Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-139-2020.pdf
PDF · 72.7 KB
Case nature
Subarea
7Co/139/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpený: AK Herceg, s.r.o., so sídlo, Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: Panagiotis Georgios Bitsoris, nar. 22.09.1993, bytom Rastislavova 2, Bratislava, o zaplatenie 229,49 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 24.07.2020, č.k. 16C/5/2020-47, jednomyseľne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením konanie zastavil (výrok I) a žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal (výrok II).
2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 61, § 62, § 161 ods. 1,2, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že vykonanými lustráciami zistil, že osoba označená v žalobe ako žalovaný neexistuje. Stranou sporu nemôže byť osoba bez právnej subjektivity, tento nedostatok predstavuje taký nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno odstrániť, preto konanie zastavil.
3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 256 a § 257 C.s.p. vychádzajúc z toho, že k zastaveniu konania došlo z dôvodov na strane žalobcu. Súd prvej inštancie žalovanému náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže žalovaný je neexistujúci subjekt.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac tým, že dňa 16.12.2011 uzavrel so žalovaným Zmluvu o dodávke elektriny. Predžalobnú výzvu zo dňa 19.07.2019 doručovanú žalovanému mu pošta vrátila ako neprevzatú v odbernej lehote, preto i keď vykonanou lustráciou nebol žalovaný ako subjekt nájdený, jedná sa o existujúci subjekt. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je podané dôvodne.
6. Podľa § 61 C.s.p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
7. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
8. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa prvej vety § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
10. Ust. § 161 ods. 2 C.s.p. ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania), aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky (okrem iných), ktoré má súd povinnosť si všímať aj bez návrhu, po celý čas konania, je splnenie podmienok civilno-procesnej subjektivity účastníka, t.j. spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva, resp. ukladá. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame mať práva a povinnosti podľa hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká u fyzických osôb narodením (prípadne počatím, ak sa dieťa narodí živé) a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne jej vyhlásenia za mŕtvu (§ 7 Občianskeho zákonníka). V prejednávanej veci odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 06.03.2020 č.k. 16C/5/2020-34 vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe. Výzvu súd prvej inštancie doručoval na adresu žalovaného uvedenú žalobcom v podanej žalobe - na adresu P. X, XXX XX K.. Uvedená zásielka sa súdu prvej inštancie vrátila s poznámkou „ zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Následne súd prvej inštancie požiadal o doručenie zásielky OR PZ Bratislava II, OO PZ Ružinov/západ. OR PZ Bratislava II listom zo dňa 22.06.2020 súdu prvej inštancie oznámilo, že šetrením na uvedenej adrese bolo zistené, že menovaný na adrese nebýva, nemá tam označený zvonček ani schránku na jeho menu. Žiadosťou adresovanou Ministerstvu vnútra SR, Sekcia verejnej správy, odbor registrov, matrík a hlásenie pobytu, oddelenie správy registrov súd prvej inštancie zistil, že osoba žalovaného sa v registri nenachádza. 11. Z obsahu žaloby žalobcu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným ( fyzickou osobou ) došlo k uzavretiu písomnej zmluvy, z čoho možno vyvodzovať, že žalovaný v čase vzniku zmluvy existoval, resp. mal procesnú subjektivitu. Ak sa nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného, bol dôvodným v prípade doručovania žaloby žalovanému postup podľa ust. § 116 ods. 2 C.s.p., zverejnenie oznámenia o podanej žalobe na webovej stránke príslušného súdu, ako aj na jeho úradnej tabuli. Fikcia doručenia nastáva uplynutím 15-tich dní od zverejnenia tohto oznámenia. Všetky ďalšie písomnosti však súd doručuje na adresu uvedenú v § 106 ods. 1 písm. a) s následkom fikcie doručenia podľa § 111 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgaxhaylsmftxeylgfuytcmi> ods. 3 C.s.p.. Uvedené ustanovenie upravuje osobitný spôsob doručovania písomností súdu, a to vyvesením na úradnej tabuli súdu, pričom písomnosť sa považuje za doručenú uplynutím pätnástich dní od zverejnenia oznámenia. Ide o formulovanie akejsi „zákonnej poistky“ v prípade doručovania písomnosti fyzickým osobám, ktoré nemajú adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, ale ani v žiadnom inom registri, prípadne aj v registri iného štátu. 12. Súd prvej inštancie tak nepostupoval procesne správne, keď konanie zastavil, nakoľko neboli splnené procesné podmienky na zastavenie konania podľa ust. § 161 ods. 1,2 C.s.p.. Uvedeným nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pochybenie súdu prvej inštancie prejednať vec riadne nie je možné napraviť v odvolacom konaní z dôvodu zákonného obmedzenia predkladať novoty v odvolacom konaní, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil. Úlohou súdu prvej inštancie bude postupom podľa ust. 116 ods. 2 C.s.p. doručiť žalovanému žalobu a následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodniť.
13. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania ( § 396 ods.3 C.s.p.).
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).