Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/32/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci manželov: M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., E. XX, adresa na doručovanie: D., V. XX, zastúpený JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom so sídlom Levice, Hollého 11 a V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., E. XX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, ako kolíznym opatrovníkom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 21.07.2020, č. k. -139, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca a v časti trov konania účastníkov p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo M. C., a V. C. rozviedol, maloletého M. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom obidvaja rodičia sú oprávnení mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletého M. sumou 80 eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode. Konanie v časti o úprave styku otca s dieťaťom na čas po rozvode zastavil a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na pojednávaní dňa 21.07.2020 súd rozhodol, pričom po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia manželka a kolízny opatrovník sa vzdali práva podať odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku a manžel sa vzdal práva podať odvolanie proti výrokom I., II., III. a V. rozsudku a preto v súlade s upustil od odôvodnenia výrokov I., II., III. a V. rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že otec dieťaťa žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, jej maloletými deťmi a jej rodičmi. Jeho priateľka poberá opatrovateľský príspevok vo výške 430 eur. Otec bol v období od 02.09.2006 do 30.09.2018 zamestnancom spoločnosti P., s.r.o., kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 651,04 eura a pracovný pomer bol s ním ukončený na jeho žiadosť. Od 15.02.2019 do 30.04.2019 bol v riadnom pomere u V. K. - E.. Za mesiac marec a apríl 2019 dosiahol čistý mesačný príjem 462,18 eura a pracovný pomer bol ukončený na jeho žiadosť, pričom od 02.05.2019 sa u toho istého zamestnávateľa zamestnal na dohodu o vykonaní práce, kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 66,64 eura. Matka býva v podnájme s plnoletou dcérou, je zamestnaná, pričom za rok 2020 dosiahla priemerný zárobok 638,93 eura. Obidvaja rodičia majú iba túto vyživovaciu povinnosť. Z takto vykonaného dokazovania určil zo strany otca výživné vo výške 80 eur, pričom prihliadal na odôvodnené potreby maloletého, ktorý od septembra tohto roku nastúpil na druhý stupeň základnej školy, ako i možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. U otca neprihliadal na jeho súčasný príjem, keďže bezdôvodne skončil pracovný pomer a túto skutočnosť vyhodnotil ako

vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania. Je evidentné, že otec riadny pracovný pomer ukončil s úmyslom vyhnúť sa zrážkam zo mzdy na základe nariadených exekúcií. Z registra súdu bolo zistené, že sa voči nemu vedie 10 exekučných konaní. Otec nijakým spôsobom nepreukázal, že pôvodné zamestnanie nemôže vykonávať zo zdravotných dôvodov. Ním predložené lekárske záznamy len osvedčujú, že mal zdravotné problémy s chrbticou, pričom naposledy v tejto súvislosti vyhľadal lekárske ošetrenie v roku 2015. O náhrade trov konania rozhodol podľa .

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním otec a to v časti určenia jeho vyživovacej povinnosti, pričom uviedol, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Domáhal sa zmeny napadnutého rozsudku tak, že bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého syna sumou 50 eur mesačne. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že doposiaľ prispieval na výživu syna 50 eur mesačne. Pracovný pomer ukončil na vlastnú žiadosť z dôvodov dlhodobých zdravotných problémov s chrbtom a už nemá možnosť zamestnať sa u toho istého zamestnávateľa ináč, ako výpomoc. Poukázal na príjem matky, ktorý predstavuje 638,96 eura, pričom jej finančné možnosti sú neporovnateľne iné, ako na jeho strane.

3. K odvolaniu sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že nesúhlasí s výživným vo výške 50 eur mesačne. Maloletý syn od septembra nastupuje do 5. ročníka základnej školy, čím budú ešte vyššie náklady na jeho život, školu. Má záujem tiež navštevovať rôzne krúžky, ktoré nie je schopná zaplatiť len z jej príjmu. Dôvody, ktoré uvádza otec maloletého ako zdravotné problémy, ktoré mu bránia v práci sú vymyslené a nezdokladované.

4. K odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že otec nijakým spôsobom nepreukázal, že pôvodné zamestnanie nemôže vykonávať zo zdravotných dôvodov, tiež nepreukázal snahu nájsť si zamestnanie, v ktorom by dosahoval vyšší príjem. Výživné vo výške 80 eur mesačne zo strany otca spolu s výživným, ktoré je tiež povinná matka maloletému poskytnúť, je spôsobilé pokryť súčasné odôvodnené potreby maloletého dieťaťa.

5. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že sa plne pridržiava svojho odvolania a nad rámec uvedeného uviedol, že má záujem stretávať sa s maloletým, ale matka mu to neumožňuje. Preto navrhol rozhodnúť v súlade s jeho odvolaním.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( - ďalej len ) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a konanie, ktoré mu predchádzalo ( a - ďalej len ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa , potvrdil.

7. V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie rozsudkom rozviedol manželstvo manželov, maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 80 eur mesačne. Rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním zo strany otca len v časti určenia jeho vyživovacej povinnosti a preto rozsudok v časti rozvodu ako aj v časti zverenia maloletého Štefana do osobnej starostlivosti matky v dôsledku absencie odvolania nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd preto preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie len v časti určenia vyživovacej povinnosti otca.

8. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2).

10. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

11. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd i bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa a pri rešpektovaní zásady, že na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj dieťa a to v pozitívnom aj negatívnom zmysle. Výživné určené dieťaťu slúži na uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté je v tom aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Pri hodnotení majetkových potrieb rodičov treba zohľadniť a posudzovať nielen tieto pomery podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný ale aj skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty majetku.

12. Otec vo svojom odvolaní opätovne poukázal na svoje zdravotné problémy s chrbtom a skutočnosť, že tieto zdravotné problémy boli dôvodom na ukončenie pracovného pomeru. V tomto smere treba prisvedčiť súdu prvej inštancie, že predložené lekárske záznamy, ktoré predložil potvrdzovali len lekárske ošetrenie z roku 2015, a preto nie sú tak hodnoverné, na základe ktorých by súd mohol uvažovať, že skutočne zdravotné problémy má. Súd prvej inštancie preto správne vyvodil záver, že otec sa bez vážneho dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania a táto skutočnosť sa preto nemôže odraziť v tom smere, že by bolo na maloleté dieťa určené neprimerane nízke výživné. Je potrebné vychádzať z jeho príjmu, ktorý dosahoval v riadnom pracovnom pomere a to zo sumy 462,18 eura a z tohto príjmu nepochybne bolo v jeho schopnostiach a možnostiach, aby sa uvedenou sumou na výživu maloletého syna podieľal. Tiež poukazoval na čistý mesačný príjem matky, ktorá má iné finančné možnosti ako on, avšak samotná táto skutočnosť, že matka má vyšší príjem neznamená, že len ona sa má podieľať vo vyššej miere na vyživovacej povinnosti svojho syna, keď je nesporné, že okrem výživy mu zabezpečuje aj ostatné odôvodnené potreby, ako bývanie, ošatenie a iné náklady spojené, či už s kultúrou, športom alebo školou. Súd prvej inštancie preto správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia vysporiadal s námietkami otca, ktoré uvádzal v priebehu konania, ako aj odvolaní. Odvolací súd sa plne stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdu prvej inštancie a jeho právnym zdôvodnením, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a presvedčivá. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd poukazuje na písomné odôvodnenie rozhodnutia v súlade s ust. a k uvedeným dôvodom nemá viac čo dodať.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( ). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie podľa a , môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur ( ) a to opakovane za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia ( ).

Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa, súd môže rozhodnúť o tom, že príslušný štátny orgán zastaví výplatu rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu ( ).

Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd výkon rozhodnutia uskutoční ( ).