Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-7Sa/4/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XXX/XX, E., v zast.: JUDr. Ivan Jánošík, advokát so sídlom: Klincova 37, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. novembra 2016, v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. mája 2016, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. mája 2016 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) v zmysle o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZSP“) zamietla žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 04. apríla 2016.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila podľa § 70 ods. 1, 4 ZSP a vecne tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Bratislava zo dna 4. apríla 2016 nie je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 ZSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

3. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala, že dňa 07. júna 2016 sa zúčastnila komplexného vyšetrenia, z ktorého jednoznačne vyplýva, že je dlhodobo nespôsobilá na výkon práce. Podľa jej názoru posudok vypracovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia nie je v súlade s § 209 ods. 4 ZSP, posudkový lekár sociálneho poistenia nepostupoval v súlade so zákonom a dostatočne a presvedčivo sa nevysporiadal so zdravotnými poškodeniami tak, aby nevznikli žiadne pochybnosti o správnosti posudkových záverov.

4. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie (prostredníctvom Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne) svojím rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. novembra 2016 podľa § 218 ods. 2 ZSP odvolanie žalobkyne zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa.

5. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 153 ods. 5, § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 ZSP a vecne tým, že na základe podaného odvolania zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený

posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava dňa 7. septembra 2016, ktorý zotrval na pôvodnom odbornom posudku a preto kompletný spisový materiál predložil na ďalšie konanie posudkovému lekárovi sociálneho očistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave posúdil zdravotný stav účastníčky konania dňa 8. novembra 2016 s tým záverom, že ortopedické vyšetrenie zo dňa 13. októbra 2016 potvrdzuje zdĺhavý bolestivý krčno-hlavový aj krčno-ramenný syndróm na podklade degeneratívnych (vekom podmienených) vyklenutí krčných medzistavcových platničiek a tiež vekom podmienených kostných zmien (osteochondrózy), ale tieto chorobné zmeny sú však málo výrazné, nepodmieňujú organické poškodenie funkcie chrbtice. Ďalej ortopéd uvádza aj bolestivý zdĺhavý driekovo-krížový syndróm so začínajúcou neurologickou symptomatológiou. Tento ambulantný klinický nález nepodmieňuje zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ani určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po podrobnom preskúmaní celej posudkovej spisovej dokumentácie, novodoloženého odborného lekárskeho nálezu ako i po vlastnom vypočutí žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave konštatoval, že žalobkyňa nespĺňa posudkové kritériá pre uznanie invalidity.

6. Vo svojom rozhodnutí žalovaná aj vymenúva, ktoré všetky lekárske správy žalobkyne posudkový lekár pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne zohľadnil a to:

7. Denzitometria LS chrbtice NZZ Fidelitas - reumatologická a osteologická ambulancia, FNsP Bratislava, pracovisko Kramáre zo dňa 28. apríla 2008, lekárska správa z reumatologickej a osteologickej ambulancie. FNsP Bratislava, pracovisko Kramáre zo dňa 28. apríla 2008 denzitometria LS chrbtice UNB Sv. C. a M. Antolská ul., Bratislava zo dňa 26. júna 2015 denzitometria kŕčok stehnovej kosti UNB Sv. C. a M. Antolská ul., Bratislava zo dňa 26. júna 2015, neurologické vyšetrenie FNsP Bratislava, pracovisko Petržalka zo dňa 28. apríla 2010, neurologické vyšetrenie UNB, Nemocnica Ružinov. Bratislava zo dňa 26. februára 2013, neurologické vyšetrenie UNB. Nemocnica Staré mesto Bratislava, I. neurologická klinika zo dňa 20. apríla 2015, neurologické vyšetrenie UNB Nemocnica Staré mesto Bratislava. I. neurologická klinika zo dňa 21. decembra 2015, CT C chrbtice Bratislavské rádiodiagnostické centrum zo dňa 05. februára 2015, neurologické vyšetrenie UNB, Nemocnica Staré mesto Bratislava, I. neurologická klinika zo dňa 12. januára 2016, prepúšťacia správa z I. neurologickej kliniky. Univerzitná nemocnica Bratislava, Nemocnica Staré mesto, Bratislava, z hospitalizácie od 09. februára 2016 do 16. februára 2016, psychiatrické vyšetrenie zo psychiatrickej ambulancie Hlohovec zo dňa 23. októbra 2015 a zo dňa 20. novembra 2015, fyziatricko-rehabilitačné vyšetrenie UNB, Nemocnica sv. C. a M., Antolská ul., Bratislava zo dňa 25. januára 2013, zo dňa 13. februára 2013. zo dňa 27. februára 2013, zo dňa 24. júna 2015, zo dňa 07. augusta 2015 a zo dňa 06. októbra 2015, FRO-FBLR vyšetrenie UNB, Nemocnica Staré mesto, Bratislava, fyziatricko-rehabilitačné oddelenie zo dňa 19. februára 2016, ortopedické vyšetrenie, poliklinika Karlova Ves Bratislava zo dňa 5. decembra 2012, zo dňa 10. decembra 2012 a zo dňa 14. decembra 2012, lekárska správa z ambulancie úrazovej chirurgie UNB, II ortopedicko- traumatologická klinika LFUK, Nemocnica sv. C. a M. Bratislava zo dňa 26. marca 2013, ortopedicko-traumatologické vyšetrenie UNB, II. ortopedicko-traumatologická klinika LFUK, Nemocnica sv. C. a M. Bratislava zo dňa 3. februára 2015 a zo dňa 24. februára 2015, ortopedické vyšetrenie UNB, II. ortopedicko-traumatologická klinika LFUK, Nemocnica sv. C. a M. Bratislava zo dňa 29. septembra 2015, zo dňa 13. októbra 2015 a zo dňa 3. novembra 2015, ambulancia centrálneho príjmu UNB Nemocnica sv. C. a M. Bratislava zo dňa 24. novembra 2012 a zo dňa 1. júna 2013, ortopedické vyšetrenie UNB, Nemocnica Ružinov Bratislava zo dňa 13. októbra 2016.

8. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu posudkový lekár určil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne sú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým poškodením funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia zaradil do kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písmeno c) prílohy č. 4 k zákonu ZSP s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40% (z rozpätia 40-50%). Za ostatné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia nezvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

9. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia, posudkový

lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a celkovú mieru jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 40%.

10. Teda vzhľadom k tomu, že žalobkyňa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nebola invalidná, a teda nespĺňala podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 ZSP.

II. Správna žaloba

11. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.01.2017 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. novembra 2016 v spojení s rozhodnutím orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. mája 2016 a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie.

12. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že posudkoví lekári sociálnej poisťovne nepostupovali pri posudzovaní jej zdravotného stavu podľa § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10 ZSP. Predovšetkým sa neoboznámili dôsledne s predloženými lekárskymi správami, nechali bez povšimnutia skutočnosť, že jej zdravotný stav sa neustále zhoršuje a vôbec nie je spôsobilá vykonávať prácu, ktorá by mala byť pre ňu jediným zdrojom príjmu. Napriek tomu, že sa v rozhodnutiach posudkoví lekári a aj rozhodovacie orgány odvolávajú na zákonné ustanovenia (§ 71 ZSP), ktoré im ukladajú posudzovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť komplexne a porovnaním s možnosťami a schopnosťami zdravého človeka, ich závery s týmto nekorešpondujú, keďže nezohľadňujú charakter vykonávanej práce žalobkyne, jej možnosti a danosti, skutočnosť, že nie je schopná vykonávať fyzicky náročné práce, resp. činnosti zaťažujúce jej pohybovú sústavu, najmä chrbticu ramená ako aj jej nervovú sústavu.

13. Žalobkyňa ďalej uvádza, že charakter jej práce, pri ktorej je nútená dlhodobo ( viac ako 80% z pracovnej doby) sedieť pred počítačom v strnulej polohe s predklonenou hlavou, mnohokrát aj skrútením krčnej chrbtice (podľa umiestnenia obrazovky či spracovávaných papierových podkladov), pri ktorej sa vyvíja tlak na stavce chrbtice a medzistavcové platničky v bedrovej oblasti jej už v súčasnosti spôsobuje bolesti v krížoch, bolesti hlavy, svalové napätie v krčných stavcoch, v ruke, tŕpnutie ruky, časti tela. Ani dlhodobá práceneschopnosť a pod dozorom lekárov a odborníkov absolvovaná liečba nezmiernili tieto symptómy, naopak žalobkyňa uvádza, že subjektívne pociťuje stále väčšiu nervozitu, napätie zo stavu, v ktorom sa ocitla. Toto boli dôvody, pre ktoré bola nútená ukončiť výkon doterajšej práce.

14. Poukazuje na to, že sami posudkoví lekári konštatujú, že jej postihnutia majú pôvod aj v degeneratívnych, t.j. vekom podmienených zmenách, pritom ale opomínajú zohľadniť, že v danej situácii sa tento stav môže len zhoršovať, že týmto je aj limitovaná jej možnosť nájsť si iné vhodné zamestnanie, nehovoriac o tom, že okrem jej zdravotného stavu je tu aj jej vek, ktorý jej sťažuje, až znemožňuje, vykonávať zárobkovú činnosť. Domnieva sa, že pri určovaní miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je potrebné zohľadniť aj tieto atribúty a postupovať podľa § 71 ods. 8 ZSP, ktorý umožňuje určenú mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie zvýšiť najviac o 10%. K tomuto tvrdeniu odkazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 51/2007, sp.zn. , sp.zn. a sp.zn. 29/2007, z ktorých vyplýva, že pred rozhodnutím o dávke, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, musí byť miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zistená spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o zohľadnení a posúdení všetkých zdravotných ťažkostí žiadateľa, o určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia aj iných zdravotných postihnutiach, ktoré odôvodňujú zvýšenie percentuálneho posúdenia miery takého poklesu. Namieta, že dňa 07.06.2016 sa zúčastnila komplexného vyšetrenia, z ktoré jednoznačne vyplýva, že je dlhodobo nespôsobilá na výkon posudzovanej práce.

15. Zdôrazňuje, že aj posudok vypracovaný posudkovými lekármi, resp. posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredia je súčasťou rozhodnutia, a preto aj pre posudok platí ustanovenie § 209 ods. 4 ZSP, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia Sociálna poisťovňa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

16. Posudkový lekár, resp. posudkoví lekári nepostupovali pri hodnotení podkladov k posudku, ktorý je zároveň aj podkladom pre rozhodnutie v súlade so zákonom a dostatočne a presvedčivo sa nevysporiadali s jej zdravotnými poškodeniami tak, aby nevznikli žiadne pochybnosti o správnosti ich záverov. V odôvodnení rozhodnutia je len odkaz na lekárskej správy, bez špecifikácie ich záverov o zdravotnom poškodení. Rozhodnutie je preto nedostatočné a nepresvedčivo odôvodnené. V tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. .

17. V doplnení žaloby zo dňa 25. januára 2017 žalobkyňa uvádza, že jej zdravotný stav nebol posudkovým lekárom posúdený správne. Dňa 07.06.2016 sa zúčastnila komplexného vyšetrenia, z ktorého jednoznačne vyplýva, že je dlhodobo nespôsobilá na výkon posudzovanej práce. Zo záverov predmetnej lekárskej správy vyplýva, že vzhľadom na doporučenie obmedzenia dvíhania ťažkých bremien, obmedzenie dlhého státia a sedenia je žalobkyňa dlhodobo nespôsobilá na výkon posudzovanej práce. K posúdeniu zdravotného stavu dňa 08.11.2016 predložila ortopedické vyšetrenie zo dňa 13.10.2016, ktoré potvrdzuje zdĺhavý bolestný krčno-hlavový aj krčno-ramenný syndróm na podklade degeneratívnych (vekom podmienených) vyklenutí krčných medzistavcových platničiek a tiež vekom podmienených kostných zmien (osteochondrózy), ako aj bolestivý zdĺhavý driekovo-krížový syndróm so začínajúcou neurologickou symptomatológiou. Posudkový lekár sociálneho poistenia ďalšieho účastníka však napriek uvedenému konštatoval, že miera poklesu schopnosti žalobkyne je len 40%.

18. Žalobkyňa namieta, že ak by žalovaná konala bežným spôsobom, tak by zistila, že podľa záverov osoby vystupujúcej v pozícii posudkového lekára sociálneho poistenia má žalobkyňa rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené v Prílohe č. 4 Kapitola XV, oddiel E položka 3 písm. c/ o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, t.j. že ide o degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým poškodením funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu. Ide o zdravotné postihnutie, ktoré predstavuje pokles schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť o 40% až 50%. Vo veci však nie je zrejmé, na základe akej úvahy, odborného posúdenia a pod. dospel posudkový lekár k záveru o tom, že u žalobkyne je vzhľadom na jej zdravotné postihnutie potrebné stanoviť pokles schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť na spodnej hranici uvedeného rozsahu, a že nie je dôvod priznať žalobkyni nárok na invalidný dôchodok. Žalobkyňa je vo veci názoru, že posudkový lekár ďalšieho účastníka, ktorý o priznaní nároku rozhodoval v prvom stupni, neprihliadol na skutočný zdravotný stav žalobkyne, ktorý jej objektívne znemožňuje dlhodobo vykonávať prácu práve s ohľadom na zdravotné postihnutie majúce povahu trvalého ťažkého poškodenia zdravia, trvalého ťažkého funkčného poškodenia s často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu. Vysoká miera bolestivosti a dlhotrvajúce ťažké poškodenie organizmu funkčnej povahy spôsobuje žalobkyni útrapy a objektívne jej znemožňuje výkon zárobkovej činnosti.

19. Vo veci teda nebol dôvod, aby rozsah poškodenia organizmu - zdravotného postihnutia, bol posudzovaný na spodnej hranici ustanovenej zákonom. Žalobkyňa je toho názoru, že uvedený postup bol žalovaným zachovaný v záujme odmietnutia poskytnutia invalidného dôchodku žalobkyni, keď pri posúdení na spodnej hranici jej formálne nárok na priznanie invalidného dôchodku nevzniká, avšak samotná povaha zdravotného postihnutia podmieňuje určenie rozsahu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť prevyšujúcu 40%. V tejto súvislosti uvádza, že podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. ). S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, teda postup žalovanej a jej posudkových lekárov nie je možné považovať za nič iné ako obchádzanie účelu zákona a tzv. prílišný formalizmus v súvislosti s posúdením zdravotného stavu žalobkyne.

20. Žalobkyňa ďalej poukazuje, že nie je ani náznakom zistiteľné pre aký dôvod či príčinu boli prehliadnuté jej ďalšie ochorenia, ktoré sú ďalšími príčinami dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu.

III. Vyjadrenie žalovanej

21. K žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá zdôrazňuje, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z čoho vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe vyšetrenia žalobkyne, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol posúdený správne sú nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v odvolacom konaní.

22. Posudkový lekár sociálneho poistenia zhodnotil zdravotný stav žalobkyne na základe vtedy dostupných a žalobkyňou predložených lekárskych nálezov a napadnuté rozhodnutie bolo vydané za skutkového a právneho stavu platného v čase vydania tohto rozhodnutia. K veci tiež uvádza, že generálny riaditeľ žalovanej svoje rozhodnutie náležíte odôvodnil s uvedením konkrétnych ustanovení zákona, na základe ktorých rozhodoval, uviedol, čo bolo podkladom pre jeho rozhodnutie a z akých podkladov a lekárskych správ pri rozhodovaní vychádzal.

23. Pretože žalobkyňa v odvolacom konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav odôvodňoval vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, bola jej žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá správne, v súlade s § 70 ods. 1 ZSP, nakoľko nesplnila jednu zo zákonom stanovených podmienok pre priznanie invalidného dôchodku, t.j. nesplnila podmienku invalidity, nakoľko jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovými lekármi sociálneho poistenia zhodne stanovená na 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, to znamená invalidita jej nevznikla.

24. Ďalej žalovaná uvádza, že žalobkyňa vo svojej žalobe neuviedla žiadne nové skutočnosti než tie, ktoré uviedla už v odvolaní a s tými sa už vysporiadala vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí v odvolacom konaní.

IV. Relevantná právna úprava

25. Podľa § 153 ods. 5 ZSP, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

26. Podľa § 71 ods. 1 ZSP, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

27. Podľa § 71 ods. 2 ZSP, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

28. Podľa § 71 ods. 3 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 71 ods. 4 ZSP, Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

30. Podľa § 71 ods. 5 ZSP, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

31. Podľa § 71 ods. 6 ZSP, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

32. Podľa § 71 ods. 7 ZSP, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

33. Podľa § 71 ods. 8 ZSP, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

34. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. , preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a a vo veci dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.

35. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa v spojení s a rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 02.04.2024 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne a zástupcu žalovanej.

36. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní poukazuje na predchádzajúce písomné vyjadrenia, ktoré vo svojom obsahu sú reálne, napriek značnému časovému odstupu aj dnes, najmä ak žalovaná doteraz nevykonala akýkoľvek relevantný úkon na odstránenie neoprávneného zásahu do práv žalobkyne. Poukazuje na to, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a celé rozhodnutie žalovanej je založené len a výlučne na základe subjektívneho pocitu niekoho, kto sa označuje ako odborná osobu a to vo funkcii lekára posudkovej činnosti. Danej osobe a ani žalovanej nevadí, že u žalobkyne bolo v roku 2016 zistený zdĺhavý bolestivý krčno-hlavový a krčno-ramenný syndróm, ktorý sám o sebe vyvoláva zníženie pracovnej schopnosti čo nakoniec priznáva aj sama žalovaná. Tvrdí však, že ide o zníženie pracovnej schopnosti, ktorá predstavuje max. 40%. Žalovanej nevadí, že podľa úpravy obsiahnutej v prílohe č. 4 kapitola 15 odd. E, položka 3, písm. c/ ZSP stav, ktorý sa už v roku 2016 vyskytoval u žalobkyne, je trvalým ťažkým poškodením funkcie, najviac recidivuje, ktorým u žalobkyne prestavuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 40-50%. Už podľa tejto prílohy je zrejmé a nesporné, že žalobkyňa spĺňa podmienky na priznanie invalidného dôchodku, k čomu nedošlo len z dôvodu, že nejaká pani vykonávajúca lekársku posudkovú činnosť o čom žalobkyňa nevie, pretože dodnes žiaden výstup z posudzovania jej zdravotného stavu jej nebol sprístupnený, nebolo jej umožnené, aby tieto subjektívne závery jednej osoby mohla rozporovať, preukazovať ich vadnosť. Pre úplnosť zástupca poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa trpí aj ďalšími zdrav. problémami a má teda nárok na zvýšenie percentuálneho poklesu schopnosti zárobkovej činnosti o ďalších 10% zák. o soc. poistení.

Z tohto dôvodu je zrejmé, že žalobkyňa má pokles zárobkovej činnosti v objeme 60% vysoko prekračuje zákonom stanovenú hranicu a je úplne nejasné, prečo sa žalovaná rozhodla jej zákonný nárok nepriznať. Je smutné, že žalovaná zabúda na dôvod, pre ktorý bola zriadený, že je verejnoprávnou inštitúciou a má veľmi ďaleko od súkromného peňažného ústavu. Napriek tomu sa tak správa. Súčasný zákon o soc. poistení vytvoril právny skutkový, ale najmä procesný nezmysel. Nakoľko o dávke dôchodkového poistenia v tomto prípade invalidného dôchodku rozhodujú zamestnanci žalovanej, teda osoby závislej činnosti bez akejkoľvek inej kontroly a teda ich výstupy z vecného procesného a logického hľadiska nie je možné posudzovať ako dôkaz, ktorý na rozhodovanie nemôže mať vplyv. Ak sa žalovaná rozhodla takýto materiál používať pri svojej rozhodovacej činnosti, ide o vadu a to neodstrániteľnú a tak z jeho rozhodnutia nie je zrejmé, kto na základe akých skutočností úvah a pod. rozhodoval o stupni zníženiach schop. zárobkovej činnosti žalobkyne, prečo v diapazóne 40-50% sa nejaká osoba rozhodla, že má to predstavovať 40% na základe akých skutočností sa žalovaná nezaoberala otázkou zvýšenia danej percentuálnej miery poklesu schopnosti pracovať o ďalších 10% a pod.. Ide zo strany žalovanej čisto k formalistickému rozhodnutiu, ktorý v právnom štáte nemá akúkoľvek oporu a práve naopak nesporne vyvoláva jednostranný postup vo veci, poškodzuje účastníkov konania, subjektívny názor jednotlivých zamestnancov, osôb vykonávajúcich závislú činnosť, nadraďuje zákonným nárokom poistencov z evidentným cieľom šetriť finančné prostriedky.

37. Na pojednávaní sa vyjadril zástupca žalovanej, ktorý sa v celom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia k správnej žalobe a zdôrazňuje, že posudkový lekár musí mať a aj má špecializáciu - odbor posudkové lekárstvo. V konaní bola zachovaná dvoj stupňová kontrola. Posudkový lekár ústredia zhodnotil stav žalobkyne na základe vtedy dostupných a predložených lek. správ. Má za to, že posud. lekár ústredia zhodnotil jej stav objektívne na základe správne zistených skutkových zistení. Ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaná bola 12.06.2020 opätovne posúdená posud. lekárom pobočky, t.j. prvého stupňa, kde bola zistená choroba zhubný nádor konečníka a bol je priznaný invalidný dôchodok s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 80%, pričom invalidita vznikla od 02.03.2020. Žalobkyni následne bol priznaný invalidný dôchodok, žalobkyňa sa voči rozhodnutiu o priznaní neodvolala. V ďalších rokoch žalobkyňa mala lekársku prehliadku 23.07.2021, kde bolo konštatované, že invalidita trvá naďalej, miera poklesu je 80% naďalej. Následne, keďže žalobkyňa dovŕšila dôchodkový vek od 10.09.2022 jej bol priznaný starobný dôchodok, následne k tomuto invalidný dôchodok bol odňatý. Žiada, aby súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol.

38. Predmetom preskúmania správnym súdom v predmetnej veci je rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. novembra 2016, ktorým zamietla odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. mája 2016, ktorým žalobkyni bol zamietnutý jej návrh na priznanie invalidného dôchodku.

39. Jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, jeho zvýšenie, ale aj podmienkou pri prehodnotení nároku invalidného dôchodku je invalidita poistenca, ktorá je v danom prípade medzi účastníkmi konania sporná. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného upravuje § 71 ZSP. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou (medicínskou), na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 ZSP s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 ZSP). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že posudok posudkových lekárok pobočky ako aj ústredia je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol

dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudky posudkových lekárov žalovanej tieto atribúty spĺňajú.

40. V tejto súvislosti zároveň tunajší súd poukazuje na § 153 ods. 5 ZSP, podľa ktorého lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Teda aj zákonodarca v zákone o sociálnom poistení počíta s tým, že zdravotný stav fyzickej osoby, ktorá žiada o priznanie invalidného dôchodku v zmysle ustanovení ZSP, bude skúmať práve posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Teda námietka právneho zástupcu žalobkyne vznesená na pojednávaní o zjavnej zaujatosti posudkových lekárov ktorí posudzovali zdravotný stav žalobkyne len z toho dôvodu, že sú zamestnancami žalovanej je zrejme nedôvodná, pričom zástupca žalobkyne iné dôvody zaujatosti posudkových lekárov (okrem všeobecného konštatovania, že sú zamestnancami žalovanej) v konaní neuvádza.

41. Posudkový lekár sociálneho poistenia orgánu prvého stupňa posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 04. apríla 2016, za týmto účelom aj nariadil pojednávanie v prítomnosti žalobkyne na tento deň. Podkladom na základe ktorého posudkový lekár posúdil zdravotný stav žalobkyne bol obsah zdravotnej dokumentácie žalobkyne (presne uvedený v lekárskej správe), vyjadrenia žalobkyne a vlastné vyšetrenie žalobkyne. Z odborného lekárskeho posudku zo dňa 04. apríla 2016 vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil podľa kapitoly XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, Oddielu E - Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pod Položku 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno c - s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu. V súvislosti s ostatnými ochoreniami žalobkyne na účely § 71 ods. 8 ZSP, posudkový lekár nenavýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách určil na dolnej hranici vo výške 40% aj s prihliadnutím na zamestnanie administratívneho charakteru.

42. V rámci odvolacieho konania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený, posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, ktorý posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 08. novembra 2016, za týmto účelom aj nariadil pojednávanie v prítomnosti žalobkyne na tento deň, zároveň žalobkyňu informoval o povinnosti navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení v zmysle § 196 ods. 6 ZSP. Z odborného lekárskeho posudku vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia sa v rámci druhostupňového konania o odvolaní podrobne oboznámil s kompletnou spisovou dokumentáciou k posudzovaniu zdravotného stavu na účely invalidity (vrátane v odvolacom konaní žalobkyňou predložených záverov z Ortopedického vyšetrenia UNB, Nemocnica Ružinov Bratislava z 13.10.2016). V danom prípade boli posudkovým lekárom žalovanej zhodnotené všetky predložené lekárske správy a obsah vydaného posudku zo dňa 08.11.2016 nie je v rozpore s obsahom lekárskych nálezov. Posudkový lekár ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určil rovnako ako posudkový lekár z 04. apríla 2016, postihnutie podľa kapitoly XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, Oddielu E - Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pod Položku 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno c/ - s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách určil taktiež totožne, teda na dolnej hranici vo výške 40%. V súvislosti s v odvolacom konaní predloženým dôkazom - záverov z Ortopedického vyšetrenia UNB, Nemocnica Ružinov Bratislava z 13.10.2016, posudkový lekár v posudku uviedol, že uvedené vyšetrenie potvrdzuje zdĺhavý bolestivý krčno-hlavový aj krčno-ramenný syndróm na podklade degeneratívnych (vekom podmienených) vyklenutí krčných medzistavcových platničiek a tiež vekom podmienených kostných zmien. Tieto chorobné zmeny však podľa posudkového lekára sú však málo výrazné, nepodmieňujú organické poškodenie funkcie chrbtice. Avšak tento ambulantný klinický nález nepodmieňuje zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ani určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Teda posudkový lekár sa vo svojom posudku vysporiadal aj s dôkazom žalobkyne predloženým v odvolacom konaní, pričom nevzhliadol ho ako dôvod na zmenu výšky % mieri poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

43. Vzhľadom na uvedené správny súd upozorňuje, že čo sa týka samotného určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z vymedzeného percentuálneho rozpätia, táto činnosť je plne v kompetencii posudkového lekára. Posudkový lekár mieru poklesu pracovného potenciálu v konkrétnych prípadoch určuje v závislosti od závažnosti rôznych komplikácií, ktoré rozhodujúce zdravotné postihnutie vyvoláva. Posudkový lekár v zásade postupuje tak, aby ním určená percentuálna miera ku konkrétnemu postihnutiu zodpovedala približnému zaradeniu tohto postihnutia v rámci možnej škály závažnosti všetkých možných postihnutí, ktoré obsahuje príslušná položka a príslušné písmeno. Jednotlivé položky v prílohe č. 4 zákona ZSP sa vnútorne členia na viaceré písmená, ktoré podrobnejšie stupňujú mieru obmedzenia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v závislosti od stúpajúcej závažnosti jednotlivých ochorení. V danom prípade bolo zdravotné postihnutie žalobkyne zaradené do kapitoly XV, Oddielu E, položky 3 písmena C ZSP, kde je zákonom stanovená miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí 40-50%. Pokiaľ teda obaja posudkový lekári vyhodnotili podľa § 71 ods. 6 ZSP za druh zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu postihnutie podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písmeno C - (Choroby podporného a pohybového aparátu, Oddielu E - Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu) a stanovili pritom mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne vo výške 40% a v zmysle § 71 ods. 8 ZSP ďalej mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť nenavýšili, nakoľko podľa ich posúdenia zdravotného stavu žalobkyne závažnosť ostatných zdravotných postihnutí žalobkyne neovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, postupovali v súlade so zákonom, pričom svoj postup a úvahu a dôvody aj dostatočným spôsobom v jednotlivých odborných posudkoch o invalidite (zo dňa 04. apríla 2016, zo dňa 08. novembra 2016) odôvodnili. Nie je teda možné prisvedčiť námietke žalobkyne, že miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne stanovená vo výške 40% by bola vzhľadom na zistený skutkový stav nezákonná, alebo účelová pre nepriznanie invalidity žalobkyni v zmysle § 71 ZSP.

44. Správny súd v tejto súvislosti (opakovane) zdôrazňuje, že posúdenie tak rozsahu zdravotného postihnutia ako aj jeho následkov na schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti, a preto je zverené posudkovým lekárom žalovanej v zmysle § 153 ods. 3 písm. a/ ZSP. Posudkoví lekári žalovanej v rámci svojej praxe posúdia množstvo individuálnych prípadov, a to im dáva poznanie (v dôsledku porovnávania jednotlivých vecí), teda schopnosť rozpoznať jednotlivé špecifiká zdravotných postihnutí a ich dopad na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u jednotlivých poistencov. Vzhľadom na uvedené je skupina námietok žalobkyne ohľadom posúdenia zdravotného stavu a určenia rozhodujúceho postihnutia žalobkyne nedôvodná. Navyše pokiaľ žalobkyňa sama nepredloží dôkazy, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov ako aj závery odborných vyšetrení, ktoré boli podkladom pre posudzovanie jej invalidity, súd tiež nemôže považovať odborné posudky posudkových lekárov za zaujaté, neodborné či nesprávne. Správny súd si uvedomuje nepriaznivú zdravotnú a s tým súvisiacu životnú situáciu žalobkyne, avšak subjektívne pocity žalobkyne alebo druh jej zamestnania nemôžu mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, ktorého súčasťou je aj odborný posudok o invalidite vypracovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia.

45. Pokiaľ sa však žalobkyni po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia zhorší zdravotný stav, čo by vedela preukázať novými lekárskymi správami, či nálezmi vydanými po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia v tomto konaní, môže opätovne požiadať Sociálnu poisťovňu o invalidný dôchodok, pričom v novom konaní môže predložiť všetky dokumenty preukazujúce zhoršenie jej zdravotného stavu.

46. Žalobou napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne posúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. Odborné posudky spĺňali požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a posudkový lekári sa vysporiadali so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, čo je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

47. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

48. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu ( ). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).