Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoE-57-2020.pdf
PDF · 86.87 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/57/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. O. K. XXXX/XX, H., o vymoženie 336,17 eura a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno, č. k. 8Er/1411/2011-24 zo dňa 09. septembra 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno, č. k. 8Er/1411/2011-24 zo dňa 9.septembra 2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 8Er/1411/2011-57 zo dňa 22.09.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil (I. výrok) a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi trovy exekúcie vo výške 43,52 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia (II. výrok). Svoje rozhodnutie odôvodnil § 57 ods. 1 písm. h), § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu.
2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že dňa 02.11.2011 udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi. Súdny exekútor dňa 13.09.2017 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, z ktorého dôvodu by ďalšie pokračovanie v exekúcii bolo nehospodárne. Uviedol, že zo spisu súdneho exekútora sp. zn. EX 4898/2011 vyplynulo, že po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie súdny exekútor zisťoval miesto pobytu povinného a za účelom zistenia zamestnávateľa povinného lustroval súdny exekútor opakovane Sociálnu poisťovňu, pričom napokon zistil zamestnávateľa povinného. Po doručení príkazu na začatie exekúcie zamestnávateľovi tento oznámil, že povinný uňho pracoval od 11.07.2016 do 21.12.2016, pričom k 28.03.2017, kedy prevzal príkaz na začatie, tam už povinný nepracoval. Súd prvej inštancie mal za to, že súdny exekútor v priebehu rokov 2012 - 2019 vykonal desiatky lustrácií majetku, zamestnávateľa a adresy pobytu, pričom zoznam vykonaných lustrácií je súčasťou exekučného spisu, avšak vykonané šetrenia boli neúspešné. Z vykonaných šetrení podľa exekučného súdu vyplynulo, že povinný je dlhodobo bez majetku a príjmu, a zdržiava sa na neznámom mieste. Súd prvej inštancie uviedol, že mal v konaní za preukázané, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou. Na základe zistení súdneho exekútora ohľadom majetkových pomerov povinného súd prvej inštancie exekúciu prvým výrokom napadnutého uznesenia zastavil pre nemajetnosť povinného.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta, alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Uviedol, že u tvrdenej nemajetnosti povinného je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Mal zato, že právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha oprávnenému. Pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považoval za predčasné. Zdôraznil, že v tomto prípade je povinný fyzickou osobou v produktívnom veku (42 rokov) a je možné reálne predpokladať, že v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Tvrdil, že súd ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne, pričom poukázal na to, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nevlastní hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, alebo či nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinným). Odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1CoE/101/2018-33 s tým, že súd prvej inštancie nevychádzal z aktuálnych lustrácií, pretože tieto nezodpovedajú času rozhodovania súdu, keďže boli vykonané pred septembrom 2017 a podnet na zastavenie exekúcie bol súdu doručený 13.09.2017. Zdôraznil, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Záverom uviedol, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné a finančné prostriedky, ktoré v systéme zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú a preto je dôležité, aby sa pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov.
4. Súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou oprávneného, nakoľko v danej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by podľa jeho názoru bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, v ktorom súd dospel k záveru, že nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Svoj záver argumentačne podporil i uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 21.06.2018 sp. zn. 4CoE/56/2018, uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1CoE/41/2012-63, uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41CoE/98/2019, 2CoE/375/2018 a tiež rozhodnutím Ústavného súdu SR zo dňa 20. 10. 2011 sp. zn. IV ÚS 452/2011, podľa ktorého rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec (odvolanie oprávneného) ako podané včas (362 ods.1 CSP) oprávnenou osobou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127, § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP a nové rozhodnutie.
6. Odvolací súd v predmetnej veci zistil, že exekučné konanie začalo dňa 25.10.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi, so sídlom exekútorského úradu Dukelských hrdinov 2946/6, Malacky, doručený návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 02.11.2011 súd prvej inštancie vydal poverenie pre súdneho exekútora pre vymoženie 336,17 eura a trov exekúcie na základe exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č. 1110001587 vydaného oprávneným dňa 27.01.2011, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 23.07.2011. Súdny exekútor lustráciou majetkovej podstaty povinného nezistil žiaden majetok povinného a preto predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekučného konania, v rámci ktorého si uplatnil aj trovy exekúcie. Súd prvej inštancie následne vydal napadnuté uznesenie, ktorým rozhodol, tak ako je uvedené v jeho výrokovej časti. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Následne súd prvej inštancie vydal dňa 22.09.2020 opravné uznesenie č.
k. 8Er/1411/2011-57, ktorým opravil chybu v záhlaví napadnutého uznesenia, v časti označenia trvalého pobytu povinného.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
9. Podľa § 379 písm. a) CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý.
10. Podľa § 470 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.
12. Odvolací súd preskúmavajúc odvolanie oprávneného dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nedostatočné a predčasné, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Týmto postupom súdu bola účastníkom exekučného konania odňatá možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, a tým aj možnosť efektívneho využitia procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolaním. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie neodôvodnené, účastník exekučného konania nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť.
13. Podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Skončenie exekučného konania bude závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie dochádza k vydaniu rozhodnutia súdu, v ostatných prípadoch nastáva skončenie exekúcie vznikom inej právnej skutočnosti. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone (Exekučnom poriadku). Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu. Konanie o zastavení exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú tu dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať.
14. Zastavenie exekúcie je procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie, vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
15. V predmetnom exekučnom konaní súd prvej inštancie exekúciu zastavil z dôvodu, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť. Súd prvej inštancie vychádzal z podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 13.09.2017, v ktorom súdny exekútor konštatoval, že vykonaným šetrením bola zistená nemajetnosť povinného a preto navrhol exekučné konanie zastaviť.
16. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že je vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu
prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, ak sú pre to splnené zákonom stanovené podmienky (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach súdneho exekútora a relevantných dôkazoch. V takomto prípade do úvahy prichádza zastavenie exekúcie z dôvodu uvedeného v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že nedostatočne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj nesprávny právny záver. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že súdny exekútor v priebehu rokov 2012 - 2019 vykonal desiatky lustrácií majetku, zamestnávateľa a adresy pobytu povinného, pričom zoznam vykonaných lustrácií je súčasťou exekútorského spisu, avšak vykonané šetrenia boli neúspešné. Z vykonaných šetrení podľa exekučného súdu vyplynulo, že povinný je dlhodobo bez majetku a príjmu, zdržiava sa na neznámom mieste teda, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou. Odvolaciemu súdu nie je známe, na základe akých skutočností a vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k tomuto záveru. V podnete súdneho exekútora je uvedené, že lustráciou majetkovej podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok, pričom žiadne lustrácie a ani exekútorský spis k podnetu pripojené neboli. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s námietkou oprávneného, že z obsahu uznesenia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, či súdny exekútor dostatočne preskúmal nemajetnosť povinného a táto skutočnosť nevyplýva ani z obsahu súdneho spisu. Odvolací súd uvádza, že na základe výzvy súdu prvej inštancie zo dňa 09.07.2019 bol do súdneho spisu pripojený exekútorský spis EX 4898/11 spolu s aktuálnymi správami o stave exekúcie. Z lustrácie zo Sociálnej poisťovne vykonanej dňa 16.06.2019 jednoznačne vyplýva, že povinný bol v čase predloženia exekútorského spisu na rozhodnutie súdu prvej inštancie zamestnaný u zamestnávateľa AGROTREND Kolárovo s.r.o., čo však vyvracia záver ku ktorému dospel súd prvej inštancie, že povinný je dlhodobo bez majetku a príjmu. Odvolací súd sa preto vzhľadom na vyššie uvedené stotožňuje s argumentáciou oprávneného, že súd prvej inštancie v čase rozhodovania nevychádzal, resp. nezohľadnil aktuálne lustrácie a majetkové pomery povinného.
18. Napadnuté uznesenie preto nie je dostatočne presvedčivé a bolo vydané predčasne, čím je daný dôvod na jeho zrušenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko sa oprávnenému týmto postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Je síce správne v prípade zistenia nemajetnosti povinného exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, avšak táto musí byť riadne preukázaná, čo v posudzovanom prípade splnené nebolo.
19. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní preskúmať pripojený exekútorský spis EX 4898/2011, z ktorého následne posúdi, či nemajetnosť povinného je skutočne preukázaná, tak ako uvádza súdny exekútor v podanom podnete. V ďalšom konaní teda súd prvej inštancie opätovne rozhodne po doplnení a zohľadnení podkladov v naznačenom smere a zároveň svoje uznesenie aj relevantne odôvodní.
20. Súd prvej inštancie v zmysle uvedených záverov nepostupoval, nevykonal dôkazy, v dôsledku čoho nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, napriek tomu, že o zastavení exekúcie súd rozhoduje aj bez návrhu. V každom prípade však musí mať preukázanú existenciu dôvodov zastavenia exekúcie, ktoré stanovuje zákon. Vzhľadom na to odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konane. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude preskúmať majetkové lustrácie súdneho exekútora a opätovne rozhodnúť o podnete na zastavenie exekúcie.
21.Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).