Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/67/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., C. D. XXX/XX, o zaplatenie sumy vo výške 216,52 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -69 zo dňa 9. februára 2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie napadnutom vyhovujúcom výroku (III. výrok) ako aj v súvisiacich výrokoch o nároku na náhradu trov konania (V., VI. výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 83,85 eura (výrok I.). Žalovanému nepriznal náhradu trov konania v zastavujúcej časti ( výrok II.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 106,72 eura, pokutu vo výške 17 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 1,85 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku ( výrok III.). Vo zvyšku žalobu zamietol( výrok IV.). Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 86,24 %, ktoré zaviazal zaplatiť žalovaného (výrok V.) s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku( výrok VI.) .

2. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný mu zaplatiť sumu 216,52 eura, ktorá suma pozostáva z istiny vo výške 199,52 eura a zmluvnej pokuty 17 eur, spolu s nákladmi na poštovné 1,85 eura. Žalobu odôvodnil tým, že kontrolou úhrad zistil, že žalovaný nezaplatil úhradu za obdobie od 01.09.2017 do 30.11.2021, a preto ho písomnou výzvou zo dňa 03.11.2021 vyzval na zaplatenie omeškaných úhrad a keďže ich nezaplatil, je povinný zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného predstavuje sumu 199,52 eura, ktorá pozostáva z 43 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období od 01.08.2017 do 30.11.2021, pokuty 17 eur a poštovného 1,85 eura. K žalobe pripojil prehľad predpisov a platieb a sumár predpisov a platieb, výzvu zo dňa 03.11.2021, doručenku a potvrdenie Slovenskej pošty a.s..

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , (ďalej len „“) ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodne podaná. Prijal záver, že povinnosť žalovaného uhrádzať koncesionárske poplatky vznikla uzavretím zmluvy o odbere elektriny v domácnosti, ako aj na

základe podmienok ust. , , , , o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Mal preto povinnosť platiť mesačnú úhradu za služby verejnosti (koncesionársky poplatok) vo výške 4,64 eura.

4. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že medzi stranami nebolo sporné a žalovaný potvrdil, že predmetné úhrady za služby verejnosti za kontrolované obdobie od 05/2019 do 11/2021 neplatil pravidelne, respektíve neuhrádzal, čo jednoznačne preukazuje sumár predpisov a platieb, ako aj prehľad predpisov a platieb predložený žalobcom, z ktorého je zrejmé, že žalovanému za dané obdobie vznikol celkový nedoplatok vo výške 143,84 eura (31 mesiacov x 4,64 eura), z ktorej súd odrátal vykonané platby žalovaného a to v období 21.05.2019, 13.09.2019, 13.05.2020 a 02.09.2020 vo výške 37,12 eura, čiže celkový nedoplatok za žalované obdobie predstavuje sumu 106,72 eura, na ktorú zaviazal žalovaného a vo zvyšnej sume 9,28 eura žalobu ako nedôvodnú zamietol. V konaní bolo preukázané, že žalobcovi vznikli náklady na poštovné vo výške 1,85 eura. Okrem toho, žalovaný je tiež povinný zaplatiť pokutu 17 eur podľa Keďže súd prvej inštancie samostatne rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zastavujúcej časti, predmetom konania zostala suma 134,85 eura (pozostávajúca z istiny 116 eur, pokuty vo výške 17 eur, poštovných sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 eura). Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 134,85 eura (100 %), súd prvej inštancie mu priznal sumu 125,57 eura (93,12 %), vo zvyšku 9,28 eur (6,88 %) žalobu zamietol. Nakoľko miera úspechu žalobcu predstavuje 86,24 % (93,12 % - 6,88 %), v takejto miere mu priznal aj náhradu trov konania. 5. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. V dôvodoch svojho odvolania žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v celom rozsahu ignoroval jeho zásadné námietky, ktoré boli riadne a logicky pomocou konkrétnych právnych noriem zdôvodnené a aplikované na prípad žalovaného. Zdôraznil, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o posúdenie jednostranne výhodné pre osobu žalobcu, tento výklad odôvodnil izolovane a bez súvislostí s inými právnymi normami, na ktoré vo svojom odpore a následnom vyjadrení poukazoval. Žalovaný poukázal na bod 22. napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie spojil v odôvodnení rozhodnutia o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou s inštitútom koncesionárskych poplatkov, ktoré boli upravené a zrušené predpisom 68/2008. Koncesionárske poplatky nie sú upravené a ani iným spôsobom definované v a takéto spojenie spôsobuje podľa názoru žalovaného nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Žalovaný vo svojom odvolaní poukázal na , podľa ktorého koncesionárske poplatky boli začlenené do systému poplatkov ako príjmov štátneho rozpočtu. Má štandardne definovaného platiteľa poplatku a aj príjemcu poplatku, formuláciou a gramatickým znením je vždy jasné, že sa jedná o konkrétny poplatok. V danom prípade za vlastníctvo prijímača – televízneho alebo rozhlasového. Je teda zrejmé, že sa zo zákona o koncesionárskych poplatkoch nikdy nejednalo o úhradu za akékoľvek služby poskytované osobou žalobcu, ale za fyzické vlastníctvo hnuteľnej veci. Žalovaný je toho názoru, že ak teda platí, že žalobca poskytuje službu verejnosti a službou je akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi, odplatne alebo bezodplatne, tak žalovaný ako spotrebiteľ sa nemôže vzdať svojich práv, pretože ako spotrebiteľ je osoba, ktorá do postavenia odberateľa služby nevstupuje v rámci podnikateľskej činnosti. Žalovaného nečinnosť ako spotrebiteľa po prijatí takejto služby nemá žiaden právny alebo záväzkový účinok. Zároveň platí, že nárok žalobcu súvisí so spotrebiteľskou zmluvou na odber elektriky. Podľa názoru žalovaného, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný ďalej uviedol, že je nesporné, že vysielanie programovej služby vo verejnom záujme je iba jednou časťou programovej skladby RTVS, ktorá navyše nie je nijako technicky oddelená tak, aby bolo možné oddeliť tieto dve formy vysielania. Z programovej štruktúry a programu samotného je preukázateľné, že RTVS ako vysielateľ poskytuje službu verejnosti aj bežného charakteru, kde sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti a spotrebiteľ musí byť chránený normami spotrebiteľského práva. Žalovaný uviedol, že on ako osoba nemôže byť v inom postavení ako spotrebiteľa. Napriek tomu zvolil postup pri vyberaní úhrady, ktorým obišiel povinnosť zmluvného základu poskytovania služby za úhradu. V danom prípade, podľa názoru žalovaného, sa jedná o rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi.

6. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobca poukázal na odvolanie žalovaného, v ktorom žalovaný vyjadruje svoje subjektívne názory a postoje ku skutočnostiam, ktoré však nemajú žiadny súvis s predmetom súdneho konania, žalobca ich preto považoval za bezpredmetné. Uviedol, že k žalobe pripojil dôkazy, ktoré dostatočne preukázali nárok žalovaného, a to prehľad predpisov a platieb, výzvu na zaplatenie úhrad, vyžadovanú v zmysle o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a doklad o zaplatení poštových sadzieb za odoslanie tejto výzvy. Podľa názoru žalobcu, tento prehľad predpisov a platieb preto dostatočne preukazuje povinnosť uhradiť žalovanú sumu žalobcovi. Podľa názoru žalobcu, tento prehľad predpisov a platieb preto dostatočne preukázal povinnosť uhradiť žalovanú sumu žalobcovi. Zákon totiž ani neumožňuje nárok preukazovať iným spôsobom. Ohľadom dokazovania skutočnosti, že žalovaný žalovanú sumu nezaplatil, žalobca poukázal na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, ktorú konštantne judikuje NS SR, podľa ktorej od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby dokazoval neexistenciu určitej skutočnosti. Skutočnosť, že tento prehľad predpisov a platieb je relevantným dôkazom, preukazujúcim žalovaný nárok, potvrdzuje súdna prax. Žalobca je toho názoru, že jeho nárok je dostatočne preukázaný dôkazmi priloženými k žalobe.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti (III. výrok) a závislom výroku o nároku na náhradu trov konania (V., VI. výrok) je vecne správne a odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti (III. výrok) a závislom výroku o nároku na náhradu trov konania (V., VI. výrok) ako vecne správny podľa , potvrdil.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ust. opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a z neho vyvodil aj správny právny záver pričom do dôvodov rozhodnutia zrozumiteľne uviedol akými závermi a myšlienkovými postupmi sa riadil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie má oporu vo vykonanom dokazovaní.

11. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 216,52 eura, nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 1,85 eura a trov konania. Na základe námietky premlčania žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 83,52 eura späť, preto súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 83,85 eura zastavil. Po čiastočnom späťvzatí žaloby, zostala predmetom konania suma 116 eur, pokuta vo výške 17 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 1,85 eura. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný vykonal úhrady vo výške 37,12 eura, a preto napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 106,72 eura a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie len vo vyhovujúcej časti a vo výroku o nároku na náhradu trov konania, a preto je predmetom prieskumu odvolacieho súdu len III., V. a VI. výrok.

12. V odvolaní žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že nesprávne spájal úhradu za poskytnuté služby verejnosti s inštitútom koncesionárskych poplatkov, a takýmto spôsobom odôvodnil rozsudok, pretože koncesionárske poplatky boli zrušené predpisom 68/2008. Tiež namietal nedostatok odôvodnenia záveru súdu prvej inštancie o nespotrebiteľskom postavení žalovaného. Žalovaný svoje postavenie

spotrebiteľa odvodzuje od toho, že žalobca sa domáha úhrady v zmysle za svoje vysielanie ako celok, kde nie je zrejmá hranica medzi vysielaním vo verejnom záujme a vysielaním bežnej programovej služby a teda ho možno považovať za dodávateľa podľa . Žalovaný tvrdil, že programy vo verejnom záujme sú plne financované zo štátneho rozpočtu. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie neskúmal jeho argumentáciu, že žalobným návrhom sa žalobca domáha úhrady za komerčné vysielanie.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené námietky žalovaného bolo pre rozhodnutie vo veci samej podstatné vyriešiť právnu otázku, či vzťah medzi žalobcom – Rozhlas a televízia Slovenska a žalovaným – fyzickou osobou je vzťahom spotrebiteľským, keď výšku súdom prvej inštancie uloženej povinnosti žalovaný nerozporoval.

14. Žalobca nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatňoval na základe hmotnoprávnych ustanovení , titulom nezaplatených úhrad v zmysle za kontrolované obdobie 01.09.2017 – 30.11.2021. Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo predmetom konania kontrolované obdobie od 05/2019 do 11/2021 (č. l. 24).

15. V dôvodovej správe k je uvedené, že Slovenský rozhlas a Slovenská televízia na základe zákona poskytujú službu verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a televíznych programov na celom území Slovenskej republiky. Táto služba v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania je charakteristická tým, že univerzálne je určená verejnosti a je financovaná verejnosťou. V podmienkach Slovenskej republiky však v súčasnosti nie je možné zabezpečiť dostatočnú úroveň financovania vysielateľov na základe zákona výlučne z poplatkov, pokiaľ by nemalo dôjsť k nadmernému finančnému zaťaženiu obyvateľstva. Z tohto dôvodu sa za podmienok ustanovených zákonom umožňuje obom inštitúciám čerpať i príjmy z predaja reklamy, ako aj vykonávať podnikateľské aktivity, ktoré však musia súvisieť s predmetom ich činnosti a nesmú ohroziť plnenie ich poslania. Takýto zmiešaný spôsob financovania je ustáleným modelom zabezpečovania činnosti verejnoprávnych vysielateľov v Európe. Pretože platba za služby poskytované verejnosti má osobitný charakter, zaviedol sa namiesto doterajšieho názvu koncesionársky poplatok nový pojem úhrada za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom. Tiež sa týmto zákonom zmenilo vymedzenie samotnej úhrady, ktorá sa už neviaže na vlastníctvo prijímača, ale je osobitnou úhradou na finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti televízneho vysielania poskytovaných Slovenskou televíziou a v oblasti rozhlasového vysielania poskytovaných Slovenským rozhlasom. Povinnosť platiť úhradu sa ustanovuje každej fyzickej osobe, ktorá je koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo rodinnom dome. Táto konštrukcia zohľadňuje okrem princípu solidárnosti aj skutočnosť, že tam, kde dochádza k odberu elektriny, je možný aj priamy príjem služby verejnosti poskytovanej Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom. K tejto zmene viedol nerealizovateľný výkon kontroly vlastníctva prijímačov v domácnostiach, čo spôsobovalo neustály nárast neplatičov.

16. bol s účinnosťou od 1. januára 2013 nahradený , ktorý obsahuje legálnu definíciu pojmu platiteľ úhrady, stanovuje kto je vyberateľom a príjemcom úhrady, definuje účel použitia úhrady, určuje sadzbu úhrady. Úhrada je v zmysle návrhu zákona určená výlučne na finančné zabezpečenie služieb verejnosti poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, a teda na finančné zabezpečenie plnenia povinností uložených Rozhlasu a televízii Slovenska osobitnými predpismi. Povinnosť platiť úhradu má fyzická osoba, ktorú eviduje dodávateľ elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľa elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. V súlade s požiadavkou transparentnosti použitia úhrady sa v zákone pre Rozhlas a televíziu Slovenska explicitne ustanovuje povinnosť viesť príjmy z úhrady na samostatnom účte a viesť analytickú evidenciu príjmov z úhrady oddelenú od iných príjmov. Príjmy z úhrady a príjmy z pokút môže Rozhlas a televízia Slovenska použiť výhradne iba na zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, pričom príjmy z úhrady sa použijú aj na zabezpečenie výberu úhrady, kontroly platenia úhrady a na vymáhanie úhrady a pokút. Vzhľadom na to, že účel úhrady za služby verejnosti je vopred zákonom daný ( ), teda je ním finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska, preto odvolací súd nepovažoval za pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca sa žalobným návrhom domáha úhrady

za komerčné vysielanie a táto skutočnosť zároveň nemôže mať vplyv na postavenie žalovaného ako na spotrebiteľa.

17. K namietanému postaveniu žalovaného ako spotrebiteľa je potrebné tiež uviesť, že základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje v ust. . Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Už len z citovaných ustanovení vyplýva, že o spotrebiteľovi možno hovoriť len v súvislosti so zmluvným právom. Teda základom právneho vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom musí byť zmluva. V prejednávanej veci je základom žalobou uplatneného nároku povinnosť stanovená , teda už na prvý pohľad je zrejmé, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným nebude možné subsumovať pod ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a žalovaného vnímať ako spotrebiteľa. Tiež je potrebné poukázať na to, že ani žalobca nenapĺňa definíciu dodávateľa podľa . Rozhlas a televízia Slovensko je právnická osoba zriadená zákonom, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, pri ktorej nemá postavenie dodávateľa podľa ustanovenia oprávnená vykonávať aj podnikateľskú činnosť, ale táto musí súvisieť s predmetom jej hlavnej činnosti, a ktorá nesmie ohroziť plnenie jej poslania a jej hlavnej činnosti.

19. Aj keď vysielanie Rozhlasu a televízie Slovensko môže čiastočne tvoriť výsledok jej podnikateľskej činnosti, je zrejmé, že vo vzťahu k žalovanému pri výbere úhrad za služby verejnosti podľa Rozhlas a televízia Slovensko nekonala v postavení podnikateľa – dodávateľa, ale plnila si svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z , , . Žalovaný by mohol byť v postavení spotrebiteľa len v prípade, ak by voči nemu RTVS konala v zmluvnom vzťahu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo v danom prípade nebolo splnené. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažoval námietky žalovaného uvedené v odvolaní za dôvodné.

20. Námietku žalovaného, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí používal pojem koncesionárske poplatky odvolací súd tiež považuje za nedôvodnú. Hoci bol pojem koncesionárske poplatky zrušený a nahradený novým pojmom úhrady za služby verejnosti, odvolací súd je toho názoru, že takáto vada nemala vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pojem koncesionárske poplatky sa v spoločnosti udomácnil a aj napriek legislatívnemu zrušeniu tohto slovného spojenia je aj naďalej bežne používaný verejnosťou. Podstatné však je, že súd prvej inštancie v rozhodnutí použil správny právny predpis – a zároveň ho v prejednávanej veci správne aplikoval.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom III., V. a VI. výroku ako vecne správny podľa a potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na ich náhradu, pretože v tomto odvolacom konaní bol úspešný.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).