Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5P-150-2020.pdf
PDF · 82 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/150/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Z. G., narodený XX.XX.XXXX a P. G., narodená XX.XX.XXXX, umiestnené v Centre pre deti a rodiny Pezinok, Nová ul. 9, Pezinok, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2, 902 01 Pezinok, deti rodičov: matka W. G., narodená XX.XX.XXXX, bezdomovec mesto Pezinok, a otec: neuvedený, o návrhu Centra pre deti a rodiny Pezinok, Nová ul. č. 9, Pezinok na úpravu výšky výživného, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť matky maloletých detí, ktorá je povinná prispievať na výživu maloletého Z., narodeného XX.XX.XXXX a na výživu maloletej P., narodenej XX.XX.XXXX v minimálnom rozsahu 30% zo sumy životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú sumu je matka povinná zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na adresu Centra pre deti a rodiny, Nová ulica 9, Pezinok.
II. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok., č. k. 28P/187/2013 - 54 zo dňa 29.05.2014 v časti výšky výživného na maloleté deti Z., narodeného XX.XX.XXXX a na maloletú P., narodenú XX.XX.XXXX.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 23.09.2020 navrhovateľ - Centrum pre deti a rodiny Pezinok žiadal, aby súd rozhodol o tom, že matka maloletých bude povinná prispievať na výživu maloletých výživným vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc vykonateľnosťou rozsudku, na adresu Centra pre deti a rodiny Pezinok. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 28P/187/2013-54 zo dňa 29.05.2014, ktorým súd nariadil u maloletých ústavnú starostlivosť, ktorá sa vykonávala v Detskom domove Harmónia, Stavbárska 6, Bratislava (t. č. Centrum pre deti a rodiny Pezinok, Nová ul. č. 9, Pezinok), bola matka maloletých zaviazaná prispievať na výživu maloletých sumou 29 eur mesačne na každé dieťa vždy k 15. dňu toho ktorého mesiaca do rúk Centra pre deti a rodiny Pezinok, Nová ul. č. 9, Pezinok. Navrhovateľ žiada zvýšenie výživného s poukazom na to, že k 01.07.2020 predstavuje 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa sumu 29,42 eur, čo je vyššia suma než na akú sumu je matka Rozsudkom Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 28P/187/2013-54 zo dňa 29.05.2014 zaviazaná.
2. Matka maloletých detí sa na pojednávaní konanom dňa 30.11.2020 nezúčastnila, súd uznesením vyhlásil, že sa bude pojednávať v jej neprítomnosti. Navrhovateľ uviedol, že vzhľadom na to, že k 01.07.2020 bola ustanovená suma životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa vo výške 98,08 eur, z ktorej 30% predstavuje sumu 29,42 eur, čo je vyššia suma ako suma, ktorú je matka maloletých
momentálne povinná platiť, navrhujú, aby bola matka povinná prispievať na maloleté deti výživné vo výške 30 percent zo sumy životného minima na adresu Centra pre deti a rodiny Pezinok. Kolízny opatrovník uviedol, že s návrhom súhlasí a žiada, aby mu súd v celom rozsahu vyhovel.
3. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 29.05.2014, sp. zn. 28P/187/2013-54, súd okrem ďalšieho rozhodol tak, že matka je povinná prispievať na výživu maloletého Patrika Horvátha, narodeného 09.10.2003 sumou 29 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk Detského domova Harmónia, Stavbárska 6, Bratislava odo dňa vykonateľnosti tohto rozsudku a zároveň rozhodol, že matka je povinná prispievať na výživu maloletej Lenky Horváthovej, narodenej 17.09.2010 sumou 29 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk Detského domova Harmónia, Stavbárska 6, Bratislava odo dňa vykonateľnosti tohto rozsudku.
4. Podľa čl. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
5. Podľa čl. 4 Zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
6. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
7. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
15. Podľa § 221 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.
16. Podľa § 122 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
17. Podľa § 368 Civilného sporového poriadku osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
18. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že návrh je dôvodný. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 29.05.2014, sp. zn. 28P/187/2013-54, súd v časti určenia výšky výživného na maloleté deti rozhodol tak, že matka sa zaväzuje platiť výživné na každé maloleté dieťa v sume 29 eur mesačne. Vzhľadom na zmenu výšky sumy životného minima od 01.07.2020 predstavuje 30 percent zo sumy životného minima sumu 29,42 eur. Súd má za to, že návrh na zvýšenie výživného je v súlade so Zákonom o rodine a tiež v záujme maloletých detí. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
19. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd rozhodol o trovách konania podľa citovaného § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok (§ 357 Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a rozhodne o ňom Krajský súd v Bratislave.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§364 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§62 ods. Civilného mimosporového poriadku). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku)
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Civilného mimosporového poriadku)
V prípade, ak niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku [zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov].