Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-50-2018.pdf
PDF · 117.34 KB
Case nature
Area
Subarea
43C/50/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti žalovanej: O.. T. Q.Ö., nar. XX.XX.XXXX, bytom: J. XX, XXX XX T., štátny občan SR, zastúpená: Nosko & Partners s.r.o., IČO: 36 860 107, so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, zapísanej na liste vlastníctva XXXX, vedený Okresným úradom H., katastrálny odbor, pre okres H., obec R., k. ú. R.É., a to parcela registra „E“ číslo XXXX/XXX, o výmere 1286 m2, druh pozemku orná pôda.
II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.07.2018 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, pre Okres H., obec R., k.ú. R., a to parcela registra „E“ č. XXXX/XXX o výmere 1286 m2, druh pozemku orná pôda.
2. Žalovaný sa vo veci vyjadril vo svojich písomných podaniach a prednesoch na pojednávaní. Žalobu považoval v celom rozsahu za nedôvodnú, žiadal súd, aby ju v celom rozsahu zamietol, alternatívne, aby súd rozhodol tak, že vlastníkom parcely registra „E“, číslo XXXX/XXX, druh pozemku orná pôda, o výmere 1286 m2, nachádzajúcej sa v k. ú. R., obec R., okres H., je žalovaná.
3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe listu vlastníctva č. XXXX pre Okres H., obec R., k.ú. R.É., a to parcela registra „E“ č. XXXX/XXX o výmere 1286 m2, druh pozemku orná pôda (ďalej len „pozemok“), je v katastri nehnuteľností zapísané duplicitné vlastníctvo, a to tak, že výlučným vlastníkom predmetného pozemku je Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k pozemku je daný, a to na základe skutočnosti, že v katastri nehnuteľností je zapísané duplicitné vlastníctvo k pozemku v prospech žalobcu ako aj žalovanej. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozsudku NS SR sp. zn. 2Cdo 163/2005 - ZSP 3/2009, podľa ktorého okolnosť, že je ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom spoluvlastníctva, v katastri nehnuteľností popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný tkz. duplicitný zápis, odôvodňuje vždy, že žalobca, ktorý je takýmto vlastníkom má naliehavý právny záujem na jej určení. Žalobca nadobudol pozemok na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.12.1987. Predávajúcou pozemku bola I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. H. H. Č.. XXX. I. J. nadobudla predmetnú nehnuteľnosť v rámci dedičského konania po zosnulej L. F.. Uvedené skutočnosti sú preukázané v priložených dokumentoch ako je kúpna zmluva zo dňa 07.12.1987 a rozhodnutie D XXXX/XX. Žalobca sa pokúšal so žalovanou sporovú vec riešiť dohodou o urovnaní duplicitného vlastníckeho práva podľa ustanovení
§ 585 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 36a zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností. Žalovaná s uzatvorením dohody nesúhlasila z dôvodu, že pri prechode predmetnej parcely došlo k zámene mien L. F. a v dôsledku tejto skutočnosti bolo zapísané duplicitné vlastnícke právo na predmetnom pozemku. S tvrdeniami žalovanej, že očividne došlo vo veci k zámene mien L.A. F., sa žalobca stotožňuje, avšak nesúhlasí s tým, že v pozemkovo knižnej vložke je zapísaná L. F., ako právny predchodca žalovanej. Z obsahu pozemkovoknižnej vložky vyplýva, že titulom prechodu (dedenia) predmetnú parcelu nadobudla L. F., nie je však možné jednoznačne určiť, ktorá z uvedených dvoch L. F. to bola. Z obsahu kúpnej zmluvy je však zrejmé aj to, že žalobca za predmetné pozemky uhradil kúpnu cenu. Ďalej podotýkame, že správcom areálu, v ktorého blízkosti je aj sporná parcela, je Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.
4. Žalovaný vo svojom písomnom podaní, ktoré boli doručené súdu dňa 16.10.2018, uviedol, že stará mama žalovanej, matka jej otca sa volala L. F., dcéra D. F. a B. F. rod. B., narodila sa XX.XX.XXXX vo R.. L. F.Á. po smrti svojho otca D. F. v roku 1905, sa ako maloletá 13 ročná stala dedičkou pozemkov, zapísaných v pozemkovej knihe z obce R. (J.) pod. č. XXX. Jednalo sa o parcely č. XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Na uvedenú skutočnosť poukázal aj Okresný úrad, katastrálny odbor H., ktorý vo svojom vyjadrení pre Ministerstvo vnútra poukázal, že správne nemalo dôjsť ku kúpnej zmluve s p. I. J., ale s domnelým dedičom po L. (H.Ä.) rodenej F.. Uvedené parcely, ako aj iné pozemky, boli predmetom dedičského konania po poručiteľke L. H., rodenej F., zomrelej XX.XX.XXXX, bytom R., kde otec žalovanej Ž. H. zdedil nasledovné pozemky: vložka č. XXX parc. č. XXXX/X roľa vo výmere 5956 m2 v celosti, parc. č. XXXX/X roľa vo výmere 9071 m2 v celosti, parc. č. XXXX/X roľa vo výmere 777 m2 v celosti, podľa KN všetko združ. sa stáva Ž. H., r.č. XXXXXX/XXX. Tento ako vlastník nehnuteľností v k.ú. R., okr. H., zapísaných na LV č. XXX, daroval darovacou zmluvou dňa 14.01.1998 parcelu č. XXXX/X orná pôda vo výmere 5 956 m2, parc. č. XXXX/X orná pôda vo výmere 9 071 m2 a parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere 777 m2 svojej dcére O.. T. Q., rod. H. - v celkovej výmere 15 804 m2. Všetky pozemky malo v prenájme Poľnohospodárske družstvo R.. Dňa 20.04.2005 uzatvorila žalovaná Nájomnú zmluvu na 10 rokov s Poľnohospodárskym družstvom R., ktorej predmetom bol prenájom pozemkov, vlastnícky patriacich prenajímateľovi o celkovej výmere 15 804 m2. Po uplynutí obdobia 10 rokov ma v roku 2015 vyzvalo Poľnohospodárske družstvo R. o obnovenie nájomnej zmluvy poľnohospodárskych pozemkov, kde ma upozornili, že časť pozemku parcelné číslo XXXX/XXX na liste vlastníctva XXXX o výmere 1286 m2 užíva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ako duplicitný vlastník, ktorý kúpil uvedený pozemok od I. J., ktorá ho nadobudla dedením po poručiteľke L. F. rod. E.. Zároveň sa v prílohe nájomnej zmluvy zmenila na liste vlastníctva č. XXX výmera pôdy z 9071 m2 na 7785 m2 a nájomná zmluva z 15 804 m2 na 14 518m2. Chcem poukázať aj na tú skutočnosť, že v pozemkovej knihe z obce R. PKV č. XXX je v originálnom znení podčiarknuté, že uvedené parcely zdedila L. F. rod. F. ako maloletá. Zatiaľ čo matka pani I.. J., pani L. F., bola ako maloletá E.. Zarážajúca je tiež skutočnosť, že ako mohla na obnovenom dedičskom konaní zdediť p. I.. J. v roku 1987 novoobjavený majetok - parcelu č. XXXX/X, ktorá už pred rokom 1905 patrila predkovi žalovanej D. F. a následne sa po generácie dedila v našej rodine.
5. Žalovaná ďalej uviedla, že kúpna zmluva zo dňa 07.12.1987 je neplatná a to z toho dôvodu, že sa jednalo o prevod parcely XXXX/X, avšak vo výmere 1 286 m2, kedy parcela v danom čase mala výmeru 9 071 m2 a nebol ku kúpnej zmluve predložený geometrický plán, ktorý by určil, ktorú časť z tejto parcely žalobca nadobudol. Na liste vlastníctva je zapísaná žalovaná, z čoho sa odôvodnene žalovaná domnievala, že je vlastníčkou tejto parcely, parcelu prenajímala Poľnohospodárskemu družstvu, brala z nej árendu po dobu viac ako 10 rokov a teda vlastnícke právo tejto parcele nadobudla vydržaním po splnení zákonných podmienok, v prípade ak ho aj niekedy vôbec stratila.
6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril zástupca žalobkyne, ktorý vo svojom písomnom podaní zo dňa 06.11.2019 uviedol, že nesúhlasí s názorom, podľa ktorého malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním a to z dôvodu, že neboli splnené podmienky vydržania a to dobromyseľná držba a uplynutie 10 ročnej vydržacej doby. K vydržaniu už nie je možné aby došlo vzhľadom na skutočnosť, že došlo k spochybneniu vlastníckeho práva žalovanej a vyznačeniu poznámky v katastri nehnuteľností. Zároveň v takomto stave je možné, už iba rozhodnutím súdu, určiť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Máme za to, že vyznačením poznámky došlo k spochybneniu hodnovernosti zápisu v katastri nehnuteľností a nastala tá skutočnosť, podľa ktorej pripadajú do úvahy ako vlastníci predmetu sporu viaceré subjekty, pričom je na úvahe súdu, aby určil, kto preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva a teda komu patrí predmet tohto sporu. V tejto súvislosti žalobca podotýka, že štát (Slovenská
republika) nadobudol vlastnícke právo od dediča, pričom zo strany žalovanej nebolo preukázané, že išlo o nepravého dediča. Máme za to, že na základe uvedeného je potrebné aplikovať ustanovenie občianskeho zákonníka o ochrane dedičov, resp. o ochrane v prípade nadobudnutia veci od nepravého dediča.
7. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom písomných podaní žalobkyne, žalovanej, ich prednesmi na pojednávaní, kúpnou zmluvou zo dňa 07.12.1987, rozhodnutím štátneho notárstva č. D XXXX/XX zo dňa 28.08.1987, LV č. XXXX pre k.ú. R., vedený Okresným úradom H., katastrálny odbor, návrhom dohody o urovnaní duplicitného vlastníckeho práva, rodným listom L. F., nar. XX.XX.XXXX vo R., pozemkovoknižnou vložkou - preklad, rodokmeňom rodiny žalovanej, oznámením o duplicitnom vlastníctve okresného úradu H., katastrálny odbor zo dňa 26.08.2015, Darovacou zmluvou zo dňa 14.01.1998 - vklad povolený dňa 01.10.1999, nájomnou zmluvou zo dňa 20.04.2005 uzatvorená medzi žalovanou a Poľnohospodárskym družstvom R. - J. G..
8. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 07.12.1987, uzatvorenej medzi žalobkyňou a I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. H. H. Č.. XXX, vyplýva, že žalobkyňa odkúpila časť parcely XXXX/X k.ú. R., Okres H. o výmere 1.286 m2 za kúpnu cenu 514,- Kčs pre investičnú výstavbu, zo znenia kúpnej zmluvy žiadnym spôsobom nevyplýva, akým spôsobom bola od pôvodnej parcely XXXX/X o celkovej výmere 9 071 m2 odčlenená časť o veľkosti 1 286 m2.
9. Z rozhodnutia štátneho notárstva č. C. zo dňa 28.08.1987 vyplýva, že ako novoobjavené dedičstvo parcelu č. XXXX/X - roľu o výmere 9 071m2 zdedila I. J., nar. XX.XX.XXXX.
10. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. R., vedený Okresným úradom H., katastrálny odbor, vyplýva, že ako duplicitné vlastníctvo k parcele XXXX/XXX je toto zapísané v prospech vlastníkov žalobcu a žalovanej.
11. Z návrhu dohody o urovnaní duplicitného vlastníckeho práva vyplýva, že žalobkyňa sa so žalovanou pokúšala o mimosúdne riešenie sporu a to dohodou o urovnaní, kedy by žalovaná súhlasila s odstránením duplicitného vlastníctva v prospech žalobkyne.
12. Z rodného listu L. F., nar. XX.XX.XXXX vo R., vyplýva, že táto sa narodila XX.XX.XXXX z otca D. F. a E. B. F..
13. Z pozemkovoknižnej vložky a jeho prekladu vyplýva, že dňa 03.08.1905 pod číslom XXXX na základe uznesenia Kráľovského okresného súdu H. /T./ číslo XXXX. Ő.. XX/X. o odovzdaní dedičstva, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam s parcelnými číslami XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X vedeným pod I.. O.. X-X., ktoré sem boli prepísané z pozemkovoknižnej vložky číslo XX pre k.ú. R. a k nehnuteľnostiam s parcelnými číslami XXXX/X a XXXX/X, vedeným pod I. O.. X.X, ktoré sem boli prepísané z pozemkovoknižnej vložky XX pre k.ú. R., sa titulom dedenia a na základe dedičskej triedy zapisuje v prospech maloletej L. F. /L. F./. V druhej časti je uvedené, že došlo dňa 19.03.1909 pod číslom XXXX na základe dožiadania Sirotskej stolice Bratislavskej župy číslo XXXX/XX, označenie „maloletá“ zapísané pri mene L. F. vedenej pod 1/ sa vymazáva. V poznámke je uvedený údaj: Vymazanie údaju, že ide o maloletú.
14. Z rodokmeňu rodiny žalovanej vyplýva, že babkou žalovanej bola L. F. (1892 - 1983, v roku 1905 mala 13 rokov, teda bola maloletá), otcom žalovanej bol syn L. H. rod. F. (v roku 1909 sa vydala za E. H. a vydajom nadobudla plnoletosť v čase, keď mala 17 rokov - o čom svedčí zápis poznámky v pozemkovoknižnej vložke zo dňa 19.03.1909).
15. Z oznámenia o duplicitnom vlastníctve Okresného úradu H., katastrálny odbor, zo dňa 26.08.2015, vyplýva, že na pôvodnú parcelu registra „E“ p. č. XXXX/X o výmere 9 071 m2 po poručiteľovi L. H., rod. F., bol prededený podiel v prospech Ž. H. podľa N XXX/XX (po Ž. H. darom nadobudla nehnuteľnosť Q. T.I.Q. rod. H. v 1/1), ale zároveň v roku 1987 bola registrovaná kúpna zmluva v prospech MV SR na parcelu registra „E“ p.č. XXXX o výmere 1 286 m2, v ktorej predávajúcim bola I. J.. Šetrením katastrálny odbor dospel k názoru, že podľa priloženého Osvedčenia o dedičstve D XXXX/XX po poručiteľke L. F. rod. E.Z., nemala byť predmetom dedičstva parcela registra „E“ p.č. XXXX/X z PKV č. XXX, k.ú. R.F., nakoľko vlastníčkou v PKV č. XXX je L. F./maloletá. Čiže správne nemalo dôjsť ku kúpnej zmluve s I.
J., ale s domnelým dedičom po L. rod. F.. ROEP-om bola založená zvyšková parcela registra „E“ p.č. XXXX/XXX o výmere 1 286 m2 a bolo zapísané duplicitné vlastníctvo na LV č. XXXX, k.ú. R..
16. Z notárskej zápisnice notárky JUDr. L. D., N XXX/XX, Nz XXX/XX zo dňa 07.01.1994 vyplýva, že notár osvedčil vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy po L. H., zomrelej XX.XX.XXXX, zapísanej v k.ú. R.É., vložka č. XXX, parc. č. XXXX, roľa vo výmere 5 956 m2 v celosti, parc. č XXXX/X, roľa vo výmere 9 071 m2 v celosti, parc. č. XXXX/X, roľa vo výmere 777 m2 v celosti, podľa KN všetko združ. sa stáva Ž. H., r.č. XXXXXX/XXX.
17. Z darovacej zmluvy zo dňa 14.01.1998 - vklad povolený dňa 01.10.1999 vyplýva, že Ž. H., r.č. XXXXXX/XXX, daroval parcelu XXXX/X, orná pôda o výmere 9 071 m2, žalovanej.
18. Na pojednávaní konanom dňa 30.11.2020 žalobca uviedol: pridržiavame sa podanej žaloby a vyjadrenia zo dňa 06.12.2019, máme za to, že za predmetné pozemky zaplatil žalobca kúpnu cenu a z pozemkovoknižnej vložky vyplýva, že parcelu nadobudla L. F.. Nie je možné jednoznačne určiť, o ktorú konkrétnu parcelu sa jedná. K vydržaniu, žalobca bol po celý čas držby dobromyseľný držiteľ, svoje vlastnícke právo nadobudol od dediča, preto máme za to, že je potrebné aplikovať ustanovenia OZ o ochrane dedičov v prípade nadobudnutia veci od nepravého dediča. Na základe uvedené žalobca navrhuje tak, ako je uvedené v petite žaloby, že výlučným vlastníkom predmetného pozemku je SR. Štát pri nadobúdaní predmetného pozemku postupoval s primeranou obozretnosťou, čo sa týka súkromnoprávnych vzťahov má postavenie rovnako ako iný subjekt a nemôže byť ako taký diskriminovaný za to, že disponuje aparátom. K neplatnosti zmluvy uvádzam, že vlastnícke právo vzniklo až zápisom do katastra, nie samotnou zmluvou, preto mám za to, že v tomto konaní nie je možné preskúmať platnosť alebo neplatnosť kúpnej zmluvy, na čo by bolo potrebné samostatné konanie, náležitosti zmluvy je povinný kontrolovať orgán, ktorý o jej vklade rozhodoval, preto musíme vychádzať z prezumpcie správnosti tejto zmluvy. Ten zápis katastra vychádza z formálnej pravdy, a teda musí byť spochybnený, aby bolo možné určiť, že nemal byť vykonaný.
19. Na pojednávaní konanom dňa 30.11.2020 právny zástupca žalovanej uviedol: k argumentácii žalobcu uvádzam, že nie je rozhodujúce, či došlo k úhrade kúpnej ceny, ale k nadobudnutiu vlastníctva. Podľa nášho názoru je aplikácia ochrany nadobudnutia od nepravého dediča neprípustná, nakoľko štát so svojim aparátom mal možnosť riadne si preveriť všetky skutočnosti potrebné pre nadobudnutie vlastníckeho práva, nie je možné považovať kúpnu zmluvu, ktorou mal štát nadobudnúť vlastnícke právo k časti pozemku za platnú, pretože je neurčitá, nakoľko neuvádza, aká časť pozemku mala byť predmetom prevodu. Ide o závažný nedostatok, celkom zjavný, rozpor s právnou úpravou, a teda neprichádza do úvahy ani dobromyseľnosť žalobcu, nakoľko ten musel vedieť, že porušenie tak základného ustanovenia občianskeho zákonníka nemôže viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Z predloženej dokumentácie vyplýva, že skutočným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti boli právni predchodcovia žalovanej, a teda aj z hľadiska vecnej spravodlivosti je na mieste, aby súd rozhodol tak, ako navrhuje žalovaný, teda aby žalobou zamietol a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, alternatívne, aby súd rozhodol tak, aby vlastníkom parcely registra „E“, číslo XXXX/ XXX, druh pozemku orná pôda, o výmere 1 286 m2, nachádzajúcej sa v k. ú. R.Č., obec R., okres H., je žalovaná. Nesúhlasíme s uvedenými tvrdeniami žalobcu. Súd je orgán, ktorý je oprávnený posúdiť otázku existencie vlastníckeho práva resp. jeho nadobudnutia a to práve v prípade pochybnosti a hodnovernosti zápisu. Otázka platnosti kúpnej zmluvy je v tomto prípade prejudiciálnou otázkou, ktorú je súd spôsobilý v tomto konaní posúdiť a rozhodnúť, či tu bol titul nadobudnutia vlastníckeho práva a teda, či k nadobudnutiu vlastníckeho práva prišlo alebo neprišlo. Samotná úprava CSP dokonca explicitne vylučuje podávanie samostatných žalôb na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, pokiaľ to osobitný predpis nepripúšťa, t.j. o určenie, či tu právo je alebo nie je, rozhoduje súd na základe prejudiciálneho posúdenia platnosti kúpnej zmluvy, alebo inej zmluvy, ak je toto namietnuté. Dodávame, že sme riadnym spôsobom poukázali na nedostatok tejto kúpnej zmluvy, pričom k jeho preukázaniu nie je potrebné nič viac ako samotná identifikácia. K otázke postavenia štátnych orgánov dopĺňam, že štát ma síce rovnaké postavenie ako ostatní účastníci súkromnoprávnych vzťahov, ale pri posúdení otázky dobromyseľnosti sa vždy prihliada na konkrétne okolnosti prípadu, a aj z rozhodovacej praxe súdov je zrejmé, že iná miera opatrnosti sa vyžaduje odlišná od nepodnikateľa, podnikateľa, či štátneho orgánu.
20. Z nájomnej zmluvy zo dňa 20.04.2005, uzatvorená medzi žalovanou a Poľnohospodárskym družstvom R. - J. G., vyplýva, že žalovaná prenajala predmetnú parcelu na 10 rokov za účelom „poľnohospodárske využitie“ za cenu 29,87 €/ha (900,- Skk/ha).
21. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
22. Podľa § 37 ods. 1 zák č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ďalej len „OZ“ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
23. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
25. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
26. Podľa § 132 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
27. Podľa § 134 ods. 1, 2, 3, 4 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
28. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).
29. Podľa § 36a citovaného zákona ak je vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva a na vykonanie záznamu je predložená ďalšia verejná listina alebo iná listina, ktorá nevychádza z údajov katastra, okresný úrad nevykoná záznam a vráti verejnú listinu alebo inú listinu tomu, v koho prospech právo k nehnuteľnosti svedčí podľa listiny, alebo tomu, kto ju predložil a vyzve dotknuté osoby, aby uzavreli dohodu alebo podali na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti.
30. Žalobkyňa v konaní žiadala o určenie, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, zapísanej na liste vlastníctva XXXX, vedený Okresným úradom H., katastrálny odbor, pre okres H., obec R., k. ú. R., a to parcela registra „E" číslo XXXX/XXX, o výmere 1 286 m2, druh pozemku orná pôda, z dôvodu, že v katastri nehnuteľností je zapísané tzv. duplicitné vlastníctvo k tejto parcele, ktorú nadobudla kúpnou zmluvou od I. J., ktorá nadobudla predmetnú nehnuteľnosť po L. F..
31. Žalovaná uvedenú nehnuteľnosť mala nadobudnúť na základe darovacej zmluvy od Ž. H., čím sa stala dobromyseľnou držiteľkou predmetnej parcely a nadobudla ju vydržaním uplynutím vydržacej doby.
32. Rovnaká argumentácia bola predložená aj zo strany žalobkyne, ktorá tvrdila, že sa stala dobromyseľnou držiteľkou na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.11.1987 a uplynutím vydržacej doby sa stala jej vlastníčkou. Predávajúcou pozemku bola I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. H. H. Č.. XXX. I. J. nadobudla predmetnú nehnuteľnosť v rámci dedičského konania po zosnulej L. F.. Uvedené skutočnosti
sú preukázané v priložených dokumentoch ako je kúpna zmluva zo dňa 07.12.1987 a rozhodnutie D XXXX/XX.
33. Určovací návrh je na mieste tam, kde jeho pomocou možno odstrániť stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a primeranú nápravu nie je možné dosiahnuť inak. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti tohto návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.
34. Z vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia má súd za preukázané, že na strane žalobkyne, ako aj žalovanej je daný naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, zapísanej na liste vlastníctva XXXX, vedený okresným úradom H., katastrálny odbor, pre okres Pezinok, obec R., k. ú. R., a to parcela registra „E“ číslo XXXX/XXX, o výmere 1 286 m2, druh pozemku orná pôda, nakoľko iným spôsobom nedokáže dosiahnuť zmenu údajov o duplicitnom vlastníctve zapísaných v katastri nehnuteľností. (rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 163/2005 - ZSP 3/2009, podľa ktorého, okolnosť, že je ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom spoluvlastníctva v katastri nehnuteľností popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný tkz. duplicitný zápis, odôvodňuje vždy že žalobca, ktorý je takýmto vlastníkom má naliehavý právny záujem na jej určení.)
35. Žalobkyňa sa určenia svojho vlastníckeho práva domáhala na základe tej skutočnosti, že v katastri nehnuteľností je zapísané duplicitné vlastníctvo, a to tak, že výlučným vlastníkom predmetného pozemku je Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a žalovaná.
36. Strany sporu v konaní zhodne argumentovali, že bez ohľadu na pôvodný nadobúdací titul vlastnícke právo nadobudli na základe vydržania a to z dôvodu, že žalobkyňa sa stala dobromyseľnou držiteľkou pozemku na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.11.1987 a žalovaná bola taktiež dobromyseľnou držiteľkou na základe tej skutočnosti, že jej nadobúdací titul je Darovacia zmluva zo dňa 14.01.1998, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetnému pozemku dňa 29.10.1999, podľa ktorého je vlastníčkou parcely XXXX/X v celosti, teda vo výmere 9 071 m2.
37. Súd v tomto konaní ako predbežnú otázku riešil platnosť kúpnej zmluvy (vydržacieho titulu žalobkyne) zo dňa 07.12.1987, uzatvorenej medzi žalobkyňou a I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. H. H. Č.. XXX, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa odkúpila časť parcely XXXX/X, k.ú. R., Okres H. o výmere 1 286 m2 za kúpnu cenu 514,- Kčs pre investičnú výstavbu. Kúpnu zmluvy, ktorú žalovaná napadla námietkou absolútnej neplatnosti, súd taktiež vyhodnotil ako právny úkon absolútne neplatný (§ 37 ods. 1 OZ) pre jej neurčitosť, kde pri identifikácii parciel je predmetná parcela označená ako parcela číslo XXXX/X o výmere 1 286 m2, namiesto správneho označenia tejto parcely XXXX/X o výmere 9 071 m2, čo vzbudzuje pochybnosť o tom, že tento písomný prejav, ani v gramatickej forme ani inej spoznateľnej forme, nešpecifikoval, resp. neidentifikoval presne a zrozumiteľne, ktorá časť parcely 1937/1 je predmetom predaja.
38. Súd má na základe vykonaného dokazovania za to, že zameranie geometrickým plánom, v čase pred podpisom zmluvy, nebolo realizované, takisto súčasťou zmluvy nebol ani žiaden náčrt, resp. odkaz naň v zmluve, ktorým by sa odstránili pochybnosti, o ktorú nehnuteľnosť/ resp. jej časť ide. Uvedené svedčí o neexistencii geometrického plánu či náčrtu v čase uzatvorenia zmluvy, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 07.11.1987 (§ 39 OZ). Na tejto skutočnosti nemení nič ani existencia geometrického plánu zo dňa 10.07.1984, keďže bol vyhotovený viac ako tri roky pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva naň konkrétne v žiadnej svojej časti neodkazuje a netvorí jej neoddeliteľnú prílohu. Naviac z geometrického plánu z 10.07.1984 vyplýva, že jeho účelom bolo zameranie skutočného stavu a nie vytvorenie nových parciel oddelením tak, aby tieto mohli byť predmetom prevodu vlastníckeho práva.
39. Súd pri vyslovení absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 07.11.1987 nemohol postupovať podľa § 41 OZ, nakoľko z povahy inštitútu - kúpna zmluva (§588 a nasled. OZ) nemožno oddeliť časť neurčitú od ostatného obsahu zmluvy.
40. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že predmetný pozemok vydržala v období od 08.11.1987 do 08.11.1997. Tu treba uviesť, že vydržanie je originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, kde musia byť splnené kumulatívne podmienky: 1/ spôsobilý subjekt, čo žalobkyňa je, 2/ spôsobilý predmet držby (§ 134 ods. 2 OZ), 3/ dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, 4/ oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu, 5/ uplynutie vydržacej doby. Žalobkyňa splnila prvú podmienku, čo s týka spôsobilosti subjektu držby, ohľadom spôsobilosti predmetu držby súd má za to, že zásadne to môže byť len vec a nie iba jej časť - čo jej práve tento prípad. K podmienke 3/ dobromyseľnosť súd dáva do pozornosti aj judikatúru. Dobrá viera, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec patrí oprávnene, alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. Žalobkyňa nebola vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že pozemky dobromyseľne užíva, keďže vzhľadom na všetky okolnosti a jej právne vedomie musela vedieť, že kúpna zmluva bez presne určeného a špecifikovaného predmetu kúpy je absolútne neplatným právnym úkonom a teda súd nemohol vyhodnotiť žalobkyňou tvrdené vydržanie v jej prospech a to z dôvodu nesplnenia všetkých kumulatívnych podmienok vydržania.
41. Žalovaná v konaní taktiež za nadobúdací titul k predmetnej parcele určila vydržanie a to s odôvodnením, že mala v držbe spôsobilý predmet vydržania, bola oprávnenou držiteľkou a za právne relevantnú skutočnosť označila darovaciu zmluvu uzatvorenú dňa 14.01.1998 so Ž. H., na základe ktorej získala vlastnícke právo k celej parcele XXXX/X vo výmere 9 071 m2. Svoje subjektívne presvedčenie, že je Vlastníčkou sporného pozemku, oprela o objektívne skutočnosti a to o - darovaciu zmluvu zo dňa 14.01.1998, na podklade ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ďalej o výpis z listu vlastníctva zo dňa 29.10.1999, podľa ktorého je vlastníčkou predmetného pozemku v celosti. Žalovaná po dobu oprávnenej držby s predmetným pozemkom disponovala - ďalej ho prenajala a brala zaň árendu od Poľnohospodárskeho družstva R. - J. G.. Čo sa týka spochybnenia hodnovernosti údajom zapísaných v katastri nehnuteľností žalobkyňa počas celého konania neuviedla, kedy malo k tomuto dôjsť. Žalovaná sa o pochybnosti svojho zápisu dozvedela, až v roku 2014, zrejme v dôsledku zápisu geometrického plánu G1 X/XXXX, na základe ktorého malo dôjsť k odčleneniu časti parcely XXXX/X(uvedená skutočnosť vyplýva zo zápisu na Liste vlastnícka č. XXX). Ešte predtým ako došlo k spochybneniu hodnovernosti zápisu údajov v katastri nehnuteľností došlo k nadobudnutiu t.j. k splneniu podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, ktoré uplynulo najneskôr dňa 02.10.2009 t.j. uplynutím 10 ročnej vydržacej doby, ktorá začala plynúť najneskôr zápisom predmetnej darovacej zmluvy (01.10.1999), na základe ktorej sa vlastníčkou sporného pozemku stala v jeho celosti žalovaná.
42. Súd na záver podotýka, že námietka žalobkyne týkajúca sa nadobudnutia vlastníckeho práva od nepravého dediča je taktiež nedôvodná, keďže právna predchodkyňa žalovanej sa narodila ako L. F. a ako maloletá pod týmto rodným priezviskom bola zapísaná ako vlastníčka predmetného pozemku parcely XXXX/X do Pozemkovoknižnej vložky č. XXX pre obec R.. Naopak, právna predchodkyňa I. J., od ktorej mala vlastnícke právo nadobudnúť žalobkyňa, sa ako maloletá volala L. E.. Z uvedeného je možné dôvodne predpokladať, že aj z hľadiska spravodlivosti svedčí vlastnícke právo k predmetnej parcele v celosti žalovanej. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z oznámenia Okresného úradu H. zo dňa 26.08.2015 (v spise č.l. 33).
43. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania v plnej výške. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Pezinok, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ).