Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/23/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu AUTOSERVSI KSM, s. r. o., so sídlom Kežmarok, Slavkovská 25, IČO: 45 340 285, zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., so sídlom Košice, Kmeťová 26, IČO: 47 237 406, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežia 8/A, IČO: 37 928 422, v spore o zaplatenie 597,98 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 597,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.11.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 597,98 eur s príslušenstvom. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že dňa 7.10.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo tov. zn. FORD S MAX EČV: G ktoré v čase škodovej udalosti patrilo L.. Z. T., bytom H., S. XXXX/XX. Škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla EČV: G ktorého vlastníkom je O. G. a k vozidlu bola v čase škodovej udalosti uzatvorená zmluva o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne oznámená dňa 8.10.2019. Poškodený L.. T. si vozidlo nechal opraviť u žalobcu a náklady na opravu činili celkovo 785,86 eur. Faktúru č. 3112019135 poškodený L.. T. predložil žalovanému, ktorý mu dňa 7.11.2019 oznámil, že dňa 5.11.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8006364645 a podľa vyjadrenia likvidátora žalovaný poškodenému priznal poistné plnenie v rozsahu 187,88 eur. Rozdiel fakturovanej sumy a priznaného poistného plnenia predstavuje žalovanú sumu. Podľa žalobcu fakturovaná hodnota servisných prác je porovnateľná s cenami iných servisov. Sumu 597,98 eur poškodený L.. T. zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 11.11.2019 postúpil žalobcovi, ktorý sa domáha úhrady podanou žalobou.

2. V skrátenom konaní Okresný súd Banská Bystrica dňa 7.4.2020 platobný rozkaz sp. zn. , ktorým žalobe vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal, že v podanej žalobe absentujú zákonom požadované náležitosti, napr. popis priebehu škodovej udalosti a ďalšie realizované úkony poškodeného. Namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a poukázal na skutočnosť, že poškodený bol dlžníkom žalobcu a nemohol teda platne uzavrieť so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, pri ktorej namietol tiež neurčitosť. Navrhol žalobu zamietnuť.

3. Súd po postúpení veci vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise z čoho zistil tento skutkový stav:

4. Z cenníka služieb PK Auto súd zistil, že ceny servisných prác sa pohybujú od 32,- eur (mechanické práce) do 73,- eur (klampiarske a lakovnícke práce) s DPH za hodinu servisnej práce.

5. Z faktúry č. 3112019135 zo dňa 18.10.2019 súd zistil, že žalobca ako dodávateľ poškodenému L.. T. fakturoval opravu motorového vozidla FORD S MAX EČV: G v zmysle poistnej udalosti č. 8006364645, pričom na práce účtoval sumu 117,50 eur a za lakovanie sumu 537,38 eur. Celkovo fakturovaná suma predstavuje 785,86 eur a faktúra bola splatná dňa 1.11.2019. Faktúra obsahuje tiež prezentačnú pečiatku žalovaného a poznámku o jej prevzatí.

6. Z kalkulácie nákladov na opravu vypracovanej žalovaným súd zistil, že cenu opravy rozpočtom určil na sumu 384,29 eur, v prípade nezmluvného servisu na 526,19 eur. Ďalej uviedol, že hodnotu prác vyčíslil na sumu 53,34 eur, lakovanie - prácu na 163,03 eur a lakovanie - materiál na 213,62 eur. Extra náklady mali predstavovať sumu 429,99 eur.

7. Z cenníka služieb Motor-Car Prešov súd zistil, že ceny servisných prác sa pohybujú od 28,- eur do 49,- eur s DPH za hodinu servisnej práce.

8. Z oznámenia žalovaného zo dňa 7.11.2019 súd zistil, že žalovaný po skončení šetrenia poistnej udalosti priznal poistné plnenie v rozsahu 187,88 eur. Uvedená suma má predstavovať náklady na opravu pre neautorizovaný servis v rozsahu 3,2Nh*24,- eur s DPH, vedľajšie náklady v sume 11,40 eur s DPH, lakovacie práce v rozsahu 10,2Nh*24,- eur s DPH a lakovací materiál na 261,38 eur s DPH. Súčasne žalovaný oznamuje poukázanie priznaného poistného plnenia na účet žalobcu.

9. Zo zápisu o poškodení motorového vozidla zo dňa 9.10.2019 súd zistil, že Slovexperta, s.r.o. prostredníctvom obhliadajúceho technika uviedla rozsah poškodenia vozidla zn. FORD S MAX, a to predné a zadné ľavé dvere vrátane kľučky, bočníc a ozdobných líšt, pričom je potrebné použiť tmel a diely lakovať.

10. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky bez uvedenia dátumu súd zistil, že uvedenou zmluvou mal postupca Ing. Z. T. prehlásiť, že má voči dlžníkovi KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group pohľadávku z poistnej udalosti č. 8006364645 vo výške 597,98 eur a predmetom zmluvy je postúpenie tejto pohľadávky z postupcu na postupníka - žalobcu. Do spisu boli založené dve fotokópie zmluvy, pričom na jednom vyhotovení je uvedený dátum 11.11.2019.

11. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

12. Podľa ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

13. Podľa právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

14. Podľa strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

15. Podľa strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

16. Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

17. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

18. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom vzniku práv poškodeného na plnenie poisťovateľa alebo kancelárie.

19. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie poistnou udalosťou vznik povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu.

20. Podľa , náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

21. Podľa je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

22. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

23. Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

24. Podľa rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

25. Podľa svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

26. Podľa prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.

27. Podľa ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

28. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

29. Podľa , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

30. Ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri peňažnom plnení aj úrok z omeškania podľa Obč. zák., výška ktorého je podľa Nar. vl. č. .

31. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.

32. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: 1. porušenie právnej povinnosti, 2. existencia škody, 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, 4. zavinenie. Zodpovednosť z prevádzky dopravného prostriedku patrí medzi osobitné prípady zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou. Je založená na princípe objektívnej zodpovednosti (zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie): prevádzka dopravných prostriedkov je zdrojom zvýšeného nebezpečenstva a zvýšenej možnosti vzniku škôd.

33. Podmienkou zodpovednosti prevádzateľa nie je protiprávne konanie (porušenie pravidiel cestnej premávky, ale škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Pojem „osobitná povaha prevádzky“ () nevymedzuje. Pri výklade tohto pojmu je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu.

34. V danom prípade došlo k stretu dvoch prevádzok pričom stret prevádzok je širší pojem ako priamy stret dopravných prostriedkov. Za stret prevádzok sa v súdnej praxi považuje nielen priamy fyzický stret dopravných prostriedkov (ich zrážku). Stretom prevádzok je preto aj nepriamy stret dopravných prostriedkov, napr. vymrštenie kameňa kolesom jedného vozidla a jeho náraz do iného vozidla (R 3/1984). Rozhodujúca je pritom účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody. Vyporiadanie závislé na tejto účasti predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností konkrétneho stretnutia prevádzok, najmä však tých okolností, ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody.

35. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného , ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § Sporové konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov - strán sporu.

36. Aby mohla strana sporu v sporovom konaní uspieť, musí predovšetkým prejaviť v konaní aktivitu, spočívajúcu v tvrdení a k svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že nárok žalobcu nie je daný. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak strana potrebné dôkazy nepredložila, znamená to, že neuniesla dôkazné bremeno, následkom čoho nemôže v konaní uspieť.

37. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a nesporné, že dňa 7.10.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo tov. zn. FORD S MAX EČV: G ktoré v čase škodovej udalosti patrilo Ing. Z. T., bytom H., S. XXXX/XX. Škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla EČV: G poistenec žalovaného a k vozidlu bola v čase škodovej udalosti uzatvorená zmluva o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne oznámená dňa 8.10.2019, náklady na opravu činili celkovo 785,86 eur, pričom faktúru č. 3112019135 poškodený Ing. T. predložil žalovanému. Spornou ostala otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a výška požadovanej fakturovanej sumy.

38. Čo sa týka námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, v tomto smere má súd za to, že námietka žalovaného nie je dôvodná. Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že poškodený Ing. T. zmluvu o postúpení pohľadávky neuzatváral ako dlžník s veriteľom - žalobcom, ale ako veriteľ žalovaného z titulu poistnej udalosti so spoločnosťou, ktorá realizovala opravu vozidla. Jedná sa teda po pohľadávku pôvodného veriteľa voči žalovanému, ktorú tento postúpil žalobcovi. Nejedná sa o pohľadávku z titulu faktúry č. 3112019135, preto súd argumentáciu žalovaného vyhodnotil ako zavádzajúcu a bezdôvodnú.

39. Čo sa týka hodnoty opravy, v tomto smere má súd za to, že ani v tomto smere nie je argumentácia žalovaného spôsobilá nárok žalobcu spochybniť. Súd poukazuje na skutočnosť, že škoda vznikla v dôsledku škodovej udalosti, ktorej vznik zapríčinil vodič motorového vozidla, ktorý mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne nahlásená, pričom žalovaný na základe uvedeného priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá v dôsledku škodovej udalosti vznikla. Súd poukazuje na ust. , podľa ktorého právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť), t.j. v danom

prípade v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP: „Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,” teda už samotným vznikom škody na motorovom vozidle, nie až vykonaním opravy poškodeného motorového vozidla. Právo na poistné plnenie teda vzniká už samotným vznikom škody, a to bez ohľadu na to, či si poškodený vec opraviť nechal, či si ju opravil sám, alebo ju ponechal neopravenú. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody.“ (R 5/1988, R 25/1990)

40. Súd sa plne stotožnil s tvrdením žalobcu, že právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť, na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal, a či vôbec. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Faktúra predstavuje hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Konanie a tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poškodený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý poškodenému (resp. žalobcovi, na ktorého bola postúpená pohľadávka poškodeného), by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu.

41. Pokiaľ žalovaný uviedol, že vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia krátená suma predstavuje rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla, takúto kalkuláciu nepredložil. Rovnako je zrejmé, že rôzne kalkulačné programy môžu vykazovať rôzne výsledky a kalkulácia má slúžiť ako pomôcka, nie určujúci a nevyhnutne rozhodujúci podklad pre výpočet poistného plnenia. Rovnako časové normy na servisné úkony sú síce výrobcom odporúčané, ale nie sú záväzné či predpísané. Pokiaľ je z postupu žalovaného zrejmé, že vykonáva rozdiely medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi, takýto postup je prinajmenšom sporný, a to vzhľadom na tzv. blokovú výnimku. Nie je teda možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. V zmysle uvedeného bol teda postup žalovaného v rozpore s uvedenou zásadou a diskriminačný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe v časti istiny vyhovel a priznaná suma istiny predstavuje rozdiel medzi poskytnutým poistným plnením a skutočne fakturovanou sumou.

42. Čo sa týka príslušenstva, podľa , poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostane do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení aj úroky z omeškania ( ). Toto ustanovenie má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok tohto šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil. (rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: )

43. „Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Obč. zák. Tvrdenie žalovaného,

že povinnosť platiť úroky z omeškania je upravená je síce namieste, ale toto ustanovenie zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 tohto zákonného ustanovenia, t.j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavujú poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa Obč. zák. a to i v prípade, ak poisťovňa svoje povinnosti uvedené v splnila včas (t.j. skončila prešetrenie poistnej udalosti alebo poskytla poškodenému písomné vysvetlenie o odmietnutí poistného plnenia). Odvolací súd považuje za opodstatnený argument žalobcu, že v prípade prijatia výkladu žalovaného, by prakticky nebolo možné v prípade uplatnenia si poistného plnenia priznať v takomto konaní úrok z omeškania. Pokiaľ však zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému prevádzkou motorového vozidla nahradenie škody a to v čo najkratšom čase, nie je možné, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala odkladom splatnosti tejto povinnosti na poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenia a preto je namieste výklad ustanovenia podaný súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku.“ (Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: )

44. Vzhľadom na vyššie uvedené je nepochybné, že žalobca má nárok na úroky z omeškania tak, ako si uplatnil v žalobe, pričom nárok na úroky z omeškania mu vznikol odo dňa nasledujúceho po uplynutí zákonne 15 dňovej lehoty. Pokiaľ teda ukončil šetrenie udalosti dňa 5.11.2019, v lehote do 20.11.2019 mal poškodenému poskytnúť poistné plnenie. Nakoľko k plneniu v celom rozsahu nedošlo, počnúc dňom 21.11.2019 žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške. Preto súd žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania tak, ako si ich podanou žalobou uplatnil.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa a s prihliadnutím na zásadu úspechu v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých rozhodne v zmysle samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.