Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/96/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou, LL.M. právnej žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XX/XX, E., proti žalovanému: F. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E., v spore o vypratanie nehnuteľnosti, t a k t o

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a. II. Žalovanému sa voči žalobkyni p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu. III. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 13. 10. 2023 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť, a to rodinný dom postavený na parcele KN C č. 810, na Ulici Pri Váhu 24/24 v obci Hubová, evidovanom na LV č. XXX, k. ú. E., obec E., okres Ružomberok, a to v lehote do 14 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou vyššie uvedenej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1. Žalovaný je jej bývalý manžel a od jej protiprávneho deložovania protiprávne obýva ich nehnuteľnosť za účelom čerpania výhod a bezdôvodného obohacovania sa. Odmieta jej platiť odplatu za užívanie nehnuteľnosti, pričom má možnosti iného bývania, pretože vlastní 1/3-inu nehnuteľnosti v Stankovanoch. Žalovaný zneužíva jej nehnuteľnosť na to, aby tvrdil pred súdom, že má zabezpečené bývanie pre maloleté dieťa. Žalovaný ju fyzicky napáda, preto sa nemôže vrátiť domov. Dňa 12. 09. 2023 mu zrušila trvalý pobyt. Robí jej prieky, preto privolala policajnú hliadku, ktorá uznala, že sa tam zdržuje protiprávne a dňa 22. 09. 2023 ho vykázala z obydlia. Dňa 15. 09. 2023 ju fyzicky napadol v jej dome, rozhodnutie polície nerešpektuje, naďalej jej bráni v domovej slobode, porušuje jej vlastnícke práva.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe (č. l. 22 spisu) žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že nie je pravdou, že by ho z domu vykázala polícia, nakoľko odišiel sám, aby predišiel konfliktu so žalobkyňou. Jej rodičia sami zrušili trvalý pobyt, pretože sa trištvrte roka nestarala o domácnosť, vlastné deti a chorých rodičov. On má dobrý vzťah s jej rodičmi a rodinou, v nehnuteľnosti žije cca 25 rokov, investoval tu a staral sa o ňu. Pri rozvode bol mladší syn zverený jemu do opatery, aj starší syn chcel s ním ostať. Žalobkyňa chodieva do nehnuteľnosti len za účelom fyzického, verbálneho napádania ich synov, vlastnej matky a sestry. Preto na ňu matka a jej sestra podali oznámenie na políciu. Žalobkyni navrhli, aby sa nasťahovala do izby po nebohom otcovi. On jej dal návrh, že izbu nanovo vymaľuje. Celý dom môže využívať, ako bolo počas ich manželstva a tým pádom by užívala viac ako štvrtinu. On má v danej nehnuteľnosti spísanú platnú nájomnú zmluvu, o ktorej bola zo strany matky a sestier informovaná aj žalobkyňa. Žalobkyňa s touto zmluvou nesúhlasila. Traja zo štyroch podielnikov súhlasili s nájmom, preto je zmluva platná. Je aj možnosť po porade s ostatnými podielníkmi, že by žalobkyni vyplatili jej podiel a takto by sa predišlo problému. Ich synovia tu žijú 25 rokov, majú tu vytvorené zázemie.

On sa denno-denne staral o žalobkyninu matku, nakoľko je ZŤP. V nočných hodinách je napojená na dýchací prístroj, o ktorý sa stará, vozí ju na rôzne vyšetrenia a liečenia.

3. Žalobkyňa v podanej replike (č. l. 33 spisu) uviedla, že do dátumu zrušenia trvalého pobytu žalovaný nepredložil žiaden návrh nájomnej zmluvy, ani nepristal na jej podmienky, kde mu jasne povedala, že ak tam chce ostať, musí jej platiť minimálne štvrtinu z obvyklého nájmu, a to spätne od doby, odkedy je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti. Na žalovaného boli podané trestné oznámenia, sedel v cele predbežného zadržania, no ona vždy všetko pod nátlakom stiahla, lebo sa ho bála. Jej otec deň pred svojou smrťou povedal, že má ísť domov, aby sa postarala o mamu. Otcovi celý čas klamali, že tam býva, pritom sa nemohla vrátiť, lebo na ňu exmanžel stále útočil a štval proti nej celú rodinu, robí to doteraz. Trvalý pobyt bol skutočne zrušený na podnet exmanžela, lebo vedel, že ako bezdomovkyni jej deti nedajú. Má veľa nahrávok ako jej otcovi a mame, aj na sestry zle hovoril, to oni nevedia. Dom je na spadnutie, nič tam neinvestoval. Dieťa mu bolo zverené preto, že 13 ročné má právo sa rozhodnúť kde chce bývať a s kým, samozrejme, že chce ostať doma v dome. Pokiaľ sa týka nájomnej zmluvy, je povinnosťou takúto zmluvu uzavrieť so súhlasom všetkých spoluvlastníkov, spoluvlastníci ju taktiež mali informovať o takejto zmluve, o zámere, že chcú ich spoločný majetok dať do nájmu cudzej osobe. Ešte ju aj zle antidatovali, nakoľko jeho nelegálny pobyt trvá nie od 31. 08. 2023, ale odkedy je právoplatným spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Odvtedy ho vyzýva, aby nehnuteľnosť vypratal alebo aby jej platil cenu obvyklú za nájmy v obci Hubová. Nič z toho sa neudialo, preto to začala riešiť súdnou cestou. Zmluva nie je platná, porušuje jej práva, nesúhlasí, aby tam býval a neustále ovplyvňoval jej rodinu v jej neprospech. Lebo čím dlhšie tam je, tak nezvratnejšiu škodu na rodinných vzťahoch a jej deťom svojím pôsobením robí.

4. Pretože žalovaný nevyužil svoje právo na podanie dupliky, vo veci bolo nariadené pojednávanie.

5. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že ona ako majoritný vlastník nevedela nič o tom, že by mala byť uzavretá nájomná zmluva, majoritní vlastníci ju o ničom neinformovali, v dome bývala 44 rokov a potom ju vyhodili ako psa. Ona žiada, aby jej žalovaný platil nájom za rodinný dom 500 eur plus 100 eur za humno. Ona tri roky nebola navštíviť svoje deti, chce v rodinnom dome bývať, nechce, aby tam býval žalovaný, chce sa starať o deti, o svoju mamu. Ona tri roky musela platiť nájom vo výške 550 eur mesačne. V humne má žalovaný ilegálny autoservis. Žiada, aby žalovaný opravil strechu, aby vybudoval zábradlie a bráničku, aby tam nevstupovali cudzí ľudia.

6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že by bol ochotný podiel žalobkyne odkúpiť. Uviedol, že uzatvoril s prenajímateľmi – s tromi podielovými spoluvlastníčkami nájomnú zmluvu, o tejto nájomnej zmluve žalobkyňa vedela, pretože tam bola prítomná, ale odmietla ju podpísať. Nájomnú zmluvu uzatvorili po tom, ako na základe oznámenia žalobkyne na obecnom úrade mu bol zrušený trvalý pobyt. V rodinnom dome býva on, dvaja nezaopatrení synovia a býva tam matka žalobkyne, o ktorú sa on stará. Všetko, čo tvrdí žalobkyňa, je klamstvo. Z jej strany je to pomsta, lebo deti chceli ostať s ním. Účelom žalobkyne nie je v predmetnom dome bývať, pretože ona sama sa vyjadrila, že nechce bývať na dedine. Nie je pravda, že by zvesil bráničku, táto je pozváraná. On tam aj do jej štvrtiny investuje.

7. Svedkyňa H. B., matka žalobkyne uviedla, že žalovaný je jej zať, oni žijú spolu v rodinnom dome, žalovaný tam býva 27 rokov, ona ho berie ako svojho syna. Nevie, či má žalobkyňa vedomosť o uzavretí nájomnej zmluvy, oni mu to dali do nájmu aj s ďalšími dvomi dcérami. Býva tam od 01. 09. 2023 za mesačné nájomné spolu 100 eur. Okrem toho platia 3-iny za vodu, elektriku a uhlie. Žalobkyňa ho vyháňa, ona ho vyhnať nechce, pretože jej pomáha. Pomáha jej s dýchacím prístrojom. Ona v kúpeľni spadla, mala celé oko modré, žalobkyňa tvrdila, že ju zbil žalovaný, tento ju nikdy nezbil. Žalobkyňu vyhodili z domu ešte v čase, keď žil manžel, pretože nechodila domov aj tri a pol týždňa, bola so svojím amantom a jeho deťmi na dovolenke v Chorvátsku. Žalobkyňa príde raz za dva týždne, raz za mesiac, narobí humbug, bodrel, nemá ani morálne právo tam bývať, ani raz neumyla okno.

8. Svedkyňa I. H. B., sestra žalobkyne uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, túto spolu s mamou a sestrou dali do nájmu žalovanému. Ona to predtým oznámila žalobkyni, že chcú uzavrieť nájomnú zmluvu, písali na whatsapp, určite jej to spomenula. Žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka má nielen práva, ale aj svoje povinnosti. Keď prišla 15. 09. 2023, zavolala na žalovaného policajtov, ktorí ho potom vyhodili, potom sa nemal kto starať o mamu, žalobkyňa sa o mamu nestará. Ona ju informovala o úmysle uzavrieť nájomnú zmluvu. Nájomnú zmluvu uzavreli z dôvodu,

že žalobkyňa žalovanému zrušila trvalý pobyt. Žalovaný má príjem 700 eur, stará sa o dve deti, so žalobkyňou sa nedá, volá na nich policajtov.

9. Svedok F. G., syn strán sporu uviedol, že žije v rodinnom dome spoločne s maloletým bratom a so starkou. Otec sa o starkú stará. Každý večer o desiatej jej telefonuje, či je všetko v poriadku, robí jej kávu, pripravuje jej jedlo, určite s ňou chodí po doktoroch. On sa k okolnostiam uzavretia nájomnej zmluvy vyjadriť nevie. Otec sa určite stará viac ako mama, ktorá tam príde raz za čas a vyvoláva len hádky. On starú mamu nebije, on okná v rodinnom dome neporozbíjal. Nevie koľko mama dala trestných oznámení naňho, ale na maloletého brata dala dva trestné oznámenia, že na ňu hodil vankúš.

10. Okrem výsluchu strán sporu a svedkov súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise, a to z výpisom z LV č. XXX, k. ú. E. (č. l. 3 spisu), s výpisom z LV č. XXX, k. ú. J. (č. l. 5 spisu), s výpisom z LV č. XXXX, k. ú. J. (č. l. 8 spisu), s lekárskymi správami žalobkyne (č. l. 10, 11 spisu), s potvrdením OO PZ v Ružomberku zo dňa 15. 09. 2023 (č. l. 12 spisu), s Nájomnou zmluvou uzatvorenou dňa 31. 08. 2023 medzi prenajímateľmi H. B., K. A. a I. H. B. a nájomcami - žalovaným a plnoletým synom F. G. (č. l. 24 spisu).

11. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový stav.

12. Súd mal preukázané, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, a to rodinného domu súpisné číslo XX, postavený na pozemku KN-C parc. č. 810 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 127 m2, nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, k. ú. E., v spoluvlastníckom podiele 1-ina, ďalšími podielovými spoluvlastníčkami (každá v spoluvlastníckom podiele 1-ina) je matka žalobkyne H. B. a sestry žalobkyne K. A. a I. H. B.. Predmetný spoluvlastnícky podiel žalobkyňa nadobudla na základe rozhodnutia o dedičstve sp. zn. . Výsluchom strán sporu mal súd preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že predmetný rodinný dom obýva žalovaný spolu s dvomi deťmi pochádzajúcimi z manželstva so žalobkyňou a spolu s matkou žalobkyne H. B.. Ostatné tri podielové spoluvlastníčky - matka a sestry žalobkyne uzatvorili dňa 31. 08. 2023 so žalovaným a plnoletým synom F. G. nájomnú zmluvu na dobu neurčitú za dojednané mesačné nájomné vo výške 100 eur mesačne, okrem toho sa nájomcovia zaviazali uhrádzať úhrady spojené s užívaním predmetného nájmu na elektriku, palivo 50 eur mesačne, a to vždy 25. deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa nájomné platí.

13. Podľa , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. 14. Podľa , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 15. Podľa , z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

16. Podľa , o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

17. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala ochrany svojho spoluvlastníctva podľa , pričom je aktívne vecne legitimovaná na podanie takejto žaloby. V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. , každý zo spoluvlastníkov je oprávnený podať žalobu podľa a domáhať sa voči tretej osobe vypratania celej nehnuteľnosti. Obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že je oprávnený predmetnú nehnuteľnosť užívať na základe nájomnej zmluvy ako obligačného titulu.

18. Podstatou spoluvlastníctva je nárok každého spoluvlastníka užívať vec v rozsahu svojho podielu. Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podiel nepredstavuje určitú konkrétnu časť spoločnej veci (napr. určitú konkrétnu, presne vymedzenú časť pozemku), ani neoprávňuje spoluvlastníka užívať len určitú reálnu časť veci. Podiel určuje rozsah, akým sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach, ktoré pre nich vyplývajú zo spoluvlastníctva spoločnej veci, akou mierou sa podieľajú na užívaní spoločnej veci, na jej úžitkoch a prírastkoch, ako prispievajú na náklady vynaložené na vec.

19. Ustanovenie v odseku 2 a 3 upravuje rozhodovanie podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou, pričom je nutné rozlišovať medzi bežným hospodárením, pri rozhodovaní o ktorom sa bezvýnimočne uplatňuje princíp majority a hospodárením, ktoré má za následok dôležitú zmenu spoločnej veci, pri ktorom sa prehlasovaný spoluvlastník má právo domáhať, aby o tejto zmene rozhodol súd. Pre prijímanie rozhodnutia spoluvlastníkov v hospodárení so spoločnou vecou zákon nepredpisuje nijaký osobitný postup, ani uskutočnenie formálneho hlasovacieho aktu a pre rozhodnutie samotné nepredpisuje obligatórnu (napr. písomnú) formu, ani výslovne nedefinuje jeho náležitosti. Ide tak o neformálny právny úkon. Pokiaľ menšinový spoluvlastník mal možnosť vyjadriť sa k zámeru hospodárenia so spoločnou vecou, no s majoritným rozhodnutím nesúhlasí, je tento nesúhlas bez právneho významu, menšinový spoluvlastník je povinný podriadiť sa majoritnému rozhodnutiu a nemôže sa súdne domáhať rozhodnutia o inom hospodárení so spoločnou vecou. Pokiaľ nebola menšinovému spoluvlastníkovi daná príležitosť vyjadriť sa k plánovanému spôsobu hospodárenia so spoločnou vecou, súdna prax dospela k záveru, že pôjde o neplatný právny úkon, keďže takéto rozhodnutie väčšinového spoluvlastníka by stále bolo rozhodnutím len „jednotlivca“ a nebolo by ho možné považovať ani za rozhodnutie „spoluvlastníkov“ ani za rozhodnutie „väčšiny“ podľa . Neplatnosť rozhodnutia majoritného spoluvlastníka je v súčasnej judikatúre odôvodňovaná logickým výkladom ust. , kde ak má prichádzať do úvahy dohoda spoluvlastníkov alebo rovnosť hlasov alebo nedosiahnutie väčšiny pri hospodárení so spoločnou vecou, musí byť menšinovému spoluvlastníkovi umožnené vysloviť svoj súhlas, prípadne nesúhlas so zamýšľaným úkonom väčšinových spoluvlastníkov pri hospodárení so spoločnou vecou (ŠTEVČEK, M. – DULAK, A. – BAJÁNKOVÁ, J. – FEČÍK, M. – SEDLAČKO, F. – TOMAŠOVIČ, M. a kol. 2019. . 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 1073 s.). 20. Výsluchom svedkyne I. H. B., ďalšej podielovej spoluvlastníčky mal súd preukázané, že táto o úmysle majoritných podielových spoluvlastníkov uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalovaným a s plnoletým synom strán sporu F. G. vopred informovala žalobkyňu. Žalobkyňa tak mala možnosť vyjadriť sa k plánovanému spôsobu hospodárenia so spoločnou vecou a preto je povinná ako minoritná spoluvlastníčka (napriek jej následnému nesúhlasu) podriadiť sa majoritnému rozhodnutiu ostatných podielových spoluvlastníčok. Žalobkyňa síce skutkové tvrdenia žalobcu, že o nájomnej zmluve bola žalobkyňa zo strany matky a sestier informovaná (čo žalovaný preukázal vyššie uvedenou svedeckou výpoveďou) rozporovala, avšak na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobkyňa neoznačila žiaden dôkaz. Z ust. vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany a na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení. Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. 21. Súd preto žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol, keď dospel k záveru, že žalovanému svedčí obligačný titul (nájomná zmluva) na užívanie nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa žalobkyňa podanou žalobou domáha. 22. Vyššie citované ustanovenie upravuje vzťah spoluvlastníkov k tretím osobám. Aplikačná prax rieši stav, ak jeden zo spoluvlastníkov uzavrel bez súhlasu druhého spoluvlastníka zmluvu, ktorou umožnil tretej osobe užívať predmet spoluvlastníctva. Judikatúra v týchto prípadoch uzavrela, že ten spoluvlastník, ktorý neuzavrel dohodu (opomenutý spoluvlastník) a ten, ktorý nedal na užívanie spoločnej veci súhlas, nie je oprávnený požadovať od tejto tretej osoby vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré jej užívaním predmetu spoluvlastníctva vzniklo, náhradu môže požadovať iba od druhého spoluvlastníka (napr. rozhodnutia NS ČR sp. zn. , , ).

23. Pretože žalovaný uzatvoril nájomnú zmluvu s väčšinovými spoluvlastníkmi, menšinová spoluvlastníčka (žalobkyňa) sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia nie vo vzťahu k tretej osobe (žalovanému), ale voči ostatným majoritným spoluvlastníkom, ak títo užívajú spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, a to vtedy, ak tretia osoba už plnila niektorému zo spoluvlastníkov. Inak povedané, žalobkyňa ako osoba, ktorá nedala súhlas na uzatvorenie nájomnej zmluvy so žalovaným, nie je legitimovaná po žalovanom požadovať plnenie, ale vo vzťahu k ostatým podielovým spoluvlastníčkam sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia za nadužívanie ich spoluvlastníckych podielov.

24. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že priznal žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline. Podľa , sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.