Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/510/2013

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v spore žalobcov: 1/ J.. Q. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. V. XXX, XXX XX K. W., 2/ K. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. V. XXX, XXX XX K. W., zast. JUDr. Hedviga Gallová, Zámocká 26, 811 01 Bratislava, proti žalovaným: 1/ AKROPOLIS invest, s.r.o., Mostná 13, 949 01 Nitra, IČO: 36775525, 2/ 1. konsolidačná spol. s.r.o., Štefánikova 9, 949 01 Nitra, IČO: 43987397, zast. advokátska kancelária AKMB, s.r.o., Štefánikova 9, 949 01 Nitra, IČO: 52 360 458, 3/ OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31318916, 4/ Ing. Z. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, XXX XX T., zast. Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Filičko, PhDr., s.r.o., Kováčska 28, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 253 791, o neplatnosť dražby a určenie vlastníckeho práva, o nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobcovia 1/, 2/ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu právneho stavu medzi žalobcami a žalovanou podľa , a nasledujúcich žiadajú, aby súd uložil žalovanej Ing. Z. G., rod. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T., L.. F. XX, aby s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v k.ú. K. W., na ulici Y., súp.č. XXX , vedenej na LV č. XXX, evidovanom na Katastrálnom úrade Košice, Správa katastra T. nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria s rozlohou XXX m2 a č. XXX/XX - záhrady s rozlohou XXX m2 nenakladala a to najmä aby ju nepredala, nezamenila, nepreviedla vlastnícke práva na inú právnickú či fyzickú osobu, ani iným spôsobom nescudzila a tiež aby ju neužívala, neužívala jej plochy, neprenajala ani nepožičala, nezaložila ani nezaťažila právami tretích osôb, až do skončenia dovolacieho konania vo veci (voči) rozsudku a súčasne žalovanej ukladá zdržať sa akejkoľvek aktivity smerujúcej k vymenovaným činnostiam až do skončenia uvedeného dovolacieho konania. Zároveň aby žalovanej uložil, aby strpela užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobcami, a zdržala sa krokov smerujúcich k porušeniu ústavných práv žalobcov. Žalovaná je (momentálnou) vlastníčkou nehnuteľností, nachádzajúcich sa na L. .Y.Ľ. Č.. XXX, v k.ú. K. W., vedenou na LV č. XXX, vedeným na Katastrálnom úrade Košice, Správa katastra Rožňava - odbore katastrálnom, ktoré nadobudla prostredníctvom dražby, vykonanej na Notárskom úrade JUDr. Jozefa Farkašovského v Rožňave, dňa 15.10.2013, ktorej priebeh bol spísaný do notárskej zápisnice č. NZ 36010/2013 NCR ls, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX evidovanom na Katastrálnom úrade Košice, Správa katastra Rožňava a to nachádzajúce sa na parcele č. XXX/XX

- zastavané plochy a nádvoria s rozlohou XXX m2 a č. XXX/XX - záhrady. Pôvodnými vlastníkmi uvedených nehnuteľností boli žalobcovia, a to v pomere podielov pod Bl v 1/6-ine, pod B2 v 1/6- ine, pod B3 v 4/6-inách, spolu v celosti. Platnosť (resp. neplatnosť) tejto dražby bola napadnutá na Okresnom súde Rožňava, dňa 13.12.2013, prostredníctvom žaloby o neplatnosť dražby a určenie vlastníckeho práva - spis.zn. . Dňa 19.11.2013 bolo Okresným súdom Rožňava vydané predbežné opatrenie, spis. zn. č.: , o nenakladaní s predmetnou nehnuteľnosťou, ktoré však stratilo právoplatnosť nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Krajského súdu Košice. spis. zn.: č.

. Vo veci uvedeného rozsudku krajského súdu bolo podané dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, dňa 28.9.2020, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava. Uvedené dovolanie i potvrdenie o jeho podaní priložila k návrhu. Uviedla zároveň, že o samotnom neodkladnom opatrení po skončení konania (pôvodného sporu), je súčasne splnená podmienka vecnej súvislosti návrhu s pôvodným predmetom rozsúdeného sporu. Dôvody nariadenia neodkladného opatrenia: Vzhľadom na to, že existuje hrozba ujmy, ťažko zvrátiteľnej, resp. veľmi komplikovane zvrátiteľnej, je potrebná bezodkladná úprava pomerov strán sporu, ktorého výsledok predchádzajúceho sporu - - je napadnutý mimoriadnym opravným prostriedkom - dovolaním na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý má posúdiť rozsudok Krajského súdu Košice, spis. zn. . Osvedčenie, t.j. konkrétne dôvody návrhu na vydanie neodkladného opatrenia:- existuje obava, že budú porušené ústavné práva navrhovateľa neodkladného opatrenia a to konkrétne práva na obydlie, práva na súkromie (taktiež, práva vlastniť majetok), taktiež práva garantované medzinárodnými dohovormi- existuje hrozba, že dôjde k poškodeniu majetku žalobcov -hnuteľného momentálne - ktorý nie je možné ochrániť pred žalovanou a praktikami jej uchopovacej svojpomoci- existuje hrozba, že konaním žalovanej bude sťažené resp. celkom zmarené dovolacie konanie. Existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcami a žalovanou, a nevyhnutnej úpravy právnych vzťahov, keďže, aj napriek vedomosti o podaní dovolania (aj doručené okresným súdom žalovanej) voči prekvapivému rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach, spis.zn. , sa žalovaná uchyľuje k uchopovacej svojpomoci a tým zasahuje do garantovaných práv žalobcov na obydlie a súkromie. Potreba naliehavej právnej úpravy strán sporu spočíva v tom, že aj napriek tomu, že vo veci rozsudku košického krajského súdu spis. zn.: je podané dovolanie- čo je mimoriadnym opravným prostriedkom, avšak ako taký môže zvrátiť momentálny stav, obzvlášť tá skutočnosť, že zároveň s dovolaním bol podaný návrh na odklad právoplatnosti tohto - uvedeného rozsudku. Nevydaním neodkladného opatrenia by čakanie na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR stratilo akýkoľvek zmysel, neoplatilo by sa čakať na výsledok tohto konania. Taktiež by nevydaním neodkladného opatrenia vznikol, (resp. už aj momentálne vznikol) priestor na konanie ktoré by viedlo k nezvrátiteľným úkonom, napr. predaju či prevodu nehnuteľnosti, resp. poškodeniu nehnuteľnosti, a zároveň hrozí ujma straty domova. V podstate, žalujúcej strane hrozí ujma takého rozsahu, že by sa jej, (akoby)neoplatilo čakať na výsledok mimoriadneho opravného konania vo veci, taktiež ujma existenciálna. Potreba naliehavej právnej úpravy strán sporu vychádza aj z nasledovných konkrétnych skutočností:- žalobkyňa 1./ (aj) súčasnosti žije v predmetnej nehnuteľnosti a nemá možnosť si vyriešiť bytovú otázku nijakým spôsobom, s ohľadom aj na to, že vysťahovaním z prevádzky dôjde (by došlo) aj k strate zamestnania, t.j. k okamžitej strate príjmu, t.j. nemožnosti finančne riešiť akékoľvek iné bývanie. So žalobkyňou v nehnuteľnosti žije jej dcéra Z. N. W., ktorá má nariadené dištančné štúdium (príloha - potvrdenie o návšteve Masarykovej univerzity, 2. ročník, tretí semester) s ohľadom na zhoršenú situáciu s pandémiou Covidu 19, v nehnuteľnosti žije brat navrhovateľky T. K., ktorý sa momentálne (síce)zdržuje v zahraničí a (ale) nemá možnosť (aj kvôli pandemickej situácii) vrátiť sa na Slovensko a riešiť si svoju bytovú situáciu, žalobkyňa nemá možnosť ani priestory na odsťahovanie bratovho majetku, dokumentov, cenností, ani predmetov po(zosnulých) rodičoch- nie je možné aby si ona a jej rodinní príslušníci v priebehu pár týždňov, či inej lehoty vyriešili otázku bývania a odsťahovania všetkých svojich osobných vecí, hnuteľných vecí, ďalej zariadenia prevádzky, účtovníctva, cenností, ani aby si žalobkyňa 1./ realizovala všetky úkony súvisiace s ukončením podnikania, ktoré je momentálne jediným zdrojom jej príjmov- výkon slobodného povolania žalobkyne je tiež viazaný na predmetnú nehnuteľnosť - na jej časť (zariadenie nehnuteľnosti, povolenia, služby s viazanosťou- internet, plyn, elektrická energia), a núteným výkonom (vykonateľnosťou rozsudku krajského súdu) dôjde k okamžitej strate zamestnania a strate príjmu (samostatne zárobkovo činná osoba) a tým aj k porušeniu ústavného práva na slobodný výkon povolania a práva na prácu. Vzhľadom na už učinené kroky zo strany žalovanej (príloha - fotografie a krátkodobé výzvy -2 dni, 4 dni na vysťahovanie a pod.) nie je možné zabezpečiť ochranu iným zabezpečovacím opatrením, ani žiadnym iným opatrením - výzva na vysťahovanie pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, 2-4 dni poskytnuté na vysťahovanie z rodinného domu,/ vylepovanie plagátov s nápisom „zákaz vstupu na dvere a bránu obydlia žalobcov a nátlak vyvíjaný prostredníctvom žalovanej a manžela žalovanej na osobu žalobkyne 1./. Všetky tieto úkony pripomínajú uchopovaciu svojpomoc žalobkyne z obdobia spred vydania predbežného opatrenia spis. zn. č. , kedy došlo okrem spomínaného nátlaku i k vylamovaniu zámkov na nehnuteľnosti (niekoľkonásobnému), kedy došlo aj k pohybu cudzích osôb v nehnuteľnosti, k poškodeniu zariadenia žalobkyne, dokonca i strate niekoľkých predmetov- toto je zdokumentované na 00 PZ v Rožňave. Na vydanie tohto neodkladného opatrenia sú splnené všetky nasledovné podmienky: 1. neodkladným opatrením možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa strana -žalobcovia - domáhajú (princíp efektívnosti),2. právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú - žalovanú - osobu

neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) - žalovanej nevznikne neprimeraná ujma, vzhľadom na to, že z množstva nehnuteľností, ktoré vlastní, resp. s ktorými obchoduje, vyplýva, že si nepotrebuje riešiť bytovú či existenciálnu otázku, skôr naopak, ide len o odklad

- určitý časový, týkajúci sa jej budúceho zisku, čiže zásah do práv momentálneho vlastníka (žalovanej), nie je neprimeraný, vzhľadom k okolnostiam tohto prípadu 3. navrhovaným neodkladným opatrením, pretože má mať podľa okolností tohto prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav - dovolacie konanie, resp. jeho záver až nastolí konečný právny stav, v ktorom budú zodpovedané otázky, týkajúce sa pochybností ohľadne správnosti rozsudku krajského súdu, ohľadne spravodlivosti procesu. A je možné, že aj o tzv. dobromyseľnosti nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti žalovanou. S ohľadom na chúlostivé okolnosti tohto prípadu a taktiež s ohľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, a v neposlednom rade s ohľadom na momentálnu situáciu v Slovenskej republike, súvisiacu s pandemickou situáciou, je dôležité, aby žalovaná strpela užívanie nehnuteľnosti žalobcami, keďže momentálne nemá žalobkyňa 1./, ani jej rodinní príslušníci iné možnosti bývania ani uplatnenia si svojich právnych nárokov a to do (právoplatného)skončenia uvedeného dovolacieho konania.

2. Žalobcovia predložili ako dôkaz potvrdenie o návšteve vysokej školy + fotografie o skutočnosti dištančné ho štúdia, fotografie - príklad uchopovacej svojpomoci žalovanej, dovolanie vo veci rozsudku Krajského súdu Košice , potvrdenie o podaní dovolania, možné poškodenie majetku žalobcov - fotografie, doručené výzvy na vypratanie pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku + scan obálok.

3. Žalovaná v 4. rade vo svojom písomnom vyjadrení žiadala návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Žalovaná v 4. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese T., obci K. W., katastrálnom území K.B. W. zapísaných Okresným úradom Rožňava, katastrálnym odborom na LV č. XXX, a to: - pozemku parcely reg. KN-C, par. č. XXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, - pozemku parcely reg. KN-C, par. č. XXX/XX, záhrada o výmere XXX m2 a - rodinného domu, súpisné č. XXX postaveného na parcele č. XXX/XX, (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalovaná v 4. rade nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe dobrovoľnej dražby uskutočnenej dňa 15.10.2013 vykonanej v priestoroch notárskeho úradu JUDr. Jozefa Farkašovského, ktorej priebeh bol spísaný do notárskej zápisnice NZ:36010/2013, NCR1s: 36702/2013 (ďalej len „dobrovoľná dražba“). Priebeh dobrovoľnej dražby bol preskúmaný súdom, pričom Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach vydaným v konaní vedenom pod sp. zn.: dňa 12.08.2020 bola žaloba žalobcov o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zamietnutá (ďalej len „rozsudok krajského súdu“). Rozsudok krajského súd, ktorým bola žaloba žalobcov zamietnutá nadobudol dňa 29.08.2020 právoplatnosť. Napriek vyššie uvedenému žalobcovia ignorujúc právoplatný rozsudok súdu Slovenskej republiky pokračujú v neoprávnenom užívaní nehnuteľnosti patriacej žalovanej v 4. rade, pričom jej zároveň bránia v jej plnohodnotnom užívaní. Osobitne zarážajúcou je skutočnosť, že žalobcovia dotknuté nehnuteľnosti nevyužívajú za účelom zabezpečenia svojich bytových potrieb tak, ako uvádzajú vo svojom návrhu, ale že tieto využívajú na podnikateľské účely ich prenájmom tretím osobám, čím získavajú na úkor žalovanej v 4. rade majetkový prospech. Žalovaná v 4. rade odo dňa vykonania platnej dobrovoľnej dražby nemôže užívať svoje nehnuteľnosti po dobu 7 rokov. Namiesto toho je terčom arogantného správania žalobcov, vyhrážok žalobcov a musí čeliť neodôvodneným trestným oznámeniam, ktoré na ňu bez akéhokoľvek dôvodu žalobcovia opakovane podávajú. Žalobcovia v priebehu celého konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby neuviedli jediný relevantný dôvod, pre ktorý by mala byť predmetná dražba neplatná. Uvedený záver koniec koncov vyplýva aj zo samotného rozsudku krajského súdu. Konaním žalobcov dochádza k extrémnemu porušovania práva žalovanej v 4. rade vlastniť majetok a k arogantnému parazitovaniu na majetku žalovanej v 4. rade. Žalobcovia tvrdia, že im hrozí taká závažná ujma, ktorá by mala až existenciálny rozmer. Žalovaná v 4. rade uvedené tvrdenie považuje vzhľadom na všetky okolnosti za maximálne hyperbolické a klamlivé. Poukazuje na to, že v rámci súdneho konania bolo bezpochyby preukázané, že žalobcovia majú možnosť riešiť svoju bytovú otázku v T.Ž., kde majú aj nahlásený trvalý pobyt. Uvedenú otázku potvrdili samotní žalobcovi, ktorý na str. 11 svojho dovolania vo vzťahu k nehnuteľnosti, v ktorej majú trvalý pobyt uvádzajú „byt obýva žalobca v 1. rade - Q. W. na základe nájomnej zmluvy“. Možnosť voľby žalobcov rozhodnúť sa, či bývať v byte T., alebo dome v K. W. nemožno povýšiť nad právo žalovanej č. 4 držať a užívať nehnuteľnosti, ktoré legitímne nadobudla do svojho vlastníckeho práva. Naproti tomu, žalovaná v 4. rade je z dôvodu konania žalobcov nútená bývať v dome svojej najstaršej dcéry, spoločne s manželom a vnúčatami vo veku 2 rokov a 2 mesiacov. Je to práve žalovaná

v 4. rade, ktorá sa nemôže presťahovať do svojho vlastného domu a vytvoriť si vlastné obydlie, pretože tento blokujú žalobcovia napriek existencii právoplatného rozhodnutia súdu. Z uvedeného je teda zrejmé, že existenčný problém, týkajúci sa bývania, svedčí práve žalovanej v 4. rade, a vôbec nie žalobcom, ktorí disponujú ďalšou nehnuteľnosťou v T., v ktorej majú aj trvalý pobyt, a ktorú môžu podľa vlastných tvrdení užívať. Je zrejmé, že konanie žalobcov smeruje len a výlučne k čo najdlhšiemu užívaniu cudzej nehnuteľnosti za účelom získania čo najväčšieho majetkového prospechu. Na základe uvedených skutočností ako aj s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach považuje argumentáciou žalobcov o zásahu do ich práva na obydlie za maximálne účelovú a vzhľadom na aktuálnu situáciu žalovanej v 4. rade až za ironickú. K dôvodom potreby bezodkladnej úpravy pomerov uvádzaných žalobcami uvádza, že z ich strany sa jedná o fabulácie a výslovné klamstvá, ktoré potrebu vydania bezodkladného opatrenia nemôžu v žiadnom prípade odôvodniť. Žalobcovia tvrdia, že žalobkyňa v 1. rade v súčasnosti v predmetnej nehnuteľnosti žije a nemá možnosť si vyriešiť bytovú otázku, pričom vysťahovaním z predmetnej nehnuteľnosti by došlo k strate jej zamestnania, v dôsledku čoho by si nemohla inak riešiť svoje bývanie. Hlavným zámerom žalobcov je však zachovanie chodu prevádzky, ktorú majú v predmetnej nehnuteľnosti zriadenú. Nemožnosť riešenia bytovej otázky žalobkyne v 1. rade je absolútna lož. Veď predsa v rámci odvolacieho konania sama žalobkyňa v 1. rade uviedla, že s manželom vlastnia nehnuteľnosť v T., kde majú aj nahlásený trvalý pobyt (bod. 52 rozsudku Krajského súdu v Košiciach). Zároveň v samotnom dovolaní na str. 11 uvádzajú, že nehnuteľnosť v T. je oprávnený užívať manžel a dcéra Z. N. W.. Skutočnosť, že žalobkyňa v 1. rade vysťahovaním sa z predmetnej nehnuteľnosti stratí zamestnanie je irelevantná. Žalobkyňa v 1. rade po dobu 7 rokov vedela o tom, že vlastníčkou nehnuteľnosti je na základe dobrovoľnej dražby žalovaná v 4. rade. Napriek tejto skutočnosti pokračovala v prevádzkovaní ubytovacieho zariadenia v predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň platí, že od právoplatnosti rozsudku krajského sudu uplynula doba 3 mesiacov, pričom žalobkyňa nijako neprejavila záujem akokoľvek riešiť svoju bytovú otázku. Je zrejmé, že žalobkyňa v 1. rade mala dostatok času či už na premiestnenie svojich podnikateľských aktivít z nehnuteľnosti, ktorá jej nepatrí, prípadne na hľadanie si nového bývania a zamestnania. V tomto prípade treba jednoznačne vyvažovať záujmy dotknutých strán sporu. Je absolútne neprípustné, aby právo žalovanej v 4. rade na majetok, na pokojné užívanie jej patriacej nehnuteľnosti a právo vyriešiť si nasťahovaním sa do tejto nehnuteľnosti otázku svojho bývania bolo menejcenné, ako práca žalobkyne v 1. rade, ktorá po dobu 7 rokov konala úmyselne v priamom rozpore s právnym poriadkom a ktorá ignoruje právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že v predmetnej nehnuteľnosti žije aj dcéra žalobkyne v 1. rade, ktorá má nariadené dištančné vyučovanie. V tomto smere nemožno opätovne nespomenúť, že samotný žalobcovia vo svojom dovolaní na str. 11 uviedli, že ich dcéra je oprávnená užívať byť v Rožňave, preto tento argument žalobcov nemožno hodnotiť inak ako nepoctivé zavádzanie súdu za účelom získania času na obohacovanie sa užívaním cudzej nehnuteľnosti. Ďalším „dôvodom“ podľa žalobcov je, že v nehnuteľnosti údajne žije aj brat žalobkyne v 1. rade. Sami žalobcovia však vzápätí uvádzajú, že brat žalobkyne v 1. rade vlastne žije v zahraničí. Problémom sú jeho osobné veci, ktoré sa v nehnuteľnosti nachádzajú, a ak by sa mala žalobkyňa v 1. rade vysťahovať, nemá miesto pre ich uloženie. Tento „dôvod“ pre nariadenie neodkladného opatrenia je absolútne absurdný. Skutočnosť, že brat žalobkyne v 1. rade sa nemá z dôvodu pandemickej situácie „kam vrátiť“, resp. že presťahovanie jeho osobných vecí z nehnuteľnosti by spôsobilo žalobkyni v 1. rade problémy sú pre prejednávanú vec irelevantné. V intenciách vyššie uvedených argumentov je potrebné vykladať aj ďalší pomyselný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý uvádzajú žalobcovia, a teda že žalobkyňa v 1. rade a jej rodinní príslušníci nie sú spôsobilí vyriešiť si otázku bývania v priebehu pár týždňov, či inej lehoty. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach nadobudol právoplatnosť dňa 29.08.2020. Od tohto momentu žalobcovia neurobili nič pre vyriešenie vzniknutej situácie, a takmer presne dva mesiace po právoplatnosti rozsudku krajského súdu žiadajú o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uvádzajú, že si „nestíhajú vyriešiť bytovú otázku“. Dané tvrdenie je evidentná lož, keďže žalobcovia majú trvalý pobyt v Rožňave, a teda s otázkou bývania nemajú žiaden problém. Žalobcovia od právoplatnosti rozsudku krajského súdu dostatok času na to, aby sa presťahovali a vysťahovali si svoje veci. S poukazom na uvedené ani tieto argumenty nie sú absolútne žiadnym spôsobom spôsobilé založiť dôvody pre vydanie neodkladného opatrenia. Žalobcovia vo svojom návrhu na neodkladné opatrenie uvádzajú, že vzhľadom na pandemickú situáciu v Slovenskej republike je dôležité, aby žalovaná v 4. rade strpela užívanie nehnuteľnosti žalobcami. Je nutné poznamenať, že žalovaná v 4. rade bola nútená strpieť užívanie nehnuteľnosti žalobcami po dobu 7 rokov Žalovaná v 4. rade znáša aj ďalšie náklady, ako daň z nehnuteľnosti či jej poistenie, pričom sa do svojej nehnuteľnosti nemôže ani len dostať. Opakované tvrdenia žalobcov o nemožnosti okamžitého vyriešenia ich bytovej otázky iným spôsobom, ako zotrvaním v nehnuteľnosti žalovanej v 4. rade sú priamo klamlivé. Je to práve žalovaná v 4. rade,

ktorá sa nemôže osamostatniť od svojej najstaršej dcéry a presťahovať sa do svojho vlastného bývania, pretože toto okupujú žalobcovia. Vyvstáva teda otázka, prečo by mal súd ochraňovať osoby, ktoré neoprávnene po dobu 7 rokov zneužívajú nehnuteľnosť, ktorá im nepatrí, pričom disponujú aj vlastným bývaním v Rožňave, a nie samotnú vlastníčku nehnuteľnosti, ktorá sa do predmetnej nehnuteľnosti nemôže nasťahovať, a je nútená bývať u svojej najstaršej dcéry. Predmetná situácia predstavuje učebnicový prípad zneužívania a ohýbania práva zo strany žalobcov, ktorým takýto stav jednoducho vyhovuje. Je nutné si uvedomiť, že umelé naťahovanie konaní je pre žalobcov výhodné, keďže počas celej tejto doby môžu slobodne prevádzkovať podnikateľskú činnosť v cudzej nehnuteľnosti a mať z nej majetkový prospech. Zo správania a argumentov žalobcov vyplýva, že nemajú absolútne žiaden rešpekt pred právnym poriadkom Slovenskej republiky. Navyše, nemajú rešpekt ani pred právoplatnými rozhodnutiami všeobecných súdov. Od právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach uplynuli takmer tri mesiace, no zo strany žalobcov dochádza naďalej k jeho úplnej ignorácii, keďže predmetnú nehnuteľnosť stále využívajú a žalovaná v 4. rade, vlastníčka nehnuteľnosti, sa do nej nemôže dostať a presťahovať. Všetky argumenty žalobcov sú účelové, zavádzajúce, dokonca priamo klamlivé. Je nemysliteľné, aby v právnom štáte boli chránené osoby úmyselne zneužívajúce právo, majetkovo ťažiace z nehnuteľnosti, ktorá im nepatrí, a ktoré úmyselne vo svojich podaniach zavádzajú a klamú, a to všetko na úkor žalovanej v 4. rade, ktorá v súlade s právnym poriadkom nehnuteľnosť nadobudla.

4. Podľa ustanovenia /, / neodkladné opatrenie môže súd ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a)poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

5. Podľa / 2/ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

6. Podľa ustanovenia / o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

7. Podľa ustanovenia / 2/ súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

8. Podľa ustanovenia / neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

9. Súd zistil, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. - 139 zo dňa 12.08. 2020 odvolací súd zmenil rozsudok súdu 1. inštancie č.k. - 375 zo dňa 09.04. 2019 a rozhodol tak, že žalobu zamietol.

10. Proti tomuto rozsudku podali dňa 28.09. 2020 žalobcovia dovolanie, ktorým žiadajú, aby dovolací súd zmenil rozhodnutie odvolacieho súdu tak, že by žalobe vyhovel alebo aby zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11. Dňa 19.11.2013 bolo Okresným súdom Rožňava vydané predbežné opatrenie, spis. zn. č.: , o nenakladaní s predmetnou nehnuteľnosťou, ktoré však stratilo právoplatnosť nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Krajského súdu Košice. spis. zn.: č. .

12. pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia aj po právoplatnom skončení konania.

13. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenia v dvoch prípadoch a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákon pritom výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol popísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd popísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.

14. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti) , uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah ( princíp proporcionality).

15. Pri neodkladnom opatrení po skončení konania však spravidla dôjde o jeho nariadenie z obavy z ohrozenia exekúcie, keďže pomery sú už v tomto procesnom štádiu upravené právoplatným rozhodnutím súdu. V zmysle právoplatného rozhodnutia súdu je vlastníčkou predmetných nehnuteľností žalovaná 4/, súd má zato, že uložiť jej povinnosti obmedzujúce vlastníka nehnuteľností tak, ako to navrhujú žalobcovia ( ani z dôvodov nimi tvrdených) v tomto štádiu konania nie je možné.

16. Súd záverom ešte uvádza, že široký rozsah návrhu neodkladného opatrenia žalobcov nie je ničím odôvodnený resp. tento nie je v žiadnom prípade odôvodnený skutočnosťami, ktoré žalobcovia v tomto návrhu popísali. Žalobcovia sa domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanej v 4. rade nakladať s dotknutým nehnuteľnosťami tak, aby túto: - nepredala, nezamenila, nepreviedla vlastnícke právo, aby ju nescudzila iným spôsobom, aby ju - neužívala a aby nevyžívala ani jej plochy, aby ju neprenajala ani nepožičala, nezaložila ani nezaťažila a aby - sa zdržala akejkoľvek aktivity smerujúcej k vymenovaným činnostiam. Žalobcovia de facto požadujú, aby bol žalovanej v 4. rade zakázaný výkon jej vlastníckeho práva v úplnom a celom rozsahu, a to len z dôvodu toho, že si títo údajne nie sú schopní riešiť svoju bytovú otázku a z dôvodu toho, že zo strany žalobcov bolo podané dovolanie. Takúto požiadavku žalobcov nemožno v žiadnom prípade považovať za racionálnu a už vôbec nie za zákonnú. Dôvody uvedené v návrhu nemá súd za preukázané (osvedčené) a ani využitie mimoriadneho opravného prostriedku nemôže v žiadnom prípade odôvodniť úplné odňatie vlastníckeho práva žalovanej v 4. rade. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že nebol naplnený žiaden dôvod pre nariadenia neodkladného opatrenia, žalobcovia mali množstvo času na vyriešenie všetkých záležitostí, ktoré vo svojom návrhu uvádzajú, pričom dokonca zavádzajú vo vzťahu k nemožnosti vyriešenia svojej bytovej otázky. Žalobcovia podaným návrhom na neodkladné opatrenie hodnoverne neosvedčili dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.

17. Z týchto podstatných dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia , možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.