Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16CoPr-1-2020.pdf
PDF · 98.67 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoPr/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobcu: VVISS, spol. s.r.o., so sídlom Kostolanská 2/540, 922 42 Madunice, IČO: 30 229 529, právne zastúpený JUDr. Ľubomír Prochádzka, advokát so sídlom V Celnici č. 10, 117 21 Praha 1, Česká republika, IČO: 12 613 479, proti žalovanému: U. Č., O.. XX.XX.XXXX, V. Ž. XX/XX, Y., XXX XX Y., právne zastúpený advokátskou kanceláriou VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 08001 Prešov, IČO: 36 868 434, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 26. novembra 2019 č. k. 17CPr/16/2018-138 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že:
„I. Žalobu z a m i e t a .
II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku..“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanoveniami § 186 ods. 1, 2, zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“), § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, čl. 6 ods. 1, čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).
3. V predmetnom konaní uplatnil žalobca nárok na zaplatenie náhrady škody vo výške 2.422,80 eur a bezdôvodného obohatenia vo výške 2.116,84 eur titulom porušenia právnych povinností žalovaným počas trvania pracovnoprávneho vzťahu žalovaného u žalobcu.
4. Súd po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 21.11.2014 žalovaný so žalobcom uzavrel pracovnú zmluvu na pozíciu vodič s dňom nástupu do práce 21.11.2014. Počas trvania pracovného pomeru žalovaného u žalobcu boli uložené pokuty žalobcovi a žalovanému a to v súvislosti s porušením povinností žalovaného ako vodiča nákladného motorového vozidla, ktoré vstúpilo na územie F. X. V. a F. M., pričom nebola na vozidle vykonaná riadna kontrola uzavretia nákladného vozidla a nebol vedený tzv. checklist. Žalovaný v priebehu konania potvrdil, že pri kontrole vo X. V. počas jeho pracovnej cesty vozidlo nespĺňalo náležitosti, bolo zistené, že vozidlo nie je riadne uzavreté pod lupou, keď bola lepená plomba. Taktiež žalovaný nemal k dispozícii checklist, čo predtým francúzska
strana nevyžadovala. Týmto konaním žalovaného došlo k porušeniu zákona o emigrácii a azyle z roku 1999 a V. orgány udelili žalovanému pokutu vo výške 2.000 GBP, ktorú v zmysle zákona o emigrácii a azyle mal za žalovaného uhradiť žalobca. Uhradil ju dňa 15.02.2017 vo výške 2.422,84 eur. V súvislosti s protiprávnym konaním bola uložená pokuta žalobcovi vo výške 3.000 GBP. V predmetnom konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody titulom pracovnoprávnej zodpovednosti v rozsahu štvornásobku priemerného mesačného zárobku žalovaného, ktorý vyčíslil na 529,20 eur. V priebehu konania žalovaný nerozporoval výšku priemerného mesačného zárobku. Predmetnú pokutu vo výške 3.000 GBP uhradil žalobca 12.12.2016.
5. Po rozhodnutí odvolacieho súdu žalobca opätovne súdu predložil kópiu „instruction for the driver for transports to/from H. M.“ dátovanú 21.08.2015. Žalovaný na pojednávaní poprel pravosť p odpisu na listine, ktorá podľa vyjadrenia žalobcu predstavuje poučenie pre žalovaného na cesty vo X. V.. Žalovaný tvrdil, že viedol tzv. checklist, žalobca uvedené popieral.
6. Vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti nároku.
7. V konaní nebolo sporné, že žalovaný bol zamestnancom žalobcu na základe pracovnej zmluvy s dňom nástupu do práce 21.11.2014. Počas trvania pracovného vzťahu strán sporu žalovaný vykonal cestu nákladným vozidlom do I. X. V. a F. M., pričom pri kontrole britskými orgánmi bolo zistené porušenie Zákona o emigrácii a azyle podľa vyjadrenia žalobcu tým, že vozidlo nebolo riadne uzavreté a nebol riadne vedený tzv. checklist. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že tzv. checklist viedol a odovzdal ho britským orgánom po tom, čo bola zistená prítomnosť ilegálnych migrantov vo vozidle, ktoré viedol žalovaný.
8. Súd I. inštancie doplnil dokazovanie v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu a vychádzajúc z posúdenia veci odvolacím súdom, že oba uplatnené nároky zo strany žalobcu predstavujú nárok na náhradu škody vo výške 2.422,80 eur v súvislosti s pokutou 2.000,- GBP a vo výške 2.116,84 eur v súvislosti s pokutou 3.000,- GBP, dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.
9. Vo veci skúmal splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody voči zamestnancovi podľa § 186 Zákonníka práce. V tejto súvislosti súd dospel k názoru, že predpoklady pre priznanie náhrady škody a) existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bola preukázaná pracovnou zmluvou žalovaného; vyjadreniami strán sporu, nebola sporná. b) protiprávny úkon žalovaného - existencia takého konania žalovaného bola sporná, žalobca namietal, že porušenie pracovných povinností žalovaného predstavuje najmä, že žalovaný neviedol tzv. checklist. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, žeby žalovaný bol náležitým spôsobom zo strany žalobcu poučený o povinnosti viesť tzv. checklist. Poučenie predložené žalobcom datované 21.08.2015 bolo jednak spísané v anglickom jazyku, ktorému žalovaný nerozumie, teda je sporné, či je možné toto považovať za riadne poučenie. Navyše žalovaný poprel pravosť jeho podpisu na poučení. I vizuálne po porovnaní podpisu žalovaného na pracovnej zmluve a poučení z 21.08.2015 je zrejmé, že ide o odlišné podpisy. Žalovaný ďalej tvrdil, že tzv. checklist viedol napriek tomu, že ho na to neupozornil žalobca, ale kolegovia vodiči a checklist odovzdal britským orgánom. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaný porušil pracovnoprávnu povinnosť, nepreukázal porušenie konkrétneho ustanovenia zákona o azyle a imigrácii. c) vznik škody na strane žalobcu - žalobca preukázal, že uhradil dňa 15.02.2017 sumu 2.422,80 eur titulom pokuty vo výške 2.000,- GBP a dňa 12.12.2016 sumu 3.677,24 eur titulom pokuty vo výške 3.000,- GBP, z ktorej voči žalovanému uplatnil sumu 2.116,84 eur. Podľa vyjadrenia žalobcu tento proti rozhodnutiam britských orgánov podal odvolanie, ktoré bolo zamietnuté. d) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovaného a vznikom škody u žalobcu - nebola preukázaná, keď nebola preukázaná ani existencia protiprávneho úkonu žalovaného. e) zavinenie žalovaného - žalobca nepreukázal, žeby žalovaný tzv. checklist neviedol, neodovzdal ho britským orgánom, nepreukázal ani existenciu úmyslu žalovaného ani nedbanlivosti žalovaného pri porušení právnej povinnosti.
10. Pretože žalobca nepreukázal existenciu všetkých predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súd rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
12. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. V podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov konania.
13. Žalobca namietal, že nebol súdom riadne poučený, že má listy predložiť v slovenskom jazyku. Súd I. inštancie už raz žalobe vyhovel, preto žalobca bol v dobrej viere, že si dôkaznú povinnosť splnil.
14. Tvrdenie žalovaného, že check-list viedol a odovzdal britským colným orgánom je v rozpore s tvrdeniami počas konania a žalobca nemal možnosť na túto zmenu reagovať. Zdôraznil, že táto skutočnosť už bola raz súdom preukázaná a žalobca nebol poučený o inom názore súdu na skutkový stav veci.
15. Žalobca nesúhlasil ani s právnym názorom súdu v zmysle spojenia nároku z titulu bezdôvodného obohatenia a z titulu náhrady škody. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu nevyplýva dôvod zmeny právneho hodnotenia veci. Rozhodnutie považuje za nezákonné, porušujúce právo na spravodlivý proces.
16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
17. K námietke žalobcu, že nebol poučený o tom, aby listiny predložil v slovenskom jazyku žalovaný poukázal na zákon č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, podľa ktorého sa styk so súdom uskutočňuje zásadne v štátnom jazyku, a to platí aj pre predkladanie listín vyhotovených v inom ako slovenskom, príp. českom jazyku. Ak tak neurobil, s ohľadom na § 153 ods. 1 C.s.p. žalobca nepreukázal základ žaloby.
18. Poukázal na skutočnosť, že pre dôvodnosť žaloby nie je postačujúce tvrdenie žalobcu o tom, že nie je potrebné sa zaoberať funkčnosťou GPS, keďže uplatňovaná zodpovednosť za škodu je založená na princípe zavinenia, a teda zavinenie žalovaného na vzniknutej situácií musí byť jednoznačne preukázané. Bez preukázania nie je možné tvrdiť, že sa žalovaný dopustil konania ktoré by malo v príčinnej súvislosti s uložením pokút.
19. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
20. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
21. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
22. Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
Podľa odseku 2 závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Podľa odseku 4 ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
23. Podľa § 41 odsek 1 Zákonníka práce, pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať.
24. Podľa § 47 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce účinného od 01.07.2014 do 31.12.2014, povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru odo dňa, keď vznikol pracovný pomer: a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Podľa odseku 2, pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou, s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, a s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania. Zamestnávateľ je tiež povinný pri nástupe do zamestnania oboznámiť mladistvého zamestnanca, a v prípade fyzickej osoby vykonávajúcej ľahké práce uvedené v § 11 ods. 4 aj jej zákonného zástupcu, o možných rizikách vykonávanej práce a o prijatých opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
25. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
Podľa odseku 2 zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
26. Podľa §186 odsek 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
Podľa odseku 2 náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
Podľa odseku 3 ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.
27. Podľa § 8 odsek 2 zákona č. 270/1995 Z.z., o štátnom jazyku Slovenskej republiky, písomné právne úkony v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu sa vyhotovujú v štátnom jazyku; popri znení v štátnom jazyku sa môže vyhotoviť aj obsahovo totožné znenie v inom jazyku.
28. Podľa § 155 odsek 1, 2 C.s.p., každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
29. Podľa § 188 ods. 1 C.s.p. súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.
Podľa odseku 2 súd vykonáva dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany majú právo byť prítomné na takto vykazovanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania súd stranám
oznamuje spravidla päť dní vopred. Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi súd strany s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní.
30. Podľa § 191 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
31. Cieľom dôkaznej povinnosti vychádzajúc z tohto ustanovenia je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.
32. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 21.11.2014 vznikol pracovný pomer medzi žalovaným a žalobcom. Na výzvu súdu I. inštancie zo dňa 29.10.2019, ktorou bol žalobca vyzvaný na predloženie potvrdenia podpísaného žalovaným, a ktorým by jednoznačne preukázal, že žalovaný bol poučený o metodike prevencie čiernych pasažierov Kódex správnej praxe odd. 33 zákona o emigrácii a azyle z roku XXXX, žalobca predložil dokument označený „Instruction for the driver for transports to/from H. M.“ v anglickom jazyku, ktorému žalovaný podľa jeho vyjadrenia nerozumie a zároveň žalovaný poprel pravosť podpisu. Dňa 4.9.2015 došlo k porušeniu zákona o emigrácii a azyle z roku 1999 žalovaným ako vodičom nákladného vozidla na území X. V. a F. M.. Žalovanému bola udelená pokuta vo výške 2.000 GBP v zmysle zákona o imigrácii a azyle z roku 1999, ktorú dňa 15.2.2017 uhradil žalobca za žalovaného, žalobcovi bola udelená pokuta 3.000 GBP z dôvodu protiprávneho konania žalovaného, ktorú uhradil žalobca dňa 12.12.2016.
33. Odvolacia námietka žalobcu, že žalovaný zmenil tvrdenie z predchádzajúceho konania a žalobca nemal možnosť reagovať je bez právneho významu. Z obsahu spisu - Zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.11.2018, na ktorom bol žalobca prítomný žalovaný uviedol (č.l. 60 a 61), že všetky doklady vrátane check listu predložil anglickej kontrole.
34. Povinnosťou zamestnávateľa je zamestnanca náležite a preukázane oboznámiť a poučiť s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať (§ 47 odsek 2 Zákonníka práce). O to viac, ak je zamestnávateľovi pri prevádzkovaní svojej podnikateľskej činnosti známa skutočnosť, že sa pri ceste do X. V. môžu dostať do zabezpečeného kamióna nelegálnym spôsobom migranti, a deje sa tak pri týchto pracovných cestách, je povinnosťou zamestnávateľa vynaložiť úsilie, aby sa takýmto udalostiam predchádzalo.
35. Poučenie zamestnanca o pravidlách pri pracovnej ceste do X. V. a o zákone, ktorý je právnym predpisom iného štátu zaťažuje žalobcu - zamestnávateľa. Predloženie poučenia, ktoré má osvedčiť, že sa tak stalo a zamestnanec mu porozumel nemôže byť akceptované v jazyku, ktorému žalovaný nerozumie. Takéto konanie je v rozpore s § 8 ods. 2 zákona č. 270/1995 Z.z., o štátnom jazyku Slovenskej republiky. Žalovaný poprel aj pravosť podpisu na predloženom poučení zo dňa 21.8.2015. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je viditeľná odlišnosť podpisov na pracovnej zmluve a predloženom poučení. Nesplnenie povinnosti zamestnávateľa nemožno pričítať na ťarchu zamestnanca.
36. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca ničím právne významným svoje tvrdenie nepreukázal a preto odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s vykonaným dokazovaním a záverom súdu I. inštancie a v zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
37. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
38. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).