Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Ek-247-2020.pdf
PDF · 83.72 KB
Case nature
Subarea
12Ek/247/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom: Cintorínska 21, 814 99 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35776005, proti povinnému: W. M. G., nar.: X.X.XXXX, trvalý pobyt: N. XXX/XXA, XXX XX O., vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Lucia Baničová, so sídlom exekútorského úradu: B.S. Timravy 1, 917 01 Trnava, IČO: 37926179, o vymoženie istiny 330 eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/247/2020 zo dňa 22. mája 2020, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinného zamieta.
II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/247/2020 zo dňa 22. mája 2020 súd konajúci vyšším súdnym úradníkom návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
2. Vychádzal zo zistení, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 06.02.2020 domáhal od povinného vymoženia istiny 330 eur s príslušenstvom a to na základe exekučných titulov - Rozkazu o uložení pokuty za správny delikt vydaný Okresným úradom Trnava sp. zn. OU-TT-OCDPK-2017-006082 zo dňa 03.02.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2017 a vykonateľnosť dňa 15.03.2017 spolu s Rozkazom o uložení pokuty za správny delikt vydaným Okresným úradom Trnava sp. zn. OU-TT-OCDPK-2017-006083 zo dňa 03.02.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2017 a vykonateľnosť dňa 15.03.2017 (ďalej tiež ako „exekučné tituly“). Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie dňa 10.02.2020 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Luciu Baničovú, so sídlom B. S. Timravy 1, 917 01 Trnava, IČO: 37926179 (ďalej len „súdny exekútor“). Súdny exekútor dňa 21.04.2020 predložil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 11.03.2020 majúci odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku). Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal uplynutie lehoty na výkon rozhodnutia v zmysle § 71 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorej výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti a vzniesol námietky aj voči trovám exekúcie súdneho exekútora vyčíslených v upovedomení o začatí exekúcie.
3. Podľa zistení súdu lehota 15 dní plynúca odo dňa nadobudnutia právoplatnosti exekučných titulov uplynula dňom 14.03.2017, v dôsledku čoho exekučné tituly nadobudli vykonateľnosť dňa 15.03.2017. Súd preto dospel k záveru, že výkon exekučných titulov bol v súlade s § 71 ods. 1 a ods. 3 Správneho poriadku nariadený v lehote 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Súd v napadnutom uznesení zároveň ustálil, že pod nariadením výkonu správneho rozhodnutia je potrebné rozumieť začatie exekučného konania doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu (§ 50 ods. 1
Exekučného poriadku). Pokiaľ oprávnený v lehote troch rokov od uplynutia lehoty určenej v rozhodnutí podal návrh na vykonanie exekúcie súdu, zachováva si toto rozhodnutie spôsobilosť byť exekučným titulom. Odkázal pri tom na závery rozhodnutia Krajského súdu v Nitre č. KSNR/25CoE/275/2015 zo dňa 18.05.2016, v ktorom tento súd podal výklad k pojmu „nariadenie exekúcie“ v ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Súd nepovažoval za dôvodné ani námietky povinného proti trovám exekúcie. Dôvodil, že upovedomenie o začatí exekúcie musí obsahovať predpísané náležitosti vrátane presnej výšky trov pre prípad úhrady nároku povinným do 15 dní od doručenia upovedomenia a po uplynutí tejto lehoty. Súdny exekútor vydal dňa 20.02.2020 upovedomenie o začatí exekúcie, kde presne špecifikoval výšku trov exekútora v zmysle vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s touto vyhláškou predbežne určil trovy exekútora pre prípad splnenia vymáhaného nároku do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku a zároveň vyčíslil trovy exekúcie aj pre prípad, ak povinný dlh nesplní do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súd preto uzavrel, že v návrhu na zastavenie exekúcie povinný nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal povinný sťažnosť, v ktorej žiadal, aby návrh na zastavenie exekúcie posúdil zákonný sudca a exekúciu zastavil. Podanie sťažnosti odôvodnil tým, že súd v napadnutom rozhodnutí dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a tým k nesprávnemu rozhodnutiu, keďže dôvody uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie sú podľa jeho názoru dôvodné.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
10. Súd (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1, ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti nebráni jej prejednaniu (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a v podrobnostiach naň preto odkazuje. Z obsahu súdneho spisu mal sťažnostný súd potvrdený skutkový stav tak, ako ho zistil aj súd v napadnutom uznesení a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočný podklad pre uvedený právny záver, pričom poskytuje primeranú odpoveď aj na povinným uplatnené dôvody sťažnosti. Napriek opačnému názoru povinného súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej vyšším súdnym úradníkom. Práve pre správnosť dôvodov uvedených v napadnutom uznesení by z titulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Avšak vo väzbe k dôvodom sťažnosti povinného (nesprávne zistený skutkový stav, nesprávne právne posúdenie) súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku doplniť
za účelom zdôraznenia správnosti právnych záverov prijatých súdom v preskúmavanom rozhodnutí nasledovný výklad.
11. Povinný v podanej sťažnosti namietal, že súd v preskúmavanom rozhodnutí dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. V prejednávanej veci preto posúdenie správnosti napadnutého uznesenia, ktorým súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, vyžaduje splnenie povinnosti zo strany sťažnostného súdu zaujať stanovisko k tým záverom súdu, podľa ktorých predložené exekučné tituly nestratili spôsobilosť byť podkladom pre vedenie exekúcie, pretože do troch rokov od nadobudnutia ich vykonateľnosti bol v zmysle § 71 ods. 3 Správneho poriadku nariadený ich výkon.
12. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom ku dňu vydania exekučných titulov (ďalej len „Správny poriadok“), výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods.1).
13. Na vykonanie rôznych procesných úkonov Správny poriadok ustanovuje rôzne lehoty a spôsob ich počítania. Ich zmyslom je racionálne využitie času počas správneho konania v súlade so základnými pravidlami konania, najmä so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Pod pojmom lehota sa v právnej teórii rozumie určité, časovo vymedzené obdobie, v ktorom sa môže, prípadne musí vykonať určitý úkon. Každý takýto časový úsek je ohraničený jeho začiatkom (napr. doručením písomnosti) a koncom (uplynutím určeného času), pričom s jeho uplynutím je spojený vznik alebo strata určitého práva, resp. oprávnenia. Lehota ustanovená v § 71 ods. 3 Správneho poriadku je hmotnoprávnou prekluzívnou lehotou, v ktorej sa musí rozhodnutie nariadiť, aby pri uplatňovaní práva nevznikali neodôvodnené prieťahy. Jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Na zánik tohto práva príslušný orgán vykonávajúci rozhodnutie prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Dôsledkom uplynutia lehoty podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku na nariadenie výkonu správneho rozhodnutia je strata práva oprávneného domáhať sa ich núteného výkonu. Tento záver plne zodpovedá účelu ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku, ktorým je časové obmedzenie spôsobilosti správneho rozhodnutia byť exekučným titulom s cieľom iniciovať jeho realizáciu v primeranom čase. Trojročná lehota, v ktorej možno nariadiť výkon správneho rozhodnutia, je vlastnosťou tohto exekučného titulu. Len pokiaľ je jeho výkon nariadený v tejto lehote, zachováva si spôsobilosť byť podkladom pre vedenie exekúcie.
14. Začiatok plynutia lehoty podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku je viazaný na uplynutie lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Táto lehota končí uplynutím dňa, ktorý sa označením zhoduje s dňom, keď rozhodnutie, ktorým bola uložená povinnosť na plnenie, nadobudlo vykonateľnosť. Ak taký deň v mesiaci nie je, je posledným dňom na nariadenie výkonu rozhodnutia posledný deň v mesiaci. Ak koniec lehoty na nariadenie výkonu rozhodnutia pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom na nariadenie výkonu rozhodnutia najbližší budúci pracovný deň (§ 27 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku, k tomu porovnaj Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J., Milučký, J., Medžová, D. Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 624.).
15. Pokiaľ potom oprávnený predložil exekučnému súdu ako exekučný titul rozkaz o uložení pokuty za správny delikt vydaný Okresným úradom Trnava sp. zn. OU-TT-OCDPK-2017-006082 zo dňa 03.02.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2017 a vykonateľnosť dňa 15.03.2017 spolu s rozkazom o uložení pokuty za správny delikt vydaným Okresným úradom Trnava sp. zn. OU- TT-OCDPK-2017-006083 zo dňa 03.02.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2017 a vykonateľnosť dňa 15.03.2017 (ďalej tiež ako „exekučné tituly“), trojročná lehota uplynula dňa 15. 03. 2020, ktorý deň pripadol na nedeľu, pričom najbližším pracovným dňom bol 16. marec 2020. Pokiaľ oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 06. 02. 2020 a exekučný súd dňa 10. 02. 2020 vydal poverenie na výkon exekúcie súdnemu exekútorovi, aj sťažnostný súd je toho názoru, že výkon vyššie konštatovaných rozhodnutí bol nariadený ešte pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému nemožno považovať za okamih nariadenia exekúcie, ako to tvrdil povinný. Už z intencií názvu tohto aktu súdneho exekútora vyplýva, že exekútor ním len upovedomuje povinného o začatí exekúcie. Súd v preskúmavanom rozhodnutí tak dospel k správnemu právnemu záveru, že právo oprávneného domáhať sa núteného výkonu týchto rozhodnutí nezaniklo.
16. Vyšší súdny úradník na žiadosť povinného v návrhu na zastavenie exekúcie v napadnutom rozhodnutí preskúmal predbežné vyčíslenie trov súdneho exekútora v upovedomení o začatí exekúcie, pričom dospel k správnemu právnemu záveru, že bolo vykonané v súlade s vyhláškou č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
17. Na poklade vyššie uvedeného výkladu súvisiacich zákonných ustanovení a zistených skutočností sťažnostný súd dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia a preto sťažnosť povinného postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietol (I. výroková veta rozhodnutia).
18. Rozumnému a praktickému exekučnému režimu zodpovedá zásada, že pokiaľ nie je v konaní nutné vykonať dokazovanie, súd zásadne pojednávanie nenariaďuje. Súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie nevykonáva dokazovanie, skutočnosti potrebné na rozhodnutie sa dokladajú predovšetkým formalizovaným spôsobom (§ 48, § 52, § 53 Exekučného poriadku), súd si tak vedomosť o skutočnostiach rozhodných pre posúdenie návrhu na vykonanie exekúcie získava šetrením, nie dokazovaním. Rovnako postupuje aj pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie ako aj v konaní o sťažnosti, pokiaľ jeho činnosť spočíva predovšetkým v právnom posúdení veci. Skutkový stav nebol medzi účastníkmi sporný, bol dostatočne zistený za účelom posúdenia dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Je potom zrejmé, že rozhodovacia činnosť v danom prípade spočívala výlučne v právnom posúdení veci bez potreby doplnenia dokazovania na pojednávaní, keďže listiny založené v súdnom spise poskytli súdu dostatočný podklad pre prijatie zákonného rozhodnutia.
19. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním vyvolaným zo strany povinného (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si nárok na náhradu trov konania o sťažnosti voči povinnému neuplatnil a ani mu žiadne preukázateľné trovy v tomto konaní nevznikli, keďže sa k sťažnosti povinného v súdom určenej lehote nevyjadril. Ak si účastník náhradu trov konania neuplatní, prípadne mu podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevzniknú, je na mieste rozhodnúť v súlade so základným princípom podľa čl. 17 CSP o trovách konania tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal (II. výroková veta rozhodnutia).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku, § 355 ods. 2 CSP).
Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).