Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoP-43-2020.pdf
PDF · 93.81 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/43/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu, sudcov - JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti L.: H., nar. XX.X.XXXX, L., nar. XX.X.XXXX, obe deti bytom u matky a zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, maloleté deti rodičov: matka - T. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, A., otec - H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L. Q. XXX, t. č. Q.. X, XXXX S., Rakúsko, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 3P/10/2018-139 zo dňa 26. februára 2020, takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že:
I. Otec je povinný prispievať na maloletého H. L., nar. XX.X.XXXX výživným v sume 160,- eur mesačne od 1.9.2018, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. II. Zameškané výživné na maloletého H., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 1.9.2018 do 26.2.2020 v sume 720,- eur povoľuje otcovi splácať v splátkach po 20,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky k rukám matky. III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej L., nar. XX.X.XXXX v sume 120,- eur mesačne od 1.9.2018, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. IV. Zameškané výživné na maloletú L., nar. XX.X.XXXX za obdobie od 1.9.2018 do 26.2.2020 v sume 720,- eur povoľuje otcovi splácať v splátkach po 20,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky k rukám matky.
V. V horeuvedenom rozsahu zároveň mení rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 5P/2/2017-31 zo dňa 18.4.2017 vo výroku o výživnom na maloletého H., nar. XX.X.XXXX a na mal. L., nar. XX.X.XXXX.
VI. Vo zvyšnej časti návrh matky o zvýšenie výživného z a m i e t a .
VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej iba „okresný súd") napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 5P/2/2017-31 zo dňa 18. apríla 2017 v časti výroku o výživnom (II.) tak, že uložil otcovi povinnosť prispievať za obdobie od 1.9.2018 do 8.10.2019 na maloletého H. sumou po 180,- eur mesačne a na výživu maloletej L. sumou po 120,- eur mesačne, za obdobie od 9.10.2019 do 29.2.2020 sumou 140,- eur mesačne na maloletého H. a sumou 100,- eur mesačne na výživu maloletej L. a počnúc dňom od 1.3.2020 do budúcna na výživu maloletého H. sumou po 180,- eur mesačne a na výživu maloletej L. sumou po 120,- eur mesačne, a to vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. Zameškané výživné za obdobie od 1.9.2018 do vyhlásenia rozsudku
spolu vo výške 1.515,49 eur povolil súd otcovi splácať v splátkach po 150,- eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky sa stane splatným celé zameškané výživné. Súd vo zvyšnej časti návrh matky o zvýšenie výživného zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Vykonaným dokazovaním zistil, že posledným rozsudkom OS Námestovo č. k. 5P/2/2017-31 zo dňa 18.4.2017 boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný k povinnosti prispievať na ich výživu sumou po 80,- eur mesačne na mal. L. a sumou 120,- eur mesačne na maloletého H.. V dobe tejto pôvodnej (poslednej) súdnej úpravy otec bol zamestnaný vo firme PT- interin, s.r.o. Námestovo s miestom výkonu práce vo Francúzsku ako klampiar, jeho čistý tvrdený príjem za mesiac február a marec 2017 mal byť vo výške po 520,- eur mesačne. Matka poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a prídavky na 2 deti vo výške 47,04 eur. Maloletá L. bola v starostlivosti u matky a maloletý H. navštevoval predškolské zariadenie Materskej školy v Zuberci.
3. Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti na sumu po 200,- eur mesačne argumentujúc zmenou pomerov v odôvodnených potrebách detí a tým súvisiacich zvýšených výdajov dané tým, že maloletý H. od septembra 2018 nastupuje do materskej školy už ako predškolák a maloletá L. začne navštevovať materskú školu.
4. Súd vychádzajúc z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine prioritne preskúmal, či nastali od doby pôvodnej úpravy výživného zmenené okolnosti v odôvodnených potrebách maloletých detí a zároveň či nastali zmenené okolnosti aj v možnostiach a schopnostiach rodičov.
5. Zmenu pomerov ako u maloletých detí aj u ich rodičov okresný súd vyhodnotil na základe dokazovania za preukázanú. V tejto súvislosti poukázal na to, že kým maloletá L. v dobe posledného rozhodovania súdu o výživnom bola vo veku 1,5 roka, v dobe rozhodovania o návrhu matky o zvýšenie výživného má 4 roky a navštevuje Materskú školu v Zuberci. Maloletý H. v čase posledného rozhodovania mal 4 roky, navštevoval predškolské zariadenie, od septembra 2019 sa stal žiakom 1. ročníka ZŠ v Zuberci. Už len skutočnosť, že deti sú vekovo staršie a nastala zmena v ich zaradení do predškolského a školského systému vzdelávania je podľa názoru okresného súdu kvalifikovanou zmenou pomerov, ktoré zakladajú dôvod na zvýšenie výživného po tom, ako súčasne bolo preukázané, že zmenené pomery nastali v oblasti príjmov ako u matky, aj u otca ako povinného rodiča.
6. Matka v dobe pôvodnej úpravy výživného poberala rodičovský príspevok v sume 203,20 eur mesačne, v aktuálnej dobe rozhodovania okresného súdu táto je de facto bez príjmu, je na neplatenej rodičovskej dovolenke, poberala len rodinné prídavky spolu v sume 48,68 eur na dve deti v roku 2019 a v roku 2020 spolu v sume 49,90 eur. Matka okolnosť, že je na neplatenej rodičovskej dovolenke odôvodňovala potrebou osobnej starostlivosti o deti, uviedla ďalej, že obaja jej rodičia ešte pracujú a o deti by sa nemal kto postarať v dobe, keď by ona bola v práci. Uvedené tvrdenie matky súd vyhodnotil sčasti za tendenčné, konštatoval totiž na základe vykonaného dokazovania, že matka nemala záujem riešiť svoju finančnú situáciu inak iba zvýšením výživného na maloleté deti, keďže sa ani len nezaujímala o možnosti sociálneho zabezpečenia, ktoré jej štát môže v jej situácii poskytnúť. Na druhej strane súd nepochyboval o tom, že osobnú starostlivosť o deti vykonáva de facto len matka, keďže otec sa s nimi stretáva len v minimálnej miere, pričom nebolo preukázané, že by otec prispieval deťom nad rámec stanoveného výživného. Napokon podľa výsledkov dokazovania otcov mesačný príjem je vyšší ako v dobe pôvodnej úpravy, oproti obdobiu keď pracoval pre slovenskú spoločnosť PT-Interin, s.r.o., sa jeho mesačný príjem zvýšil od podania návrhu matkou minimálne o raz toľko (v dobe, keď bol evidovaný ako nezamestnaný v Rakúsku) a minimálne o 2x viac v dobe, keď bol riadne zamestnaný v rakúskej spoločnosti. Aj po zohľadnení mesačných nevyhnutých výdajov otca v podobe nájmu, elektriny ako v Rakúsku, ako aj v SR, v podobe cestovného do práce a späť, platby poistenia a výdajov na stravu okresný súd dospel k záveru, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť zvýšené výživné na obe deti v stanovených sumách vo výrokovej vete I. rozsudku.
7. Matka v konaní žiadala zvýšiť výživné od 23.8.2018, teda od podania návrhu na sumu po 200,- eur na každé dieťa, jej návrhu bolo vyhovené čo do výšky žiadaného výživného čiastočne počnúc od 1.9.2018 ( od doby ako sa výraznejšie zmenili pomery na strane maloletých detí ich nástupom do školy ( aj prípravného ročníka do školy u maloletého H. ) a do predškolského zariadenia ( u maloletej L. ) preto jej
návrh ako nedôvodný súd zamietol vo zvyšku - nad stanovené sumy výživného a o zvýšenie výživného na maloleté deti za obdobie od podania návrhu, t. j. od 23.8.2018 do 31.8.2018.
8. Od 1.9.2018 do vyhlásenia rozsudku okresný súd vyčíslil otcovi zameškané výživné v celkovej sume vo výške 1.515,49 eur, ktoré vzniklo v dôsledku zvýšenia výživného a túto sumu s prihliadnutím na príjem otca mu súd povolil splácať v splátkach po 150,- eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.
9. Rozhodovanie o náhrade trov prvoinštančného konania okresný súd oprel o ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.
10. Proti rozsudku sa odvolal v zákonnej lehote otec. V dôvodoch odvolania poukazuje najmä na výšku svojich výdajov, keď zo svojho čistého mesačného príjmu 1.100,- eur (pracuje ako pomocný robotník na stavbách spoločnosti Bau Stark) platí mesačne nájom 450,- eur, mesačný nájom má na SK vo výške 99,- eur, ďalej cestovné do práce 192,- eur mesačne, minie na stravu v priemere okolo 450,- eur mesačne, platí poistenie vo výške 70,- eur a matke detí posiela každý mesiac výživné na maloleté deti v sume 300,- eur. Otec tvrdí, že po zaplatení všetkých výdajov nezostáva mu z príjmu nič a už aj fajčiť prestal. Dodal, že pri zvýšení výživného sudkyňa/súd vychádzal z jeho mesačného príjmu 1.600,- eur, ktoré poberal predtým ako zamestnanec. Domáha sa, aby odvolací súd prehodnotil rozsudok a po zohľadnení ním uvedených dôvodov v odvolaní vrátil súdu prvej inštancie vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
11. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadal potvrdenie rozsudku okresného súdu v celom rozsahu, považuje doplatenie zameškaného výživného za v záujme maloletých detí. Poukazuje na tú skutočnosť, že otec detí s výškou výživného 300,- eur na obe deti ako uviedol, súhlasí. Podľa zistení kolízneho opatrovníka otec nesúhlasí s výškou povolených splátok zameškaného výživného, uvádza, že má nižší príjem, nie 1.600,- eur mesačne ale zarába 1.100,- eur mesačne. Na súdnom pojednávaní 20.2.2020 otec uviedol, že znova nastupuje do spol. Bau Stark, kde by mal zarobiť sumu 1.600,- eur. Ním tvrdený terajší príjem 1.100,- eur mesačne súdu nedoložil.
12. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca poukázala najmä na to, že otec detí má platiť na maloleté deti 300,- eur ( spolu na obe ) s čím aj súhlasil, z tohto jeho súhlasného stanoviska súd aj vychádzal. Zameškané výživné vypočítané od 1.9.2018 do vyhlásenia rozsudku vo výške 1.515,49 eur otec jej v povolených splátkach po 150,- eur mesačne neplatí, nezaplatil žiadnu splátku preto požaduje, aby otec zaplatil celú sumu zameškaného výživného k jej rukám naraz a doplatil výživné aj za mesiac marec.
13. Kolízny opatrovník v ďalšej písomnej reakcii k predchádzajúcemu stanovisku matky k odvolaniu otca zotrváva na potvrdení rozsudku okresného súdu v celom rozsahu.
14. Matka v písomnom podaní , ktoré doručila súdu 19.6.2020 oznámila, že otec detí zameškané výživné neplatí v určených splátkach po 150,- eur spolu s bežným výživným tak, ako mu určil súd. Žiada, aby v záujme detí a jej bolo čo najskôr vyriešené zameškané výživné v sume 1.515,49 eur a žiada o vyplatenie celej sumy. Poznamenala, že za mesiac marec otec neposlal výživné v sume 300,- eur ale len 200,- eur.
15. Otec v ďalšom písomnom podaní doručenom súdu 24.6.2020 uviedol, že svoju vyživovaciu povinnosť si pravidelne vo výške 200,- eur mesačne plnil a deťom pri návštevách nakupoval všetko potrebné čo sa týkalo oblečenia, obuvi a hračiek. Finančne mu vypomáhajú rodičia a priateľka, keďže jeho príjem je nedostatočný na pokrytie jeho výdavkov, aj napriek tomu si plní vyživovaciu povinnosť a súhlasí so sumou 300,- eur mesačne, avšak vzhľadom na svoje výdaje a výšku príjmu nie je schopný zameškané výživné splácať v splátkach vo výške 150,- eur mesačne. Poznamenal, že matka detí do práce nechodí a fajčí z peňazí, ktoré on posiela na deti. Zotrváva na tom, aby odvolací súd prehodnotil rozsudok okresného súdu s prihliadnutím na dôvody, ktoré uviedol v odvolaní, následne aby vec vrátil na príslušný okresný súd.
16. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP"), po zistení, že odvolanie podal v zákonnej lehote na to oprávnený účastník, proti rozsudku, ktorému je odvolanie prípustné, bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, procesným postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmenil.
17. Prioritne odvolací súd zdôrazňuje, že pri svojom rozhodovaní jednoznačne vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom a pri právnom posúdení aplikoval totožné hmotnoprávne ustanovenia Zákona o rodine ako súd prvej inštancie, avšak vzhľadom na zistené a konštatované zmenené pomery ( či už v odôvodnených potrebách maloletých detí ale aj príjmových možností a výdajových schopností otca ) vyhodnotil odvolanie otca za čiastočne opodstatnené. Nemožno celkom súhlasiť, že otec namietal len splátky nedoplatku výživného, pretože vo viacerých vyjadreniach aj v podaniach argumentuje, že je schopný vzhľadom na svoj príjem a výdaje prispievať na výživu maloletých detí celkovou sumou 300 eur mesačne, požaduje prehodnotenie rozsudku okresného súdu a aj vzhľadom na tú skutočnosť, že odvolací súd rozhodujúc o odvolaní v tzv. poručenskej veci ( konanie po stránke procesnej spadá pod režim Civilného mimosporového poriadku ) nebol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, mohol podrobiť, aj podrobil odvolaciemu prieskumu rozsudok okresného súdu ako celok.
18. Matka návrh o zvýšenie výživného doručila súdu 23.8.2018 v ňom argumentovala zmenou pomerov v potrebách maloletých detí, dané zvýšenými výdajmi v dôsledku ich nástupu do školského, resp. predškolského zariadenia. Matkou tvrdené skutočnosti ktoré založili zmenu/ zvýšené výdaje v odôvodnených potrebách maloletých detí považuje odvolací súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané. Súhlasí s tým, že nástupom maloletého H. do prípravného ročníka do školy a v nasledujúcom roku do prvého ročníka základnej školy a nástupom maloletej L. do predškolského zariadenia súvisia zvýšené výdaje, či už na nákup oblečenia, obuvi, avšak tie sú hoc vyššie než boli náklady v súvislosti so starostlivosťou o deti v dobe pôvodnej úpravy, majú ale charakter štandardných výdajov, mimoriadne výdaje totiž matka neuvádzala ani v návrhu ani vo svojom odvolaní.
19. Je správne a spravodlivé, aby aj rodič, ktorý svojmu dieťaťu osobnú starostlivosť neposkytuje, participoval na zvýšených výdajoch súvisiacich so zabezpečením odôvodnených potrieb maloletých detí. Nie je možné ale opomenúť spotrebný charakter výživného, t.j. že je určené na pravidelné mesačné konzumovanie v prospech detí a nemôže tvoriť zdroj príjmu rodiča, ktorý sa o ne osobne stará. Napokon aj pri zmene výšky výživného platí princíp, že maloleté deti hoc majú právo podieľať sa na zvýšenom príjme toho ktorého rodiča, ale ich životná úroveň je výrazom životnej úrovne rodičov. Aj výška určeného/ zvýšeného výživného je limitovaná príjmovými možnosťami, schopnosťami, majetkovými pomermi a životnou úrovňou rodiča výživou povinného. V súdenej veci hoc bolo preukázané zvýšenie príjmu otca od doby pôvodnej úpravy, avšak jeho mesačné výdaje bezprostredne súvisiace s výkonom práce v zahraničí ( pracuje ako stavebný robotník vo fyzicky náročnej pracovnej pozícii ) na bývanie, stravu, na dochádzku do práce nie v zanedbateľnej výške ( tie otec musí vynaložiť ak chce pracovať ) znižujú jeho čistý mesačný príjem, čo treba brať v úvahu aj pri posudzovaní zmeny výšky výživného na deti a jeho schopností a možností participovať na ich zvýšených odôvodnených potrebách. Zákon o rodine v prípade solventnej situácie výživou povinného rodiča umožňuje stanoviť tzv. sporiacu zložku výživného ( t.j. tvorbu úspor ) avšak v súdenej veci nebolo preukázané, že by príjem otca ( po jeho výdajoch ), jeho majetkové pomery a úroveň života takúto úvahu umožnili, jeho schopnosti umožňujú stanoviť jedine vyššie výživné s konzumným charakterom. Tu opätovne odvolací súd poznamenáva, že zvýšená suma výživného na maloleté deti nemôže nahradiť, príp. vykryť nedostatok príjmu matky, v súdenej veci matka nemá žiaden príjem. I keď odvolací súd nepochybuje o tom, že matka osobnou starostlivosti o maloleté deti plní voči nim svoju vyživovaciu povinnosť, postráda však aktívnejší prístup matky v otázke zabezpečenia finančných prostriedkov na bežný život a potreby.
20. V súhrne preukázaných a vyhodnotených individuálnych súvislostí posudzovanej rodinno-právnej veci odvolací súd v rámci zmeny rozsudku okresného súdu zvýšil výživné na maloletého H. z pôvodnej sumy 120 eur mesačne na 160 eur mesačne ( t.j. o 40 eur mesačne ) a na maloletú L. z pôvodnej sumy 80 eur mesačne na 120 eur mesačne ( t.j. o 40 eur mesačne ) v prípade obidvoch detí od 1. 9. 2018, vo zvyšku návrh matky o zvýšenie výživného ( za obdobie od 23.8.2018 do 31.8.2018 a od 1.9.2018 nad sumu 160 eur mesačne v prípade mal. H. a nad sumu 120 eur mesačne v prípade mal. L. ) zamietol ako nedôvodný.
21. V dôsledku zvýšenia výživného na mal. deti počnúc od 1.9.2018 do 26.2.2020 otcovi vyčíslil odvolací súd zameškané výživné osobitne na každé maloleté dieťa vo výške sumy 720 eur, vychádzal z toho, že povinnosťou otca bolo za vymedzené rozhodné obdobie - 18 mesiacov platiť na každé dieťa vyššie
výživné o 40 eur mesačne. Zameškanú sumu výživného povolil otcovi splácať v prípade každého dieťaťa v splátkach po 20 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky k rukám matky.
22. Podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd rozhodol o trovách celého konania (prvoinštančné a odvolacie) tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal. V súdenom prípade predmetom rozhodovania bola vec starostlivosti súdu o maloleté deti, v takomto type konania každý z účastníkov si znáša svoje trovy sám. Výnimku z ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku pre rozhodovanie o trovách konania odvolací súd nezistil.
23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.