Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Pc/21/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci navrhovateľky: P. F., A.. XX.XX.XXXX, W. Č. XX, XXX XX Č. proti odporcovi: D. F., A.. XX.XX.XXXX, W. Č. XX, XXX XX Č. o určenie manželského výživného, takto

rozhodol:

I. Návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na súde dňa 09.09.2020 domáhala, aby súd zaviazal odporcu platením manželského výživného v sume 200 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 01.09.2020. Návrh odôvodnila tým, že aj keď manželstvo naďalej trvá nežijú v spoločnej domácnosti, dňa 06.02.2014 nastúpila do výkonu trestu odňatia slobody za krádeže. Dňa 18.08.2020 sa vrátila z výkonu trestu, manžel ju preto opustil a odsťahoval sa. Maloletá dcéra je v pestúnskej starostlivosti. Ona sa zaevidovala na úrade práce. Manžel by mal byť zamestnaný v Anglicku.

2. Odporca sa k návrhu nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, listinnými dôkazmi a to sobášnym listom, správou Sociálnej poisťovne z 22.08.2020, správou ÚPSVaR z 17.09.2020 a vydanými potvrdeniami.

4. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci stav :

5. Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 17.08.2013 obaja ako slobodní a toto je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu vo Q. A. S.E. vo zväzku 19 ročník 2013 na strane č. 197 pod poradovým číslom 100.

6. Zo správy Úradu práce soc. vecí a rodiny zo dňa 17.9.2020 vyplýva, že navrhovateľka, ako aj odporca nepoberajú žiadne dávky a príspevky v hmotnej núdzi opravuje sa navrhovateľka poberá dávku v hmotnej núdzi od 1.9.2020 doposiaľ, je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 26.8.2020 naďalej. Odporca nepoberá žiadne dávky a príspevky poskytované úradom, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bol v roku 2014. Uvedené vyplýva aj z priložených potvrdení.

7. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 22.8.2020 vyplýva, že navrhovateľka nie je poberateľkou dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky, ani dôchodkovej dávky. Nie je evidovaná v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, vedenou Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec, ani ako SZČO. Odporca nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky, ani dôchodkovej

dávky. Nie je evidovaný v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenou Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec, ani ako SZČO.

8. Podľa , o rodine ( ďalej len ,, Zákon o rodine“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

9. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

10. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je zakotvená medzi manželmi vzájomná vyživovacia povinnosť. Je odôvodnená ich rovnakým postavením v právach aj povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Neuplatňuje sa však mechanicky len odôvodnením z ich majetkových , zárobkových pomerov. Treba skúmať potreby oprávneného a aj výkon starostlivosti o domácnosť.

11. Manželia majú povinnosť vzájomne si pomáhať a starať sa o potreby rodiny. To, ako si manželia upravia túto povinnosť je ich v praxi vecou ich dohody. Súd do týchto vzťahov vstupuje len na návrh jedného z nich. Zákon predpokladá, že manželia majú mať v zásade rovnakú životnú úroveň. Preto aktívnu legitimáciu na podanie takého návrhu má manžel, ak je jeho životná úroveň nižšia ako životná úroveň druhého manžela , respektíve ak druhý manžel vôbec na výživu neprispieva. Povinným je manžel a preto táto zákonná povinnosť vzniká uzavretím manželstva a zaniká jeho zánikom. Preto ak manželstvo zanikne napr. rozvodom, zaniká aj táto manželská vyživovacia povinnosť. Manželské výživné možno priznať najskôr len od začatia súdneho konania.

12. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti je súd povinný zisťovať , či a z akého dôvodu niektorý z manželov svoju povinnosť neplní. Akú so osobné, majetková a zárobkové pomery manželov. Akú sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Nestačí zistiť len výšku príjmov oprávneného a povinného ale aj konkrétnu mieru ich potrieb danú povahou práce, spôsobom života, jeho situáciou a aj zdravotným stavom manžela. Súd sa musí zaoberať aj otázkou starostlivosti o domácnosť.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotnoprávnych ustanovení, výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.

14. V konaní bolo preukázané, že účastníci konania sú manželia. Po preskúmaní majetkových pomerov účastníkov, tak ako je vyššie uvedené a ako to z dokazovania vyplynulo, avšak súd dospel k záveru, že životná úroveň a majetkové pomery oboch manželov je v zásade rovnaká a preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení neprichádza do úvahy nárok na určenie manželskej vyživovacej povinnosti.

15. Navrhovateľka je nezamestnaná a poberá dávky v hmotnej núdzi. Žiadnu dávku v nezamestnanosti ani dôchodkovú dávku nepoberá. Odporca evidovaný ako nezamestnaný nie je. Nie je však ani vedený ako zamestnanec, ani ako SZČO, teda tiež nepracuje. Tvrdenie, že mal by pracovať v Anglicku navrhovateľka súdu nepreukázala žiadnym spôsobom. Ide len o jej tvrdenie.

16. Navrhovateľka však v konaní neuviedla a ani nepreukázala ani svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery odôvodňujúce priznanie manželského výživného a ani neozrejmila, aké sú osobné, majetkové a zárobkové pomery odporca a to ani na výzvu súdu. Na pojednávania sa opakovane nedostavila. Súd si vyžiadal správy zo Sociálnej poisťovne a Úradu práce sociálnych vecí a rodiny z ktorých vychádzal pri rozhodovaní.

17. Súd pri rozhodovaní prihliadal na to, že obaja účastníci sa na pojednávanie opakovane nedostavili, vo veci sa nevyjadrili a na výzvu súdu nepredložili potrebné doklady. Preto súd rozhodoval na základe ním zistených skutočnosti z vyžiadaných správ, tak ako je to vyššie uvedené.

18. Súdu po vykonanom dokazovaní z vyššie uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia preto neostávalo nič iné ako návrh navrhovateľky ako nedôvodný a nepreukázaný zamietnuť.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť ( ) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.