. F., s.r.o., so sídlom K.. W.. C. XXX/XX, XXX XX N. D., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného: S.. W. F., advokát, s.r.o., so sídlom P. XX/XX, XXX XX N. D., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: M. N., I. C. O. W., so sídlom C. X, XXX XX D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXX/XXXXXX, UPS/USX/OK/BEZ/ XXXX/XXXXX zo dňa 23. augusta 2019 a rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 15. novembra 2017 č. N., takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného M. N., I. C. O. W.. XXXX/XXXXXX, B. zo dňa 23. augusta 2019 a rozhodnutie M. zo dňa 15. novembra 2017 č. R.., XXXX/XXXXXX a vec mu vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 25.10.2019 bola Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) doručená správna žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXX/XXXXXX, B./B zo dňa 23.08.2019, potvrdzujúceho rozhodnutie M. N., I. C. O. W. N. D. č. N č.z. XXXX/XXXXXX zo dňa 15.11.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“), ktorým bola podľa o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) uložená žalobcovi pokuta vo výške 2.000 Eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s ustanovením , na tom skutkovom základe, že žalobca ako zamestnávateľ využíval závislú prácu troch osôb, mal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, pričom a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu, t.j. podľa .

2. Žalobca sa petitom správnej žaloby domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný rozhodol vo veci pôvodne rozhodnutím č.XXXX/ XXXXX, B./B ktoré Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k.11S/34/2018-70 zo dňa 16.04.2019 zrušil. Žalovaný následne rozhodol napadnutým rozhodnutím. Žalobca uviedol, že žalovaný nepostupoval pri vydávaní rozhodnutia v súlade so zásadami správneho konania a nesprávne vec posúdil, keď opomenul skúmať lehotu na uloženie pokuty. Poukázal na znenie ustanovenia . Podľa žalobcu sa prvostupňový správny orgán dozvedel o porušení dňa 14.12.2016, z ktorého mu vyplývalo protiprávne konanie žalobcu. Dňa 14.12.2016 vydal prvostupňový orgán priebežný protokol o kontrole, kedy získal prvú objektívnu možnosť preveriť a dozvedieť sa všetky

skutočnosti potrebné pre zistenie prípadného porušenia zákonom stanovených povinností žalobcu. Subjektívna jednoročná lehota na uloženie pokuty uplynula dňa 14.12.2017. Rozhodnutie žalovaného č. XXXX/XXXXXX, B./B zo dňa 23.08.2019 bolo vydané po uplynutí jednoročnej prekluzívnej lehoty. Žalobca poukázal na ustálenú právnu prax pri určení začiatku plynutia prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty, a to v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , sp.zn. , . .

3. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že M. N., I. C. a W. N. D. vykonal dňa 14.12.2016 kontrolu kontrolu dodržiavania o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v prípade troch fyzických osôb bolo konštatované podľa vtedy platného a nelegálnom zamestnávaní na základe skutočností zistených pri výkone kontroly a predložených dokladov. Na základe výsledku kontroly M. N., I. C. a W. N. D. začal správne konanie vo veci uloženia pokuty v zmysle zákona o službách zamestnanosti za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa a nelegálnom zamestnávaní a rozhodol o uložení pokuty v sume 5000 Eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa vtedy platného zákona o nelegálnej prácia nelegálnom zamestnávaní, pričom v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré účastník konania uviedol v rámci správneho konania. Účastník konania sa proti rozhodnutiu o uložení pokuty v zákonom stanovenej lehote odvolal. Odvolací orgán (M. N., I. C. O. W.) rozhodnutím č. XXXX/XXXXX zo dňa 05.02.2018 odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie M. N., I. C. a W. N. D. potvrdil. Účastník konania prostredníctvom právneho zástupcu podal dňa 01.03.2018 správnu žalobu na Krajský súd Trenčín, ktorý rozsudkom sp. zn. -70 zo dňa 16. 04. 2018 rozhodnutie M. N., I. C. a W. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 30. 07. 2019. M. N., I. C. a W. D. dňa 23. 08. 2019 vydalo rozhodnutie č. XXXX/XXXXXX, ktorým zmenilo výšku pokuty zo sumy 5000,- eur na sumu 2000,- pričom ostatné časti rozhodnutia M. N., I. C. a W. N. D. zostali nezmenené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.09.2019.

4. Žalovaný s názorom žalobcu, že lehota kedy sa správny orgán dozvedel o porušení a nelegálnom zamestnávaní začala plynúť od 14. 12. 2016, t.j. vtedy keď bola začatá kontrola dodržiavania a nelegálnom zamestnávaní a bol vypracovaný priebežný protokol sa nestotožňil. Uviedol, že podľa o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o kontrole v štátnej správe) pri kontrole, ktorej predmet je osobitý alebo náročný a vyžaduje zaznamenať stav predmetu kontroly priamo na mieste v určenom čase, vypracujú pracovníci kontroly za účasti zamestnancov, ktorí sú za príslušný úsek zodpovední, alebo ďalších zamestnancov, priebežný protokol. V zmysle uvedeného bol v tomto prípade v čase začatia kontroly dňa 14. 12. 2016 vypracovaný priebežný protokol, kde sú zaznamenané skutočnosti zistené priamo na mieste. Zamestnanci kontroly následne zisťovali splnenie povinnosti zamestnávateľa voči I. N. na základe preložených dokladov (registračné listy FO, evidencia dochádzky kontrolovaných osôb, ktoré boli predložené 16. 02. 2017). Až na základe týchto dokladov bol dňa 27.02.2017 bol vypracovaný protokol o výsledku kontroly č. XXXX/XXXXX s konštatovaním porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle a nelegálnom zamestnávaní. S uvedeným protokolom o výsledku kontroly bol kontrolovaný subjekt oboznámený dňa 28.02.2017, kedy mu bola v súlade s ustanovením zákona o kontrole v štátnej správe určená lehoty na vyjadrenie ku kontrolným zistenia do 15.03.2017. Kontrolovaný subjekt predložil vyjadrenie dňa 10.03.2017, súčasťou ktorého bola aj námietka nefunkčnosti elektronických služieb I. N.. V záujme preverenia opodstatnenosti tejto námietky orgán kontroly požiadal listom zo dňa 22.03.2017 o vyjadrenie I. N.. Na základe vyjadrenia I. N. doručeného dňa 31.05.2017 boli námietky vyhodnotené ako neopodstatnené. Kontrolovaný subjekt bol oboznámený o neopodstatnenosti námietok a bol predvolaný na prerokovanie protokolu o výsledku kontroly na deň 14.06.2017 o 10.00 hod. Kontrolovaný subjekt dňa 13.06.2017 oznámil, že vedúci kontrolovaného subjektu sa v stanovenom termíne nemôže zúčastniť prerokovania protokolu z dôvodu plnenia pracovných povinností mimo N. D. a následnej dovolenky. Kontrola bola ukončená v zmysle zákona o kontrole v štátnej správe dňa 17.07.2017 prerokovaním protokolu o výsledku kontroly podpísaním zápisnice o prerokovaní protokolu. V zmysle uvedeného ustanovenia sa kontrola považuje za ukončenú dňom 17.07.2017, t.j. pred týmto dátumom nebolo možné začať správne konanie vo veci uloženia pokuty. Žalovaný práve deň 17.07.20217 označil za deň, kedy začala plynúť preklužívna subjektívna lehota 1 rok na uloženie pokuty,

pričom zásadne nesúhlasil s právnym názorom žalobcu, že prekluzívna lehota na uloženie pokuty začala plynúť 14.12.2016.

5. Žalovaný vyslovil právny názor, že proces uloženia pokuty (správne konanie) začína až po skončení procesu kontroly, v ktorom orgán kontroly zistil porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Správny orgán musí mať porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania dôkazne preukázané - priebežný protokol v procese kontroly nie je konečným zistením, ale zistením predbežným, ktoré musí byť preukázané v procese kontroly. Podľa žalovaného zákon o kontrole je záväzným procesným zákonom pre zamestnancov kontroly úradov a ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny pri výkone kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania). V predmetnom prípade bola kontrola zákonne ukončená dňom 17.07.2017 - v celom procese kontroly mal kontrolovaný subjekt /žalobca zákonnú možnosť vyvrátiť predbežné zistenia uvedené v priebežnom protokole a vyviniť sa z porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania - svoje právo aktívne využil. Orgán kontroly zistil porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom dňa 17.07.2017. V súlade s § 68a ods. 3 zákona o službách zamestnanosti v lehote jedného roka odo dňa, keď dozvedel o porušení týchto povinností (dôkazne preukázané, zákonné ukončenie kontroly podľa zákona o kontrole), uložil pokutu za zistený správny delikt podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti. Právoplatný postih (07.02.2018) bol v lehote jedného roka. K ďalšiemu konaniu, opakovanému rozhodovaniu vo veci odvolania zaviazal žalovaného právoplatný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne . Jeho výsledkom bolo žalobou napadnuté rozhodnutie č.: XXXX/XXXXXX. Žalobou napadnuté rozhodnutie č.: XXXX/XXXXXX bolo vydané dňa 23.08.2019 a nadobudlo právoplatnosť dňa 11.09.2019, t.j. v zákonom stanovenej lehote do troch rokov odo dňa keď došlo k porušeniu. K judikatúre uvádzanej žalobcom v žalobe žalovaný uviedol, že všetky uvádzané rozhodnutia NS SR sa zaoberajú výkladom plynutia lehôt stanovených v iných osobitných zákonoch a platiacich pre iné subjekty ( Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Štátnej ochrany prírody SR, Úradu pre verejné obstarávanie) ako pre úrady práce sociálnych vecí a rodiny a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny v zmysle o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný záverom uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie č.: XXXX/XXXXXX, ktoré bolo vydané dňa 23.08.2019 a nadobudlo právoplatnosť dňa 11.09.2019, bolo vydané v zákonom stanovených lehotách (jednoročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej lehote) a správny orgán II. stupňa vec správne právne posúdil, a preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. V písomnej replike žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s jeho argumentáciou a zotrváva na doterajších stanoviskách a vyjadreniach, pričom má za to, že žalovaný sa dozvedel o porušení zákona dňa 14.12.2016, kedy mu boli predložené všetky podklady. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Podľa žalobcu je rozhodný dátum, kedy sa orgán kontroly dozvedel o možnom porušení zákona a nie dátum, kedy prerokoval zistenia s kontrolovaným subjektom. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ je v zákone stanovená prekluzívna lehota na uloženie sankcie za správny delikt, je potrebné, aby v tejto lehote nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správneho orgánu. Prvým dňom, kedy sa kontrolný orgán dozvedel o možnom porušení zákona bol deň vykonania kontroly, t. j. 14.12.2016. Posledný deň, ktorým mal správnym orgán rozhodnúť o porušení zákona žalobcom bol deň 14.12.2017, pričom rozhodnutie malo nadobudnúť aj právoplatnosť. Žalovaný už v prvom prípade, keď rozhodoval o odvolaní žalobcu rozhodol po uplynutí prekluzívnej lehoty, keďže o odvolaní žalobcu rozhodol až dňa 05.02.2018 rozhodnutím č. XXXX/XXXXX, B./B teda logicky aj touto žalobou napádané rozhodnutie žalovaného č. XXXX/XXXXXX, B./B zo dňa 23.08.2019 bolo vydané po 1 ročnej prekluzívnej lehote.

7. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko o jeho nariadenie požiadal žalobca.

9. Na pojednávaní žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na podanej žalobe a jej dôvodoch v plnom rozsahu a žiadal napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V prípade úspechu si žalobca uplatil právo na náhradu trov konania.

10. Z administratívneho spisu správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že dňa 14.12.2016 vykonali zamestnanci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. D. u žalobcu kontrolu dodržiavania ustanovení za obdobie od 01.01.2014 do 14.12.2016. O výsledku kontroly bol podľa o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov spísaný protokol zo dňa 27.02.2017, v ktorom boli zhrnuté kontrolné zistenia, vrátane zistenia porušenia ustanovenia v spojení s ustanovením , spočívajúceho v tom, že žalobca ako zamestnávateľ využíval závislú prácu troch fyzických osôb, mal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, pričom dvaja zamestnanci boli prihlásení do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne s takmer 5-hodinovým oneskorením potom, ako začali výkon činnosti zamestnanca pre žalobcu, tretí zamestnanec bol do uvedeného registra prihlásený až potom, ako pre žalobcu vykonával činnosť zamestnanca 8 dní. Správny súd súčasne konštatuje, že dňa 14.12.2016 bol vyhotovený priebežný protokol o kontrole.

11. Dňa 10.03.2017 žalobca doručil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. D. písomné stanovisko, v ktorom uviedol, že k vytýkanému pochybeniu nedošlo úmyselne. U prvých dvoch zamestnancov došlo k 5-hodinovému oneskoreniu prihlásenia z dôvodu administratívnej chyby. Pri treťom zamestnancovi došlo k chybe pri odosielaní prihlasovacieho formulára na stránkach I. N., hoci prihlásenie bolo zo strany žalobcu vykonané po podpise pracovnej zmluvy. Že tento dokument neprešiel do systému I. N., sa zistilo až po dvanástich dňoch pri následnej kontrole, pričom došlo k okamžitej náprave. Žalobca zdôraznil, že odvody boli za dotknutých zamestnancov zaplatené v riadnej výške aj za čas, kedy neboli registrovaní v registri I. poisťovne.

12. Dňa 05.06.2017 odoslal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny N. D. žalobcovi oznámenie o preverení opodstatnenosti námietok ku kontrolným zisteniam.

13. Dňa 17.07.2017 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny N. D. prerokoval so žalobcom protokol o výsledku kontroly.

14. Dňa 31.08.2017 bol Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. D. doručený prípis žalobcu, ktorým oznámil správnemu orgánu prijatie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin.

15. Prípisom zo dňa 06.09.2017 oznámil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny N. D. žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

16. K oznámeniu o začatí správneho konania sa prípisom zo dňa 27.09.2017 vyjadril žalobca. Poukázal na to, že z jeho strany nedošlo k porušeniu zákona, keďže dotknutí zamestnanci nemali byť v práci a nepracovali na základe pracovnej zmluvy, avšak naznačenú argumentáciu bližšie nevysvetlil. Ďalej poukázal na povinnosť orgánov verejnej moci rozhodovať v súlade s rešpektovaním princípu právnej istoty s tým, že obsah právnej normy nesmie byť interpretovaný izolovane mimo zmyslu, cieľa a účelu zákona. V nadväznosti na uvedené označil žalobca záver kontroly vykonanej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N. D. za vecne nesprávny, ústavne nekonformný, ba až šikanózny výkon práva vo vzťahu k žalobcovi a výklad príslušných ustanovení za formalistický.

17. V následne podanom doplnení písomného stanoviska žalobca vysvetlil, že dotknutí zamestnanci v čase, kedy neboli prihlásení do registra Sociálnej poisťovne, neboli so žalobcom v zamestnaneckom vzťahu, ale mali so žalobcom uzatvorené príkazné zmluvy v zmysle a nasl. , a to z dôvodu, že si zamestnancov chcel odskúšať, ako aj z dôvodu menšej administratívnej záťaže. Na vyššie uvedené skutočnosti si konateľ žalobcu spomenul až neskôr. Žalobca ako listinné dôkazy pripojil príkazné zmluvy uzatvorené s dotknutými zamestnancami.

18. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny N. D. rozhodnutím č. N č.z. XXXX/XXXXXX zo dňa 15.11.2017 podľa uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000,- Eur za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa , keď pri

výkone kontroly dodržiavania citovaného zákona dňa 14.12.2016 bolo zistené nelegálne zamestnávanie v zmysle citovaného zákona tým, že žalobca využíval závislú prácu N. T., K. K. a K. U., mal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu - ustanovenia o sociálnom poistení. V rámci odôvodnenia prvostupňový správny orgán odkázal na kontrolné zistenia zo dňa 14.12.2016 a dôkazy zabezpečené počas kontroly a v rámci správneho konania. Argumenty žalobcu o absencii úmyslu porušiť zákon správny orgán uviedol, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je postihované bez ohľadu na úmysel. Argumentáciu žalobcu, že dotknutí zamestnanci pre neho vykonávali prácu pred ich prihlásením na základe uzatvorených príkazných zmlúv, správny orgán vyhodnotil ako účelovú obranu. Poukázal na prvotné vyjadrenia konateľa žalobcu k výsledkom kontroly, v ktorých absentuje argumentácia príkaznými zmluvami, keď tento odôvodňuje zistené nedostatky nie existenciou iného typu zmluvného vzťahu, ale iba administratívnou chybou, resp. chybou pri odosielaní formulára, a zdôrazňuje, že odvody boli za zamestnancov zaplatené za celé obdobie trvania pracovného pomeru, t.j. aj za obdobie pred prihlásením do registra Sociálnej poisťovne. Činnosti, ktoré mali dotknutí zamestnanci vykonávať pre žalobcu na základe príkazných zmlúv, vykazujú všetky znaky závislej práce podľa , najmä vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, preto tento vzťah správny orgán vyhodnotil podľa jeho obsahu bez ohľadu na formálne označenie právneho úkonu a pre účely správneho konania ho prekvalifikoval na pracovnoprávny vzťah, keďže závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu. Uloženie pokuty na dolnej hranici zákonného rozpätia správny orgán odôvodnil tým, že u žalobcu išlo o prvé porušenie a nelegálnom zamestnávaní.

19. Proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. D. zo dňa 15.11.2017 podal žalobca včas odvolanie, navrhol rozhodnutie zrušiť a konanie zastaviť, resp. vrátiť prvostupňovému orgánu na nové rozhodnutie. Zopakoval argumentáciu zo svojich skorších písomných vyjadrení. Hoci ustanovenia o príkaznej zmluve podľa a ustanovenia o závislej práci podľa sú podobné, nemôže byť vykonávanie krátkodobej činnosti na základe príkaznej zmluvy vyhodnotené ako závislá práca, keďže príkazná zmluva ako zmluvný typ existuje a je obsiahnutá v , ktorý sa subsidiárne používa k .

20. V poradí prvý rozhodnutím č. XXXX/XXXXX B./B zo dňa 05.02.2018 žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. D. potvrdil. Osvojil si skutkové zistenia a právne závery prvostupňového správneho orgánu. Poukázal na konkrétne dôkazy preukazujúce, že v prípade zamestnancov menovaných v skutkovej vete rozhodnutia ide o porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Na podporu záveru o posúdení príkazných zmlúv ako pracovných zmlúv vzhľadom na ich obsah poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.03.2015. Zdôraznil, že kontrolované osoby K. U., N. T. a K. K. mali v príkazných zmluvách priamo určený vzťah podriadenosti vo vzťahu k žalobcovi, ako aj čas určený na vykonanie zadaných úloh. Ak by tvrdenie o uzatváraní príkazných zmlúv pred uzatváraním pracovných zmlúv malo byť pravdivé, žalovaný si položil otázku, prečo nemali príkazné zmluvy uzatvorené aj ostatní zamestnanci žalobcu, u ktorých neboli zistené žiadne nedostatky, pričom tieto príkazné zmluvy sa až dodatočne, so značným oneskorením, objavili ako dôkaz až v štádiu, kedy žalobcovi bolo zrejmé, že mu hrozí uloženie sankcie. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. zo dňa 16.04.2019, právoplatným dňa 30.07.2019 z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Voči rozhodnutiu nebola podaná kasačná sťažnosť.

21. Napadnutým rozhodnutím č. XXXX/XXXXXX, B./B zo dňa 23.08.2019 žalovaný opätovne rozhodol vo veci tak, že odvolanie žalobcu zamietol a súčasne zmenil rozhodnutie v časti o uložení pokuty, kedy pokutu znížil na sumu 2.000,- eur a presnejšie vymedzil skutkovú vetu správneho deliktu.

22. Podľa v znení účinnom do 31.12.2017 nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu.

23. Podľa účinného od 01.01.2018 (ďalej len ,8“)

nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra.

24. Podľa právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa a . Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa .

25. Podľa postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy.

26. Podľa ústredie a úrad uložia pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu od výšky 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

27. Podľa ústredie a úrad pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov, opakované zistenie toho istého nedostatku, a ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 1 písm. b), aj na počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb.

28. Podľa pokutu možno uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď sa ústredie a úrad dozvedeli o porušení týchto povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu.

29. Podľa (ďalej len „“) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

30. Podľa , ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

31. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných vyjadrení účastníkov konania, po zohľadnení vyjadrení účastníkov konania na pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

32. Predmetom konania pred správnym súdom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Podstatným v konaní je zodpovedanie právnej otázky, či došlo v tomto prípade k preklúzii práva uložiť pokutu žalobcovi. V prejednávanej veci je teda len jedna námietka žalobcu, a to že uplynula jednoročná lehota na uloženie pokuty dňa 14.12.2017, a nakoľko nebola do uvedeného času žalobcovi právoplatne uložená pokuta, už mu ani uložená byť nemôže, pričom podľa žalobcu je na , súd povinný prihliadať ex offo.

33. Správny súd konštatuje, že z ust. vyplýva, že pokutu možno uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď sa ústredie a úrad dozvedeli o porušení týchto povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu. Z predmetného ustanovenia je teda zrejmé, že rozhodnou skutočnosťou pre začatie plynutia subjektívnej jednoročnej prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty je moment, kedy sa ústredie alebo úrad dozvedeli o porušení povinností stanovených zákonom. Rozhodným je teda moment, kedy bolo porušenie zákona zistené. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v deň vykonania kontroly 14.12.2016 bol v prevádzke žalobcu vyhotovený Priebežný protokol o kontrolných zisteniach, z ktorého o.i. vyplýva, že boli predložené pracovné zmluvy, dohody o pracovnej činnosti, boli zabezpečené údaje kontrolovaných osôb, ktoré boli uvedené do prílohy priebežného protokolu. Z obsahu administratívneho spisu súčasne plynie, že dňa 16.02.2017 boli žalovanému predložené registračné listy kontrolovaných zamestnancov vrátane dochádzky týchto zamestnancov. Dňa 27.02.2017 bol o uvedených zisteniach vypracovaný protokol v dvoch rovnopisoch. Prvostupňový správny orgán teda už dňa 14.12.2016 mal k dispozícii pracovné zmluvy a ďalšie údaje od žalobcu, ktoré odôvodňujú prijatie záveru, že prvá objektívna možnosť, kedy prvostupňový správny orgán mohol preveriť a dozvedieť sa všetky skutočnosti potrebné pre zistenie prípadného porušenia zákonom stanovených povinností žalobcom, t.j. kedy sa mohol dozvedieť o prípadnom porušení v spojení so , nastala dňom 14.12.2016. Tento deň, t.j. 14.12.2016, je teda dňom možného zistenia a preverenia (na základe zistení z vykonanej kontroly, z odovzdaných dokladov dodržiavanie, prípadne porušenie vyššie uvedených zákonov, t.j. tento deň je aj dňom rozhodným pre začiatok plynutia zákonnej jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty. Subjektívna jednoročná prekluzívna lehota na uloženie pokuty žalobkyni v zmysle preto správnemu orgánu uplynula dňa 14.12.2017. Výsledkom správneho konania bolo vydanie prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia, pričom druhostupňové rozhodnutie bolo pôvodne vydané 05.02.2018 (právoplatné dňa 07.02.2018), po jeho zrušení opätovne vydané dňa 23.08.2019 (nadobudlo právoplatnosť 11.09.2019). Správny súd je toho názoru, že správny orgán mal dostatok vedomostí v zmysle už dňa 14.12.2016. Správny súd je toho názoru, že na zachovanie lehoty podľa nestačí iba v rámci nej vydať prvostupňové rozhodnutie, ale je nevyhnutné, aby toto najneskôr v posledný deň uvedenej lehoty nadobudlo aj právoplatnosť.

34. Ak by správny súd pripustil, že úvaha správneho orgánu o nadobudnutí neskoršej vedomosti o porušení povinností žalobcu v oblasti nelegálneho zamestnávania je správna, musel by konštatovať, že aj v tomto prípade by uplynula jednoročná subjektívna prekluzívna lehota na uloženie pokuty, nakoľko dátumom od kedy možno najneskoršie počítať jednoročnú lehotu je 16.02.2017(dátum doručenia registračných listov zo Sociálnej poisťovne. Žalovanému boli teda od 16.02.2017 doručené registračné listy zo Sociálnej poisťovne a od uvedeného času mal najneskôr vedomosť o prípadnom porušení práva žalobcom. Čiže žalovaný spoľahlivo vedel o porušení povinností žalobcom najneskôr od uvedeného dátumu. Pri zohľadnení uvedenej skutočnosti správny súd by konštatoval, že plynutie 1 ročnej lehoty by pri tomto posúdení spočívalo (v súlade s názorom žalovaného) v období od 07.02.2018 (od právoplatnosti rozhodnutia žalovaného až do 30.07.2019 (nadobudnutie právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne 11S/34/2018/). Následne lehota plynula ďalej a márne uplynula dňa 08.08.2019, keďže k jej uplynutiu zostávalo 9 dní (16. február - 07 február predstavuje 9 dní). Žalovaný vydal nové rozhodnutie dňa 23.08.2019, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť až dňa 11.09.2019, čiže po uplynutí subjektívnej prekluzívnej lehoty. Správny súd konštatuje, že na plynutie subjektívnej lehoty postačuje vedomosť buď prvostupňového správneho orgánu, alebo úradu. Správny súd na doplnenie uvádza, že ak by mal lehotu na uloženie pokuty počítať od 27.02.2017 (správny orgán práve v uvedený deň vyhotovil protokol o výsledku kontrolu so zisteniami o porušení predpisov o nelegálnom zamestnávaní), tak aj v tomto prípade by bola prekluzívna lehota uplynula márne, nakoľko pokračovala v plynutí po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne a uplynula by dňa 19.08.2019.

35. Pokiaľ teda správny orgán v predmetnom prípade žalobcovi uložil (právoplatným rozhodnutím) sankciu - pokutu za porušenie ustanovení (konkrétne za porušenie ust. v spojení s cit. zákona) zistených dňa 14.12.2016 (resp. najneskôr dňa 16.02.2017), uložil pokutu po uplynutí jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty, tak potom postupoval v rozpore s . Súd sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nestotožnil s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej pre začiatok plynutia ročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty v zmysle na uloženie pokuty nie je rozhodujúci deň, kedy bola

vykonaná kontrola, ale až deň 17.07.2017, kedy bol prerokovaný protokol o kontrole, nakoľko tento názor nie je správny. Správny súd má za to, že ak by sa pripustil výklad uvedeného zákonného ustanovenia v súlade s právnym názorom žalovaného tak, by reálne došlo k popretiu účelu a zmyslu právnej úpravy preklúzie v tomto prípade. Správny orgán by si mohol lehotu ľubovoľne predĺžiť na celé tri roky objektívnej lehoty s poukazom na to, že protokol o kontrole nebol prerokovaný. Plynutie prekluzívnej lehoty je v tomto prípade nutné posudzovať vždy od objektívne zistiteľnej skutočnosti (vedomosti žalovaného o porušení práva žalobcom), a to či už od 14.12.2016 (vykonanie kontroly), resp. od 16.02.2017 (doručenie registračných formulárov zo Sociálnej poisťovne žalovanému). Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.11.2010: „podľa názoru odvolacieho súdu prvá objektívna možnosť, kedy sa žalovaný dozvedel o porušení povinnosti, ako to správne konštatoval aj krajský súd, nastala v danom prípade dňa 27.09.2006, kedy správny orgán - úrad vydal „Potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov, písomných dokumentov“ od žalobcu, v tento deň mohol už aj preveriť dôvodnosť podnetu na začatie kontroly predloženého Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky dňa 18.06.2006. Je záležitosťou vnútornej organizácie správneho orgánu, kedy sú zistenia predložené na prerokovanie, preto nie je možné považovať za správny názor žalovaného, že udalosťou určujúcou začiatok plynutia subjektívnej jednoročnej lehoty je deň vydania protokolu z výkonu kontroly, t.j. 16.11.2006.“ Zmysel jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty stanovenej v spočíva teda v tom, aby bola príslušnému správnemu orgánu stanovená povinnosť aktívne konať už od momentu, keď sa dozvie o skutkových okolnostiach nasvedčujúcich porušeniu ustanovení osobitných predpisov, resp. zákonom stanovených povinností, resp. keď sa dozvie o skutkových okolnostiach umožňujúcich predbežné právne zhodnotenie, že k porušeniu osobitného zákona - v tomto prípade zákona o nelegálnom zamestnávaní došlo. (rovnako viď rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. zo dňa 24.02.2014). Súd v tejto súvislosti poukazuje na ústavný princíp právnej istoty a na povinnosť správneho orgánu rozhodnúť bez zbytočných prieťahov. Najvyšší súd SR v Rozsudku č. z 18.11.2010 konštatoval: „Lehoty k rozhodnutiu predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov v konaní pred nimi. Predmetná lehota je tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu orgánov verejnej moci. Ide o ustanovenie slúžiace predovšetkým záujmom účastníkov, ktorým sa im dáva právna istota ohľadom lehoty, v ktorej musí byť vec vybavená“.

36. Vzhľadom na prezentované názory vyšších súdnych autorít, ako aj názory tunajšieho správneho súdu a správneho súdu v Banskej Bystrici má správny súd za to, že v prejednávanej veci bola pokuta uložená po márnom uplynutí jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty, a preto rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú po márnom uplynutí tejto prekluzívnej lehoty na uloženie pokuty nezákonné. Preto správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné z vyššie uvedeného dôvodu zrušiť podľa pre nesprávne právne posúdenie veci ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov riadiť sa právnym názorom vysloveným správnym súdom ( ).

37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa .

38. Rozhodnutie senátu správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo

zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.